František Vnuk: Bude Amoris Laetitia semenom možnej schizmy? Zvýšený zreteľ na úlohu svedomia V apríli 2016 vydal pápež František apoštolskú exhortáciu Amoris laetitia, v ktorej predložil zhrnutie …Viac
František Vnuk: Bude Amoris Laetitia semenom možnej schizmy?
Zvýšený zreteľ na úlohu svedomia
V apríli 2016 vydal pápež František apoštolskú exhortáciu Amoris laetitia, v ktorej predložil zhrnutie dvoch biskupských synod o rodine a manželstve.
Navrhol v nej “nový pastorálny prístup” k tejto pálčivej otázke súčasnosti (čl. 199), ktorý rozvinul v ôsmej kapitole tohto pápežského dokumentu. Tam sa zdôrazňuje, že pri morálnych rozhodnutiach sa má brať zvýšený zreteľ na úlohu svedomia.
Duchovní pastieri teda majú pomáhať veriacim nie iba v dôslednom zachovávaní príkazov a pravidiel, ale pri uplatňovaní tzv. “rozlišovania” (čl. 304).
Rozlišovanie malo sprístupniť plnšie zapojenie rozvedených a znovu zosobášených veriacich do plného života Cirkvi. K tomuto cieľu sa dospeje špecifickou analýzou danej situácie, pri čom bude treba brať do úvahy “poľahčujúce okolnosti” v osobnom rozhovore týchto rozvedených a znovu zosobášených osôb s duchovným poradcom (tzv. vnútorné fórum). Konečné rozhodnutie o “zapojení” sa prenecháva svedomiu dotyčných osôb (čl. 305, 300). Rozvedení a znovu zosobášení veriaci musia nadobudnúť pocit, že sú integrálnou časťou Cirkvi. “Nie sú vylúčení (“exkomunikovaní”) a neslobodno ich pokladať za takých, pretože aj naďalej ostávajú začlenení do Cirkvi.“ (čl. 243).
Najväčší rozruch spôsobila krátka poznámka pod čiarou č. 351, v ktorej – s odvolaním na svoju vlastnú apoštolskú exhortáciu Evangelii Gaudium z novembra 2013 – pápež František hovorí: V určitých prípadoch toto môže znamenať aj sviatostnú pomoc. A teda “chcel by som pripomenúť kňazom, že spovednica nesmie byť mučiarňou, ale skôr miestom stretnutia s Pánovým milosrdenstvom“ Tiež by som chcel upozorniť, že Eucharistia “nie je odmenou pre dokonalých, ale mocným liekom a pokrmom slabých.”
Pre mnohých biskupov, teológov i laikov to bol príliš revolučný prístup v tom zmysle, že podľa ich mienky nebol v súlade s odkazom Evanjelia a s učením Cirkvi (magisterium). Ide hlavne o prijímanie Eucharistie osobami, ktoré podľa magistéria nie sú v stave posväcujúcej milosti.
Toto mal byť nový prístup k rodinným problémom dneška. V posledných desaťročiach rozvodovosť dosiahla epidemických rozmerov aj medzi príslušníkmi katolíckej viery, ktorá nekompromisne vyžaduje nerozlučiteľnosť manželského zväzku. Podľa učenia Cirkvi rozvedená osoba nemôže vstúpiť do ďalšieho manželstva. Také manželstvo je v očiach Cirkvi nielen neplatné, ale z morálneho hľadiska je aj hriešne. Podobne aj osoby žijúce spoločne bez sviatostného manželstva, nie sú v stave milosti a preto nemôžu pristupovať k stolu Pána.
Z toho hľadiska platia veľmi pevne formulované pravidlá, ktoré najmä poslední pápeži – Jan Pavol II. a Benedikt XVI. – niekoľkokrát veľmi jasne a opätovne zdôrazňovali, napríklad v apoštolskej exhortácii Familiaris consortio. A teraz do tejto zaužívanej praxe vniesla určité pochybnosti a neistoty exhortácia Amoris Laetitia (z 8. apríla 2016).
Dnes už možno povedať, že v dejinách novodobého pápežstva nebolo dokumentu, ktorý by bol vyvolal taký rozruch a stretol sa takými prejavmi nesúhlasu a nespokojnosti ako táto exhortácia.
Exhortácie vyšla pod menom a s autoritou pápeža Františka, ale jej autorstvo – hlavne pokiaľ ide o rozpornú ôsmu kapitolu – sa pripisuje Františkovmu blízkemu spolupracovníkovi, profesorovi Katolíckej univerzity v Buenos Aires Victorovi Manuelovi Fernándezovi. Ako poukázal známy taliansky vatikanista Sandro Magister, celé úseky exhortácie boli takmer doslova prebrané z dvoch Fernándezových štúdií, ktoré boli uverejnené v roku 2005 a 2006, a ktoré sú kriticky vyhrotené proti encyklike Jána Pavla II., Veritatis splendor. (Mimochodom: pápež František krátko po svojom zvolení povýšil prof. Fernádeza na arcibiskupa a pribral ho do kruhu svojich najbližších poradcov).
Ešte vážnejšie informácie vyšli najavo v januári 2017. Americká tlačová služba National Catholic Register uverejnil správu vatikánskeho dopisovateľa Edwarda Pentina, podľa ktorého nesúhlas s obsahom exhortácie ešte pred jej zverejnením vyslovilo 30 kardinálov, ktorí vyslovili svoje výhrady najmä k otázke podávania Eucharistie rozvedenými osobami, žijúcimi v druhom manželstve. Varovali, že takto formulovaná exhortácia môže vážne oslabiť tri základné sviatosti Cirkvi: Eucharistiu, stav manželský a sviatosť pokánia. Pápež na ich pripomienky neodpovedal.
Celý článok TU: alianciazanedelu.sk/archiv/798
Zvýšený zreteľ na úlohu svedomia
V apríli 2016 vydal pápež František apoštolskú exhortáciu Amoris laetitia, v ktorej predložil zhrnutie dvoch biskupských synod o rodine a manželstve.
Navrhol v nej “nový pastorálny prístup” k tejto pálčivej otázke súčasnosti (čl. 199), ktorý rozvinul v ôsmej kapitole tohto pápežského dokumentu. Tam sa zdôrazňuje, že pri morálnych rozhodnutiach sa má brať zvýšený zreteľ na úlohu svedomia.
Duchovní pastieri teda majú pomáhať veriacim nie iba v dôslednom zachovávaní príkazov a pravidiel, ale pri uplatňovaní tzv. “rozlišovania” (čl. 304).
Rozlišovanie malo sprístupniť plnšie zapojenie rozvedených a znovu zosobášených veriacich do plného života Cirkvi. K tomuto cieľu sa dospeje špecifickou analýzou danej situácie, pri čom bude treba brať do úvahy “poľahčujúce okolnosti” v osobnom rozhovore týchto rozvedených a znovu zosobášených osôb s duchovným poradcom (tzv. vnútorné fórum). Konečné rozhodnutie o “zapojení” sa prenecháva svedomiu dotyčných osôb (čl. 305, 300). Rozvedení a znovu zosobášení veriaci musia nadobudnúť pocit, že sú integrálnou časťou Cirkvi. “Nie sú vylúčení (“exkomunikovaní”) a neslobodno ich pokladať za takých, pretože aj naďalej ostávajú začlenení do Cirkvi.“ (čl. 243).
Najväčší rozruch spôsobila krátka poznámka pod čiarou č. 351, v ktorej – s odvolaním na svoju vlastnú apoštolskú exhortáciu Evangelii Gaudium z novembra 2013 – pápež František hovorí: V určitých prípadoch toto môže znamenať aj sviatostnú pomoc. A teda “chcel by som pripomenúť kňazom, že spovednica nesmie byť mučiarňou, ale skôr miestom stretnutia s Pánovým milosrdenstvom“ Tiež by som chcel upozorniť, že Eucharistia “nie je odmenou pre dokonalých, ale mocným liekom a pokrmom slabých.”
Pre mnohých biskupov, teológov i laikov to bol príliš revolučný prístup v tom zmysle, že podľa ich mienky nebol v súlade s odkazom Evanjelia a s učením Cirkvi (magisterium). Ide hlavne o prijímanie Eucharistie osobami, ktoré podľa magistéria nie sú v stave posväcujúcej milosti.
Toto mal byť nový prístup k rodinným problémom dneška. V posledných desaťročiach rozvodovosť dosiahla epidemických rozmerov aj medzi príslušníkmi katolíckej viery, ktorá nekompromisne vyžaduje nerozlučiteľnosť manželského zväzku. Podľa učenia Cirkvi rozvedená osoba nemôže vstúpiť do ďalšieho manželstva. Také manželstvo je v očiach Cirkvi nielen neplatné, ale z morálneho hľadiska je aj hriešne. Podobne aj osoby žijúce spoločne bez sviatostného manželstva, nie sú v stave milosti a preto nemôžu pristupovať k stolu Pána.
Z toho hľadiska platia veľmi pevne formulované pravidlá, ktoré najmä poslední pápeži – Jan Pavol II. a Benedikt XVI. – niekoľkokrát veľmi jasne a opätovne zdôrazňovali, napríklad v apoštolskej exhortácii Familiaris consortio. A teraz do tejto zaužívanej praxe vniesla určité pochybnosti a neistoty exhortácia Amoris Laetitia (z 8. apríla 2016).
Dnes už možno povedať, že v dejinách novodobého pápežstva nebolo dokumentu, ktorý by bol vyvolal taký rozruch a stretol sa takými prejavmi nesúhlasu a nespokojnosti ako táto exhortácia.
Exhortácie vyšla pod menom a s autoritou pápeža Františka, ale jej autorstvo – hlavne pokiaľ ide o rozpornú ôsmu kapitolu – sa pripisuje Františkovmu blízkemu spolupracovníkovi, profesorovi Katolíckej univerzity v Buenos Aires Victorovi Manuelovi Fernándezovi. Ako poukázal známy taliansky vatikanista Sandro Magister, celé úseky exhortácie boli takmer doslova prebrané z dvoch Fernándezových štúdií, ktoré boli uverejnené v roku 2005 a 2006, a ktoré sú kriticky vyhrotené proti encyklike Jána Pavla II., Veritatis splendor. (Mimochodom: pápež František krátko po svojom zvolení povýšil prof. Fernádeza na arcibiskupa a pribral ho do kruhu svojich najbližších poradcov).
Ešte vážnejšie informácie vyšli najavo v januári 2017. Americká tlačová služba National Catholic Register uverejnil správu vatikánskeho dopisovateľa Edwarda Pentina, podľa ktorého nesúhlas s obsahom exhortácie ešte pred jej zverejnením vyslovilo 30 kardinálov, ktorí vyslovili svoje výhrady najmä k otázke podávania Eucharistie rozvedenými osobami, žijúcimi v druhom manželstve. Varovali, že takto formulovaná exhortácia môže vážne oslabiť tri základné sviatosti Cirkvi: Eucharistiu, stav manželský a sviatosť pokánia. Pápež na ich pripomienky neodpovedal.
Celý článok TU: alianciazanedelu.sk/archiv/798