Vypálené znamenie v Dóme sv.Martina alebo Boží odkaz pre luteránov.

Ako vieme, luteráni svojím odpadom od pravej Katolíckej Cirkvi prestali veriť mnohé veci. Jedným z tých vecí je aj očistec - miesto odpykávania si trestov za hriechy očistcovým ohňom.
Pán Boh zanechal v Bratislave v Dóme svätého Martina pre luteránov odkaz, ruku vypálenú duchom Hansa Klementa Zwespenbauera na drevenej doske z roku 1642.
Príbeh jeho vzniku je spojený s osudom 19-ročnej Reginy Fischerovej z nemeckého Hallstattu, ktorá bola ubytovaná u svojej evanjelickej strynej v podhradskej rezidencii grófa Pálffyho v Bratislave.
Ako o Regine Fischerovej uvádza biskup Bratislavskej arcidiecézy a cirkevný historik Jozef Haľko vo svojej knihe Dóm – Katedrála svätého Martina v Bratislave, „od pondelka do 24. júna 1641 do nedele 29. júna 1642 sa jej spolu stokrát zjavil duch, ktorý sa predstavil ako bývalý richtár prešporského predmestia Hans Klement Zwespenbauer.“

Zwespenbauer Reginu žiadal, aby od jeho vdovy vypýtala 200 zlatých, ktoré ešte počas života ukradol pri lúpeži a vražde. Zdôveril sa jej, že sa obrátil na katolícku vieru a stihol sa síce pred smrťou vyspovedať, ale kvôli nedostatočnému pokániu je stále v očistci, kde jeho duša trpí. Utrpenie duše sa môže skončiť len splnením sľubu, ktorý dal pred smrťou.
Zwespenbauer sľúbil, že „z hriešne nadobudnutých peňazí dá vyhotoviť pre hlavný mestský kostol sochu bolestnej Matky, ako drží v lone svojho Syna sňatého z kríža. Zároveň žiadal odslúženie troch omší, obetovanie dvanástich sviec a rozdelenie almužny chudobným.“
Duch mal svoju existenciu Regine dokázať vypaľovaním dlane alebo kríža na truhlicu, súkno, sväteničku či list. Svedkami zvláštnych zjavení mali byť dokonca niektorí kňazi a celé mesto vtedy nehovorilo o ničom inom. Udalosti zašli až tak ďaleko, že prípad začal v lete 1642 vyšetrovať ostrihomský arcibiskup Imrich Losy zriadením osobitného tribunálu. Haľko píše, že „Reginine výpovede potvrdilo 32 prísažných svedkov, evanjelikov i katolíkov, rehoľníkov z radov jezuitov aj františkánov, tiež viacerých kanoníkov, kaplánov, bohoslovcov i študentov.“
Sochu Piety, ktorá v Dóme vyniká dodnes, vytesal sochár Juraj Scheibele a dočasne ju umiestnil do bytu Reginy. Mladému sochárovi vraj pri tvorbe radil samotný duch Zwespenbauera. Predtým, ako bola 29. júna 1642 Pieta slávnostne odhalená v Dóme, videlo asi dvadsať svedkov odlietať bielu holubicu – symbol vyslobodenej duše Zwespenbauera.

Dóm svätého Martina ukrýva Bratislavský zázrak: FOTO Ruka vypálená na doske patrila duchovi