Divadlo, zmätok, rozbíjanie jednoty národa, úplná absencia viery a chaos už aj okolo pápežovej návštevy
Divadlo, zmätok, rozbíjanie jednoty národa, úplná absencia viery a chaos už aj okolo pápežovej návštevy
Podľa nášho Pána Ježiša Krista „lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí“ (Mk 2, 17). No podľa ministra zdravotníctva V. Lengvarského sa Kristov námestník môže stretnúť len so zaočkovanými, ktorí stále tvoria menšinu.
Je to v duchu Ježiša Krista „Aby všetci jedno boli”? (Jn 17, 21) Alebo v duchu hesla antikrista a jeho spojencov „rozdeľuj a panuj“?
Ak chcel minister zdravotníctva (podľa všetkého v súlade s uznesením posledného zjazdu KSČ, alebo odporúčaní Čínskej komunistickej strany a v duchu extrémistických zástancov bojového ateizmu) spraviť z Kristovho námestníka na zemi prichádzajúceho na Slovensko obyčajného turistu, ktorý nemá nič spoločné s Pánom Ježišom a jeho zázrakmi, ktorými Kristus Pán potvrdil, že je naozaj Boží Syn, tak sa mu to zrejme podarilo.
Segregovať ľudí a rozdeliť ich podľa toho, či sú, alebo nie sú zaočkovaní, aby sa práve len tá vyvolená zaočkovaná kasta (ne)veriacich mohla stretnúť s námestníkom Ježiša Krista na zemi, ktorý kade „chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh” (Sk 10, 38), je hrubou urážkou a obrovským prejavom neviery, rozdeľovania, nejednoty a neúcty v prvom rade voči Ježišovi Kristovi, ktorý Cirkev založil, ale v druhom rade aj voči nástupcovi svätého Petra, ktorému Pán Ježiš zveril Cirkev, ktorú, ako prisľúbil, „brány pekelné nepremôžu” (Mt 16,18). A teda Cirkev nepremôže ani žiaden vírus.
Tým pádom je aj hrubou urážkou veriacich na Slovensku a celej KBS na pozvanie o. i. ktorej pápež František na Slovensko prichádza. Pán Ježiš Kristus sa na svojich cestách stretával s ľuďmi všetkých stavov a kategórií a nikoho nesegregoval, ani neodmietal.
Bez problémov si našiel čas a priestor pre každého človeka, ktorý mal o to záujem. Prichádzali za ním, alebo privádzali k nemu slepých, chromých, hluchých, malomocných a On na nich kládol ruky, aby ich uzdravil. Nevylučoval nikoho a keď apoštoli bránili deťom dostať sa k jeho blízkosti, sám ich napomenul: „Nechajte maličkých prísť ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Kráľovstvo nebeské“ (Mt 19, 14).
Keď apoštoli upozorňovali v Jerichu slepca, aby na Ježiša nekričal, prikázal im, aby mu ho priviedli a On ho uzdravil. Žena, ktorá mala krvotok, sa ho zozadu tajne dotkla a Pán Ježiš jej povedal: „Choď v pokoji, tvoja viera ťa uzdravila.“ Ježiš vzkriesil aj mŕtvych. Naimského mládenca, Jairovu dcéru a priateľa Lazára, ktorý dokonca už v hrobe páchol. Uzdravil aj desať malomocných naraz a to bez toho, aby sa ich dotkol, ale úcty a vďaky sa mu dostalo len od jedného. Ježiš si naslinil prsty a dotkol sa jazyka, aby uzdravil nemého. Urobil blato a potrel oči slepému. Uzdravoval malomocných a nikde nečítame, že by bol býval skončil v karanténe.
Pred poslednou návštevou pápeža Jána Pavla II. v roku 2003 extrémistickí zástancovia bojového ateizmu na Slovensku rozbehli v mainstreamových médiách mohutnú antikampaň v ktorej dookola omieľali najmä to, koľko je to veľa neefektívne vynaložených peňazí, ktoré budú použité v súvislosti s touto návštevou pápeža na Slovensku. Dúfali, že napokon pre slabší zdravotný stav nepríde.
Svätý Otec Ján Pavol II. miloval Slovensko a slovenský národ túto jeho lásku k nám cítil a preto sa státisíce Slovákov aj tešilo na osobné stretnutie s ním. Na poslednej sv. omši v Petržalke sa zúčastnilo až 300 000 veriacich, ktorí sa prišli rozlúčiť so Svätým Otcom. On tak miloval Slovensko a Slovákov, že nás neváhal navštíviť ani vtedy, keď mu to spôsobovalo aj veľkú bolesť i utrpenie.
Túžil ešte raz vidieť a modliť sa za náš slovenský národ a dať nám svoje otcovské a apoštolské požehnanie. Bolo neskutočne dojemné, pozerať sa do tváre tohto svätca pripútaného na vozík, ako mu nesmierne záležalo na tom, aby Slovensko ešte raz mohol vidieť. „Ako by to bolo, keby ťa nebolo. Dobre že žiješ“, spievali mu s veľkou vďakou bohoslovci počas kázne, keď pozdravil milovaný slovenský národ.
Je zaujímavé, že mnohí z týchto progresívnych politikov na Slovensku, ktorí sa už nemôžu dočkať na návštevu pápeža Františka, si ani len nespomenú na pápeža Jána Pavla II. a na to, ako sa tento Kristov námestník pričinil o pád komunistického režimu v krajinách východnej Európy. Nespomenú ani Benedikta XVI., dnešného emeritného pápeža. Nežiadajú zasvätenie Slovenska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, na ktorom by sme sa tak radi osobne zúčastnili, a už vôbec nie zasvätenie Ruska, tak, ako si to želala Panna Mária vo Fatime.
Je zaujímavé, že nespomínajú ani to, aké je dôležité pre tento národ aby zostal verný evanjeliu nášho Pána Ježiša Krista, nevyzývajú na dôsledné dodržiavanie Desatora, na aplikáciu evanjelia do každodenného života spoločnosti, neobhajujú manželský zväzok medzi mužom a ženou, ktorý ustanovil Boh, ani len nespomenú predmanželskú a manželskú čistotu, manželskú vernosť, potrebu kresťanskej výchovy v našich rodinách, potrebu náboženskej výchovy detí v školách, nekritizujú rozvodovosť, nevyzývajú na každodennú modlitbu svätého ruženca, na účasť na bohoslužbách počas nedele a sviatkov, nekritizujú rozbíjanie rodín, ani znesväcovanie nedele a sviatkov. Ani náhodou nespomenú encykliku Leva XIII. Rerum novarum a nevyzývajú na odstránenie sociálnej nespravodlivosti a biedy na Slovensku.
Určite nebudú pápežovi pripomínať, aby bolo čím skôr podpísaná a ratifikovaná čiastková zmluva o výhrade svedomia, ktorej prijatie žiadalo NR SR viac ako 120 000 občanov Slovenskej republiky a ktorú sa vláda SR v zmluve s Vatikánom zaviazala prijať.
Určite Svätému Otcovi nespomenú ani petíciu viac ako 220 000 občanov Slovenskej republiky, márne žiadajúcich NR SR o zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi ešte v roku 2002.
Tiež nespomenú petíciu vyše 83 000 občanov SR žiadajúcich NR SR prijatie zákona na ochranu nedele.
Čo si občania Slovenskej republiky majú myslieť o vláde, ktorá pozatvárala kostoly, zakázala používanie svätenej vody, trestala pokutami kňazov a terorizovala ich za vysluhovanie sviatostí veriacim počas pandémie, zakázala prijímanie na jazyk a Cirkev zbavila svojprávnosti?
Čo si majú občania Slovenska myslieť o predstaviteľoch štátu, ktorí majú plné ústa slobody a demokracie a pritom nerešpektujú náboženskú slobodu a autonómiu Cirkvi zakotvenú v Ústave Slovenskej republiky, garantovanú medzinárodnými dohovormi, zmluvou so Svätou Stolicou a odmietajú všetko kresťanské? Dá sa to inak nazvať ako farizejstvo?
Čudná logika ministra zdravotníctva aj predsedu KBS: Aby sa na stretnutí so Svätým Otcom zúčastnil čo najväčší počet ľudí, vylúči sa obrovská skupina nezaočkovaných.
Podľa ministra Lengvarského, podmienkou účasti na stretnutiach spojených so septembrovou návštevou pápeža Františka na Slovensku, bude plná zaočkovanosť. „Povolíme účasť vysoko nad rámec platných opatrení, no podmienkou účasti na svätých omšiach a iných podujatiach bude plná zaočkovanosť účastníkov podujatí. Aj týmto chceme dosiahnuť, aby návšteva Svätého Otca na Slovensku bola duchovným zážitkom pre čo najväčší počet ľudí.“
Na slová ministra reagoval predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý povedal: „Toto rozhodnutie vnímame v duchu našej požiadavky, aby sa na stretnutiach so Svätým Otcom mohlo zúčastniť čo najviac ľudí”.
V Slovenskej republike je podľa údajov z médií prvou dávkou zaočkovaných viac ako 40 percent ľudí .
Druhou dávkou je to ešte menej 34.37 percent.
Takmer 19 000 mŕtvych po vakcinácii a 1.8 milión s vážnymi zdravotnými problémami len v EÚ
Ak sa teda automaticky z možnosti stretnúť sa s pápežom počas jeho návštevy na Slovenska vylúči takmer 60 percent občanov, tak ako môže minister zdravotníctva spolu s predsedom KBS tvrdiť, že je to preto, aby „sa na stretnutiach so Svätým Otcom mohlo zúčastniť čo najviac ľudí“? Alebo je ich cieľom, aby o stretnutie s pápežom nemal veriaci ľud žiaden záujem? Nie je cieľom extrémistických zástancov bojového ateizmu dekristianizovať slovenský národ?
Nemala by sa naša biskupská konferencia postaviť proti takejto hrubej a nechutnej segregácii a rozbíjaniu jednoty veriacich a občanov Slovenska? To už naozaj aj naša Cirkev na Slovensku stratila vieru v Pána Ježiša Krista a v jeho moc ešte aj dnes robiť zázraky?
Anton Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/9450
Podľa nášho Pána Ježiša Krista „lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí“ (Mk 2, 17). No podľa ministra zdravotníctva V. Lengvarského sa Kristov námestník môže stretnúť len so zaočkovanými, ktorí stále tvoria menšinu.
Je to v duchu Ježiša Krista „Aby všetci jedno boli”? (Jn 17, 21) Alebo v duchu hesla antikrista a jeho spojencov „rozdeľuj a panuj“?
Ak chcel minister zdravotníctva (podľa všetkého v súlade s uznesením posledného zjazdu KSČ, alebo odporúčaní Čínskej komunistickej strany a v duchu extrémistických zástancov bojového ateizmu) spraviť z Kristovho námestníka na zemi prichádzajúceho na Slovensko obyčajného turistu, ktorý nemá nič spoločné s Pánom Ježišom a jeho zázrakmi, ktorými Kristus Pán potvrdil, že je naozaj Boží Syn, tak sa mu to zrejme podarilo.
Segregovať ľudí a rozdeliť ich podľa toho, či sú, alebo nie sú zaočkovaní, aby sa práve len tá vyvolená zaočkovaná kasta (ne)veriacich mohla stretnúť s námestníkom Ježiša Krista na zemi, ktorý kade „chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh” (Sk 10, 38), je hrubou urážkou a obrovským prejavom neviery, rozdeľovania, nejednoty a neúcty v prvom rade voči Ježišovi Kristovi, ktorý Cirkev založil, ale v druhom rade aj voči nástupcovi svätého Petra, ktorému Pán Ježiš zveril Cirkev, ktorú, ako prisľúbil, „brány pekelné nepremôžu” (Mt 16,18). A teda Cirkev nepremôže ani žiaden vírus.
Tým pádom je aj hrubou urážkou veriacich na Slovensku a celej KBS na pozvanie o. i. ktorej pápež František na Slovensko prichádza. Pán Ježiš Kristus sa na svojich cestách stretával s ľuďmi všetkých stavov a kategórií a nikoho nesegregoval, ani neodmietal.
Bez problémov si našiel čas a priestor pre každého človeka, ktorý mal o to záujem. Prichádzali za ním, alebo privádzali k nemu slepých, chromých, hluchých, malomocných a On na nich kládol ruky, aby ich uzdravil. Nevylučoval nikoho a keď apoštoli bránili deťom dostať sa k jeho blízkosti, sám ich napomenul: „Nechajte maličkých prísť ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Kráľovstvo nebeské“ (Mt 19, 14).
Keď apoštoli upozorňovali v Jerichu slepca, aby na Ježiša nekričal, prikázal im, aby mu ho priviedli a On ho uzdravil. Žena, ktorá mala krvotok, sa ho zozadu tajne dotkla a Pán Ježiš jej povedal: „Choď v pokoji, tvoja viera ťa uzdravila.“ Ježiš vzkriesil aj mŕtvych. Naimského mládenca, Jairovu dcéru a priateľa Lazára, ktorý dokonca už v hrobe páchol. Uzdravil aj desať malomocných naraz a to bez toho, aby sa ich dotkol, ale úcty a vďaky sa mu dostalo len od jedného. Ježiš si naslinil prsty a dotkol sa jazyka, aby uzdravil nemého. Urobil blato a potrel oči slepému. Uzdravoval malomocných a nikde nečítame, že by bol býval skončil v karanténe.
Pred poslednou návštevou pápeža Jána Pavla II. v roku 2003 extrémistickí zástancovia bojového ateizmu na Slovensku rozbehli v mainstreamových médiách mohutnú antikampaň v ktorej dookola omieľali najmä to, koľko je to veľa neefektívne vynaložených peňazí, ktoré budú použité v súvislosti s touto návštevou pápeža na Slovensku. Dúfali, že napokon pre slabší zdravotný stav nepríde.
Svätý Otec Ján Pavol II. miloval Slovensko a slovenský národ túto jeho lásku k nám cítil a preto sa státisíce Slovákov aj tešilo na osobné stretnutie s ním. Na poslednej sv. omši v Petržalke sa zúčastnilo až 300 000 veriacich, ktorí sa prišli rozlúčiť so Svätým Otcom. On tak miloval Slovensko a Slovákov, že nás neváhal navštíviť ani vtedy, keď mu to spôsobovalo aj veľkú bolesť i utrpenie.
Túžil ešte raz vidieť a modliť sa za náš slovenský národ a dať nám svoje otcovské a apoštolské požehnanie. Bolo neskutočne dojemné, pozerať sa do tváre tohto svätca pripútaného na vozík, ako mu nesmierne záležalo na tom, aby Slovensko ešte raz mohol vidieť. „Ako by to bolo, keby ťa nebolo. Dobre že žiješ“, spievali mu s veľkou vďakou bohoslovci počas kázne, keď pozdravil milovaný slovenský národ.
Je zaujímavé, že mnohí z týchto progresívnych politikov na Slovensku, ktorí sa už nemôžu dočkať na návštevu pápeža Františka, si ani len nespomenú na pápeža Jána Pavla II. a na to, ako sa tento Kristov námestník pričinil o pád komunistického režimu v krajinách východnej Európy. Nespomenú ani Benedikta XVI., dnešného emeritného pápeža. Nežiadajú zasvätenie Slovenska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, na ktorom by sme sa tak radi osobne zúčastnili, a už vôbec nie zasvätenie Ruska, tak, ako si to želala Panna Mária vo Fatime.
Je zaujímavé, že nespomínajú ani to, aké je dôležité pre tento národ aby zostal verný evanjeliu nášho Pána Ježiša Krista, nevyzývajú na dôsledné dodržiavanie Desatora, na aplikáciu evanjelia do každodenného života spoločnosti, neobhajujú manželský zväzok medzi mužom a ženou, ktorý ustanovil Boh, ani len nespomenú predmanželskú a manželskú čistotu, manželskú vernosť, potrebu kresťanskej výchovy v našich rodinách, potrebu náboženskej výchovy detí v školách, nekritizujú rozvodovosť, nevyzývajú na každodennú modlitbu svätého ruženca, na účasť na bohoslužbách počas nedele a sviatkov, nekritizujú rozbíjanie rodín, ani znesväcovanie nedele a sviatkov. Ani náhodou nespomenú encykliku Leva XIII. Rerum novarum a nevyzývajú na odstránenie sociálnej nespravodlivosti a biedy na Slovensku.
Určite nebudú pápežovi pripomínať, aby bolo čím skôr podpísaná a ratifikovaná čiastková zmluva o výhrade svedomia, ktorej prijatie žiadalo NR SR viac ako 120 000 občanov Slovenskej republiky a ktorú sa vláda SR v zmluve s Vatikánom zaviazala prijať.
Určite Svätému Otcovi nespomenú ani petíciu viac ako 220 000 občanov Slovenskej republiky, márne žiadajúcich NR SR o zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi ešte v roku 2002.
Tiež nespomenú petíciu vyše 83 000 občanov SR žiadajúcich NR SR prijatie zákona na ochranu nedele.
Čo si občania Slovenskej republiky majú myslieť o vláde, ktorá pozatvárala kostoly, zakázala používanie svätenej vody, trestala pokutami kňazov a terorizovala ich za vysluhovanie sviatostí veriacim počas pandémie, zakázala prijímanie na jazyk a Cirkev zbavila svojprávnosti?
Čo si majú občania Slovenska myslieť o predstaviteľoch štátu, ktorí majú plné ústa slobody a demokracie a pritom nerešpektujú náboženskú slobodu a autonómiu Cirkvi zakotvenú v Ústave Slovenskej republiky, garantovanú medzinárodnými dohovormi, zmluvou so Svätou Stolicou a odmietajú všetko kresťanské? Dá sa to inak nazvať ako farizejstvo?
Čudná logika ministra zdravotníctva aj predsedu KBS: Aby sa na stretnutí so Svätým Otcom zúčastnil čo najväčší počet ľudí, vylúči sa obrovská skupina nezaočkovaných.
Podľa ministra Lengvarského, podmienkou účasti na stretnutiach spojených so septembrovou návštevou pápeža Františka na Slovensku, bude plná zaočkovanosť. „Povolíme účasť vysoko nad rámec platných opatrení, no podmienkou účasti na svätých omšiach a iných podujatiach bude plná zaočkovanosť účastníkov podujatí. Aj týmto chceme dosiahnuť, aby návšteva Svätého Otca na Slovensku bola duchovným zážitkom pre čo najväčší počet ľudí.“
Na slová ministra reagoval predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý povedal: „Toto rozhodnutie vnímame v duchu našej požiadavky, aby sa na stretnutiach so Svätým Otcom mohlo zúčastniť čo najviac ľudí”.
V Slovenskej republike je podľa údajov z médií prvou dávkou zaočkovaných viac ako 40 percent ľudí .
Druhou dávkou je to ešte menej 34.37 percent.
Takmer 19 000 mŕtvych po vakcinácii a 1.8 milión s vážnymi zdravotnými problémami len v EÚ
Ak sa teda automaticky z možnosti stretnúť sa s pápežom počas jeho návštevy na Slovenska vylúči takmer 60 percent občanov, tak ako môže minister zdravotníctva spolu s predsedom KBS tvrdiť, že je to preto, aby „sa na stretnutiach so Svätým Otcom mohlo zúčastniť čo najviac ľudí“? Alebo je ich cieľom, aby o stretnutie s pápežom nemal veriaci ľud žiaden záujem? Nie je cieľom extrémistických zástancov bojového ateizmu dekristianizovať slovenský národ?
Nemala by sa naša biskupská konferencia postaviť proti takejto hrubej a nechutnej segregácii a rozbíjaniu jednoty veriacich a občanov Slovenska? To už naozaj aj naša Cirkev na Slovensku stratila vieru v Pána Ježiša Krista a v jeho moc ešte aj dnes robiť zázraky?
Anton Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/9450