JEŽÍŠOVA ZASLÍBENÍ TĚM, KDO NEPŘIJÍMAJÍ SVATÉ PŘIJÍMÁNÍ NA RUKU Z knihy: "BŮH Mluví k duši". Zjevení z nebe německé mystičce Justině KLOTZOVÉ S imprimatur. Úvod: Soustředěná v modlitbě sdělila zbožné a privilegované duši následující Pánova zaslíbení těm, kteří nepřijímají Jeho Nejsvětější Tělo do rukou. (Já, Angelika, jsem přečetla tento text, který jsem převzala z kostela v Marques de Vadillo-Madridu, a souvisí s tím, co Pán řekl Giulianě Grescio v knize Slovo, svazek VIII, kde jí JEŽÍŠ řekl, že si nepřeje, aby byl přijímán do našich rukou, protože je to pokrm pro duši, a ne pro naše tělo, protože naše ruce nejsou posvěcené, nejsme hodni se jich dotýkat, to mohou jen kněží...) Upozornění: Dobře si uvědomte, že zaslíbení zůstanou nesplněna těm, kdo přistupují ke svatému přijímání, ale jsou ve smrtelném hříchu. Pán si tedy nepřeje, aby se mu někdo posmíval, ale pokud to někdo udělá, dopustí se svatokrádeže.
Zaslíbení našeho Pána Ježíše Krista: 1) Tomu, kdo se zdrží užívání rukou při přijímání hostie: mého Těla, mé Krve, mé duše a mého Božství, slibuji, že dám větší požehnání jeho rukám, jeho srdci, jeho duši a celé jeho bytosti. 2) Slibuji mu mnoho dalších milostí při jeho putování tímto světem, větší jistotu spásy, větší podstatnou i vedlejší slávu pro celý jeho věčný život se mnou v ráji. 3) Bude mě cítit ve společenství v celé své bytosti, v naprosté plnosti, takže se mě už nebude chtít dotýkat rukama. 4) Kdo to bude dělat vytrvale, dostane ode mne osobně velké milosti a velký užitek pro celý svůj dům. 5) Těm, kdo zbožně činí, co si přeji, slibuji také zvláštní dary do rukou proti nepřátelům duše a mnohým dám dary uzdravení. 6) Slibuji, že pokud tak bude činit s vytrvalostí, nepřetržitostí a stálostí, přistoupí ke všemu s větší intenzitou, aby hledal mou slávu a čest. Navždy ho povýším. 7) Takto uděluji i těm, kteří z lásky plní všechny mé božské záměry a nechtějí vzít Hostii do rukou, z větší adorace, pokory a svaté úcty, dar rozlišování Ducha s větší intenzitou. Jeho jméno bude vtisknuto do mého milosrdného Nejsvětějšího Srdce, pokud, aby mi udělal větší radost, bude přijímat řádně jazykem, a ne rukou. 9) Slibuji také, že rozmnožím všechny jeho ctnosti jako odměnu za jeho větší pokoru, která znamená, že nikdy nepřizná čisté ruce. Nikdy. 10) Těm, kdo věrně šíří mé učení, také slibuji, že snáze překonají všechna pokušení. 11) Neodvrátí duše, které mě přijímají do svých jazyků, a ne do svých rukou, pokud tak činí s náležitou úctou a žijí tak každý den svého života. 12) Slibuji také, že pro mou lásku nenajde dveře zavřené ten, kdo mi z úcty ke mně udělá radost, když přijme Hostii náležitě jazykem a nikdy ne rukama. 13) Pokud tak učiní, bude komunikovat ústy, přijde pracovat pouze pro mé Srdce, s mým Srdcem, v mém Srdci, pro mé božské Srdce. 14) Těm, kteří mě takto uctívají, také slibuji, že jim mé Nejsvětější Srdce bude naslouchat s větší radostí a intenzitou. 15) Pro mne je to důležité, a pokud se mi dostane větší radosti, ta duše, která komunikuje ústy, mě vždy potěší. A pokud se bude vždy řídit mým božským učením, ponechám si ji ze své lásky jako důkaz své radosti z této skutečnosti. 16) Tento člověk bude vždy konat dobro pro duše. Na druhou stranu ten, kdo se bude chtít vždycky dotknout rukou přijímání, nebude se mnou, bude vůči mně ztuhlý a zastíněný od toho, co se mi líbí, od mého kázání a mého magisteria. 17) Naopak těm, kteří se nedotýkají mé konsekrované podoby, protože se jim třesou ruce, ať se duševně i tělesně připraví, aby ve chvíli přijímání prosili jen o mou přítomnost. Slibuji mu milost, že ihned dospěje k velmi vysoké křesťanské dokonalosti, bude-li s větší láskou hledat mou tvář; snáze zapomene na sebe a jeho srdce bude vždy potěšeno tímto jeho gestem. Bude mít více nebeského světla a mé Nejsvětější Srdce z ní/něj bude mít vždy radost. Na věky věků.
Sliby těm, kteří tato poselství šíří: 1) Slibuji dar poznání srdcí těm, kdo šíří tato zaslíbení. 2) Dosáhnou větší slávy v nebi. 3) Budou mít dlouhý duchovní život (i když ne vždy materiální) a za několik let, jako by žili mnoho let svatosti. 4) Naplním jejich rodiny velkým požehnáním. 5) Také slibuji, že čím více je budou šířit a dávat na vědomí, tím více se do nich budu vlévat. 6) Dám jim pocítit, že se jim budu věnovat naplno a ve stále větší míře. 7) Nedovolím jim závazky, které na sebe berou, pokud se mi nebudou líbit jako první. Dám jim na cestu dostatek světla, aby se s mou velkou pomocí vyhnuli zlu a konali nejen dobro, ale i to, co se mi nejvíce líbí. 9) A já jim dám větší milosti, budou-li je horlivě šířit. Považujte za velké opomenutí, že jsem nedal vědět o svých slibech.
překlad z ital.orig.viz v komentářích,přeloženo pomocí deepls translator
Biskup Schneider v Trnave: „Prijímanie na ruku je najväčšia rana Cirkvi súčasnosti!“ - Christianitas 13. mája 2022 ! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS ! Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť! Pri príležitosti vydania knihy otca biskupa Athanasia Schneidera s názvom Christus Vincit v slovenčine (Spolok latinskej omše, 2022) navštívil významný kazašský s nemeckými koreňmi mesto Trnava, kde sa v známej …Více
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť! Pri príležitosti vydania knihy otca biskupa Athanasia Schneidera s názvom Christus Vincit v slovenčine (Spolok latinskej omše, 2022) navštívil významný kazašský s nemeckými koreňmi mesto Trnava, kde sa v známej trnavskej reštaurácii konala viac ako dvojhodinová prednáška s jeho excelenciou, na ktorej bol okrem hostí prítomný piešťanský dekan vdp. Mgr. Marián Kolenčík, viacerí kňazi, ako aj zástupcovia portálu Christianitas.sk. Na začiatku bol otec biskup Schneider organizátorom, pánom Čambalom, uvítaný ako „jeden z mála apoštolských nástupcov, ktorý hovorí pravdu vhod i nevhod“. Zaznela so smiechom cez slzy tiež narážka, že „dnes je toľko apoštolov, ako za čias Ježiša“. Po tomto krátkom úvode nasledovala prezentácia historičky, pani Dr. Beaty Blehovej známej aj z nášho portálu christianitas.sk, ktorá z odborného hľadiska predstavila publikáciu Christus Vincit. Vo svojej reči okrem iného pochválila jasnosť a priamočiarosť reči, akou sa biskup prihovára „bezradným katolíkom“. Prízvukovala, že civilizácia je len tam, „kde je na čele Boh“ a že my dnes teda žijeme „len v takzvanej civilizácii“. Predstavila tiež biskupov názor, že sa dnes nachádzame uprostred „4. veľkej krízy Cirkvi“ – predchádzajúcimi boli arianizmus, či kríza ktorá vyústila do tzv. Avignonského zajatia pápežov. Vojaci Krista Biskup Schneider na začiatku svojho prejavu poďakoval usporiadateľom za to, že mohol v Trnave vystúpiť a poďakoval sa tiež Spolku latinskej omše, že sa podujal jeho knihy vydať v slovenskom jazyku. Potešili ho i slová a prezentácia Dr. Blehovej. Pri písaní tejto knihy myslel podľa svojich slov na „odvážnych veriacich – matky a otcov, mladých ľudí, ktorí musia žiť v divokom proti Kristovom svete“. Podľa biskupa je však dnes krízou hlboko zasiahnutá aj samotná Cirkev. Pastieri veriacich „opustili“. „Knihou som sa chcel podeliť o vlastné skúsenosti“, hovoril do mikrofónu muž s fialovou pokrývkou hlavy, „s maličkými, ktorí sú predstaviteľmi Cirkvi zmätení a pohoršovaní.“ Kniha preto odráža vnútorný stav Cirkvi. Biskup Schneider ďalej povzbudzoval prítomných slovami, že „my všetci sme vojakmi Krista“ a preto je našou povinnosťou svetu vzdorovať. Nikdy by sme sa nemali hanbiť za svoju katolícku vieru, veď je to viera „všetkých čias“. Pripomenul, koľko ľudí v tejto viere a pre túto vieru zahynulo a že je to jediná viera, ktorá môže obnoviť civilizáciu. Upozornil tiež, že „nemožno byť dobrým vojakom bez porozumenia Kristových rozkazov“ a práve preto sa treba vo svojej viere neustále vzdelávať. Kresťania sú narodení, aby bojovali a čím väčšiu odvahu tvárou v tvár nepriateľovi majú, tým istejšie príde víťazstvo. „Veď Kristus už svet porazil“, pripomenul biskup, čím narážal na Pánovo víťazstvo na kríži a Jeho následné zmŕtvychvstanie. Nasledovala časť, počas ktorej biskup prečítal vyhlásenia niektorých pápežov, aby tak lepšie dokreslil tragickú situáciu, ktorá dnes v Cirkvi a vo svete panuje. Sv. Ján Pavol II. takto ešte ako Karol Wojtyla povedal, že čelíme „konečnému súboju medzi Cirkvou a anti-cirkvou“, ale že je to všetko „súčasť Božieho plánu“. Sv. Pius X. zas varoval, že musíme byť neustále bdelí, pretože „nepriateľ nikdy nespí“, a aj keď „takticky mení svoju reč“, predsa „vždy útočí“, pričom sú jeho útoky „vždy smrtonosné“. Podľa svätého pápeža žijeme v dobe falošnej bezpečnosti, do ktorej nás vlákali falošní proroci „kričiaci Víťazstvo! Kým treba stále bojovať… Títo nazývajú dobro zlom a zlo dobrom.“ Pius XII. zas povedal, že Kristus zvíťazí skrze Eucharistiu a že „Eucharistia nás oslobodzuje“. Blahoslavený kráľ Biskup Schneider vo svojom prejave však spomenul aj málo známe skutočnosti ohľadom posledného cisára Habsburskej ríše a nášho posledného kráľa, bl. Karola I. (IV.). Podľa biskupa tento statočný muž odmietol akýkoľvek kompromis so svetom, ktorý by detronizoval Krista. „Kategoricky odmietol akúkoľvek spoluprácu so slobodomurárstvom, ktoré mu sľúbilo obnovu trónu za voľnejšie manželstvo, sekulárne školstvo a legalizovanie slobodomurárstva“ vyhlásil prekvapivo biskup. Následne zacitoval Karolove slová: „Čo som prijal od Boha, nemôžem si vziať z rúk satana.“ Biskup Schneider pokračoval a vyhlásil, že cirkevní predstavitelia, ktorí kolaborujú so slobodomurármi, sú zradcovia. „Títo propagujú rovnosť pre všetky náboženstvá – zrádzajú tak Krista i vieru“, vyhlásil zvýšeným hlasom. Blahoslavený Karol je, naopak, vzorom cnosti a statočnosti pre nás všetkých. Pred Veľkou obnovou? Potom už nasledovala druhá časť programu – a to otázky a odpovede. Hneď prvá otázka bola tá, ktorá prišla na um asi každému: Ako hodnotí pandémiu a s ňou spojenú vakcináciu? Biskup dúfa, že „takzvaná pandémia“ sa už zmenšuje a že sa konečne vraciame do normálu. Uznáva, že boli aj vážne prípady, ale vzhľadom na úmrtnosť choroby považuje nastolené „opatrenia“ za absolútne neadekvátne. Kontrola bola podľa jeho slov „úplne mimo proporcií“ a odsúdil aj vakcináciu, ktorá bola prepojená na potraty. „Po tejto skúsenosti však máme väčšiu dôveru v Pána,“ povedal s úsmevom. Ukázal sa však aj stav Cirkvi, ktorá – ako sa zdá – „viac dbá na zdravie tela, ako na zdravie duše“. Ďalšou očakávanou otázkou bol jeho pohľad na rusko-ukrajinskú vojnu. Biskup hneď na začiatku uviedol, že nebude rozprávať o politike. Napriek tomu treba podľa neho odsúdiť každý konflikt, v ktorom umierajú ľudia a nevinní. Ale dôležité je vnímať celú vojnu ako Boží trest za naše hriechy, čo by nás malo prebudiť. „Malo by nás to prebudiť k pokániu, k modlitbe, ako aj k prejavom kresťanskej lásky“, nechal sa počuť biskup z Kazachstanu. Podľa biskupa je prijateľné viesť vojnu proti islamskej ideológii, ktorá sa snaží zničiť európsku kultúru, avšak nemôže byť prijateľné, ako proti sebe bojujú Rusko a Ukrajina – dve kresťanské krajiny. Kresťania by preto mali prestať bojovať medzi sebou a zamerať svoje úsilie na zastavenie islamizácie a dechristianizácie. Rusi a Ukrajinci by si mali prejaviť „odpustenie a kresťanskú lásku“. Inou otázkou bolo, či sme na konci čias a aký je jeho vzťah k Panne Márii? Podľa biskupa už sv. Ján povedal, že „žijeme na konci čias“ – tento stav teda trvá už 2000 rokov. Pripomenul tiež, že keď apoštoli vyzvedali u Ježiša, kedy nastane koniec, ten im odvetil, že im nenáleží poznať ten čas. „Treba však byť bdelý“, upozorňuje biskup Schneider. Vyjadril tiež presvedčenie, že podľa fatimského posolstva ešte len žijeme pred „veľkou obnovou“ sveta a Cirkvi. „Nádejam sa, že Duch Svätý pripravuje zázemie pre Veľkú obnovu“, vyhlásil rázne udivenému obecenstvu. Najväčšia rana Na otázku, aký je jeho názor na prijímanie na ruku odpovedal biskup veľmi rázne: „Prijímanie na ruku je najväčšia rana Cirkvi v súčasnosti!“ Kazašský biskup pokračoval a uviedol, že je to „priama rana do srdca Cirkvi“ a že sa hostia vystavuje do nebezpečnej pozície. „Je to banalizácia a trivializácia Tela Kristovho…, keď ho podávajú ako cukríky.“ Podľa jeho slov bolo celosvetové zavedenie prijímania na ruku absolútne neopodstatnené a doplnil: „Tento najväčší poklad musí mať aj najväčšie zabezpečenie.“ Minimalistická forma poukazuje na „smutný stav Cirkvi“. Biskup Schneider pokračoval: „Kým nebude prijímanie na ruku zakázané a Cirkev nezačne pred Pánom kľačať, obnova Cirkvi nenastane.“ Následne rozpovedal príbeh z jednej brazílskej dedinky, kde pôsobil. Prišlo za ním jedno dievča z miestneho kmeňa – dobré katolícke dievča – a sťažovalo sa, že istý misionár z Európy, ktorý k nim prišiel, dáva sväté prijímanie iba do rúk. „Povedal im“, vysvetľoval biskup Schneider, „že je to nové nariadenie II. vatikánskeho koncilu, čo bola, samozrejme lož.“ Dievčaťu sa však toto „nové nariadenie“ nepozdávalo. Mladému Athanasiovi Schneiderovi vtedy povedalo: „U nás v kmeni je zvyk, že keď príde návšteva, hostiteľ si pred ňou dôkladne vyumýva ruky – aby bolo jasné, že sa pred ňou nedotkol ničoho iného. Ja keď prídem do kostola, najprv sa dotknem kľučky, potom lavice a sedadla, a následne mám do rúk brať vôbec to najcennejšie? Najväčšiu návštevu, aká ku mne môže prísť?!“ Dievča teda vyskúšalo trik: keď išlo na prijímanie, mala pevne zopäté ruky. Kňaz jej však do rúk nasilu Eucharistiu natisol! Bola zúfalá a modlila sa, čo má robiť a tak nabudúce, keď šla na sv. prijímanie, mala ruky za chrbtom… „Tento kňaz bol skutočný farizej,“ odvetil biskup Schneider s očividným odporom a hnevom v tvári. Následne ešte rozpovedal príbeh z detstva, keď sa ako 12-ročný s rodinou presťahovali do Nemecka, kde už vtedy boli len také kostoly, v ktorých sa prijímalo iba na ruku. Povedal: „Moja mama zostávala v kostole dlhšie po omši až kým všetci neodišli. Potom sa pobrala dopredu a na prst zbierala väčšie čiastočky z Eucharistií a dávala si ich na jazyk – aby si ich aspoň takto uctila a aby sa neznesväcovali.“ Po týchto slovách bolo v sále ticho ako v hrobke. Biskup ešte odporučil – pokiaľ je to možné – do kostolov, kde podávajú prijímanie na ruku, ani nechodiť.Dr. Blehová a mons. Schneider Zdroj: Tono Kulan / Christianitas.s Dva ríty Padla tiež otázka, ako porovnáva obe omše – klasickú dnešnú a latinskú? Biskup Schneider sa nechal počuť, že tu máme dva odlišné ríty a nielen dve odlišné formy rovnakého rítu. „Už z vonkajšieho pohľadu vidno, že nová omša je podobná protestantizmu,“ vyhlásil a pokračoval: „Forma, kedy kňaz stojí čelom k ľudu je vyslovene protestantská a v Cirkvi nikdy neexistovala…, umenšuje sa tým aspekt adorácie.“ Latinská omša naproti tomu je viac fixovaná na adoráciu a nadprirodzené rozmery Boha, čím „je viac teocentrická“. Zrejme niekto z prítomných kňazov a novicov položil otázku, ako sa má mladý kňaz zachovať, keď by chcel slúžiť latinskú omšu, ale podľa nových pravidiel Traditionis custodes de facto nemôže. Kazašský biskup odporučil učiť sa obrady latinskej omše aj potajme s tým, že raz príde čas, kedy nový pápež toto nariadenie zruší. „Žiaden pápež nemôže zrušiť latinskú omšu,“ vyhlásil, „latinská omša je natoľko dôležitá, že ju žiaden pápež nemôže zničiť. To latinská omša porazí pápeža,“ dodal, na čo sa celá sála rozosmiala. Poslednou otázkou bolo, ako má kresťan vnímať chorobu, ktorej musí znenazdania čeliť. Mons. Schneider prízvukoval, že choroba je krížom od Boha, ktorý nás má priblížiť Bohu. Avšak, nemali by sme byť fatalistami ako moslimovia, ktorí upadajú až do apatie. Katolíci sa totiž nemajú obracať len na vieru, ale aj na rozum, ktorý predsa majú od Boha. Pokračoval: „Boh nám tiež dáva medicínu a v dejinách máme mnoho svätých lekárov.“ Na záver ešte dodal: „Tých, ktorí milujú Boha, všetky situácie vedú k dobru!“ Nech Dobrý Boh, aj naďalej požehnáva dielo Spolku latinskej omše.
I messaggi della Madonna nel Mondo11. června v 16:00 · PROMESSE DI GESU’ A CHI NON RICEVE LA COMUNIONE SULLA MANO Dal libro: ” DIO PARLA ALL’ ANIMA” Rivelazioni dal Cielo alla mistica tedesca Justine KLOTZ Con imprimatur. Introduzione: Concentrata nella preghiera, furono trasmesse ad un’anima pia e privilegiata le seguenti promesse del Signore a chi non riceve il suo Sacratissimo Corpo nella mano. …Více
I messaggi della Madonna nel Mondo11. června v 16:00 · PROMESSE DI GESU’ A CHI NON RICEVE LA COMUNIONE SULLA MANO Dal libro: ” DIO PARLA ALL’ ANIMA” Rivelazioni dal Cielo alla mistica tedesca Justine KLOTZ Con imprimatur.
Introduzione: Concentrata nella preghiera, furono trasmesse ad un’anima pia e privilegiata le seguenti promesse del Signore a chi non riceve il suo Sacratissimo Corpo nella mano.
(Io, Angelica, ho letto questo testo che presi dalla Chiesa a Marques de Vadillo-Madrid e sta in relazione a ciò che il SIGNORE disse a Giuliana Grescio, nel libro La Parola vol. VIII, dove GESÙ le disse che LUI non desidera essere ricevuto nelle nostre mani, perché é un alimento per l’anima, e non per il nostro corpo, visto che le nostre mani non sono consacrate, non siamo degni di toccarle, solo i sacerdoti possono…) Avviso: S’intenda bene che le promesse rimarranno non mantenute a chi si comunica, ma è in peccato mortale. Dunque il Signore non vuole essere burlato, ma se uno fa questo, incorrerà in un sacrilegio.
Promesse di nostro signore Gesù Cristo: 1) A chi si astiene nel fare uso delle mani quando riceve l’Ostia: il mio Corpo, il mio Sangue, la mia anima e la mia divinità, prometto di dare maggiori benedizioni nelle mani, nel cuore, nell’anima e in tutto il suo essere. 2) Prometto moltissime grazie in più nel suo peregrinare in questo mondo, con maggiori garanzie di salvezza, con aumento di gloria essenziale ed accidentale, per tutto il suo vivere eterno con me in Paradiso. 3) Mi sentirà nella Comunione in tutto il suo essere, con completa pienezza, cosicché non vorrà più toccarmi con le mani. 4) Chi fa così, con costanza, riceverà grandi grazie mie personali e grandi benefici per tutta la sua casa. 5) Prometto anche, a chi devotamente fa quello che desidero, speciali doni nelle sue mani contro i nemici dell’anima; e a molti darò doni di cura. 6) Io prometto che, se così farà con perseveranza, continuità e costanza, giungerà a tutto con maggior intensità, a cercare la mia gloria ed il mio onore. Io lo eleverò per sempre. 7) Concederò così, anche a chi per amore compie tutti i miei disegni divini e non voglia prendere l’Ostia nelle mani, per maggior adorazione, umiltà e santo rispetto, il dono del discernimento dello Spirito, con più intensità.
Il suo nome sarà impresso nel mio Sacro Cuore misericordioso se, per darmi maggior letizia, farà la Comunione dovutamente con la lingua e non con la mano.
9) Prometto anche che aumenterò tutte le sue virtù, come ricompensa a questa sua maggior umiltà, che implica il non riconoscere mai pulite le sue mani. Mai.
10) Prometto anche a chi diffonderà fedelmente la mia dottrina, che vincerà con più facilità ogni tipo di tentazione.
11) Non distanzieranno alle anime chi mi riceve nella lingua e non nelle mani, se lo fanno con la dovuta riverenza e vivono così ogni giorno della loro vita.
12) Prometto anche che non troverà le porte chiuse per il mio amore, chi per riguardo verso di me, mi darà gioia nel ricevere l’Ostia dovutamente con la lingua e mai nelle sue mani.
13) Se così farà, comunicandosi con la bocca, arriverà ad operare solo per il mio Cuore, con il mio Cuore, nel mio Cuore, per il mio Cuore divino.
14) Prometto ugualmente a chi mi onora in questo modo, che il mio Sacro Cuore lo ascolterà con più letizia e intensità.
15) Per me è importante questo, e se riceverò maggior letizia, quell’anima che si comunica con la bocca, mi piacerà sempre. E, per il mio amore, se segue sempre i miei divini insegnamenti, Io la terrò come prova della mia gioia, per questo fatto.
16) Questa persona farà sempre bene alle anime. Invece chi vorrà sempre toccare la Comunione con la mano non sarà con me, sarà rigido verso di me ed oscurato da ciò che mi piace, dalla mia predicazione e dal mio magistero.
17) Tutto l’opposto a chi non tocca la mia forma consacrata perché gli tremano le mani; si prepari mentalmente e fisicamente, perché al momento della Comunione, mi chieda che ci sia solo Io e basta. Prometto la grazia d’arrivare subito ad un’altissima perfezione cristiana, se cercherà il mio viso con più amore; si dimenticherà più facilmente di sé stesso ed il suo cuore sarà sempre confortato da questo suo gesto. Avrà più luce celeste ed il mio Sacro Cuore sarà sempre lieto per lei/lui. Per i secoli dei secoli.
Promesse a chi diffonde questi messaggi:
1) Prometto il dono della conoscenza dei cuori, a quelli che divulgano queste promesse. 2) Raggiungeranno maggior gloria in Cielo. 3) Avranno lunga vita spirituale (anche se non sempre materiale) e in pochi anni, come se avessero vissuto molti anni di santità. 4) Colmerò di grandi benedizioni i loro familiari. 5) Prometto anche che, più le diffonderanno e faranno conoscere, più io mi infonderò in loro. 6) Gli farò sentire che io ci sarò in maniera piena e crescente. 7) Non gli permetterò le imprese che intraprendono, se prima non piacciono a me. Metterò nel loro cammino abbastanza luce, perché, con il mio grande aiuto, evitino il male e facciano non solo il bene, ma anche quello che mi piace di più. 9) E gli darò maggiori grazie, se le diffondono con fervore. Considerate una grande omissione, non far conoscere le mie promesse.
Jeho jméno bude vtisknuto do mého milosrdného Nejsvětějšího Srdce, pokud, aby mi udělal větší radost, bude přijímat řádně jazykem, a ne rukou.