Na zemi žila stará žena,muž jej už dávno umrel,deti odišli po svojom,žila sama.Modlievala sa a neústale Pána Boha žiadala,aby jej nedával tak ťažký kríž na plecia,aby jej dal iný pohodlnejší.Ale nestalo sa tak.Už jej svieca života dohorievala.Stále prosila Pána Boha,aby ju už vzal z tohto slzavého údolia.Tak Pán Boh zavolal na Smrtku...ked pôjdeš nazad,stav sa tam po tú starú ženu,už jej to končí.Smrtka nariekala...mám toho strašne moc a ešte k tomu mám aj tupú kosu,musím ju nabrúsiť,lebo inak mi ostáva už len motorová píla...volala uchodená,uštvaná,unavená Smrť hore do neba.Keď si švihneš, tak to stihneš všetké duše odobrať z tela, ozvalo sa z neba.No čo už,zamrmlala si popod nos Smrť,služba je služba.Tak večer uštvaná,po celodennej drine Smrť zabúchala na dvere starej ženy,tá otvorila a dala sa vadiť so Smrťou...kade chodíš a flákaš sa,mala si tu byť už ráno,nemôžem sa už dočkať,aby som konečne vypadla z tohto zlého sveta.Privítala vyčerpanú Smrť...Nemôžem byť všade,babka, uznaj sama...lietam po celom svete ako zjašená..tam je vojna,treba hlavy stínať a duše brať,tam sa bijú,tam je zemetrasenie,plné nemocnice covidu...to sa fakt nedá stíhať,všetkých vybaviť...naraz...No dobre, tak ma už ber konečne...tak Smrť splnila,čo babka chcela a jej duša sa vybrala na druhý svet na osobný súd pred Bohom...Boh súdil spravodlivo a duša dostala 300 rokov očistca...duša ženy bola veľmi rozhorčená,tak nie do neba???...ale očistcové muky!!!,Pane Bože to nemôže byť pravda!!!...to nie je spravodlivé!Celý život som sa modlila a vliekla protivný,ťažký kríž, ktorý si mi nadelil.Ale Pán Boh jej povedal,nemala si hrozných hriechov to je pravda,ale tých menších bolo celé more...a nezabudni,že aj keď na loďku naložíš množstvo vriec s pieskom a drobným kamením,tak sa tiež potopí.Tu už nespokojná duša spustila...nedal si mi dobrý kríž,aby bol ľahší a toľko ma nepichal a neťažil ..ale dal si mi ten najhorší kríž ...a ten som ledva vliekla a zato ma chceš na tak dlho dať do očistca...???Vedˇza tých 300 rokov v ohni bude so mňa len uhlie...tak budem zhorená...Pane Bože to je hrozne nespravodlivé...uváž sám..mala som nepodareného muža,občas aj pil, aj ma dobil,deti samé trápenie,zlú susedu a nechcel si ju presťahovať preč odo mňa,čo ma len dožrala...a ešte som bola aj chorá,kríže, klby,cukrovka..no hrozné...Boh jej povedal,ale si zabudla,že koľko rozbrojov si urobila so svojím ostrým,jedovatým jazykom... svojho muža si užierala stále,že málo zarobí,že sa nemáš dobre,nemáš drahý kožuch,ako tá suseda,nemáš nový dom,auto,chatu...neústale si niekoho kritizovala,ohovárala,závidela a reptala proti mne,svoj kríž si niesla neochotne,každú chvíľu si ho šmarila z pliec do kúta...povedal Boh.To teda nemôžem prijať, Pane Bože,taký nehodný,nespravodlivý rozsudok so mnou...mal si mi dať vhodný kríž pre mňa,keby si mi dal taký,tak idem rovno do neba.Pán Boh už nemal nervy s touto hašterivou,nespokojnou dušou...povedal,tak keď chceš iný kríž...dobre..vyberieš si teda ,aký chceš a pôjdeš nazad na zem a budeš žiť s tým novým krížom a uvidíme,ako si teda zaslúžiš to nebo.Ano...to chcem vykríkla duša.
Pán Boh volal na sv.Petra ku nebeskej bráne....Petrík...choď s touto dušou do veľkoskladu krížov a nech si teda táto duša vyberie zo skladu, aký len chce kríž a pôjde si s ním žiť znova na zem... Ach.. nariekal sv.Peter,túto dušu poznám,aj Smrť sa jej bojí...keby radšej táto duša bola v tom očistci zavretá natrvalo...keď pride do neba,tak ma tu užerie do nemoty.Ale Pán Boh rozhodol, tak poslušne šiel do veľskladu krížov aj dušou.Odomkol vráta a vošli dnu...bolo tam tisíce a tisíce rôzných krížov od výmyslu sveta.Veľké,malé,ostré,špicaté,hranaté,okrúhle,tenké, hrubé,s hrotmi,poschodové,prízemné,či s tŕňami,alebo ihlami,čierne,červené,viacfarebné,jednofarebné...Duša sa vrhla prehrabať tie kríže...raz bol veľký,potom ho nemala ako chytiť a uviazať ma chrbát,ten ju rezal,ten zase pichal,s tým pripadla,nemohla chodiť...každý kríž mal pre dušu nejakú závadu,stále bola nespokojná...Takéto samé, ťažké,nepraktické rárohy a hebedá...to je strašné,kto to už kedy unesie..to ani nezdvihnem takéto, preťažké čudo....tieto neľudské kríže,to sú tak pre obrov a herkulesov a nie pre chudáka biedneho,slabého človeka...nariekala nespokojná duša..Vieš Peterko,čo tu vlastne celý čas na tom nebi robíte,mohli ste vyrobiť ľahké,prenosné a praktické kríže,alebo aj ľahké hliníkové to teraz fachčí na zemi a nie tieto superťažké z dreva...také, čo sa dá s nimi aj ohnúť,pobehnúť,sadnúť a na noc pekne poskladať a tak uľahčiť biednemu človeku život.Hrôza a des,som tu z tohto zničená...dodala rozčúlená duša.Sv.Petrovi stáli posledné vlasy na hlave,takúto marhu ešte nevidel...ja by som ju rovno šmaril do pekla,tam by čerti z nej zblázneli...pomyslel si sv.Peter...No už si konečne vyber..lebo musím ísť otvoriť nebeskú bránu,už tam buchajú...Duša celý sklad prekútrala,presnorila, preliezla,poprehádzovala kríže..stále si nemohla vybrať...A nemáš ešte iné,lepšie kríže niekde schované...???také pre prominentov? Pod pultom !... dobre rozumieš...pýtala sa hnevlivo duša...Ani pre ZŤP-ťažko zdravotné postihnutých???To ste tu sto rokov za opicami,dole na zemi majú ZŤP aspoň nejaké výhody a tu nič, vso rovno.Len som sa zbytočne rozčúlila,ešte mi to zrátajú a predlžia čas v očistci...mrmlala si zlostne duša.Tu máš všetky kríže nakope, ktoré sú schválene,typízované a v záruke,aj s bezpečnostným certifikátom,keď sa už tak strašne bojíš...Iné nemám,podráždene povedal sv.Peter...ani pod pultom ! No hrozné,to je teda naničhodná výroba,to neviete vyrobiť nejaký,schopný pohodlný kríž?Rozčuľovala sa znova duša.Sv.Peter prevracal očami.Beda je tu niečo schopné vybrať...duša hľadela po celom sklade,ktorý viackrát obišla celý...
Ale naraz, pri vrátach skladu uvidela opretý, nejaký kríž,pribehla k nemu...Sv.Peter jej povedal,že ten kríž len dnes doniesli zo zeme.Duša ho hneď vyskúšala s predu,zo zadu,hore, dole...prekotila,nebol veľmi ťažký.No tento je celkom šikovný,schopný aj ľahký,dobrá manipulácia s ním...dodala duša...Tak sa jej uzdal...no vidíš, tento je najlepší..,akoby šitý pre mňa...tento sa mi celkom páči. Pochodila s ním,vyskúšala si ho,dala na chrbát,zložila...no super..tento si teda určite zoberiem..povedala sv. Petrovi...A to ho chceli schovať predo mnou...ale som ho našla,mňa len tak ľahko neopinkajú..povedala si duša...To bude žužo s týmto krížom,však ja im ukážem,ako si teraz s ním budem fajne žiť...
Ale sv.Peter stál nemo...No, poďme už ,našla som ten pravý pre mňa...hnala ho zo skladu naradostená duša...Nakoniec sv.Peter povedal...len sa lepšie pozri na ten kríž...čo je tam napísané malými písmenami...Nemám tu brile...ale nakoniec to prečítala...a duša ostala nemo stáť v úžase... Tak sv.Peter dodal...tento kríž, je ten tvoj vlastný kríž,ktorý si mala na zemi,je tam vyryté tvoje meno a ten si aj vybrala,vidíš,že bol len Tvoj a bol určený a zhotovený len pre Teba,aby si ho uniesla a mohla s ním žiť...Tak zahanbená duša,preklopila očami a s údivom spoznala, svoj vlastný kríž s ktorým žila na zemi...To je ale morové prekvápko..takto ma ľahko chytili...pomyslela si zahanbená duša.
Nakoniec sv.Peter dodal..Boh sám vie,aký kríž komu treba,aj keď to ten človek nechápe...len taký je pre neho vhodný a môže s ním žiť,niesť ho a cez neho dosiahnúť nebo...Takže teraz už na zem nejdeš,žiadne repete života...ale šup rovno do očistcového ohňa... na 300 rokov... Tak zahanbená,nespokojná duša musela sama uznať...že tam patrí spravodlivo a Boh je naozaj spravodlivý sudca...
