Dnes sa dožíva významného životného jubilea, 70 rokov života, veľký syn slovenského národa, bojovník za náboženskú slobodu, obranca Cirkvi svätej a disident Anton Selecký. Dnes sa dožíva významného …Viac
Dnes sa dožíva významného životného jubilea, 70 rokov života, veľký syn slovenského národa, bojovník za náboženskú slobodu, obranca Cirkvi svätej a disident Anton Selecký.
Dnes sa dožíva významného životného jubilea, 70 rokov života, veľký syn slovenského národa, bojovník za náboženskú slobodu, obranca Cirkvi svätej a disident Anton Selecký
Milý Anton, prajeme Ti všetko najlepšie k Tvojím narodeninám, veľa šťastia, zdravia, Božieho požehnania a neustálu pomoc Panny Márie, ktorú máš vo veľkej úcte.
Narodil sa 17. júna 1950 v Trenčíne, v rodine hudobného skladateľa. Má štyroch súrodencov, od roku 1963 žijú v Bratislave.
Tu v roku 1969 maturoval na Stavebnej priemyslovke. Po neúspešnom uchádzaní sa o prijatie na VŠMU, odbor scenáristika, študoval niekoľko rokov na PFUK – odbor základná geológia. Venoval sa tvorbe a pracoval ako asistent réžie v STV a Hranom filme Bratislava Koliba u režiséra Martina Hollého. Je autorom scenárov, básní i beletrie.
V roku 1975-1977 absolvoval vojenskú základnú službu. Rok založenia Charty 77 (jar 1977) bol dôležitým momentom v jeho živote. Pri jeho návrate z vojny (Bechyně v Čechách) bol zabitý štbákmi jeho kňaz-priateľ v Bratislave (Jaroslav Rusnák).
Táto skutočnosť rozhodla o jeho disidentskej činnosti. Venoval sa dovozu, skladovaniu a distribúcii pašovanej náboženskej literatúry zo Západu, a od roku 1979, po návšteve o. Antona Hlinku v Mníchove aj spravodajskej činnosti pre RFE. V roku 1979 – 80 prežil vyšetrovaciu väzbu v Prahe-Ruzyni a v bratislavskom Justičnom paláci, odsúdený bol za pomoc pri úteku za hranice. V nasledujúcom období monitoroval prípady prenasledovania katolíckych aktivistov komunistickým režimom, na základe toho absolvoval niekoľko domových prehliadok, množstvo zatknutí a výsluchov.
Od jesene 1987 až do novembra 1989 pôsobil v západných oznamovacích prostriedkoch (RFE, Hlas Ameriky) už verejne. V októbri 1988 sa stal členom založeného Hnutia za občiansku slobodu, ktoré až do novembra 1989 otvorene pôsobilo proti režimu. Od augusta 1989 až do prevratu bol trestne stíhaný v procese s tzv. „bratislavskou päťkou“ spolu so svojimi slovenskými kolegami-členmi Hnutia za občiansku slobodu a súdený za protištátnu činnosť – prípad známy ako „Bratislavská päťka“(dr. Ján Čarnogurský, prof. Miroslav Kusý, spisovateľka Hana Ponická a dr. Vladimír Maňák, Anton Selecký).
Po prevrate pôsobí ako novinár na voľnej nohe v Slovenskom denníku, ktorý krátko viedol ako šéfredaktor (1992). V roku 1993 založil mariánsky časopis M ROSA a následne aj združenie Magnificat. V roku 2000 vydal ako autor publikáciu Diaľnica do pekla, doteraz režíroval niekoľko dokumentárnych filmov s mariánskou tematikou (Ohnisko mieru, Jediná Nádej, Čas rozhodnutia, Cesta na horu Zvir). Jeho hlavou činnosťou je publicistika. Od roku 1981 je ženatý, manželka Katarína, 5 detí.
alianciazanedelu.sk/archiv/6414
Dnes sa dožíva významného životného jubilea, 70 rokov života, veľký syn slovenského národa, bojovník za náboženskú slobodu, obranca Cirkvi svätej a disident Anton Selecký
Milý Anton, prajeme Ti všetko najlepšie k Tvojím narodeninám, veľa šťastia, zdravia, Božieho požehnania a neustálu pomoc Panny Márie, ktorú máš vo veľkej úcte.
Narodil sa 17. júna 1950 v Trenčíne, v rodine hudobného skladateľa. Má štyroch súrodencov, od roku 1963 žijú v Bratislave.
Tu v roku 1969 maturoval na Stavebnej priemyslovke. Po neúspešnom uchádzaní sa o prijatie na VŠMU, odbor scenáristika, študoval niekoľko rokov na PFUK – odbor základná geológia. Venoval sa tvorbe a pracoval ako asistent réžie v STV a Hranom filme Bratislava Koliba u režiséra Martina Hollého. Je autorom scenárov, básní i beletrie.
V roku 1975-1977 absolvoval vojenskú základnú službu. Rok založenia Charty 77 (jar 1977) bol dôležitým momentom v jeho živote. Pri jeho návrate z vojny (Bechyně v Čechách) bol zabitý štbákmi jeho kňaz-priateľ v Bratislave (Jaroslav Rusnák).
Táto skutočnosť rozhodla o jeho disidentskej činnosti. Venoval sa dovozu, skladovaniu a distribúcii pašovanej náboženskej literatúry zo Západu, a od roku 1979, po návšteve o. Antona Hlinku v Mníchove aj spravodajskej činnosti pre RFE. V roku 1979 – 80 prežil vyšetrovaciu väzbu v Prahe-Ruzyni a v bratislavskom Justičnom paláci, odsúdený bol za pomoc pri úteku za hranice. V nasledujúcom období monitoroval prípady prenasledovania katolíckych aktivistov komunistickým režimom, na základe toho absolvoval niekoľko domových prehliadok, množstvo zatknutí a výsluchov.
Od jesene 1987 až do novembra 1989 pôsobil v západných oznamovacích prostriedkoch (RFE, Hlas Ameriky) už verejne. V októbri 1988 sa stal členom založeného Hnutia za občiansku slobodu, ktoré až do novembra 1989 otvorene pôsobilo proti režimu. Od augusta 1989 až do prevratu bol trestne stíhaný v procese s tzv. „bratislavskou päťkou“ spolu so svojimi slovenskými kolegami-členmi Hnutia za občiansku slobodu a súdený za protištátnu činnosť – prípad známy ako „Bratislavská päťka“(dr. Ján Čarnogurský, prof. Miroslav Kusý, spisovateľka Hana Ponická a dr. Vladimír Maňák, Anton Selecký).
Po prevrate pôsobí ako novinár na voľnej nohe v Slovenskom denníku, ktorý krátko viedol ako šéfredaktor (1992). V roku 1993 založil mariánsky časopis M ROSA a následne aj združenie Magnificat. V roku 2000 vydal ako autor publikáciu Diaľnica do pekla, doteraz režíroval niekoľko dokumentárnych filmov s mariánskou tematikou (Ohnisko mieru, Jediná Nádej, Čas rozhodnutia, Cesta na horu Zvir). Jeho hlavou činnosťou je publicistika. Od roku 1981 je ženatý, manželka Katarína, 5 detí.
alianciazanedelu.sk/archiv/6414
Peter(skala)
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Všetko najlepšie, hlavne Božie požehnanie +
tzv. zálohové kádry bolševika stejně jako Havel aj. RUDÝ KAPITÁN
Otec Eirene
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Tono, zo srdca Ti prajem a vyprosujem veľa Božích milostí a zdravie pre dušu i telo, a silu Ducha Svätého. Vďaka Ti za všetko, čo si doteraz v mene Božom a v mene Panny Márie urobil pre Božie kráľovstvo i pre slovenský národ. Žehnám Ti.
