MARIA SIMMA: "HITLER JE V PEKLE". "Duše v očistci povedali, že za dverami je niečo veľmi dôležité, že to príde od Boha a bude to na obrátenie všetkých. Boh nám jasne ukáže svoju existenciu, ale nie všetci sa k nemu obrátia."

-Akým spôsobom sa môžu duše ukázať svojim príbuzným?

-Najčastejšie je to klepanie. Jeden môj priateľ to zažil a počítal si údery, aby zistil, koľko omší potrebuje tá konkrétna duša. Keď dokončil požadovaný počet omší, už nikdy nepočul klopanie. A keď sa to pri inej príležitosti zopakovalo, vedel, že ide o inú dušu, pretože dal iný počet úderov a pretože ich dal v inej časti miestnosti. Duše nás tiež môžu volať po mene. Niekedy môžeme hlas rozpoznať celkom jasne a to nám pripomína, aby sme sa za daného človeka modlili. Duše môžu byť ešte aktívnejšie a spôsobovať tzv. poltergeistické aktivity. Napríklad, ak nájdeme na zemi hodiny, ktoré viseli na stene predchádzajúci večer, alebo ak sa náhle zatvoria okná či otvoria dvere. To všetko sa deje len preto, aby upútali našu pozornosť a podnietili naše modlitby za nich. Sú to duše, ktoré potrebujú veľkú pozornosť, pretože sa nachádzajú v najhlbších úrovniach očistca. Kroky môžeme počuť aj na hornom poschodí alebo môžu zanechať presnú stopu, aby sme hneď vedeli, o koho ide.

-Zjavujú sa len členom svojich rodín?

-Vo väčšine prípadov áno, ale v niektorých prípadoch sa objavujú u veľmi blízkych priateľov alebo u ľudí, ako som ja, ktorým Boh zveril veľa času, aby sa za nich modlili a pomáhali im. Počul som o ľuďoch, ktorým sa zjavili priatelia, ktorí im boli veľmi blízki, keď boli deťmi, a ktorí k nim chodia nejaký čas po ich smrti. Spravidla sa zjavujú tým, ktorí ich najviac milovali, ktorí sú najcitlivejší, najláskavejší a/alebo tým, za ktorých sa najviac modlia. Viem však o prípadoch, keď sa niektoré duše v očistci zjavili ľuďom, ktorých za života nepoznali, a tiež ľuďom, ktorí mali v srdci zášť. Jeden môj známy farmár staval prístavbu k svojej stodole, a keď dosiahol určitú výšku jednej zo stien, na druhý deň sa zrútila. V živote si postavil veľa múrov a tento mu robil priveľa problémov. Dokonca si zavolal profesionálnych murárov, aby mu pomohli a povedali, čo robí zle, ale oni mu povedali, že celý čas robil všetko správne.

Zavolali mi, aby som ho prišiel navštíviť, a ja som, samozrejme, išiel. Pýtal som sa ho na jeho rodinu a farmu a na to, či vie o niekom, komu by mal odpustiť. Najprv si nevedel spomenúť, ale keď som sa v tom trochu viac hrabal, jeho pamäť sa vyjasnila. Pred niekoľkými rokmi mal suseda, ktorý o jeho žene neustále hovoril škaredé veci. Ten muž zomrel a do domu sa nasťahovali ďalší ľudia. Najprv mu odmietol odpustiť a povedal, že jeho sused si zaslúži všetko, čo dostal, a že mu nikdy neodpustí jeho hrubosť. Potom som mu jemne vysvetlil, že musíme odpustiť sami sebe, aby sme sa priblížili k Bohu, a že ak to neurobí, nielenže ubližuje druhým, ale neskôr si zaručuje oveľa viac utrpenia. Potom to pochopil a už nikdy nemal s tou stenou problém.

-Ako inak sa nám môžu duše ukázať?

-V snoch, ale málokedy sa tak stane a nemôžete sa na to príliš spoliehať. V snoch nás musia prosiť o modlitby, o niečo, čo im otvorí cestu do neba; ak nie, potom sa deje niečo iné.

-Ak nepočítame tých, ktorých ste už v živote osobne poznali, prišli k vám duše, ktoré ste spoznali ako slávnych ľudí?

-Áno, sú známi ľudia, ktorí boli prepustení, pretože ich príbuzní prišli za mnou s prosbou o pomoc. Napríklad maršal Hermann Göring, neslávne známy nacista, prišiel za mnou, pretože jeho rodina ma požiadala o pomoc. Teraz je v nebi. Boh ho neprestal milovať a stále ho miluje. Nikdy nesmieme súdiť. Navštívili ma aj iné slávne osobnosti. Raz za mnou prišiel muž, a hoci som nevedela povedať, odkiaľ pochádza ani kedy žil, podľa toho, ako sa pohyboval a ako sa obliekal, som hneď vedela, že je to niekto dôležitý. Keď som sa ho spýtal, čo odo mňa potrebuje, povedal mi a dodal: "Som pápež Pavol." Najprv som zaváhala, myslel som si, že je to možno diablova hra: "Nie, nie si," povedal som, "poznal som pápeža Pavla a ty nie si on! "Som pápež Pavol IV., nie Pavol VI." Od polovice 16. storočia bol v očistci, pretože počas svojho pontifikátu mohol urobiť oveľa viac, ako urobil. Zdá sa mi, že nariadil aj geto pre rímskych Židov, čo určite nebolo v Božích plánoch. V tomto prípade to, samozrejme, neboli jeho potomkovia, ktorí sa ma na neho prišli opýtať (smiech).

-Takže známy nacista strávil v očistci oveľa menej času ako pápež. Niektorí ľudia by si potom mysleli, že je lepšie byť nacistom ako kňazom, biskupom alebo dokonca pápežom.

-Nie, preboha, nie! Rozdiel v odpustení, ktoré každý z nich potrebuje, je spôsobený tým, že pápežovi bolo zjavené oveľa viac Božej pravdy ako Hermannovi Göringovi. A otec Matt mi tiež povedal, že Göring sa do tejto hroznej situácie dostal podvodom, pričom mal pomerne málo prostriedkov na svoju ochranu. Božia láska a spravodlivosť, rovnako nekonečné, tieto rozdiely vyvážili a dnes sú obaja s ním v nebi, ale určite nie na rovnakej úrovni.

-Keď odídem, môžem vám povedať meno slávnej osoby, na ktorú by som sa chcel opýtať?

-Áno, samozrejme.

-Rád by som vedel, čo sa stalo s prezidentom Kennedym, ktorého, ako viete, milovali mnohí Američania a Íri, ako aj milióny ďalších ľudí na celom svete.

-Nemusím sa pýtať!

-Čo tým myslíte?

-Po svojej vražde sa rýchlo dostal do neba. Jedna duša mi to povedala, hoci v jeho prípade sa naňho nikto z rodiny neprišiel spýtať.

-Výborne! Môžem sa teda opýtať na vášho brata Roberta F. Kennedyho, ktorý bol tiež zavraždený o niekoľko rokov neskôr?

-Samozrejme, že môžete. Ak si dobre pamätám, zomrel s ružencom v rukách, a to by určite znamenalo, že Panna Mária bola s ním, a preto je určite v poriadku. Tiež mi bolo povedané, že jeho posledné slová boli: "Je niekto zranený? To nám ešte viac hovorí o láske, ktorá bola v jeho duši. Ale áno, svoje meno mi môže napísať neskôr.

-16. storočie? To ma zaujalo. Sú aj iné duše, ktoré tak dlho trpeli v očistci a potom prišli k vám po pomoc?

-Áno, požiadali ma, aby som pomohla dôstojníkovi, ktorý zomrel v Korinte v roku 1660. A tiež kňaz z Kolína nad Rýnom, ktorý zomrel v roku 555. To, čo som potrebovala, som musela prijať úplne sám, inak by som zostal v očistci až do posledného dňa. Zúčastnila som sa na mučeníckej smrti niektorých nasledovníkov svätej Uršule. Pamätám si aj roky 1740 a 1810, ale už som zabudla, kto to bol.

-Povedali vám duše niečo konkrétne o svojej budúcnosti?

-Nie podrobne, ale niekoľkokrát povedali, že niečo veľmi dôležité je pred bránami, priamo pred nami, ale neviem, či to tu ešte uvidím. Ako som už povedal, príde od Boha a bude slúžiť na obrátenie všetkých. Boh veľmi jasne ukáže svoju existenciu, ale napriek tomu sa nie všetci k nemu obrátia. Okrem toho dostávam len varovania alebo pokyny pre iných ľudí, ako v prípade lavíny, o ktorej som vám už hovoril.

(...)

-Sú zvieratá citlivé na prítomnosť blahoslavených duší v očistci?

-Áno, najmä kone, psy a sliepky. Počula som o mnohých prípadoch, keď kone odmietli prejsť okolo určitého domu a potom sa poukázalo na to, že sa okolo potulujú duše, ktoré sa snažia upútať ich pozornosť.

„Spomínaš psov. No, duše v očistci musia, samozrejme, vedieť, že psy sú šťastné, keď dostanú príkaz. Viete, či môžu duše prikázať napríklad psovi, aby priviedol svojho majiteľa, pretože chliev je v nebezpečenstve?

"Nie, to sa tak nestane, pretože psy nemajú dušu." Ale pokiaľ ide o zvieratá, svätá Hildegarda z Bingenu povedala, že Satan nenávidí psov viac než ktorékoľvek iné zviera, pretože sú tak blízko k ľuďom, a môžem povedať, že sa ma raz v tomto ohľade pokúsil naštvať. Popoludní sa zrazu v mojej izbe objavil pes, ktorý skákal hore a dole, štekal a bláznil sa niekoľko minút, kým som mu v mene Ježiša neprikázal, aby odišiel.

"No, myslíš, že Hitler mohol predsa len ísť do neba?"

„Na druhej strane viem, že je v pekle. A je to tak preto, že to bolo identifikované u posadnutých ľudí, keď sa za nich modlili.