V roku 367 musel Cyril po treti raz do vyhnanstva. Cisár Julián bol zúrivým nepriateľom kresťanov, avšak neprenasledoval Cirkev vonkajším násilím. Chcel ju zničiť chytrejším spôsobom: zakázal kresťanské školy, zakázal kresťanom navštevovať vysoké školy, aby tak zostali nevzdelaný, podporoval bludárov a zvlášť židov.
Zhromaždil najvznešenejších židov a navrhol im, aby sa ich národ vrátil do svojej zeme, vystaval znovu chrám a žil podľa zákona. Poukázal k tomu veľké čiastky zo štátnej pokladnice, povolal robotníkov a ustanovil úradnikov, aby na dielo dohliadali. Tak chcel dokázať, že Kristovo proroctvo o skáze chrámu je nesprávne.
Židia sa s veľkou horlivosťou pustili do práce, zo všetkých častí sveta prichádzali, aby priniesli príspevky i aby osobne pomáhali. Vznešené ženy darovali svoje skôsty a šperky. Ano, hovorí sa, že dali zhotoviť strieborné lopaty a koše a že pri stavbe pracovali. I pohania sa zúčastnili na tomto diele, nie s náklonosti k židom, ale s nenávisti proti kresťanom, lebo dúfali, že takto zničia kresťanskú vieru.
Svatý Cyril bol však pokojný, pevne dôveroval v slová Pána Ježiša, že nezostane kameň na kameni. Židia začali svoju prácu. Najprv strhli čo ešte stálo z múrov starého chrámu. Tak nevedomky a proti vôli splnili ono Spasiteľovo proroctvo. Keď začali kopať základy, v noci sa im zrútilo, čo cez deň postavili. Keď konečne práca bola tak z ďaleka hotová, že mal byť položený základný kameň, v noci nastalo hrozné zemetrasenie, ktorím bolo zabitých mnoho robotníkov a doterajšie práce zničené.
Židia začali prácu znova. Čo sa teraz udialo, o tom píše nepriateľ kresťanov, pohanský spisovaťeľ vtedajšej doby Ammanianus Marcellinus: „V základoch vytriskli často ohnivé gule, popálili robotníkov tak že miesto bolo neprístupné, keďže týmto spôsobom oheň odháňal ľudí znova a znova, celé dielo sa zastavilo.“
S hrôzou uznávali i mnohí židia, že Ježiš Kristus je Boh. Všetka horlivosť židov a všetky cisárove nariadenia boli nadarmo, všetko zostalo ležať v sutinách a židovský chrám nebol obnovený až do dnešného dňa.
Čo teda očakával sv. Cyril a všetci pravý kresťania, to sa splnilo. Kristove slová: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú“ zostanú pravdivé. Ako sa splnili jeho slová o konci Jeruzalema a o živodvskom chráme, tak sa splnia jeho slová o konci sveta a poslednom súde.