Ježiš a kráľ Abgar V

Ježiš a kráľ Abgar V. -vládca kráľovstva Osreone s hlavným mestom Edessa -dnešná turecká Urfa...

Evanjelia ,Skutky a listy apoštolov nepodávajú nejakú správu,že by Ježiš niekomu písal list.Ale tiež sa uvádza,že nie je všetko v evanjeliach zahrnuté,čo Ježiš učil a kázal.

Apokryfné správy sú zo Skutkov apoštola Tomáša / roku 340 a sú aj zmienky z r. 200/.A základ správy je z historickej kroniky Cirkevné dejiny od biskupa z Cesareje sv.Eusébia,zomrel 339,ktorý spomína písomný kontakt edeského kráľa Abgara V. s Ježišom.Abgar V.Ukkamar 9-46 po Kristu je doloženou historickou postavou,žil za čias Krista a vládol kráľovstvu Osroene s hlavným mestom Edessou -dnes Urfa v juhovýchodnom Turecku.

Kráľ onemocnel na malomocenstvo a dozvedel sa zo správ obchodníkov o zázračnom mužovi z Judee-Ježišovi.Napísal Ježišovi list,v ktorom ho prosí,aby ho prišiel uzdraviť z choroby,lebo veľmi trpí a poslal posla do Palestíny menom Ananiáš,ktorý list doručil Ježišovi.Ježil nadiktoval /napísal/ odpoveď kráľovi s tým,že mu pošle učeníka a pridal zázračnú šatku -Mandylion s odtlačkom svojej tváre.Ježiš mal poslať apoštola Tomáša do Edessy,ale Tomáš poslal učeníka menom Tadeáš s listom a šatkou ku kráľovi.Keď chorý kráľ uvidel šatku a v nej obraz Ježiša ozdravel...

Tieto údaje sú z mimobiblických zdrojov -Eusébius a Skutky Tomáša z čias rannej cirkvi.Avšak nepriame dôkazy hovoria,že kráľovstvo Osroene s Edessou a obrátilo veľmi skoro na kresťanstvo a aj okolité kráľovstvá.Zázračná šatka Mandylion sa zachovala stáročia.

Eusébius žil na začiatku 3 storočia,tak mal vedomostí z tých čias.Reálne je možné,že o zázrakoch Ježiša sa dozvedeli ľudia aj za hranicami Palestíny-kráľ Abgar prostredníctvom obchodníkoch a poslov.Význam článku je aj v tom,že Ježiš urobil aj veľa divov,ktoré sa nezachovali zapísané v evanjeliach.A faktom je,že kráľ Abgar sa zázračne uzdravil z malomocenstva a vládol ešte 13 rokov a v jeho kráľovstve našli útočiste židmi prenasledovaní kresťania.Listy sa zachovali...Listy čítala aj pútnička Egeria v 4. storočí.

Ježišov list bol skopírovaný na pergamene, vpísaný do mramoru a kovu a používaný ako talizman alebo amulet. Z tejto korešpondencie sa zachoval nielen sýrsky text, ale aj arménsky preklad, dve nezávislé grécke verzie, kratšie ako sýrčina, a niekoľko nápisov na kameni.

Učenci spochybňovali mnohé aspekty tejto správy, napríklad či Abgar trpel dnou alebo malomocenstvom, alebo či bola korešpondencia na pergamene alebo papyruse.

Text listu bol:

Abgar, vládca Edessy, pozdravuje Ježiša, dobrého lekára, ktorý sa zjavil v krajine Jeruzalem. Počul som správy o vás ao vašich vyliečeniach, ktoré ste vykonali bez liekov a bylín. Hovorí sa totiž, že slepým dávaš vidieť a chromým chodiť, malomocných očisťuješ a nečistých duchov a démonov vyháňaš, trápených dlhotrvajúcou chorobou uzdravuješ a kriesiš mŕtvych. A keď som o vás počul všetky tieto veci, usúdil som, že jedna z dvoch vecí musí byť pravda: buď si Boh, a keď zostúpiš z neba, robíš tieto veci, alebo ty, čo robíš tieto veci, si synom Bože. Preto som ti napísal, aby som ťa poprosil, či by si si nedal námahu prísť ku mne a uzdraviť všetky choroby, ktorými trpím. Lebo som počul, že Židia proti vám reptajú a plánujú vám ublížiť. Ale mám veľmi malé, no vznešené mesto, ktoré je dosť skvelé pre nás oboch.

Ježiš dal poslovi odpoveď, aby sa vrátil k Abgarovi:

Blahoslavení, ktorí ste uverili vo mňa bez toho, aby ste ma videli. Lebo je napísané o mne, že tí, čo ma videli, neuveria vo mňa, a tí, čo ma nevideli, uveria a budú spasení. Ale vzhľadom na to, čo ste mi napísali, že mám prísť k vám, je potrebné, aby som tu splnil všetky veci, pre ktoré som bol poslaný, a keď ich takto splním, aby som bol opäť vzatý k tomu, ktorý ma poslal. ja. Ale keď budem vzatý, pošlem k tebe jedného zo svojich učeníkov, aby uzdravil tvoju chorobu a dal život tebe i tebe.

Kráľ Nosroene -kráľ Abgar V. 9-46 po Kristu

V súvislosti s kráľom Abgarom a jeho prestúpením na kresťanstvo je zaujímavé ešte aj to, že zrejme táto legenda pomohla k tomu, že v oblastiach v okolí Edessy, kde mal tento kráľ Abgar žiť, sa vyskytli aj prvé štáty, ktoré naozaj historicky uznali ako prvé kresťanstvo za oficiálne náboženstvo svojich kráľovstiev. Prvým kráľovstvom bolo Arménske kráľovstvo, ktoré oficiálne uznalo kresťanstvo v roku 301 po Kristovi. Druhým štátom bolo susedné Gruzínske kráľovstvo v roku 319, tretím Habeš v roku 330 .

Je možné,že tieto kráľovstvá sa obrátili na kresťanstvo už veľmi skoro,bez násilnosti a krviprelievania ako v Ríme.Je možné,že základ tomu dalo zázračné uzdravenie kráľa Abgara V...pričom veľmi staré listy sa zachovali z najstarších čias...

Mandylion-šatka z Edessy

Medzi týmto listom Plínia Mladšieho Trajánovi a jeho odpoveďou a medzi listom kráľa Abgara Pánovi Ježišovi a jeho odpoveďou, tak ako to zaznamenáva Euzébius, je určitá paralela. Euzébius píše:

„Keďže božstvo nášho Pána a Spasiteľa Ježíša Krista pre svoju zázračnú moc bolo známe po celom svete, priťahovalo veľké množstvo ľudí aj z cudzích a od Judeje vzdialených krajin v nádeji na uzdravenie z chorôb a hociakého utrpenia. Tak napríklad kráľ Abgarus, ktorý slávne vládol národom za Eufratom a bol veľmi súžený utrpením, ktoré sa nedalo ľudským umením vyliečiť. Keď sa dopočul o ďaleko preslávenom mene Ježíša a jeho zázračnej moci jednoznačne všetkými dosvedčenej, poslal Ježišovi list s prosbou, aby ho zbavil choroby. Ježiš však práve teraz nevypočul jeho prosbu, poctil ho však svojím vlastným listom, v ktorom mu sľúbil poslať jedného zo svojích učeníkov a súčasne sľúbil, že uzdraví jeho dušu i duše jeho rodinných príslušníkov. Zanedlho potom sa splnilo, čo sľúbil. Po Kristovom zmŕtvychvstaní a nanebevstúpení poslal totiž Tomáš, jeden z dvanástich apoštolov Tadeáša, patriaceho medzi 70 učeníkov Kristových z Božieho vnuknutia do Edessy hlásať tam Kristovo učenie. Tým sa splnil sľub nášho Spasiteľa. Máme o tom písomné svedectvo, ktoré som vzal z archívov mesta Edessa, ovládaného vtedy kráľom. V tamojších verejných dokumentoch, ktoré obsahujú staré i v dobe Abgarovej odohrávajúce sa udalosti, nachádzame to uchované až po naše časy. Je preto najvhodnejšie vypočuť si sám list, ktorý sme vzali z archívov a zo sýrštiny doslovne takto preložili.

„Kráľ Abgarus posiela Ježišovi, dobrému Spasiteľovi, ktorý sa zjavil v krajine pri Jeruzaleme, svoj pozdrav. Počul som o tebe a o tvojich uzdraveniach, které si bez liekov a zeliniek vykonal. Vraví sa, že vraciaš slepým zrak, ochrnutí chodia, očisťuješ malomocných, vyháňaš zlých duchov a démonov, uzdravuješ dlhodobo chorých a kriesiš mŕtvych k životu. Pretože toto všetko som o tebe počul, myslel som v duchu na jedno z oboch: Buď si sám Boh a konáš to, keďže si zostúpil z neba; alebo si Boží Syn, ktorý to všetko koná. Preto ti teraz píšem a prosím ťa, aby si sa namáhal ku mne prísť a zbavil ma môjho utrpenia. Počul som tiež, že Židia proti tebe reptajú a chcú ti zlé vykonať. Mám sice malé, ale dôstojné mesto, ktoré postačí pre nás oboch.“
Toto napísal Abgarus, hoci ho božské svetlo zatiaľ len málo osvietilo. Stojí za námahu počuť tiež list, ktorý mu Ježiš po tom istom poslovi poslal. Obsahuje sice len niekoľko riadkov, ale je to silný list. Znie takto:

„Blahoslavím ťa, že si vo mňa uveril, skôr než si ma videl. Veď je napísné: Neuveria vo mňa tí, ktorí ma uvideli, aby tí, ktorí ma nevideli, verili a žili. Čo sa však týka tvojej prosby, aby som k tebe prišiel, musím najskôr tu splniť všetko, k čomu som bol poslaný, a potom odísť k tomu, ktorý ma poslal. Až budem prijatý, pošlem ti jedného z mojich učeníkov, aby uzdravil tvoju chorobu a dal tebe i tvojím život.“

Cirkevný historik Eusebios (+ 340), pričom sa opiera o písomné dokumenty, ktoré našiel v edesských archívoch. Kresťania odpradávna považovali jeho rozprávanie za historickú udalosť, čoho dôkazom sú bohoslužobné texty na posvätenie ikon používané cirkvami konštantínopolskej tradície, medzi ktoré patrí aj naša cirkev.
Kráľ sýrskej Edessy Abgar V. (9 - 46) upadol do malomocenstva. Keď sa dopočul o Ježišovi, vyslal do Palestíny maliara Ananiáša, aby Ježiša pozval na návštevu a zároveň zhotovil jeho podobizeň. Jeho list znel takto: "Edesský knieža Abgar posiela Ježišovi, dobrému Spasiteľovi..., pozdrav. Počul som o tebe a o tvojich slávnych divoch, že bez liečiv a byliniek uzdravuješ choroby... Tiež počúvam, že ťa Židia nenávidia a chcú ti ublížiť. Ja mám mesto, hoci nie veľmi veľké, ale pekné a oplývajúceho každým dobrom. Príď teda ku mne a prebývaj so mnou v mojom meste..."

Keď Ananiáš prišiel do Jeruzalema a našiel Ježiša, ako učí zástupy, usiloval sa nakresliť jeho podobizeň, ale nedarilo sa mu. Po dlhšom čase Ježiš poslal apoštola Tomáša, aby ho priviedol k nemu. Prv, ako Ananiáš otvoril ústa, Ježiš ho nazval menom a spýtal sa: "Kde je list tvojho kniežaťa Abgara, ktorý si mi priniesol z Edessy? Užasnutý Ananiáš mu ho podal a Ježiš napísal nasledujúcu odpoveď: "Blažený si, Abgar, lebo si ma nevidel, a predsa si vo mňa uveril... Píšeš mi, aby som k tebe prišiel, ale ja musím uskutočniť to, kvôli čomu som poslaný... Potom... k tebe pošlem jedného zo svojich učeníkov, ktorý ťa úplne uzdraví z tvojej choroby a daruje tebe i tým, ktorí sú s tebou, večný život." Na to Ježiš prikázal, aby mu priniesli vodu, umyl si tvár a pritlačil na ňu podanú štvorcovú bielu utierku. Na plátne zostala jeho tvár, akoby namaľovaná farbami, ktorú odovzdal Ananiášovi so slovami: "Odnes ju a odovzdaj tomu, ktorý ťa poslal!" Ide o obraz, ktorý nazývame Nie rukou utvorený, lebo nevznikol ľudskou rukou.

Po návrate domov Ananiáš odovzdal kráľovi sväté plátno s Ježišovou podobizňou. Keď ho zobral do rúk a bozkával, takmer úplne uzdravel. Na to Abgar, rozkázal zničiť modlu, ktorá sa nachádzala nad mestskou bránou. Na jej miesto dal upevniť Rukou neutvorený obraz Ježiša Krista pripevnený na dosku a dobre chránený pred nepriazňou počasia. Vyzdobil ho zlatom i drahými kameňmi a prikázal, aby mu každý, kto vstupuje do mesta alebo z neho odchádzal, prejavil úctu.

Uvedené nariadenie sa dodržiavalo za panovania Abgara, jeho syna i jeho vnuka. Potom však začalo ožívať pôvodné pohanské náboženstvo a jeden z Abgarových pravnukov dokonca uvažoval odstrániť sväté plátno sponad brány. Vtedy na základe Božieho zjavenia prišiel v noci edesský biskup so svojím klérom, postavil pred obraz lampadu, opatrne ho zakryl keramickou doskou a zamuroval. Kráľovi viac neprekážal, ale postupne upadal do zabudnutia.

Keď sa Edessa dostala pod nadvládu Arabov, cisár Roman I. (920 - 944) predmetný obraz odkúpil a 16. augusta 944 slávnostne priniesol do Konštantínopola, kde spočíval do roku 1204. Pri tejto udalosti sa udialo veľa zázračných uzdravení.

Zástancovia opačného názoru, podľa ktorého Ježiš musel byť obzvlášť krásny, argumentujú antickou predstavou, že pekná duša môže prebývať len v peknom tele. Teda Ježišova vnútorná harmónia sa musí prejavovať aj vonkajšou krásou. Ako biblický argument uvádzali Žalm 45,3: „Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. Preto ťa Boh požehnal naveky.“

Iná legenda, ktorá sa snaží vysvetliť vznik zázračného obrazu Ježišovej tváre, hovorí o edesskom kráľovi Abgarovi, ktorý ochorel na malomocenstvo a prostredníctvom posla prosil Ježiša, aby prišiel do Edessy a uzdravil ho. Pán Ježiš neprišiel, len mu poslal list a šatku s podobizňou svojej tváre. Keď kráľ Abgar uvidel Ježišovu božskú tvár na šatke, úplne vyzdravel.

Šatka z Manoppella

Pravdepodobne najznámejšou správou o takomto „nie ľudskou rukou urobenom“ obraze je legenda o edesskom kráľovi Abgarovi. Cézarejský biskup Euzébius, ktorý koncom 4. storočia napísal Cirkevné dejiny, informuje o liste, v ktorom edesský kráľ Abgar prosí Ježiša, aby prišiel k nemu a vyliečil ho z malomocenstva. Vo svojej písomnej odpovedi mu Ježiš poskytuje toto uzdravenie tým, že po svojom nanebovstúpení pošle jedného zo svojich učeníkov do Edessy – podľa Euzébiovho opisu apoštola Tadeáša. Kristov obraz Euzébius síce nespomína, no uvádza videnie Krista.

Eusebios z Kaisareie (asi 265 Palestina – 30. května 339 Kaisarea), nazýván též Eusebius Pamphili (žák Pamfilův), byl kněz, teolog a církevní historik. Stal se biskupem v palestinské Kaisareii a je považován za otce církevních dějin. Ve svých Církevních dějinách (Historia ecclesiastica) se zabývá dějinami rané církve. Využil starší nedochované dílo Hegesippovo; Eusebios v Církevních dějinách cituje mnoho jinde nedochovaných pramenů. Pravoslavnou církví je uctíván jako světec.

Například jako první líčí historii o Tadeášovi z Edessy, který přinesl králi Abgarovi zázračnou ikonu - otisk Kristovy tváře na roušce, zvaný Mandylion.

Tomášovo evanjelium je novozákonný apokryf, ktorý tvorí 114 výrokov niektorými historikmi pripisovaných Ježišovi Nazaretskému. Kresťanské cirkvi nepovažujú výroky za autentické výroky Ježiša Krista. Evanjelium sa dochovalo na papyrusovom rukopise v koptštine, objavenom roku 1945 v náleze súboru trinástich zväzkov pri egyptskom Nag Hammádí. Kopský rukopis je datovaný približne do roku 340, no už z roku 200 pochádzajú zlomky evanjelia z egyptského Oxyrhynchu, objavené v roku 1898.