Svätý Peter apoštol,prvý pápež,sviatok 29.jún,ukrižovaný v Ríme dole hlavou 29.jún r.67
Riadil rímsku cirkev cca 25 rokov
Šimon bar Jonáš,Kefas-Skala,Petrus rímsky,prvý z apoštolov...
Ježiš si ho vybral za svojho nástupcu a dal mu kľúče ...a tak Peter otvoril dlhý rad,celú plejádu biskupov-pápežov za 2 tisíc rokov...
29. júna.
Sv. Peter apoštol.
Božský Spasiteľ shromaždil okolo seba učeníkov a z týchto vyvolil si niektorých dôverníkov, ktorí vždy s Ním boli a svedkami všetkého boli, čo učil a činil. Ježiš Kristus nazýval ich apoštolmi, to jest poslancami; lebo ich k tomu určil, aby evanjelium či radostné zvestovanie národom ohlasovali. Medzi týchto dôverných priateľov Ježiša Krista patril i svätý Peter.
Neskôr usadil sa Peter s bratom svojím Andrejom v prístavnom meste Kafarnaume, kde sa i oženil a rybárstvo na jazere Tiberiaskom prevodzoval. Oba bratia žili nábožne a očakávali zasľúbeného Spasiteľa. Andrej stal sa učeníkom predchodcu Spasiteľa, Jána Krstiteľa, keď počul, že tento oznamuje blízky príchod Jeho. Ježiš Kristus prišiel k Jordánu a chcel sa dať od Jána pokrstiť. Ján riekol: «Ja mám od Teba pokrstený byť, a Ty ideš ku mne?»
A keď Ježiš nástojil, pokrstil Ho Ján a tu počutý bol hlas z neba: « Tento je Syn môj milý, v ktorom sa mi zaľúbilo!» Andrej bol tam prítomný. Keď na druhý deň blížil sa Ježiš, stál Ján s dvoma učeníkmi, z ktorých jeden bol Andrej, i ukázal na Neho: «Hľa Baránok Boží!» Andrej s druhým učeníkom išiel za Ježišom a počúvali Jeho učenie a presvedčili sa, že je On očakávaným Spasiteľom. A hneď ponáhľal sa Andrej k bratovi Šimonovi a s radosťou mu privolal: «NašIi sme Mesiáša!»
Šimon uveril a išiel k Ježišovi. Keď ho Spasiteľ uzrel, riekol: «Ty si Šimon, syn Jonášov; ty menovať sa budeš Kefas», to jest: Peter, Skala. I zostali bratia za viacej dní pri Ježišovi a poslúchali horlivé Jeho učenie; potom vrátili sa do Kafarnaumu ku svojej práci. Toho istého roku, keď Ježiš vystúpil čo učiteľ ľudu izraelského a z Jeruzalema sa vrátil k jazeru Tiberias, chytal Peter s bratom Andrejom na jazere ryby.
Veľké množstvo ľudu shromaždilo sa, aby počúvalo slová večného života z úst Spasiteľových. Aby Ježiš pohodlnejšie hovoriť mohol k zástupu, vstúpil na loď Petrovu, ktorý pri brehu vypieral siete, prosil ho, aby Ho trochu od brehu odviezol, a učil z lodičky zástupy. Keď prestal hovoriť, riekol k Šimonovi Petrovi: «Vyplávaj na hlbinu a rozostrite svoje siete k loveniu.» Šimon Peter odpovedal: «Majstre, cez celú noc sme pracovali a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo rozostriem sieť.»
A hneď dali svoje lodičky ku brehu, poodnášali ryby domov, opustili svoju rodinu, išli za Ježišom Kristom a nikdy viac od Neho neodstúpili. Roku 31 po Veľkej noci vyvolil si Ježiš zo svojich učeníkov dvanásť apoštolov a od tohto času vyznačoval Petra pred ostatnými apoštolmi a tým dával na známosť, že ho ku prvej dôstojnosti vo svojej cirkvi určil. Keď plavili sa raz učeníci po jazere, išiel im Ježiš po vlnách oproti.
Učeníci sa naľakali, Peter ale zvolal: «Pane, ak si to Ty, urob aby som mohol prísť k Tebe po vode!» A Ježiš riekol: «Poď!» Peter išiel. Veľký vietor sa ztrhol a Peter bál sa, že sa utopí, preto zvolal: «Pane, zachovaj ma!» Ježiš chytil ho za ruku a riekol: «Maloverný, prečo si pochyboval?» Keď Ježiš išiel do Cesareje Filipovej, pýtal sa na ceste svojich učeníkov: «Za koho majú ľudia Syna človeka?» A oni odpovedali: «Niektorí za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, iní za Jeremiáša, lebo za niektorého z prorokov.»
A Spasiteľ sa pýtal: «A vy za koho ma pokladáte?» Šimon Peter odpovedal menom učeníkov: «Ty si Kristus, Syn Boha živého!» A Ježiš mu odpovedal: «Blahoslavený si, Šimon, synu Jonášov: lebo telo a krv nezjavilo ti, ale Otec môj, ktorý je v nebesiach. A ja hovorím tebe: Ty si Peter, a na tej skale postavím cirkev svoju, a brány pekelné nepremôžu ju.
Slová tieto nerozumeli ani mnohí z učeníkov, i reptali: «Tvrdá je táto reč, kto môže ju slyšať?» Zástup rozchádzal sa, ba i mnohí z učeníkov opustili Spasiteľa. A Ježiš pýtal sa apoštolov, ktorí pri Ňom ostali: «Či i vy chcete ma opustiť?» A Peter menom apoštolov odpovedal: «Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a poznali, že si Ty Kristus, Syn Boží!» Keď Ježiš hovoril o svojom utrpení a smrti, zvolal preľaknutý Peter: «Odstúp to od Teba, Pane! Nestane sa to Tebe!»
A keď Peter videl Premeneného Spasiteľa a pri ňom prorokov Eliáša a Mojžiša, zvolal vo sladkom vytržení: «Majstre, dobre je nám tu byť; i učiňme tri stánky: Tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden!» Peter na seba a svojich druhov od radosti zabudol. Petra poslal Spasiteľ, aby chytil rybu, žeby boli mohli daň chrámovú za seba zaplatiť. Keď pri poslednej večeri Spasiteľ, umýval nohy svojim apoštolom, zvolal pokorný Peter: «Pane, Ty mi umývaš nohy?»
Ježiš mu odpovedal: «Keď ti neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.» A láskyplný Šimon Peter prosil: «Pane, nie len moje nohy, ale i ruky i hlavu.» A keď pri stole sedeli, hovoril Ježiš ku apoštolom o svojom blízkom utrpení a o ich oslávení. I riekol: «Šimone, Šimone, hľa, satan vyžiadal vás, aby vás cúdil ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, aby nezhynula tvoja viera, a niekedy obrátený (totiž od svojho previnenia) potvrdzuj svojich bratov.»
Peter odpovedal; «Pane, hotový som s Tebou i do žalára i na smrť ísť!» A Kristus Pán pohnutý jeho láskou odpovedal: «Kam ja idem, nemôžeš ma teraz nasledovať: ale nasledovať budeš potom!» A keď vyšli na horu Olivetskú, riekol Ježiš apoštolom: «Všetci sa pohoršíte nado mnou tejto noci!» Peter zvolal: «Čoby sa i všetci nad Tebou pohoršili, ale nie ja!» A Kristus Pán riekol: «Iste hovorím tebe, že ty dnes tejto noci, prv než kohút dvakrát zaspieva, trikrát mňa zapreš.»
V záhrade Gethsemane osmelil sa Peter jediný z apoštolov, aby Spasiteľa pred zajatím mečom bránil. Spasiteľ zahojil odťaté ucho vojakovi Malchusovi a rozkázal Petrovi, aby meč odložil: «Schovaj meč svoj do pošvy. Či nemám piť z kalicha, ktorý mi dal Otec?» No, nezadlho mal sa presvedčiť Peter o svojej ľudskej slabosti! Keď zajatého Spasiteľa viedli vojaci ku Kaifášovi, išiel Peter s Jánom za Ním až na dvor veľkňaza.
I stratil Peter svoju smelosť a zaprel pred sluhami trikrát Spasiteľa svojho, ktorého tak veľmi miloval. Keď ale kohút dvakrát zaspieval a Ježiš láskavé a milosrdne na neho pohliadol, vyšiel odtiaľ nebezpečnej spoločnosti a plakal horké slzy pokánia.
A Peter neklesol viacej, ba hovorí sa, že kým živý bol a kohúta spievať počul, bolestné slzy vylieval. No Spasiteľ prehliadol slabosť verného svojho apoštola. Peter, ktorý trikrát Ježiša zaprel, vyznal trikrát svoju lásku k Nemu a Jeho Božstvo. Po vzkriesení zjavil sa oslávený Ježiš Petrovi a iným učeníkom, ktorí na jazere Tiberiaskom ryby lovili. Keď Ho Peter uzrel, hodil sa do vody a plával k Nemu.
A keď na brehu pri obede sedeli, pýtal sa ho láskavý Spasiteľ: «Šimon, synu Jonášov, či ma miluješ viac než títo?» Peter odpovedal: «Pane, znáš, že Ťa milujem.» A Ježiš mu riekol: «Pas baránky moje.» A zase pýtal sa ho Pán: «Šimon, synu Jonášov, či ma miluješ?» Peter zase odpovedal: «Pane, poznáš, že Ťa milujem.» Pán riekol: «Pas baránky moje!» A po tretíraz pýtal sa Ježiš: «Šimon, synu Jonášov, či ma miluješ?»
Peter zarmútil sa a odpovedal pohnuto: «Pane, Ty poznáš všetko: Ty vieš, že Ťa milujem!» A Kristus Pán riekol: «Pas ovce moje!» Týmito slovami ustanovil Spasiteľ Petra za svojho námestníka na zemi, za dobrého pastiera, ktorý stádo cirkve pásť mal. A od tohto času uznávali ho apoštolovia za hlavu cirkve. Po nanebeovstúpení Pána navrhol Peter apoštolom a učeníkom Kristovým, aby na miesto zradného Judáša vyvolili iného apoštola.
Keď na Turice Duch svätý na apoštolov zostúpil a oni rozchádzali sa po svete, aby podľa rozkazu Kristovho národom sv. Evanjelium hlásali, vystúpil Peter prvý z apoštolov verejne a v ráznej reči dokazoval, že Ježiš Kristus je zasľúbený Vykupiteľ, ktorý vstal z mrtvých na tretí deň a na nebe vstúpil. Na jeho úchvatnú a zápalistú reč prijalo toho dňa 3000 ľudí vieru Ježiša Krista.
I zvolal Peter k rade židovskej: «Či je to spravodlivé pred tvárou Božiu, aby sme vás viac poslúchali než Boha, súďte!» A od toho času nedbal na žiadne vyhrážky, žiadne mučenie, žiaden žalár. I precestoval celú židovskú zem, učil a činil zázraky. Keď obyvatelia Samarie prijali vieru Kristovu, išiel do toho mesta Peter s Jánom a modlili sa nad nimi, aby prijali Ducha svätého. V Lydde uzdravil Peter porazeného Eneáša. V Joppe vzkriesil z mrtvých nábožnú a dobročinnú vdovu Thabithu.
V meste Joppe býval Peter za niekoľko dní u Šimona. Tu mal zjavenie a poučenie, ako sa má držať vo veci, od ktorej budúcnosť sv. cirkve závisela. Keď sa na vrchu domu modlil, uzrel otvorené nebe, a prestieradlo za štyri rohy dolu na zem sa spúšťajúce, v ktorom boli rozličné zvery. I počul hlas: «Vstaň, Petre, bi a jedz!» A Peter riekol: «Nikdy nič nečistého som nejedol.» A hlas volal: «Čo Boh očistil, nehovor, že je to nečisté.»
I tretíkrát podobne volal hlas. I zmizlo videnie. A keď Peter o ňom rozmýšľal, prišli poslovia od rimského stotníka Kornélia z Cesarei a prosili ho, aby išiel k ich pánovi. Bol to muž nábožný, odstúpil od pohanstva, prijal náboženstvo židovské, a keď počul o učení a zázrakoch Petrových, chcel ho poznať. Peter išiel ku Korneliovi, ohlasoval sv. Evanjelium, i pokrstil jeho a mnohých pohanov a Židov.
A keď preto niektorí kresťania zo židovstva sa pohoršili, ´vzal niektorýchso sebou, išiel do Jeruzalema a rozprával druhým apoštolom svoje videnie a ako i pohanov na vieru Kristovu obrátil. Apoštolovia zvelebovali Boha, že i pohanov do cirkve povolal. Sv. Peter išiel r. 37 do Antiochie, založil tu cirkev, precestoval Galaciu, Bithyniu, Kappadóciu a celú malú Asiu. Všade kázal v synagógach. Židovský kráľ Herodes Agrippa dal apoštola Jakuba zoťať a sv. Petra v Jeruzaleme do žalára hodiť.
V noci zjavil sa anjel Pána Petrovi v žalári a vyviedol ho von. Sv. Peter prišiel r. 42 do Ríma, kde panoval cisár Klaudius, a založil tu cirkev. Rím stal sa od toho času stredom jednoty a sídlom námestníkov Ježiša Krista. Tu písal Peter svoj prvý list na kresťanov po svete rozptýlených. Roku 51 vydržiaval sa prvý cirkevný snem v Jeruzaleme, na ktorom Peter predsedal a rozhodnutie vyslovil, že kresťania, zo židovstva obrátení nie sú povinní zachovávať nariadenia židovské a najmä obriezku.
Z Jeruzalema cestoval do rozličných krajín, navštevoval čo hlava cirkve a knieža apoštolov biskupstvá, zakladal nové, i vrátil sa z Východu nazpät do Ríma, odkiaľ nový list k tým cirkvám napísal. V Ríme panoval toho času cisár Nero, najväčší ukrutník, akého kedy zem nosila. Peter hlásal verejne sv. vieru o jednom pravom Bohu a ostro napádal pohanské nemravy, jako smilstvo, obžerstvo, závisť, pomstu a iné neprávosti.
Roku 66 prišiel do Ríma zo Samarie čarodejník Šimon. I sľúbil cisárovi, že v povetrí bude lietať a Kristovo Nanebevstúpenie nasledovať. Keď to počul Peter, zarmútil sa, išiel na miesto, kde čarodejník chcel svoje kúsky vystrájať a modlil sa k Bohu, aby bezbožného rúhača zahanbil. Svätí spisovatelia rozprávajú, že čarodejník Šimon skutočne do povetria vyletel, ale na modlitbu sv. Petra a Pavla na zem spadol, nohy si polámal a v zúfalstve zomrel.
Ukrutný Nero bol celý zúrivý od zlosti, keď vidieť musel, že sa mnohí pohania na vieru Kristovu obrátili. I začal prenasledovať kresťanov. Veriaci prosili Petra so slzami, aby pre nich sa zachránil a ušiel. Peter vyhovel ich prosbe, i vychádzal v noci z mesta. V bráne zjavil sa mu Ježiš. Peter sa pýtal: «Pane, kam ideš?» slávne Quo vadis domine... A Ježiš odpovedal: «Do Ríma, aby som bol zase ukrižovaný.» Peter vrátil sa a rozprával veriacim, aké mal zjavenie.
Nezadlho dal ho Nero chytiť a do žalára hodiť, v ktorom i sv. Pavel väznený bol. Za osem mesiacov bol v žalári trápený a konečne dňa 29. júna r. 67 k smrti kríža odsúdený. Najprv bol ukrutne ubičovaný a keď ho na popravné miesto vyviedli, prosil katov, aby ho dolu hlavou na kríž pribili, lebo sa v svojej pokore za nehodného držal, aby tak zomrel, ako jeho božský Vykupiteľ. I zomrel, ako mu to Kristus Pán predpovedal, na kríži, keď za dvadsaťpäť rokov sv. cirkev v Ríme bol riadil a spravoval.
Jeho ostatky nachádzajú sa v svetoznámom chráme Rimskom vatikánskom, ktorý podľa neho menuje sa chrámom sv. Petra. Žiaden človek, žiaden cisár nemá taký skvelý pomník postavený na svete, ako chudobný rybár Galilejský sv. Peter. Sv. Peter apoštol vyobrazuje sa s kľúčami v ruke.
Svätý Peter apoštol podáva nám celým svojím životom nepočetné príklady, ktoré sú veľmi poučné a ktoré nasledovať máme. Sotva riekol mu brat Andrej, že videl Spasiteľa, už túži, aby čím skôr k Nemu ísť mohol. Sotva Ho videl, počúva usilovne Jeho sv. reči a nemôže sa od Neho odtrhnúť. A keď ho Ježiš vyzval, aby Ho nasledoval, opúšťa svoje remeslo, dom a rodinu a odprevádza Ho verne a vytrvale na všetkých cestách.
Kresťane, či si i ty takým horlivým v službe svojho Spasiteľa? Či i ty tak ochotne plníš vôľu Jeho? Sv. Peter bol Spasiteľovi celkom oddaný, nie tak zradca Judáš. Jak odhodlane odpovedal Peter, keď učeníci Ježiša opustiť chceli: «Ty máš slová večného života!» A aké boľavé bolo jeho srdce, keď zo slabosti ľudskej Spasiteľa zaprel. Ačkoľvek videl toľké zázraky Ježišove, zaprel Ho v Jeho utrpení.
Kresťane, vidíš, aký slabý je človek, keď ponechaný býva vlastnej biede. Uponíž sa, pracuj na svojom spasení s bázňou. Ale nezúfaj, len jeden láskavý pohľad Spasiteľov je potrebný. Oplakávaj svoje hriechy za príkladom sv. Petra, ktorý cez celý svoj život horko oplakával svoju neveru, kedykoľvek len na ňu spomenull. A aká nekonečná bola láska sv. Petra ku Ježišovi, aká skalopevná jeho viera, aká všemohúca jeho dôvera k Nemu?!
S akou horúcou vrúcnosťou riekol k Pánovi: «Ty si Kristus, Syn Boha živého!» Jak strachoval sa sv. apoštol, keď Spasiteľ hovoril o svojom budúcom utrpení! A keď Ježiš trikrát sa ho pýtal, či Ho miluje, s jakou oddanosťou trikrát riekol: «Ty znáš, Pane, že Ťa milujem!» Kresťane, tu máš obraz dokonalej lásky, s akou máš sa vinúť ku svojmu nebeskému Spasiteľovi.
Modlitba.
O Bože, buď nám na pomoci, aby sme jako sv. apoštol Peter živí boli a zomreli, a niekedy jeho oslávenia hodnými sa stali. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
Toto jedinečné poverenie dalo základ vzniku pápežstva prostredníctvom pápežov a koncilov. Informácie o Petrovej životnej dráhe, osobnosti a postavení v prvej kresťanskej obci poskytuje Nový zákon, doplnený starovekou hodnovernou tradíciou.
Ježišov učeník
Pôvodným menom Simeon alebo po grécky Šimon bol rodákom z Betsaidy na brehu Galilejského jazera, synom Jonáša a s bratom Ondrejom boli rybármi. Keď Ježiš začal svoju misiu, Šimon bol ženatý a žil v Kafarnaume s testinou a Ondrejom. Podľa synoptických evanjelií to bolo práve pri Galilejskom jazere, kde ho Ježiš povolal s Jakubom a Jánom, Zebedejovými synmi, oboch bratov, aby ho nasledovali („prišli do domu Šimonovho, kde jeho svokra ležala v horúčke“ - Mt 8,14-15). Evanjelium sv. Jána, ktoré ich povolanie umiestňuje do Judska, predstavuje prvých učeníkov vrátane Šimona.
Všetky štyri evanjeliá sa s menším rozdielom v dôraze zhodujú na tom, že Šimon sa od počiatku verejného účinkovania po Ježišovom boku stal vodcom a zástupcom skupiny. Spomína sa nápadne často, objavuje sa ako prvý vo všetkých zoznamoch dvanástich apoštolov a patril k úzkej skupine vystupujúcej pri všetkých významných udalostiach. Podľa Matúšovho evanjelia, keď sa Ježiš pýtal učeníkov, za koho ho pokladajú, Šimon odvetil za všetkých, že ho pokladajú za Pomazaného, syna Boha živého. Ježiš ho za toto božské vnuknutie vyhlásil za blahoslaveného, oslovil ho aramejským menom Kéfas (t. j. skala), čo znamená po grécky Peter, a vyhlásil, že na „tej skale“ postaví jeho nezničiteľnú cirkev, ktorú nepremôžu ani brány smrti, dá mu „kľúče kráľovstva nebeského“ a moc „zväzovať a rozväzovať“ („Tu es Petrus, et super hanc petram aedificabo ecclesiam meam, et portae inferi non praevalebunt adversus eam,“ t. j. Ty si Peter (Skala) a na tejto Skale postavím svoju cirkev a brány pekla ju nepremôžu - Mt 16, 18-19). Protestantská tradícia Petra za skalu, na ktorej bude vybudovaná cirkev nepokladá, najmä na základe toho, že v gréckom jazyku, na rozdiel od jazyka latinského, rozlišuje výrazy πέτρα (Strong G4073) a Πέτρος (Strong G4074) ako výrazy s odlišným významom. Za skalu na, ktorej je postavená Cirkev pokladá buď Boha alebo zjavenie o tom, že Ježiš je zasľúbený Spasiteľ.
V aramejčine, v ktorej bol napísaný originálny text evanjelia, je to dokonalá slovná hračka: slovo „cepha“ totiž aramejsky znamená „Peter“ aj „skala“. Text je dodnes zdrojom trvalej polemiky, najmä vo vzťahu k pápežovi ako úradu.
Na Poslednej večeri mu Ježiš ukladá, aby posilnil svojich bratov. Keď Ježiša zatkli, Petra opustila odvaha a trikrát zaprel, že Ho pozná. Jednako bol prvým učeníkom, ktorý nazrel do prázdneho hrobu a prvý, ktorému sa ukázal vzkriesený Ježiš. Neskôr, čo zaznamenal iba sv. Ján (21, 15–17), Peter trikrát dostal od Pána pastiersku povinnosť pásť Jeho ovečky („Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? A on Mu odpovedal: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu: Pas moje ovečky!“).
Na čele cirkvi
Po smrti Ježiša sa vrátil domov, do Galilei, no potom čo s ním, vzkrieseným, údajne hovoril, vrátil sa i s ostatnými učeníkmi späť do Jeruzalema. V prvej polovici Skutkov apoštolov sa píše, že po nanebovstúpení Pána sa Peter stal nesporným vodcom mladej cirkvi. Riadil voľbu Judášovho nástupcu, otvoril cirkev pre pohanov, keď dal pokrstiť Kornélia bez obriezky, a na zasadaní cirkevného zboru v Jeruzaleme, ktorý historici pokladajú za prvý cirkevný snem, (v roku 49 alebo 50) úspešne presadil miernejšiu politiku voči pohanom. (Pohania, ktorí uverili v Ježiša, boli prijatí do spoločenstva bez toho, aby museli prejsť židovskou obriezkou. Snem ustanovil, aby veriaci z pohanského prostredia dodržiavali štyri veci: „... ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi.“ (Sk 15,20)). Na tomto sneme sa výslovne spomínajú menom Peter, Jakub mladší, Pavol a Barnabáš a je veľmi pravdepodobné, že tam bol aj apoštol Ján.
Podľa tradície pôsobil Peter v Ponte, Galatii, Kapadócii, Malej Ázii, Bitýnii a Antiochii. Na jeho cestách ho vraj sprevádzal evanjelista Marek, ktorý svoje zážitky zapísal do svojho evanjelia.
Petrove pohľady na vieru však za jeho života prešli viacerými názorovými zmenami: Napríklad spočiatku neveril v možnosť spasenia pohanov, no toto presvedčenie stratil po videní v Joppe („Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným“ (Sk 11,9B)). Kontroverzia ohľadom dodržiavania Mojžišovho zákona novými veriacimi z pohanského a barbarského pozadia bola vyriešená na sneme v Jeruzaleme.
Quo vadis domine?
Podľa Skutkov apoštolov Peter hlásal skorý príchod Spasiteľa, vyzýval k pokániu a k viere. Podľa Petrových listov vyzýval tiež k úplnej poslušnosti voči vrchnosti. Povzbudzoval dobrovoľné odovzdanie celého alebo časti majetku veriacich Bohu, čiže ich cirkevnému zboru, pravdepodobne vzhľadom na prorocké skóre očakávanie zničenia Jeruzalema Rimanmi. Pri počte približne 5.000 veriacich došlo k nahromadeniu veľkého majetku, ktorý bol pravdepodobne použitý ako pomoc pri zakladaní nových zborov po zničení Jeruzalema a pomoc chudobným. V prípade manželov Ananiáša a Zafiry, vedený Duchom Svätým, vyhlásil smrť za klamstvo o tom, že odovzdali iba časť utŕžených peňazí za predané pole. Peter bol uväznený v Jeruzaleme miestnym zastupiteľom krátko pred uväznením Štefana, on bol však vyslobodený anjelom, zatiaľ čo pri uväznení v Ríme, nariadenom cisárom Nerom, bol Peter popravený-ukrižovaný dole hlavou...
Nero a Petrova smrť
O Petrovom pobyte a smrti v Ríme sa dozvedáme iba z prvého Petrovho listu, kde Babylon pravdepodobne označuje Rím. Niektorí teológovia však tvrdia, že Babylon označuje skutočný historický Babylon na území dnešného Iraku. Nie je však nič známe o dĺžke jeho pobytu: dohady, že trval dvadsaťpäť rokov, sú legendou z 3. storočia. Ignác sa domnieval, že sv. Peter a sv. Pavol mali zvláštnu moc nad rímskou cirkvou, kým Ireneus tvrdil, že ju založili spoločne a zahájili postupnosť jej biskupov. Rovnako nič nie je známe o ich zákonodarnej úlohe a už vôbec nie o Petrovej úlohe predpokladaného vodcu obce. Podľa dejepisca Eusébia († 339 ?) obaja boli popravení za vlády cisára Nera (54 – 68), pravdepodobne pri prenasledovaní v r. 64. Tertulián († 222) uvádza, že Peter bol ukrižovaný.
Jeho nasledovníci ho v noci sňali z kríža a pochovali pri múre, kde sa obvykle takto popravení pochovávali (1. míľnik na Via Cornelia). O tridsať rokov neskôr tam Anaklét dal postaviť malé oratórium.
V 2. a 3. storočí sa o miesto jeho posledného odpočinku uchádzali dve miesta, „Pamätník apoštolov“ pod San Sebastianom na Via Appia a hrobka na Vatikánskom kopci.
Peter
1. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
33/42 – 67
Linus
Biografické údaje
Rodné meno
Šimon
Narodenie
cca r.5.pr.Kristom
Betsaida
Úmrtie
64/67 29.jún
Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev
rímskokatolícka
Pápež
Voľba
33/42
Rímsky biskup
Na konci 2. alebo začiatkom 3. storočia tradícia stotožnila Petra s prvým rímskym biskupom. Bol to prirodzený vývoj, keď sa v Ríme uprostred 2. storočia objavil monarchistický episkopát, t. j. vláda miestnej cirkvi pod jedným biskupom na rozdiel od skupiny presbyterov – biskupov.
V Novom zákone sa Petrovi pripisujú dve epištoly; okrem toho sa v 2. storočí objavilo množstvo literatúry spojenej s jeho menom, hlavne Apokalypsa sv. Petra, Skutky sv. Petra a Evanjelium sv. Petra.
Úcta k svätému Petrovi je dodnes veľmi živá v celom katolíckom kresťanstve. Na Slovensku sa sviatok sv. Petra a Pavla slávi 29. júna. Atribútmi sv. Petra sú kľúč (kľúče), obrátený kríž, kohút alebo rybárska loďka. Zobrazený ako starý muž držiaci v ruke kľúče býva od starokresťanských čias až do súčasnosti častým námetom umeleckých diel. Patrocínium sv. Petra má na svete množstvo sakrálnych stavieb; zo všetkých je pravdepodobne najznámejšia Bazilika sv. Petra vo Vatikáne, postavená nad údajným hrobom sv. Petra.
V gréckokatolíckej cirkvi sviatku svätých apoštolov Petra a Pavla predchádza tzv. Petro-pavlovský alebo Apoštolský pôst (ľudovo nazývaný Petrovka).Protestantské cirkvi kult svätého Petra nepraktizujú.
Svätý
Sviatok: 29. jún
* okolo 1 Betsaida, pri Ad Dardarah, severné pobrežie Galilejského jazera (dnes Sýria – Golanské výšiny) alebo Kafarnaum, dnes ruiny tohto mesta na západnom brehu Galilejského jazera
† okolo 64 Rím, Taliansko
Význam mena: skala (gr.)
Atribúty: kľúče, loď, kniha, kohút, obrátený kríž
Patrón mesta Ríma, Trieru; pápežov, stavbárov mostov, kajúcnikov, mäsiarov, sklenárov, stolárov, zámočníkov, kováčov, zlievačov, hodinárov, hrnčiarov, murárov, tkáčov, rybárov, námorníkov; pred posanutosťou, epilepsiou, besnotou, horúčkou, pred uštipnutím hadom, pred chorobami nôh, pred lúpežami
Sv. Šimon Peter sa narodil v Betsaide pri Tiberiadskom jazere. Jeho otec sa volal Ján (Jonáš). Spolu s ním a s bratom Ondrejom, tiež apoštolom, boli pôvodne rybármi. Bol to Ondrej, ktorý doviedol svojho brata Šimona k Ježišovi. Vtedy mu Ježiš dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená skala. Sv. Peter sa spomedzi apoštolov najviac spomína v evanjeliách. Podľa týchto opisov si môžeme dosť presne poskladať jeho život, ale aj povahu. Zdá sa, že mal sangvinický temperament.
