O jeho životných osudoch je známe veľmi málo spoľahlivých údajov. Narodil sa pravdepodobne v roku 1164 v obci Aylesford , ktorá leží na juhovýchode Anglicka v grófstve Kent . Jeho otec bol hradným správcom. Keď mal dvanásť rokov, odišiel po nezhodách s bratom do ústrania, stal sa pustovníkom a urobil sľub čistoty. Pobýval tridsať rokov v dutine starého stromu a odtiaľ snáď pochádza aj jeho priezvisko (Stock = peň), ktoré je však známe až z doby po jeho smrti.
Niekedy po roku 1200 sa pripojil ku karmelitánom , ktoré moslimovia vyhnali zo Svätej zeme ; rozhodli sa preto presídliť do Európy a prišli aj do Anglicka. Zapôsobila naňho ich mariánska úcta a prísna askéza. Žil potom v kláštore a študoval na Oxfordskej univerzite . Ako koadjutor (pomocník) generálneho predstaveného cestoval v roku 1226 do Ríma pre pápežské potvrdenie karmelitánskeho rádu. Potom viedol niekoľko rokov prísny kajúci život v pohorí Karmel , ale moslimský nátlak ho prinútil k návratu do Európy.
V roku 1245 sa stal generálnym predstaveným karmelitánskeho rádu a v tejto funkcii sa staral o rozšírenie rádu v Anglicku aj v ostatnej Európe. Spomínaný úrad zastával až do svojej smrti, ktorá ho zastihla 16. mája 1265 na vizitačnej ceste v Bordeaux ; tam bol tiež pochovaný. V roku 1951 sa jeho pozostatky dostali do Aylesfordu.
Videnie Panny Márie
Karmelitánsky poriadok musel čeliť moslimskému útlaku aj ohováraniam, ktoré o ňom šírili jeho nepriatelia. Šimon Stock s úzkosťou pozoroval nebezpečenstvo, ktoré rádu hrozilo, a prosil Najsvätejšiu Pannu o pomoc. V noci z 15. na 16. júl1251 uvidel Pannu Máriu v sprievode anjelov. Podľa svedectva Šimonovho spovedníka odovzdala Panna Mária svätcovi hnedý škapuliar s týmito slovami: „ Milovaný synu, prijmi tento škapuliar tvojho rádu ako znamenie môjho bratstva; je to znamenie pre teba a privilégium pre všetky deti z hory Karmel. Kto v tomto šate zomrie, bude uchránený večného ohňa . Pozri, je v ňom znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstve a záruka pokoja a večnej zmluvy.“
Škapulierom sa pôvodne nazývala súčasť rehoľného, hlavne mníšskeho odevu. Je to pás látky, asi 40 cm široký s otvorom na krk a hlavu, ktorý splýva z ramien vpredu aj vzadu. Tento veľký škapuliar nosia niektorí rehoľníci (napr. benediktíni , karmelitáni , dominikáni a iní) cez svoj vrchný šat. Malý škapuliar sú dva malé, štvorhranné, šnúrkami spojené kúsky látky, ktoré veriaci z nábožnosti nosievajú pod svojim normálnym oblekom na krku tak, že jedna časť im splýva na prsiach a druhá na chrbte. Ide vlastne veľmi zmenšený škapuliar rehoľný, ktorý je určený pre laikov, nečlenov rádu. Zhotovený má byť z tej istej tkaniny, ako škapuliarové rúcho príslušnej rehole; preto karmelitánsky škapuliar je z hnedej vlnenej látky. Na jednom kúsku látky býva obraz Matky Božej a na druhom obraz Najsvätejšieho Srdca Ježišovho . Veriaci tento škapulier prijímajú pri zvláštnom zasvätujúcom obrade z rúk kňaza. Už Šimon Stock začal rozširovať škapuliar aj medzi laikmi.
Na začiatku 14. storočia sa Panna Mária zjavila pápežovi Jánovi XXII. av tomto videní prisľúbila všetkým, ktorí nosia karmelitánsky škapulier, ďalšiu mimoriadnu milosť, totiž že ich v prvú sobotu po ich smrti osobne vyvedie z očistca do raja . Ján XXII. potom 3. marca 1322 vydal bulu „Sacratissimo uti culmine“, v ktorej potvrdil tento prísľub Matky Božej, ktorý býva označovaný ako „ sobotné privilégium “
Šimon Stock nebol nikdy formálne kanonizovaný, v karmelitánskom konvente v Bordeaux však bol už čoskoro po smrti uctievaný ako svätec a úcta k nemu sa rozšírila po celom rade. Dvakrát bol urobený pokus o jeho svätorečenie. Proces však trval vždy tak dlho, že každý pokus vždy upadol do zabudnutia. Bol zapísaný aj do Rímskeho martyrologia , oficiálneho zoznamu svätcov rímskokatolíckej cirkvi . Jeho kult bol povolený pre karmelitánsky poriadok, pre Anglicko, Írsko a pre Bordeaux. Sviatok má 16. mája.
Jeho atribútom je škapuliar a často býva znázorňovaný, ako ho prijíma od Panny Márie. Je patrónom karmelitánskeho rádu a mesta Bordeaux .
* ~1165 zrejme Aylesford, Anglicko † 16. máj 1265 Bordeaux, Francúsko
Sv. Šimon Stock pochádzal z Anglicka. Až do príchodu karmelitánskej rehole
Pietro Novelli: Naša Pani z hory Karmel a karmelitánski svätci (Šimon Stock (stojaci), Angelus z Jeruzalema (kľačiaci), Mária Magdaléna de’Pazzi, Terézia Ávilská), 1641 (Diecézne múzeum, Palermo.).
do Anglicka (v r. 1237) žil ako pustovník v bútľavom strome. Údajne predvídal príchod rehoľníkov a hneď sa k nim pripojil. Podľa nie celkom jednoznačnej tradície Šimon Stock sa zúčastnil v r. 1245 na generálnej kapitule rehole v Aylesforde, kde bol zvolený za generálneho predstaveného. Svätec sa vyznačoval mimoriadnou úctou k Panne Márii, ktorú prosil, aby poctila jeho reholu dajakým privilégiom. Odpoveďou bolo zjavenie Panny Márie, ktorá odovzdala Šimonovi Stockovi hnedý škapuliar ako privilégium a záloh večnej spásy. Podľa životopisov zomrel 16. mája 1265 vo francúzskom meste Bordeaux pri vizitácii gaskonskej provincie svojej rehole.
Škapuliar je znakom zvláštnej ochrany
Pútnickú sezónu na Slovensku obvykle od polovice júla každoročne vypĺňajú odpusty k Panne Márii Karmelskej. Škapuliarske púte majú v našich končinách bohatú históriu siahajúcu až do 17. storočia.
NA VRCHU KARMEL
Pôvod tejto úcty treba hľadať v reholi karmelitánov. Žobravá rehoľa vznikla v prvej polovici 13. storočia a je naviazaná na križiacke výpravy, ktoré prebiehali v 12. storočí vo Svätej zemi.
„Francúzsky rytier Bertold z Kalábrie sa zúčastnil na jednej z výprav, no domov sa už nevrátil. Usadil sa na úpätí biblického vrchu Karmel a okolo roku 1185 tam založil bratstvo pustovníkov. Na biblickom mieste, kde prorok Eliáš zachránil vieru v jediného Boha, rozjímali o Bohu pod ochranou Panny Márie,“
Bertoldovi nasledovníci si neskôr vyžiadali uznanie tohto bratstva za rehoľu, čo schválil pápež Honorius III. v roku 1224.
ŠKAPULIARSKE ZJAVENIE
Keď Jeruzalem na konci 12. storočia dobyli saracéni, križiaci sa museli stiahnuť naspäť do Európy. To je pravdepodobne jeden zo spôsobov, ako sa karmelitánske bratstvo rozšírilo do sveta.
Generál karmelitánov v Anglicku Šimon Stock však v polovici 13. storočia začal vnímať, že sa rehoľa dostala do krízy. „Veľmi prosil Pannu Máriu, aby pomohla zachrániť túto rehoľu a jej spiritualitu,“ hovorí cirkevný historik.
Šimon Stock mal v noci z 15. na 16. júla 1251 súkromné zjavenie, s ktorým sa spája aj odovzdanie škapuliara.
„Panna Mária mu odovzdala škapuliar so slovami: Vezmi si tento škapuliar, to bude znak tvojej rehole, odznak môjho bratstva. Pre teba a všetkých karmelitánov budem zvláštnou ochranou. Kto zomrie v tomto rúchu, toho ako mimoriadne znamenie milosti nezastihne pekelný oheň,“ opisuje historik mariánske zjavenie spojené so škapuliarom.
Práve na výročie tohto zjavenia sa 16. júla slávi spomienka Panny Márie Škapuliarskej, počas ktorej sa prijímajú noví členovia škapuliarskych bratstiev. Jedno z najstarších bratstiev v našich končinách vzniklo v máji 1669.
Karmelitánska spiritualita teda nesie v sebe mariánsku úctu a škapuliar je jej znakom. Pôvodne išlo o druh látky, ktorý mal otvor na hlavu a ktorý rehoľníci nosili na svojej rehoľnej tunike vpredu i vzadu. Doteraz ho takto nosia bratia karmelitáni.
ŽIADEN AMULET
Škapuliar sa pomaly zjednodušoval a neskôr od 18. storočia bol z hnedej látky. „Nosil sa prehodený cez plecia na znak ochrany Panny Márie. Na jednej časti bola zobrazená Panna Mária z vrchu Karmel, na druhej časti vrch Karmel,“ približuje Gabriel Brendza.
Za pontifikátu pápeža Pia X. bolo dovolené, aby členovia bratstva nemuseli nosiť plátenný škapuliar, keďže to bolo nepraktické a odev sa modernizoval. Namiesto toho mohli nosiť medailón.
Vzhľad medailónu bol predpísaný v roku 1910. Na jednej strane mal byť obraz Panny Márie Karmelskej a na druhej strane Božské Srdce Ježišovo.
„Nemá sa to vnímať ako amulet, ale ako znak toho, že človek, ktorý medailón nosí, je zvláštnym spôsobom zasvätený Panne Márii. Podobne ako majú manželia obrúčky, ktoré majú pripomínať ich manželskú lásku. Aj v tomto prípade ide o čosi hmotné, čo má pripomínať príslušnosť k škapuliarskemu bratstvu.“
TRETÍ RÁD
Karmelitáni propagovali svoju duchovnosť i medzi laikmi, vďaka čomu vznikol laický tretí rád. Približne od 16. storočia sa tak začal rozširovať škapuliar aj pre laikov.
„Tiež chceli žiť pod ochranou Panny Márie, nosiť mariánske rúcho a pridružením ku karmelitánskej reholi prežívať svoj život pod ochranou Panny Márie,“
Do bratstva boli prijímaní najčastejšie okolo sviatku Panny Márie Škapuliarskej, ale zapísaní a prijatí mohli byť kedykoľvek. Existoval tiež špeciálny obrad prijatia, ktorý vypracovali otcovia karmelitáni. Slávnostné prijímanie nových členov je súčasťou mnohých škapuliarskych pútí aj dnes.
So vstupom do bratstva sa spájala povinnosť každodennej modlitby k Panne Márii. „Určil ju kňaz, ktorý členov prijímal – obvykle tri modlitby Zdravas alebo desiatok ruženca. Spočiatku sa pripájal aj sobotný pôst,“
Aj dnes zvykne byť záväzkom modlitba Zdravas, prípadne Pod tvoju ochranu. K tomu by sa mal pridať aj nejaký nábožný vzdych pri uctení škapuliara či medailónu, ktorý je člen povinný mať stále pri sebe.
Na snímke je katolícka procesia so sochou Panny Márie Karmelskej, ktorá je patrónkou rybárov a námorníkov, v španielskom prímorskom meste Nerja. Snímka: istockphoto.com/bot-wall?returnUrl=/
ŠKAPULIAR NA SLOVENSKU
Škapuliarske bratstvá začali u nás vznikať počas katolíckej reformy. Zakladali ich karmelitánski rehoľníci. Neskôr tak mohla urobiť aj Svätá stolica, ale vždy v nadväznosti na karmelitánsku rehoľu. Takto vznikali bratstvá aj v Uhorsku.
„Medzi najstaršie bratstvá Panny Márie Škapuliarskej v Hornom Uhorsku, terajšom Slovensku bolo v Stropkove.
„Vtedajší patrón kostola gróf Žigmund Pethő požiadal jágerského biskupa Tomáša Pálffyho, aby so schválením pápeža Klementa IX. generál karmelitánov páter Filip z Poľska mohol založiť bratstvo Preblahoslavenej Panny Márie z vrchu Karmel. Teda škapuliarske bratstvo, ktoré by vzniklo pri farskom Kostole Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi a ktorého protektorom a sprostredkovateľom by bol stropkovský farár.“
Zmienka, že sa tak stalo v roku 1669, sa nachádza v kánonických vizitáciách. Neskôr, v druhej polovici 17. storočia, ale najmä v 18. storočí vznikali aj ďalšie bratstvá.
„Členovia bratstva, ale i ľudia z okolia sa začali schádzať okolo sviatku 16. júla, lebo ten deň bol spojený s odpustkami. Spovedali sa, prijímali sviatosti a vstupovali do bratstva.“
PÚTE
Zo stretnutí sa vyvinuli škapuliarske púte. Najznámejšie u nás sú okrem Stropkova aj v Gaboltove, Topoľčiankach, Hontianskych Nemciach, Bôrke. Ľudia na tieto púte prichádzali v procesiách.
V Gaboltove a aj v Stropkove veriaci takto prichádzajú na odpust i dnes. Kontinuita pútí a škapuliarskych bratstiev sa neprerušila ani počas totality.
Úplné odpustky pre členov Bratstva Panny Márie Škapuliarskej
Členovia Bratstva Panny Márie Škapuliarskej môžu získať úplné odpustky za obvyklých podmienok (sv. spoveď, sv. prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca, okrem toho si treba vzbudiť úmysel získať úplné odpustky a vylúčiť akúkoľvek trvalú záľubu k akémukoľvek hriechu, aj k ľahkému),
v deň vstupu do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej a na tieto sviatky:
sviatok Panny Márie Karmelskej (16. júla)
sv. proroka Eliáša (20. júla)
sv. Šimona Stocka (16. mája)
sv. Terézie z Lisieux (1. októbra)
sv. Terézie Avilskej (15. októbra)
všetkých karmelitánskych svätých (14. novembra)
sv. Jána od Kríža (14. decembra)
Kto napr. nosil škapuliar:
sv. Vavrinec Justiniani,
sv. Karol Boromejský,
sv. František Saleský,
sv. Alfonz Mária de Liguori,
sv. Pavol od Kríža,
sv. Ján Bosco,
francúzsky kráľ Ľudovít IX.,
rakúsky cisár Ferdinand I.,
pápeži: bl. Ján Pavol II., ho nosil od detstva sv. Pius X., Lev X., Lev XIII., Klement VII., Gregor VIII., Pavol V., Urban VIII., Benedikt XV., Pius XI.
Preblahoslavená Panna Mária Karmelská
Pomenovanie Panna Mária Karmelská sa vzťahuje na pohorie Karmel v Izraeli a na rehoľu karmelitánov, ktorá tam vznikla začiatkom 13. storočia. Hebrejské slovo karmel znamená záhradu alebo sad. V týchto miestach žil starozákonný prorok Eliáš a o jeho duchovnosť sa opierali aj jeho duchovní synovia, ktorí si tu neskôr postavili pustovne.
Karmelitáni sú známi aj veľkou úctou k Panne Márii a sú presvedčení, že patria do vlastníctva Panny Márie. Nazývali sa „Bratmi Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel“. To znamená, že Panna Mária je nám (karmelitánom) veľmi blízka, je našou Sestrou i Matkou a je neporovnateľným vzorom zasvätenia a zjednotenia s Bohom. Už v stredoveku sa používala veta: „Totus Marianus est Carmelus – Karmel je celý Máriin“.
V polovici 13. storočia mohamedánske útoky prinútili presídliť karmelitánov do Európy a oni odplávali na Cyprus, Sicíliu, do Francúzska a Anglicka. V Anglicku sv. Šimon Stock, generálny predstavený rádu spozoroval nebezpečenstvo hroziace rádu, a preto prosil Pannu Máriuo pomoc. Podľa tradície sa mu v noci z 15. na 16. júla 1251 zjavila Panna Mária v sprievode anjelov, podala mu škapuliar hnedej farby a sľúbila jemu i celému rádu osobitnú ochranu. Vtedy počul tieto Máriine slová: "Prijmi, najmilší synu, škapuliar tvojho rádu ako znak môjho bratstva, výsadu pre teba a všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni. Je to znak spásy, záchrana v nebezpečenstvách, znamenie pokoja a večného záväzku."
Mária pomáha všetkým, aby prežívali Boha, čo najhlbšie.
Slovami Panny Márie, prvý prísľub je: „Každý, kto zomrie s týmto škapuliarom, nebude trpieť vo večnom ohni.“ Mária tak sľubuje všetkým, ktorí sú oblečení do škapuliara, pomoc na ceste spásy a zároveň vyslobodenie z očistca nasledujúcu sobotu od smrti: „Ja, Matka, k nim v prvú sobotu po ich smrti milostivo prídem a tých, ktorých nájdem v očistci, oslobodím a zavediem na svätú horu večného života.“ Našou úlohou je zachovať si čistotu duše a zostať verní modlitbe.
Okrem prisľúbení nám nebeská Matka darovala aj milosti, ktoré sú spojené s nosením škapuliara. Prvú milosť opisuje ako pomoc a ochranu v nebezpečenstvách duše aj tela. „Mária sľubuje, že nás bude podporovať na ceste nasledovania Krista a najmä, v hodine našej smrti nám bude pomáhať v poslednom boji o večnú spásu.“
Druhá milosť je účasť na duchovných dobrách celého karmelitánskeho rádu v živote aj po smrti, zahrňujúcich aj sväté omše, modlitby, odpustky, obety tohto spoločenstva. „Matka a Kráľovná Karmelu so sebou zjednocuje do jednej rodiny tých, ktorí prijímajú škapuliar,“
Škapuliar naozaj obohacuje duchovný život človeka. Dodáva mu istotu v náročných situáciách života. Tento malý habit, ktorý je duchovnou ozdobou človeka, vyzýva, priam prebúdza v človeku konanie dobra všade tam, kde sa nachádza a učí k vytrvalosti v modlitbe.
9 zázrakov Škapuliarskej Panny Márie 16 júla 2021
16.júla si pripomíname slávnosť Panny Márie Karmelskej, ktorú nazývame aj Škapuliarskou. V 2. pol. 12. stor. Svätý Šimon so svojimi bratmi zveril rád Bosých karmelitánov pod ochranu Panny Márie. Bolo to včase keď sa z Palestíny presídlili do Európy kde im hrozil zánik. Panna Mária ho vypočula a obklopená anjelmi sa mu zjavila v noci z 15. na 16. júla 1251, dala mu škapuliar a povedala: „Toto bude privilégium pre teba a pre všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni“. Stále nosenie svätého škapuliara vo dne v noci má byť pre nás častým pripomenutím, že Božia Matka je vždy pri nás aj so svojím Synom. Privádza nás k modlitbe, a tak k uvedomeniu si jej blízkosti, pomoci a ochrany.
Claudio de La Colombière, jezuitský kňaz a spovedník sv. Margity Márie Alacoque, poznamenal:
„K dnešnému dňu nebola potvrdená žiadna oddanosť s väčším počtom autentických zázrakov, než je oddanosť škapuliaru Karmelskej Panny Márie.“
9 zázrakov Škapuliarskej Panny Márie:
1. Zázrak obrátenia
V ten istý deň, keď Panna Mária odovzdala škapuliar sv. Šimonovi Stockovi, bol svätec zavolaný šľachticom menom Peter z Lintona:
„Poďte rýchlo, otče, lebo môj brat zomrie v zúfalstve a bude zatratený!“
Svätý Šimon Stock ihneď išiel k umierajúcemu. Akonáhle prišiel, prehodil na muža svoj škapuliar a požiadal našu požehnanú matku, aby dodržala svoj sľub. Človek sa nakoniec kajal za svoje hriechy a zomrel v milosti a láske k Bohu.
2. Škapuliare, ktoré odolali „hrobu“
Len dvadsaťpäť rokov po vízii, v ktorej Panna Mária z Karmelu odovzdala škapuliar sv. Šimonovi, zomrel pápež bl. Gregor X. a bol pochovaný so svojim škapuliarom. Keď bol jeho hrob otvorený o 600 rokov neskôr, škapuliar, ktorý nosil bol stále neporušený.
Rovnako dvaja veľkí zakladatelia náboženských rádov (sv. Alfonz, redemptorista a sv. Don Bosco, salezián) mali osobitnú oddanosť a úctu k Panne Márii z Karmelu a nosili hnedý škapuliar. Keď zomreli, obaja boli pochovaní vo svojom kňazskom rúchu a v škapuliari.
O mnoho rokov neskôr, keď boli otvorené hroby, ich telá a posvätné rúcho, v ktorých boli pochovaní, už podľahli času a rozkladu – ale hnedý škapuliar, ktorý nosili, sa zachoval u oboch dokonale neporušený. Jeden z nich, škapuliar svätého Alfonza je vystavený v Ríme, v kláštore, ktorý založil.
3. Škapuliar, ktorý upokojil búrku na oceáne
V roku 1845 kráľovská loď Oceanleft kotvila v prístave v Londýne a nakoniec vyplávala na cestu do Austrálie. Medzi cestujúcimi bol anglický protestantský pastor James Fisher so ženou a dvoma deťmi vo veku 9 a 7 rokov. Počas niekoľkých prvých týždňov cestovania bolo všetko dobré, ale keď sa loď ocitla na Indickom oceáne, silná búrka zo severozápadu sa hnala cez oceán. Vlny zúrivo dorážali na loď, plachty boli roztrhané a paluba lode nevyzerala inak, než ako trstina zmietaná vo vetre a vlnách, vydaná im na milosť a nemilosť. Cestujúci boli poslaní, aby odišli do svojich kajút. Nemohli robiť absolútne nič. Odvšadiaľ sa ozývali výkriky zúfalstva a prosby o milosť. Pastor Fisher so svojou rodinou a ďalšími ľuďmi vyšli na palubu a požiadali každého, aby sa pripojili k modlitbe, úpenlivo prosili o odpustenie a milosrdenstvo.
Bol pri nich aj jeden mladý írsky námorník z grófstva Louth, John McAuliffe. Rozopol si košeľu a z krku si stiahol škapuliar. Pribil škapuliar na drevo kríža a hodil ho do mora. Čoskoro sa voda utíšila, búrka sa upokojila a malá vlna poslala mladému námorníkovi ten istý kus dreva aj s jeho škapuliarom, ktorý pred niekoľkými minútami hodil do vĺn oceána. Tak loď prišla bezpečne a zakotvila v prístave Botany.
Jediní ľudia, ktorí si všimli gesto námorníka a návrat škapuliara na palubu boli rybári. S hlbokou úctou sa k chlapcovi priblížili a požiadali ho, aby im vysvetlil význam toho jednoduchého kúska hnedej tkaniny označeného písmenami BVM. Po tom, ako boli informovaní, prisľúbili, že prijmú vieru, ktorej ochrancom je mocná Karmelská Panna Mária, Ježišova Matka.
Už v austrálskom meste Sydney odišli do malej kaplnky Panny Márie, a na tomto mieste, kde stojí dnes nádherný chrám prijali škapuliar Cirkvi. Paulding, jeden z mužov sa neskôr stal arcibiskupom.
4. Škapuliar, ktorý zachránil dom pred ohňom
V máji 1957 karmelitánsky kňaz zverejnil úžasný príbeh zo svojho okolia, kde niekoľko radových domov, bolo spálených na popol v nemeckom mestečku Westbodene. V jednom z domov žili dve zbožné rodiny, ktoré pri pohľade na ničivý oheň ihneď zavesili škapuliar Panny Márie na vstupné dvere domu.
V priebehu piatich hodín bolo 22 domov spálených na popol – a bolo zvláštne, že v dôsledku ničivého požiaru zostal jediný jeden dom absolútne neporušený. Bol to ten dom so škapuliarom pripevneným k dverám. Stovky ľudí boli očitými svedkami príhovoru Panny Márie na tomto mieste.
5. Škapuliar, ktorý diabol chcel vyhodiť
Jedného dňa si ctihodný Francis Ypes všimol, že škapuliar, ktorý nosil, sa mu rozopol a spadol. Keď sa ho chystal znova zapnúť, počul démonický hlas, ktorý mu povedal:
„Vyhoď tento plášť, ktorý z pekla vyháňa toľko duší!“
Ctihodný Francis Ypes si škapuliar pripol späť a donútil nepriateľa uznať, že najobávanejším znamením pre démonov je Najsvätejšie meno Ježiša, Najsvätejšie meno Márie a škapuliar.
6. Škapuliar, ktorý zachránil karmelitána v Svätej zemi
V roku 1944 bol karmelitánsky misionár vo Svätej zemi vyzvaný, aby vyslúžil sviatosť Pomazania chorých. Vodič, ktorý bol arab, ho poslal peši asi šesť kilometrov cez krajinu, pretože cesta bola príliš nebezpečná kvôli blatu na ceste. Blata bolo toľko, že po niekoľkých kilometroch mal misionár pocit, že jeho nohy sa zabárajú hlbšie a hlbšie do bahna, kým sa nedostal do bahennej jamy a začal klesať. Okamžite si spomenul na Pannu Máriu a jej škapuliar; pobozkal ho, vzhliadal na horu Karmel a kričal,
„Panna Mária z Karmelu! Svätá matka! Pomôž mi! Zachráň ma!“
Všetko, na čo si spomína, je to, že sa zrazu ocitol na pevnej zemi. „Viem, že ma spasila Panna Mária cez jej hnedý škapuliar. Stratil som svoje topánky v tom bahne. Bol som úplne pokrytý bahnom, ale podarilo sa mi prekonať zvyšné tri kilometre a neustále som chválil Pannu Máriu.“
7. Škapuliar, ktorý zachránil dušu muža smrteľne raneného vlakom
Na začiatku dvadsiateho storočia, v americkom meste Ashtabula, Ohio, bol človek vážne zranený vlakom. Namiesto toho, aby zomrel hneď v tú minútu a hodinu na následky vážnych zranení, muž zostal pri vedomí ďalších 45 minút – presne čas, ktorý trvalo, kým prišiel kňaz a vyslúžil mu posledné sviatosti. Nikto nepochopil, ako bolo možné, že s hlbokými otvorenými ranami muž nezomrel okamžite. Jediné vysvetlenie sa ukázalo zavesené okolo jeho krku. Muž nosil škapuliar.
8. Škapuliar, ktorý zachránil život kňaza
Francúzsky kňaz sa vydal na púť, keď si spomenul, že si nevzal svoj škapuliar. Aj keď vedel, že bude neskoro sláviť svätú omšu, vrátil sa, aby si ho vzal, lebo si nedokázal predstaviť, že by bol pri oltári bez Panny Márie, bez toho, aby mal založený svoj škapuliar. Neskôr pri slávení Svätej obety sa istý mladý muž priblížil k oltáru, vytiahol zbraň a zasiahol kňaza zozadu. Kňaz pokračoval za všeobecného úžasu a slávil svätú omšu, ako keby sa nič nestalo. Veriaci si najskôr mysleli, že guľka zázračne minula cieľ, ale potom sa ukázalo, že sa zasekla v malom hnedom škapuliari, ktorý kňaz odmietol opustiť a vrátil sa preň.
9. Škapuliar, ktorý zachránil mladú ženu pri požiari lietadla
V novembri 1955 v Guatemale pri leteckom nešťastí zomrelo 27 cestujúcich. Zomreli všetci až na jednu mladú ženu, ktorá pri tom ako sa lietadlo vlieklo po zemi a horelo, doslova schmatla svoj škapuliar a úpenlivo prosila o pomoc Pannu Máriu z Karmelu. Mala vážne popáleniny a jej oblečenie úplne zhorelo, no jej škapuliara sa nedotkol ani jediný plameň.
Zasvätenie sa Panne Márii Škapuliarskej
Kráľovná škapuliara a Matka Milosrdenstva, zasväcujem ti nielen moju dušu a večné šťastie, ale prijmi Nepoškvrnená Panna aj moje telo, aby si ho mohla účinne brániť pred hriechom a žiadostivosťou, pokušeniami sveta a chorobami, pred lenivosťou a nástrahami zlého ducha. Zošľachti moje srdce podľa Najsvätejšieho Srdca tvojho Syna Ježiša Krista.
Mária! Odovzdávam ti moje myšlienky, modlitby, prácu, city, rozum, pamäť a vôľu, aby si ich usmerňovala pre moje dobro a pre dobro Cirkvi.
Prostredníctvom šiat tvojich čností pošli na tento svet Kristov pokoj a lásku, lebo on je Boh a žije a kraľuje s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
16. júla si Katolícka cirkev pripomína sviatok Panny Márie Karmelskej. Pomenovanie sviatku sa vzťahuje na pohorie Karmel v Izraeli a na rehoľu karmelitánov. Hebrejské slovo “karmel” znamená záhrada alebo sad. Vrchy Karmelu ho pripomínajú, keď sa na krátky čas v roku pokryjú zeleňou. V Biblii je pohorie symbolom krásy a kypriaceho života. Najznámejšou udalosťou, ktorá sa k tomuto miestu v Biblii viaže, je zápas o vieru Izraela v dobe proroka Eliáša (9. storočie pred Kristom).
Charakter pohoria poskytoval dobré podmienky na život v ústraní. Zakladateľ karmelitánov sv. Bertold sa v roku 1185 usadil so svojimi desiatimi spoločníkmi v jaskyni proroka Eliáša na hore Karmel a žil tam ako pustovník. Roku 1226 pápež Honorius III. potvrdil rehoľu karmelitánov. Ale už o niekoľko desaťročí im hrozil zánik, keď ich v polovici 13. storočia tlak moslimov donútil presídliť sa do Európy.
Podľa tradície sa vtedajšiemu generálnemu predstavenému Šimonovi Stockovi 16. júla 1251 zjavila Panna Mária a venovala mu škapuliar na znak svojej ochrany a pomoci. Preto sa Karmelská Panna Mária nazýva aj Škapuliarska. Svätý Šimon Stock po tomto zjavení založil Bratstvo nerehoľných členov, cez ktorých šíril úctu k Panne Márii Karmelskej a k svätému škapuliaru po celom svete. Najvýznamnejším dňom rehole je 16. júl 1726, keď sa spomienka Preblahoslavenej Panny Márie začala sláviť aj v rímskom kalendári. S nosením plátenných škapuliarov sú spojené viaceré prisľúbenia a milosti. Veriaci ich používajú dodnes.
Škapuliar, z latinského slova scapula – lopatka, označuje pôvodne časť odevu, vlastne pruh látky splývajúcej cez prsia a chrbát dole ako zástera. Je bežnou súčasťou rehoľného oblečenia nielen u karmelitánov.
Prakticky však škapuliar pozostáva z dvoch malých kúskov látky, spojených dvoma stužkami. Obvykle je na nich znázornené videnie Panny Márie Karmelskej a obraz Panny Márie s Ježiškom. Škapuliar sa prijíma zvláštnym obradom len raz a odovzdáva ho kňaz, diakon, alebo iná poverená osoba. Plátenný škapuliar môže nahrádzať medailón, na ktorom je vyobrazené Srdce Ježišovo a obraz Panny Márie Karmelskej. Každý, kto nosí škapuliar, zaväzuje sa žiť podľa evanjelia. Pri príležitosti tohto sviatku sa konajú na viacerých miestach mariánske púte.
Príbeh o malom dare z nebies...škapuliari od Panny Márie jednému, skromnému reholníkovi Simonovi Stockovi -z Anglicka spred 900 rokov...a verte či neverte o škapuliari sa hovorí ako o zázračnom,nielen navonok...ale i zvnútra-duchovne...
V máji 1957 karmelitánsky kňaz zverejnil úžasný príbeh zo svojho okolia, kde niekoľko radových domov, bolo spálených na popol v nemeckom mestečku Westbodene. V jednom z domov žili dve zbožné rodiny, ktoré pri pohľade na ničivý oheň ihneď zavesili škapuliar Panny Márie na vstupné dvere domu. V priebehu piatich hodín bolo 22 domov spálených na popol – a bolo zvláštne, že v dôsledku ničivého …Viac
V máji 1957 karmelitánsky kňaz zverejnil úžasný príbeh zo svojho okolia, kde niekoľko radových domov, bolo spálených na popol v nemeckom mestečku Westbodene. V jednom z domov žili dve zbožné rodiny, ktoré pri pohľade na ničivý oheň ihneď zavesili škapuliar Panny Márie na vstupné dvere domu. V priebehu piatich hodín bolo 22 domov spálených na popol – a bolo zvláštne, že v dôsledku ničivého požiaru zostal jediný jeden dom absolútne neporušený. Bol to ten dom so škapuliarom pripevneným k dverám. Stovky ľudí boli očitými svedkami príhovoru Panny Márie na tomto mieste....Jeden z početných zázrakov...
4. Škapuliar, ktorý zachránil dom pred ohňom V máji 1957 karmelitánsky kňaz zverejnil úžasný príbeh zo svojho okolia, kde niekoľko radových domov, bolo spálených na popol v nemeckom mestečku Westbodene. V jednom z domov žili dve zbožné rodiny, ktoré pri pohľade na ničivý oheň ihneď zavesili škapuliar Panny Márie na vstupné dvere domu. V priebehu piatich hodín bolo 22 domov spálených na popol …Viac
4. Škapuliar, ktorý zachránil dom pred ohňom
V máji 1957 karmelitánsky kňaz zverejnil úžasný príbeh zo svojho okolia, kde niekoľko radových domov, bolo spálených na popol v nemeckom mestečku Westbodene. V jednom z domov žili dve zbožné rodiny, ktoré pri pohľade na ničivý oheň ihneď zavesili škapuliar Panny Márie na vstupné dvere domu.
V priebehu piatich hodín bolo 22 domov spálených na popol – a bolo zvláštne, že v dôsledku ničivého požiaru zostal jediný jeden dom absolútne neporušený. Bol to ten dom so škapuliarom pripevneným k dverám. Stovky ľudí boli očitými svedkami príhovoru Panny Márie na tomto mieste.
