Svätý M A R C E L L I N US,biskup v Ancone-Taliansko, zázračne omšovou Knihou Svätého Písma zastavil obrovské plamene ohňa pri veľkom požiari mesta -Svätou omšovou knihou evanjeliára...sviatok 9.január
Svätý dňa – 9. januára – svätý Marcellinus z Ancony,významný svätec 6.storočia (zomrel 9.januára v r. 577,udáva sa aj rok 566), biskup´,ktorý u nás je málo známy...ale vošiel nezmazateľne do dejín cirkvi a mesta Ancona,tým že hrdinsky a v hlbokej dôvere v božiu pomoc sa postavil so svätou knihou,ktorú otvoril a mával s ňou proti obrovským plameňom,ako hora veľkým ohňom,ktorý už ničil mesto...Neuveriteľným,úžasným zázrakom zastavil plamene ohňov a veľkého požiaru a riskoval vlastný život zhorením v ohni a tak veľkým božím zázrakom zachránil mesto a obyvateľov pred zhorením v ohni... O tomto zázraku písal sv. pápež Gregor Veľký /pápežom r.590-604/ v knihe Dialógy a sám bol za mladosti súčasník svätého biskupa z Ancony sv.Marcellina...Svätá omšová kniha bola okrajom obhorená,ale sa zachovala a potom pri dotknutí tejto sv. knihy bolo veľa chorých zázračne uzdravených...A tak neochvejná,úplna dôvera v moc božiu sv. biskupa Marcellina svieti aj po 1500 rokoch a hlása veľkú moc božiu,ktorá víťazí aj beznádejných situáciach,kedy už niet ľudskej ani inej pomoci...
9.január je veľký sviatok v talianskom meste Ancona,lebo v ich chráme spočívajú sväté ostatky svätého biskupa mesta Ancony,prvého historicky známeho biskupa a svätca-svätého Marcellina. Narodil sa okolo r. 500 v bohatej šľachtickej rodine Boccamaiori v Ancone.Bol zbožne vychovaný a miloval modlitbu a Boha,ktorému odovzdal svoj život a vyštudoval za kňaza.Žil veľmi skromný a odriekavý život.Všetko, čo mal dal chudobným a bol im otcom...Pápež Vigílius I. 537-555 ho vysvätil za biskupa do mesta Connero a Ancony v r.539 ako 5- teho biskupa mesta.Marcellin bol starostlivým a zbožným pastierom zverených veriacich.Netúžil po majetkoch,sláve či uznaní...túžil len skromne plniť božiu vôľu a žil chudobne ako sám Pán Ježiš...Veriaci ľud ho miloval,lebo vedel,že je to svätý muž odhodlaný žiť len pre Boha...Ale svätý Marcellin sa preslávil veľkým zázrakom,ktorý sa spomínal a pamiatka slávila aj tisíc rokov po ňom. Bolo horúce leto,dlho nepršalo a všetko schlo...Ľudia cez ten deň robili vonku,stavali domy,pracovali na poliach,zavlažovali úrodu,ktorá schla...V meste si pri jednom dome na dvore muži nakládli ohňa a opekali mäso...Nič zlého netušili...a šli do domu vybrať ďaľšie mäso na opekanie,medzitým sa prihnal silný vietor a oheň z ohniska preskočil na blízko uložený stoh slamy,ktorá začala horieť,keď muži vyšli z domu,už sa oheň rozšíril do stodoly a začalo všetko horieť,lebo dul silný vietor a roznášal plamene ohňa do okolia...márne chlapi nosili rýchlo vodu zo studne a oblievali oheň,ten už mocnel a zachvátil okolité domy a stodoly.Ľudia s krikom vybehovali z domov a vynášali rýchlo,čo sa dalo zachrániť a púšťali z chlievov dobytok pred ohňom,ženy niesli a viedli vystrašené deti preč,starcov vynášali pred požiarom...Za chvíľu už horela veľká časť mesta...
Márne ľudia nosili vodu,vylievali na oheň,silné vetrisko ho hnal ďalej do mesta...V kostole sa modlil svätý biskup Marcellin pred oltárom a počul ten krik...Bol ťažko chorý,mal nevládne a bolestivé svaly-chorobu dnu /podagru/,čím nebol schopný sám chodiť a museli ho služobníci nosiť ...
Ľudia v zúfalstve pred smrťou ohňom pribehli pred kostol hľadajúc božiu pomoc...Nad mestom sa valili čierne dymy a smrad spáleniska,oheň ako stlp do neba sa rýchlo posúval ďalej ...nedalo sa dýchať,horúčava sa približovala s postupujúcim ohňom...Domy praskali a horeli ako zápalky.Nad mestom zavládlo zúfalstvo a smrť...Marcellin sa prežehnal a prosil Boha o pomoc...čo má urobiť...a dostal vnuknutie...zavolal sluhov...a kázal,aby ho na stoličke-nosidlách preniesli pred postupujúci oheň...márne ho ľudia odhovárali,že je to istá smrť zhorením,ale svätec rozkázal,aby ho zaniesli pred čelo plameňov. Vzal so sebou modlitebnú knihu evanjelii,ktorá bola na oltári kostola...Tak ho sluhovia niesli,ľudia kričali,že ich svätý a dobrý biskup zahynie a zhorí,že je to istá smrť...Ale svätec sa nedal...zdesení sluhovia ho priniesli pred čelo ohňa,pred ním stála ako veľhora do neba vypínajúcich sa plameňov...až sa už plamene dotýkali jeho šiat.
Všade sa ozývali mocné,zúfalé výkriky zdesených veriacich...ženy si zakrývali tvár,vzlykali a plakali...muži stáli a krvi by sa im nedorezal...Vtedy mocný nával plameňov narazil do biskupa na stoličke...
Marcellin otvoril svätú knihu evanjeliár,z ktorej sa čítali state evanjelii pri sv. omši...a mával otvorenou knihou proti plameňom...Ako veľká hradba stáli plamene pred sediacim biskupom a div divúci...plamene zastali...pred sediacim biskupom stála ohromná,vysoká hradba ohňov až do neba... Biskup sa neohrozene modlil a mával pred sebou otvorenou knihou...Ozval sa mocný hlas biskupa...S mocou božou,oheň prikazujem Ti zastaviť sa a vráť sa späť na spáleniská a zhasni!...
A vtedy sa celá ohromná hora plameňov ohňa otočila dozadu...nazad na spáleniska,kde už nemalo čo horieť..Mocný vietor zastavil z opačnej strany oheň a hnal ho späť...A tak naraz plamene padli k zemi a samé hasli...až ostali len malé plamienky a tie sa udusili samé...A ako svätec Knihu zavrel...v tej chvíli aj oheň zhasol...
Ohromení,vyľakaní ľudia pribehli k sv. biskupovi,či vôbec žije a nie je zhorený...biskup i jeho šaty boli nedotknuté,len okraje listov roztvorenej knihy evanjelii boli trochu ohorené a sčernané...Mesto Ancona bolo zachranené,jedna okrajová časť bola zhorená,ale jadro mesta a kostol boli zachránené...Modliaceho biskupa doniesli do kostola,kde sa všetci ľudia tlačili a Marcellin začal ďakovnú pobožnosť za záchranu.Ľudia výskali,skákali od radosti,nemohli to pochopiť...padali na kolená a ďakovali s veľkou radosťou za ohromujúci boží zázrak.Celé mesto a okolie prišlo do kostola a množstvo ľudí sa modlilo pred kostolom.Marcellin im vysvetlil,že sa to stalo na priamy zásah boží a len Boh dokáže zachrániť aj vo chvíli nemožnej... Ale zázraky neskončili a pokračovali ďalej...svätá obhorená kniha začala uzdravovať...mnoho chorých,keď sa dotkli zázračnej,skraja obhorenej posvätnej Knihy-evanjeliára,boli uzdravení z chorôb a tak bola uchovavaná ako svätá relikvia...Chýr o zázraku zahasenia požiaru sa dostal aj neskôr,po rokoch k pápežovi Gregorovi Veľkom,ktorý ich zapisal vo svojej knihe Dialogy...a tam aj oslávil svätého biskupa Marcellina,ktorý sa razom stal patrónom proti požiarom,aj s inými svätcami,hlavne sv.Floriánom...Svätý biskup Marcellin pôsobil ešte požehnane do svojej vysokej staroby a zomrel v chýre svätosti 9.januára r.577 /udáva sa aj rok 566/...bol pochovaný v kostole v Ancone.Roku 1017 bola po 22 rokoch dokončená bazilika v Ancone a do nej boli prenesené ostatky sv.Marcellína,ktoré sa tam dodnes nachádzajú.
Zachovaná časť obhorenej Knihy evanjelia -po 1500 rokoch Relikvie sv.Marcellina v bazilike v Ancone
Svätý dňa – 9. januára – Svätý Marcellinus z Ancony (zomrel v r. 577), piaty biskup z Ancony, Taliansko. Narodil sa v Ancone okolo r.500 a zomrel tam 9. januára v r. 577 prirodzenou smrťou. Patronáty – proti ohňu (zúrivý oheň zastavil svätý Marcellinus mávnutím modlitebnej knižky; kniha prežila požiar len s miernym poškodením; potom sa ľudia, ktorí sa jej dotkli pri modlitbe, vyliečili z neduhov), z talianskej Ancony. Tiež známy ako – Marcellin, Marcellino.
Rímske martyrológium hovorí: „ V Ancone svätý Marcellinus, biskup, ktorý podľa svätého Gregora Veľkého zázračne oslobodil mesto od zničenia ohňom. “ Marcellinus zo šľachtického rodu Boccamaiori sa stal piatym biskupom Ancony v roku 539. V tom čase kostol Santo Stefano slúžil ako katedrála. Podľa Vita svätého Marcellinus namiesto toho, aby bol hrdý na vysoký úrad, ktorý mu bol zverený, umŕtvoval sa pôstom a neustálym pokáním, ktoré obetoval Bohu, spolu s bdeniami, modlitbami a skutkami lásky.
Svätý Gregor Veľký (540-604) ho vo svojich Dialógoch nazval „mužom ctihodnej cnosti“ a pripomenul zázrak, keď uhasil požiar, ktorý ničil Anconu. V Istoria d'Ancona , napísanom v prvej polovici 19. storočia opátom Antoniom Leonim, ktorý čerpal z množstva starovekých prameňov, sa dočítame, čo sa stalo, keď oheň „spočiatku nepatrný“ rozdúchal vietor. Obyvatelia mesta prosili o pomoc svojho biskupa, ktorý po tom, čo pozdvihol oči k Bohu v modlitbe, bol prenesený na stoličke (pre ťažký záchvat choroby dny mal problémy s chôdzou) na miesto, kde bol požiar najhrozivejší. Tam držal a čítal z Evanjelia obsahujúceho úryvky synoptických evanjelií s poznámkami týkajúcimi sa liturgického používania Ancony. Evanjelium čiastočne okraje spálil náhly nával plameňov, ktoré však zhasli, len čo Svätý náhle zavrel knihu na vďačnosť všetkých. Poškodená časť knihy evanjelia
Evanjelium svätého Marcellína sa v predvečer sviatku svätého nesie v sprievode ulicami mesta a po zreštaurovaní v 20. storočí je stále uložené v Diecéznom múzeu v Ancone. Chorí ľudia, ktorí sa ho dotkli, získali späť zdravie; syn šľachtického rodu zostal nezranený uprostred ohňa, do ktorého ho diabol uvrhol, zo závisti, akú úctu k Marcellinovi preukazovala mládež; požiar v dedine neďaleko Ancony okamžite ustal, keď tam priniesli modlitebnú knižku. Socha sv. Marcellína zo začiatku 13. storočia
Prvú katedrálu v Ancone pripomína nápis na základnej škole, ktorá je teraz postavená na tomto mieste. Relikvie sv. Marcellína, okolo roku 1756, v krypte anconskej katedrály "Oheň sa čudne otočil späť" ~ Svätý Marcellinus z Ancony
Terakotová socha sv. Marcellína z Ancony zo začiatku 14. storočia. Dialógy pápeža Gregora Veľkého obsahujú početné malebné správy o neskorom staroveku, všetky zarámované do jeho príbehov o cnostných mužoch a ženách z Talianska. V mnohých prípadoch sú tieto správy jediným písomným záznamom o opísaných jednotlivcoch, ktoré sa k nám dostali z dávnych čias.
Jedným z nich je kuriózny príbeh svätého Marcellina z Ancony, ktorého sviatok je dnes, 9. januára. Tu je stručná správa, ktorú pápež svätý Gregor ponúkol svojmu partnerovi Petrovi o veľkom zázraku, ktorý vykonal svätý Marcellín:
GREGORY: „Marcellinus, tiež muž svätého života, bol biskupom toho istého mesta Ancona [ako je opísané v predchádzajúcom príbehu sv. Konštancia], ktorý bol tak veľmi sužovaný dnou, že nemohol ísť, jeho služobníci boli prinútení, aby ho nosili na rukách. Jedného dňa z nedbanlivosti bolo mesto zapálené, a hoci sa mnohí namáhali striekannímvody, aby ho uhasili, tak sa zväčšilo a išlo vpred, že celé mesto bolo zapálené, vo veľkom nebezpečenstve, pretože oheň už zasiahol všetky domy, ktoré boli vedľa neho, a už pohltil veľkú časť mesta, nikto mu nemohol pomôcť ani odolať.
Kliknite pre viac informácií. „V tak žalostnej núdzi a veľkom nebezpečenstve tam prišiel biskup, nesený svojimi služobníkmi, a kázal ,aby ho položili priamo proti tým zúrivým plameňom a práve na tom mieste, kde sa sila ohňa a plamene boli najhoršie. : čo sa stalo, oheň sa divne obrátil späť na spálenisko a boli vidno, že nemôže prejsť okolo biskupa. A týmto spôsobom bol zastavený, lebo plamene nemohli prejsť cez biskupa a oheň zhasol sám od seba bez toho, aby zhorel nnejaký ďaľší dom. Na čom, Peter, vidíš, aký to bol argument veľkej svätosti, keď chorý človek pokojne sedel a svojimi modlitbami uhasil tie zúriace plamene." PETER: "Vidím to a zároveň sa čudujem takému pozoruhodnému zázraku." Z tohto dôvodu zbožní katolíci po stáročia vzývali príhovor svätého Marcellina proti ohňu.
V sekundárnych zdrojoch sa uvádza, že Marcellinus bol biskupom v Ancone od roku 550 do roku 577. Evanjelia svätého Marcellina, rukopis z polovice 6. storočia, ktorý je dodnes zachovaný v Museo Diocesano di Ancona .
Fragment rukopisu evanjelia zo 6. storočia spojeného so sv. Marcelínom. Ak je to pravda, znamená to, že požiar v Ancone a následný zázračný zásah svätého Marcelina sa odohrali ešte za Gregorovho života.
Už od 3. storočia pred n. C. v areáli stál chrám pravdepodobne zasvätený Afrodite , ako dokazujú pozostatky nájdené pri vykopávkach v roku 1948. Na vrchole tohto chrámu bola v 6. storočí postavená bazilika zasvätená svätému Vavrincovi . Tvorili ho tri lode so vstupom na juhovýchod (kde sa v súčasnosti nachádza kaplnka Kríž), niektoré časti zostali v mozaikovej dlažbe a na obvodových múroch. V rokoch 996 až 1017 sa uskutočnila prestavba kostola, rozšírením budovy, ale zachovaním lodí. V roku 1017 boli telá svätého Marcelina z Ancony a svätého Cyriaka prenesené do baziliky.
počas 11. storočia a prvej polovice 12. storočia sa uskutočnili dôležité rozširovacie práce : plán zostal v gréckom kríži a vchod bol posunutý na západ. Medzi 13. a 14. storočím bola bazilika zasvätená svätému Cyriakovi, patrónovi Ancony, mučeníkovi a podľa tradície aj biskupovi mesta.
V roku 1883 prešla bazilika rekonštrukciou. Na začiatku prvej svetovej vojny , 24. mája 1915, rakúska flotila spôsobila vážne škody na katedrále po bombardovaní mesta. Uskutočnil sa pokus o nápravu škôd reštaurovaním vykonaným v roku 1920, ale bombardovanie počas druhej svetovej vojny spôsobilo opätovné spadnutie niektorých častí budovy; Ďalšie škody spôsobilo zemetrasenie v roku 1972. Po ďalších reštaurátorských prácach bola katedrála v roku 1977 znovu otvorená pre bohoslužby.
Trojdielnemu priečeliu predchádza široké schodisko, na ktorom je umiestnený predsunutý románsko-gotický portikus a polkruhový oblúk podopretý štyrmi stĺpmi: predchádzajúce spočívajú na levoch z červenejžuly z Verony , zatiaľ čo neskoršie, pridané Luigi Vanvitelli , sú podporované na základni. V štyroch reliéfoch prítomných v priestore pod klenbami sú zastúpené symboly evanjelistov. Portál, ktorý niektorí pripisujú Giorgiovi da Comovi (okolo roku 1228), je tiež v románsko-gotickom štýle a je postavený z bieleho a červeného kameňa z hory Conero , má hlboký roh. Nad predsunutým portikom nájdete veľké rozetové okno a dva monofory po stranách .
Dvanásťhranná kupola z 13. storočia , ktorá sa týči pri krížení ramien, pripisovaná Margaritovi d'Arezzo (1270), zaberá kupolu predchádzajúceho kostola. Izolovaná od hlavnej časti a napravo od nej stojí zvonica, ktorá je známa od roku 1314. Každé z ramien plánu má tri lode s rímskymi stĺpmi, ktoré končia byzantskými hlavnými mestami .
Strop je vyrobený z dreva maľovaného v 15. storočí . Len bočné ramená sú zakončené apsidami , pod ktorými je krypta s urnami svätého Cyriaka, svätého Libéria, svätého Marcelína z Ancony, diela Gioacchina Varlèho a tiež popol svätej Palacie.
Životopis sv. Marcellína z Ancony Profil sv. Marcellína z Ancony. Narodený: N/A v Taliansku, Európa. Pracoval v Taliansku. Zomrel: 577 nl v Taliansku. Sviatok sa oslavuje 9. januára.
Pamätník v- svätého dňa
Životopis sv. Marcelina z Ancony, sviatok, dátum narodenia, krajina narodenia, povolanie, miesto výkonu práce, dátum úmrtia, miesto úmrtia, dátum blahorečenia, dátum kanonizácie
Proti ohňu (zúrivý oheň zastavil mávnutím modlitebnej knižky; kniha prežila požiar len s miernym poškodením, potom boli ľudia, ktorí ju držali pri modlitbe, často uzdravení)
Ancona, Taliansko
Životopis svätého
Svätý Marcellinus z Ancony sa narodil v šľachtickej rodine. Bol biskupom v Ancone v Taliansku od roku 539 nášho letopočtu a vo svojich spisoch sa o ňom spomína svätý Gregor Veľký .
Svätý Marcellín z Ancony
Jeho životopisci uvádzajú, že sa stal biskupom mesta Conero v roku 551, počas pontifikátu Vigilia I.
Svätý Gregor Veľký (540-604) ho vo svojich Dialógoch nazval „mužom ctihodnej cnosti“ a pripomenul zázrak, keď uhasil požiar, ktorý ničil Anconu. Životopisci svätého Marcellina († 9. januára 577) uvádzajú, že sa narodil zo šľachtickej rodiny Boccamaiori a biskupom mesta Conero sa stal v roku 539, počas pontifikátu pápeža Vigilia I. Namiesto toho, aby bol hrdý na vysoký úrad, ktorý Marcellinus sa umŕtvoval pôstom a neustálym pokáním, ktoré obetoval Bohu spolu s bdeniami, modlitbami a skutkami lásky.
V knihe Istoria d'Ancona , ktorú v prvej polovici 19. storočia napísal opát Antonio Leoni a čerpal z množstva starovekých prameňov, sa dočítame, čo sa stalo, keď oheň „spočiatku pokojný ale rozdúchal vietor. Obyvatelia mesta prosili o pomoc svojho biskupa, ktorého po zdvihnutí očí k nebu preniesli na stoličke (pre ťažkú formu dny mal ťažkosti s pohybom) tam, kde bol požiar najhrozivejší. Tam držal a čítal evanjeliár (alebo evanjeliovú knihu) obsahujúci úryvky synoptických evanjelií s poznámkami týkajúcimi sa liturgického používania Ancony. Evanjelium čiastočne spálil náhly nával plameňov, ktoré však zhasli, len čo Svätý náhle zavrel knihu na vďačnosť všetkých.
Evanjelium svätého Marcelína , napísané unciálami a osvetlené (v predvečer svätcovho sviatku sa niesli v sprievode ulicami mesta), sa po zreštaurovaní v 20. storočí dodnes uchováva v Diecéznom múzeu v Ancone. .
Význam mena Marcelín (z Marcel): narodený v marci (lat.)
O sv. Marcelínovi nevieme toho veľa. Podľa písomných záznamov pápeža sv. Gregora Veľkého bol biskupom v Ancone. O svoj ľud sa staral s príkladnou horlivosťou. Píše sa, že na jeho príhovor Boh zázračne ochránil Anconu pred požiarom.
9. januára
SV. MARCELÍN biskup zomrel 9.január r.577
Sv. Marcelín bol prvý historicky istý biskup v talianskom meste Ancone. Hovorí o ňom sv. Gregor Veľký vo svojich Dialógoch. Neuvádza presný čas jeho episkopátu, ale rozličné okolnosti svedčia v prospech druhej polovice 6. storočia, ako tvrdí aj tradícia. Sv. Gregor pripisoval anconskému svätcovi veľkú nábožnosť a viaceré zázraky. Medzi ne patrilo náhle zahasenie požiaru, ktorý hrozil úplne zničiť mesto Anconu. Keď sa oheň začal nebezpečne šíriť a ľudia boli proti nemu bezmocní, biskup Marcelín - ochromený chorobou dnou- podagrou - požiadal svojich služobníkov, aby ho preniesli na miesto, kde najviac zúril požiar. Keď to urobili, plamene sa stiahli a zhasli. Telo svätého biskupa bolo najprv uložené v starej katedrále zasvätenej sv. Štefanovi. R. 1097 preniesli jeho telesné pozostatky do novej katedrály. R. 1756 umiestnili jeho ostatky do umelecky vyhotovenej schránky a uložili pri krypte svätých ochrancov, kde je doteraz. Až do druhej svetovej vojny socha sv. Marcelína stála pri románskom kostole sv. Petra, kde sa údajne odohralo zázračné uhasenie požiaru mesta. Ale pri bombardovaní počas vojny bol zničený kostol i socha.
Svätý Marcellín z Ancony 9. januára, biskup.
Rímske martyrológium: V meste Ancona, Piceno (dnes Taliansko), svätý Marcellinus, biskup, podľa toho, čo napísal pápež sv. Gregor Veľký, z milosti Božej oslobodil mesto od ohňa
Etymológia: Rímsky praenomen, ktorý bol pravdepodobne odvodený od mena rímskeho boha MARS.
Patrón: Proti ohňu
Narodil sa v talianskej Ancone šľachte. Biskup z Ancony a jeden z jej svätých ochrancov. Je patrón proti ohňu a požiarom, významnej skupiny, do ktorej patria okrem iných sv. Agáta, sv. Cuthbert, sv. Florián z Lorchu, sv. Remigius z Remeša a sv. Richardis.
Podľa pápeža svätého Gregora Veľkého, keď v Ancone vypukol požiar a nebolo možné ho uhasiť, biskup Marcellinus, ktorý trpel dnou, žiadal ľudí,aby ho na stoličke-nosidlách doniesli pred postupujúci oheň až k plameňom a oheň sa od neho okamžite stiahol a zastavil svoj postup, čím ušetril zostávajúce budovy. Tento príbeh, hojne čítaný v stredoveku, je zdrojom všetkých následných vedomostí o Marcellinovi.
Zomrel 9.januára roku 577 prirodzenou smrťou a predpokladá sa, že jeho pozostatky patria Marcellinovi boli prenesené v jedenástom storočí z anconskej paleochristickej katedrály sv. Štefana do jej novej zasvätenej svätému Vavrincovi, ktorá bola neskôr, v trinástom alebo štrnástom storočí , vošiel do povedomia svätého Cyriaka. Stále odpočívajú v krypte, pretože veľmi poškodenú a potom prestavanú štruktúru.
Nebojácny,zbožný biskup zo 6.storočia si mimoriadnym spôsobom poradil s veľkým požiarom mesta...s mohutnými plameňami a ohňom bojoval len so svätou,omšovou knihou,bez striekacích hadíc a vody...A svojou neochvejnou vierou a dôverou v božiu moc vyprosil u všemohúceho Boha veľký zázrak...A vyhral boj s ohňom...
