Zlosynovia, ktorí škodia Matke cirkvi neprestajným ohováraním (Sv. Paisij)
Mnohí, dnes bohužiaľ, vyvolávajú búrky (nepokoje) a znepokojujú Matku Cirkev. Mnohí sa zaoberajú kritizovaním druhých ľudí, nie spoločným dobrom.
Mnohí sledujú druhých ľudí viac ako seba!!!
Hľadia, čo druhý povie alebo čo napíše, aby ho potom nemilosrdne "zmietli". A pritom, keby oni sami hovorili alebo napísali tú istú vec, podporili by ju mnohými citáty zo Svätého Písma, alebo od cirkevných Otcov, aby ukázali svoju pokryteckú svätosť.
Takí veriaci páchajú hrozné zlo, pretože - po prvé - obžalovávajú blížneho, a - po druhé - znižujú (likvidujú) ho v očiach veriacich.
Ako by mohol byť ospravedlnený ich hnev, keď neprestajne usvedčujú druhých, ale nie samých seba? Ako môže byť platná taká spoveď, v ktorej sa nevyzná hriech proti cirkvi, alebo keď sa aj vyzná, vykonáva sa bez hanby ďalej? Ako môžu byť ospravedlnené prípady takýchto zvrátených kresťanov, keď dokonca pre svet zverejňujú materiály o stave vnútorných problémoch cirkvi a to dokonca o jej záležitostiach, o ktorých sa nemá verejne hovoriť?
Takí zlomyseľní, nemravní a indiskrétni ľudia, zneužívajú slová Písma ktoré nechce, aby sa veci riešili mimo cirkevnú obec keď hovorí: "Povedz to Cirkvi." (Mat 18,17). Povedz to cirkvi, nie svetu!
Nech najskôr začnú sami od seba - od svojich hriechov, problémoch vo svojich vzťahoch, svojej rodine, vo svojom kostole, alebo bratstve! A keď sa im u seba a u svojich blízkych zdá byť všetko v najlepšom poriadku, až potom nech osočujú Matku Cirkev. Keby však videli samých seba a nehľadali krivým okom brvná u druhých, spoznali by, aký vedú pokrytecký život, v ktorom nič nie je v poriadku - ako v ich samých, v ich srdci, tak ani v ich vzťahu v rodine.
No ja viem, že dobré deti nikdy neobvinia svoju Matku - cirkev.
V Cirkvi sú všetci potrební. Všetci cirkvi majú poskytnúť svoje služby: ako povahy mierne, tak aj prísne.
Tak ako sú pre telo prospešné sladké, kyslé i horké rastliny, pretože každá má svoje vlastnosti a obsahuje určité vitamíny, tak sú aj Telu Cirkvi všetci potrební. Jeden svojím temperamentom dopĺňa povahu druhého a všetci sú povinní navzájom strpieť nielen duchovný charakter druhého brata, ale aj znášať choroby každého.
Bohužiaľ, mnohí kresťania dnes kladú voči okolitým bratom nerozumné požiadavky a nakladajú na nich ťažké bremená.
Chceli by, aby všetci mali taký duchovný charakter, ako majú oni, a keď niekto nie je v súlade s ich povahou: tj. je trochu viac znášanlivejší, alebo trochu ostrejší, ihneď urobia závery, že to nie je správny duchovný človek.
Všetci sú v cirkvi hriešni. Lebo len hriešny človek potrebuje Spasiteľa. Preto sme v cirkvi, pretože všetci potrebujeme a máme jedného Spasiteľa. Robíme chyby. Žiaľ, sú mnohí, ako vlci v barančom rúchu, ktorí úmyselne cirkvi škodia, ktorým ide o politiku v cirkvi a nie o vieru. Ale ide o nás!
Akí sme my? Akou svätosťou disponujeme, pretože bez posvätenia nikto neuvidí Pána a Jeho Svätú tvár (Heb 12,14). Preto musíme začať vždy od seba, všetku kritiku hodiť na seba a nie na cirkev. Sme to my, kto sa musí zmeniť a nie cirkev, ktorá je telom Kristovým. On si už s problémami vo svojom svätom tele a svätej Neveste poradí.
Ale čo my? Keď sa postavíme pred súd zo svojich skutkov? Nie je horší skutok, ako obviňovať Kristovu nevestu!
Všetko o Paisijovi Svätohorskom pod touto značkou: #athosaisij
