Ak zoberieme evanjelickú spoločnosť, tak tam je oltár, nie stôl. Evanjelický farár je väčšinu času otočený k oltáru a nie k ľuďom. K ľuďom sa otáča iba pri pozdravoch, kázni a požehnaní. Keď nemá čo robiť pred oltárom, musí si sadnúť medzi ľudí - smerom k oltáru. Prijíma sa v kľaku, najprv sa požehnáva hlava, potom farár podáva oplátku do úst, napokon dáva piť farár z kalicha. Veriaci si nič neberie sám. Oplátka sa vôbec nepozdvihuje, keďže nejde o obetu. Farár sa iba modlí modlitbu nad oplátkami a vínom, na konci môže víno a oplátky zahodiť. Verí sa, že Kristus je iba v krátkom čase prítomný v daroch skrze Ducha Svätého. Ostatní protestanti majú iba pripomienku večere Pána, teda sa podáva z ruky do ruky normálny chlieb a každý si ulomí, pritom veriaci lámaním spomína a sprítomňuje prostredníctvom viery Golgotu. Podobne sa podáva aj kalich. Fundamentalisti majú dokonca normálnu večeru - teda si prinesú hromadu jedla a spoločne ako zbor jedia, potom sa jedenie zastaví, číta sa z Písma a podáva sa chlieb k lámaniu a víno k pitiu. Potom sa jedlo dojedá. Kto tento dokument vytvoril, nevie vôbec nič o protestantoch. NOM je skôr obradom, kde sa zmenili symboly a symbol je dôležitý v duchovnom svete. Napríklad symbol oltára bol zničený a miesto oltára je dnes kreslo pre kňaza, čo znamená, že človek nahrádza Boha a pod. Tu nejde o protestantizmus, tu ide o hlbšie pochopenie symbolov. Slobodomurári veľmi dobre vedia čítať symboly, používať ich a zneužívať a preto je NOM skôr výsledkom zničenia mnohých katolíckych symbolov, alebo nahradenie týchto symbolov pohanskými. V každom prípade zlé rozhodnutia nesú zlé ovocie. Ak pristupuje k NOM kňaz s vierou, ani symboly nemajú moc, ale ak viera kňaza je profánna, veriaci človek to hneď spozná, že nebol na omši, ale v divadle...