Čo znamená krst z vody a z Ducha
ČINIŤ POKÁNIE, ODVRACAŤ SA OD SVOJICH HRIECHOV, HĽADAŤ BOŽIU VÔĽU VO VŠETKOM A POSLÚCHAŤ JU, V NEPRESTAJNEJ MODLITBE, DAŤ SA NÍM MENIŤ, POKOROVAŤ SA PRED PÁNOM A DAŤ SA NÍM MENIŤ, POLEPŠOVAŤ. To čo nám Pán Ježiš stále dookola všetkým odkazuje každý deň.
Každý musíte Hľadať Ma
VEJ 1-17.
1) Že som sa po vyčistení chrámu zdržiaval so všetkými tými, ktorí Ma nasledovali, v malom hostinci za mestom, bolo už ukázané v predošlej kapitole; avšak tu by mohol zaiste každý prísť s otázkou a povedať:
2) „Čože si tam robil, Pane? Lebo iste si počas tej doby najmenej 8 dní nezaháľal?”
3) Tu hovorím Ja: „Celkom určite nie! Lebo takpovediac vo dne v noci prichádzali ku Mne z mesta davy ľudí všetkých tried. Chudobní prichádzali obyčajne cez deň, veľkí, vznešení a bohatí však v noci, lebo pred seba rovnými sa nechceli ukazovať slabými a ovplyvňovanými.
4) Keďže však čiastočne ich zvedavosť a čiastočne určité dôveryplné tušenie, že by som azda predsa len mohol byť Mesiášom, pobádali ich k tomu, aby sa so Mnou bližšie zoznámili, preto vychádzali v noci a chodili ku mne na návštevy, ktoré obyčajne skončili s veľkým roztrpčením; lebo títo vznešení, veľkí a bohatí ľudia trpko niesli, že som s nimi nezaobchádzal aspoň tak dobre a slušne ako s mnohými chudobnými, ktorí si nemohli dosť vynachváliť Moju dobrotu a prívetivosť.
5) Tiež som robil ako lekár u chudobných mnohé zázraky, oslobodzoval som posadnutých od sužujúcich ich duchov, chromých som robil chodiacimi, trpiacich lámkou priamymi, malomocných čistými, hluchonemých počujúcimi a slepých vidiacimi a to všetko väčšinou cez slovo.
6) To dobre vedeli tí, ktorí ku Mne prichádzali v noci a žiadali odo Mňa podobné zázraky, proti čomu som im vždy poznamenal: „Deň má 12 hodín a noc rovnako 12. Deň je určený pre prácu, noc však pre odpočinok. Kto pracuje vo dne, nikdy nezakopne, kto však pracuje v noci, ľahko zakopne; lebo nevidí kam šliapne.”
7) Niektorí sa Ma pýtali, z akej moci a sily robím také zázraky? Odpoveď bola celkom krátko táto: „Z Mojej nanajvýš vlastnej a nepotrebujem k tomu pomoc žiadneho človeka!”
8) Opäť sa Ma pýtali, prečo sa neubytujem radšej v meste; lebo k takým veľkým činom patrí veľké mesto a nie posledná dedinka, ktorá síce leží blízko veľkého svetového mesta, ale je ním celkom nepovšimnutá.
9) Ja som im na to opäť povedal: „Ja nezostávam v meste, kde pred bránami domýšľavých občanov robia stráž žoldnieri a vpustia len vznešených, chudákov však bez milosti odmietnu a kde človeka, ak má cudziu tvár a nie je dosť nádherne oblečený, v každej ulici aspoň sedemkrát zastavia a vypytujú sa, kto a odkiaľ je a čo tu robí. Okrem toho Ja milujem len to, čo je pred svetom malé a svetom opovrhované, lebo je napísané: „Čo je pred svetom veľké, to je pred Bohom ošklivosťou!”
10) A oni sa Ma pýtali a povedali: „A či chrám, v ktorom prebýva Jehova, nie je veľký a nádherný?” – Ja im hovorím: „Mal by tam prebývať; ale pretože ste znesvätili chrám, opustil ho a už v ňom neprebýva a Mojžišova truhla je prázdna a mŕtva!”
11) Hovoria noční návštevníci: „Aké to rúhavé veci tu rozprávaš? Či nevieš, čo povedal Boh Dávidovi a Šalamúnovi? Môže sa to, čo povedal Boh, stať niekedy nepravdivé? Kto si, že si trúfaš pred nami takto rozprávať?!”
12) Hovorím Ja: „Tak ako mám v Sebe a zo Seba Samého moc a silu uzdravovať len Svojou vôľou a Svojím slovom všetkých chorých, ktorí prídu ku Mne, rovnako tak mám aj moc a silu a plné právo vravieť toto pred vami o chráme a hovorím vám ešte raz, že, teraz aj váš chrám je pred Bohom ohavnosťou!”
13) Tu začali niektorí reptať, iní však hovorili: „To je zrejme prorok a proroci sa vždy vyslovovali o chráme nepriaznivo! Nechajme ho!” A tak títo noční návštevníci opäť odišli.
VEJ 1-18. (JÁN 3, 1-5.)
1. Bol potom človek z farizejov, menom Nikodém, predstavený Židov.
1) V predposlednej noci Môjho pobytu blízko Jeruzalema prišiel ku Mne istý Nikodém rovnako v noci, pretože bol tiež hodnostárom Jeruzalema; pretože bol najprv farizejom, teda v úrade, hodnosti a vážnosti asi to, čím je v terajšej dobe v Ríme kardinál a za druhé bol ako najbohatší jeruzalemský veľkomešťan tiež predstaveným Židov v tomto meste; bol najvyšším starostom celého mesta, ustanoveným k tomu Rímom.
2. Ten prišiel k Ježišovi v noci a povedal Mu: „Majstre, vieme, že si prišiel ako učiteľ (prorok) od Boha, lebo nikto nemôže činiť zázraky, aké Ty činíš, keď s ním nie je Boh.”.
2) Tento v občianskom pohľade predstavený Jeruzalema prišiel teda sám v noci ku Mne a ihneď Mi povedal: „Majstre! odpusť mi, že k Tebe prichádzam tak neskoro v noci a vyrušujem Ťa zo spánku; pretože som však počul, že už zajtra opustíš túto krajinu, nemohol som Ti nepreukázať patričnú poctu. Lebo hľa, ja a niektorí z môjho úradu, pozorujúc Tvoje činy, teraz vieme, že si k nám prišiel ako pravý, Bohom vyslaný prorok! Lebo zázraky, ktoré Ty konáš, nemôže konať nikto, len keby s ním bol Jehova! Keďže si teda zrejme prorok a musíš vidieť, ako veľmi väzíme v zle, napriek tomu nám však Tvoji predchodcovia zasľúbili Božie kráľovstvo, povedz mi teda láskavo, kedy ono príde a ak príde, akí musíme byť, aby sme sa do neho dostali?”
3. Ježiš mu odpovedal a riekol: „V pravde, v pravde hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uvidieť Kráľovstvo Božie.”
3) Na túto Nikodémovu otázku som odpovedal práve tak krátko, ako to udáva verš, totiž: „V pravde, v pravde hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uvidieť Kráľovstvo Božie a ešte menej do neho vojsť!”, čo vraví toľko ako: „Ak neprebudíš tvojho ducha na cestách, ktoré ti ukazujem s Mojou náukou a skutkom, nemôžeš ani raz spoznať to božsky živé Môjho slova, nieto ešte vniknúť do jeho životodarných hlbín!”
4) Že tento inak poctivý Nikodém nepochopil takúto Moju reč, ako sa to ukáže ďalej a ako sa na ňom ihneď ukázalo, že totiž ono božsky žijúce v Mojom slove nemožno ani zďaleka pochopiť, ak človek nie je prebudeného ducha, ukazuje jasne a zreteľne nasledujúci verš, podľa ktorého sa Ma Nikodém, touto Mojou rečou celkom zarazený pýta a vraví:
4. Hovorí mu Nikodém: „Ako sa môže človek ešte raz narodiť, keď zostarol? Môže po druhýkrát vojsť do života svojej matky a opäť sa narodiť?!”
5) „Ale, milý Majster, čo podivné si to hovoril pred mojimi ušami? Ako sa môže človek ešte raz narodiť? Či sa môže človek, ktorý vyrástol, zostarol a spevnel vstúpiť úzkou bránkou do tela svojej matky a potom sa z neho po druhý raz narodiť? Hľa, hľa, milý Majster, to je vec úplne nemožná! Buď o prichádzajúcom Božom Kráľovstve nič nevieš alebo aspoň nie to pravé, alebo o ňom vieš a ale nechceš mi to povedať z bázne, že by som Ťa dal lapiť a uvrhnúť do žalára. Ó, toho, sa vôbec neobávaj, lebo ja som ešte nikdy nikoho nepripravil o slobodu, leda keby to bol vrah alebo veľký zlodej. – Ty však si veľký Dobrodinec chudobného ľudu a uzdravil si zázračne Božou silou v Tebe takmer všetkých chorých v Jeruzaleme; ako by som sa teda mohol dopustiť násilia na Tebe?!
6) Ale ver mi, milý Majster, ide mi vážne o Božie Kráľovstvo, ktoré má prísť! Preto ak vieš o ňom niečo podrobnejšie, povedz mi to tak, aby som to mohol pochopiť! Podaj nebeské veci nebeskými a pozemské pozemskými slovami, ale v dobre zrozumiteľných obrazoch, inak je mi Tvoje poučenie menej platné ako staroegyptské vtáčie písmo (hieroglyfy), ktoré nedokážem čítať a teda ešte menej mu rozumieť. Podľa mojich výpočtov viem až príliš určite, že Božie Kráľovstvo tu už musí byť, lenže ešte neviem, kde a ako do neho človek príde a ako ho tam prijmú. Na túto otázku by som chcel mať od Teba celkom zrozumiteľnú a jasnú odpoveď!”
5. Odpovedal Ježiš: „V pravde, v pravde hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Kráľovstva Božieho!”
7) Na túto otázku, ktorú mi položil, dal som Nikodémovi opäť presne odpoveď, ako sa vyskytuje v predošlom 5. verši; líši sa od prvej odpovede len tým, že sa tu bližšie určuje, z čoho sa vlastne človek musí znova zrodiť, aby prišiel do Kráľovstva Božieho, totiž z vody a z Ducha, čo vraví toľko ako:
8) Duša musí byť očistená s vodou pokory a sebazapierania, (lebo voda je pradávny symbol pokory; nechá so sebou všetko robiť, je ku všetkému úslužná a vyhľadáva si vždy najnižšie miesta zeme a vyhýba sa výšinám) a iba potom sa môže znovuzrodiť z Ducha pravdy, ktorú nečistá duša nemôže nikdy pochopiť, pretože nečistá duša sa podobá noci, zatiaľ čo pravda je slnko plné svetla, ktoré šíri všade okolo seba deň.
9) Kto teda prijíma do svojej, pokorou očistenej duše pravdu a ako takú ju v činoch spoznáva, toho potom práve táto pravda v duchu oslobodzuje a táto sloboda ducha alebo vojdenie ducha do takejto slobody je potom tiež vlastné vojdenie do Kráľovstva Božieho.
10) Avšak takéto vysvetlenie som zaiste Nikodémovi nedal a to preto nie, že by ho vo svojej sfére poznania pochopil ešte menej, ako tú krátku vetu obsahujúcu samotnú zastrenú základnú pravdu. Preto sa Ma tiež znova pýtal, ako sa tomu má rozumieť?
VEJ 1-19. ~ JÁN 3, 6-12
6. Čo sa zrodí z tela, je telo a čo sa zrodí z Ducha, je Duch.
1) Ja som mu však odpovedal, ako je to písané v horeuvedenom 6. verši, totiž: „Nediv sa, že takto k tebe hovorím! Lebo hľa, čo pochádza z tela, je opäť telo, teda mŕtva hmota, alebo úplne vonkajší obal života; čo však pochádza z Ducha, to je tiež Duch alebo večný Život a Pravda v sebe samej!”
2) Ale Nikodém stále ešte túto vec nechápe, krčí ramenami a udivuje sa stále viac, nie tak samotnej veci ako skôr tomu, že on, najmúdrejší farizej, ktorý je predsa znalý všetkého Písma, nie je schopný pochopiť zmysel tejto reči; lebo veľmi si zakladal na svojej múdrosti a bol tiež pre svoju veľkú múdrosť povýšený na predstaveného Židov.
3) Preto sa tým viac udivoval, že teraz vo Mne našiel celkom nečakávane Majstra, ktorý mu dáva rozlúsknuť celkom zvláštne oriešky múdrosti! Keďže sa nemohol vôbec vyznať, pýtal sa Ma znova: „No – ako tomu zase rozumieť? Či môže aj duch otehotnieť a potom porodiť niečo jemu podobné?!”
7. Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa znovu narodiť!
4) Hovorím mu Ja: „Už som ti povedal, aby si sa tomu tak príliš nedivil, keď som ti povedal: Musíte sa všetci znovu narodiť!”
8. Vietor vanie kam chce a počuješ jeho hlas, ale nevidíš odkiaľ prichádza a kam ide. Taký je každý, kto sa narodil z Ducha.
5) „Lebo hľa, vietor vanie kam chce, počuješ jeho hlas a predsa nevieš odkiaľ pôvodne prichádza; tak je to s každým, kto prichádza z Ducha a hovorí k tebe. Ty ho síce vidíš a počuješ; keďže však hovorí k tebe svojím duchovným spôsobom, nechápeš a nerozumieš odkiaľ to má a čo tým hovorí a naznačuje. Pretože si však poctivý mudrc, bude aj tebe už v pravý čas dané, aby si pochopil a porozumel takýmto veciam.”
9. Nikodém odpovedal a povedal Mu: „Majster, ako sa to môže stať?”
6) Tu Nikodém potriasa uvážlivo s hlavou a po chvíli hovorí: „Rád by som sa od Teba dozvedel, ako sa môže niečo takého stať! Lebo čo viem a čomu rozumiem, to viem a tomu rozumiem vo svojom tele; ak sa mi vezme telo, potom už sotva niečo pochopím a niečomu porozumiem! – Ako, ako sa ako telo stanem duchom a ako potom vezme môjho ducha nejaký iný duch a potom znova zrodí?! – Ako, ako sa to len môže stať?!”
10. Ježiš odpovedal a povedal mu: „Si predsa majster v Izraeli a nevieš to?”
7) Ja mu vravím: „Ale si najmúdrejší majster v Izraeli a nemôžeš toto prijať a pochopiť?! – Ak to však nemôžeš pochopiť ty ako majster Písma, ako potom tí mnohí ďalší, ktorí z Písma vedia sotva toľko, že kedysi bol nejaký Abrahám, Izák a Jakob?”
11. „Vpravde, vpravde hovorím ti: My (duchovní) hovoríme (celkom prirodzene) čo vieme a svedčíme (o tom) čo sme videli a vy nemôžete naše svedectvo (pochopiť) a prijať!”
8) „Vpravde, vpravde, ver Mi to! My, t.j. Ja a Moji učeníci, ktorí sme sem prišli z Ducha, nehovoríme tu s tebou azda čisto duchovne, ale celkom prirodzene a zvestujeme ti v prirodzených obrazoch Zeme čo vieme a čo sme videli v Duchu a vy to nemôžete pochopiť a prijať!
12. „Ak však už nemôžete uveriť (prijať) to, keď s vami hovorím o veciach pozemských, ako by ste potom uverili, keby som s vami hovoril o veciach čisto nebeských?!”
9) Ak však už nemôžete prijať a pochopiť ani niečo také ľahké v pochopiteľnej reči, keď predsa s vami hovorím celkom pozemským spôsobom o veciach duchovných, ktoré sa tým riadne stávajú vecami pozemskými, potom by som rád vedel, ako by si počínala vaša viera, keby som k vám hovoril o veciach nebeských spôsobom čisto nebeským!
10) Hovorím ti: Duch, ktorý je v sebe a zo seba duchom, jedine vie, čo je v duchu a čo je jeho životom! Telo je však len najvonkajšia kôra a nevie nič o duchu, iba ak to duch zvestuje obalu, tej kôre; tvoj duch je však ešte príliš ovládnutý a zakrytý tvojím telom a preto o ňom telo nič nevie. Ale príde čas, kedy tvoj duch, ako som ti už povedal, sa stane slobodný; vtedy pochopíš a prijmeš naše svedectvo!”.
11) Hovorí Nikodém: „Milý Majster, Najmúdrejší z múdrych! Ó, povedz mi zrozumiteľne, kedy, kedy príde tento tak túžobne očakávaný čas!”
12) Na to som odpovedal a vravel: „Priateľu, aby som ti udal čas, deň a hodinu, k tomu si ešte príliš málo zrelý! Hľa, dokým sa mladé víno riadne nevykvasí, zostáva kalné; a aj keby si ho dal do krištáľového pohára a podržal pohár proti slnku, predsa nebude môcť jeho mocné svetlo preniknúť kalom mladého vína a práve tak to býva aj s človekom. Dokým poriadne nevykvasí a kvasením neodstráni zo seba všetku nečistotu, nemôže svetlo nebies prestúpiť jeho bytosť. Teraz ti však niečo poviem; ak to pochopíš, pochopíš aj dobu! – A tak Ma počuj!”
pokračovanie...
Každý musíte Hľadať Ma
VEJ 1-17.
1) Že som sa po vyčistení chrámu zdržiaval so všetkými tými, ktorí Ma nasledovali, v malom hostinci za mestom, bolo už ukázané v predošlej kapitole; avšak tu by mohol zaiste každý prísť s otázkou a povedať:
2) „Čože si tam robil, Pane? Lebo iste si počas tej doby najmenej 8 dní nezaháľal?”
3) Tu hovorím Ja: „Celkom určite nie! Lebo takpovediac vo dne v noci prichádzali ku Mne z mesta davy ľudí všetkých tried. Chudobní prichádzali obyčajne cez deň, veľkí, vznešení a bohatí však v noci, lebo pred seba rovnými sa nechceli ukazovať slabými a ovplyvňovanými.
4) Keďže však čiastočne ich zvedavosť a čiastočne určité dôveryplné tušenie, že by som azda predsa len mohol byť Mesiášom, pobádali ich k tomu, aby sa so Mnou bližšie zoznámili, preto vychádzali v noci a chodili ku mne na návštevy, ktoré obyčajne skončili s veľkým roztrpčením; lebo títo vznešení, veľkí a bohatí ľudia trpko niesli, že som s nimi nezaobchádzal aspoň tak dobre a slušne ako s mnohými chudobnými, ktorí si nemohli dosť vynachváliť Moju dobrotu a prívetivosť.
5) Tiež som robil ako lekár u chudobných mnohé zázraky, oslobodzoval som posadnutých od sužujúcich ich duchov, chromých som robil chodiacimi, trpiacich lámkou priamymi, malomocných čistými, hluchonemých počujúcimi a slepých vidiacimi a to všetko väčšinou cez slovo.
6) To dobre vedeli tí, ktorí ku Mne prichádzali v noci a žiadali odo Mňa podobné zázraky, proti čomu som im vždy poznamenal: „Deň má 12 hodín a noc rovnako 12. Deň je určený pre prácu, noc však pre odpočinok. Kto pracuje vo dne, nikdy nezakopne, kto však pracuje v noci, ľahko zakopne; lebo nevidí kam šliapne.”
7) Niektorí sa Ma pýtali, z akej moci a sily robím také zázraky? Odpoveď bola celkom krátko táto: „Z Mojej nanajvýš vlastnej a nepotrebujem k tomu pomoc žiadneho človeka!”
8) Opäť sa Ma pýtali, prečo sa neubytujem radšej v meste; lebo k takým veľkým činom patrí veľké mesto a nie posledná dedinka, ktorá síce leží blízko veľkého svetového mesta, ale je ním celkom nepovšimnutá.
9) Ja som im na to opäť povedal: „Ja nezostávam v meste, kde pred bránami domýšľavých občanov robia stráž žoldnieri a vpustia len vznešených, chudákov však bez milosti odmietnu a kde človeka, ak má cudziu tvár a nie je dosť nádherne oblečený, v každej ulici aspoň sedemkrát zastavia a vypytujú sa, kto a odkiaľ je a čo tu robí. Okrem toho Ja milujem len to, čo je pred svetom malé a svetom opovrhované, lebo je napísané: „Čo je pred svetom veľké, to je pred Bohom ošklivosťou!”
10) A oni sa Ma pýtali a povedali: „A či chrám, v ktorom prebýva Jehova, nie je veľký a nádherný?” – Ja im hovorím: „Mal by tam prebývať; ale pretože ste znesvätili chrám, opustil ho a už v ňom neprebýva a Mojžišova truhla je prázdna a mŕtva!”
11) Hovoria noční návštevníci: „Aké to rúhavé veci tu rozprávaš? Či nevieš, čo povedal Boh Dávidovi a Šalamúnovi? Môže sa to, čo povedal Boh, stať niekedy nepravdivé? Kto si, že si trúfaš pred nami takto rozprávať?!”
12) Hovorím Ja: „Tak ako mám v Sebe a zo Seba Samého moc a silu uzdravovať len Svojou vôľou a Svojím slovom všetkých chorých, ktorí prídu ku Mne, rovnako tak mám aj moc a silu a plné právo vravieť toto pred vami o chráme a hovorím vám ešte raz, že, teraz aj váš chrám je pred Bohom ohavnosťou!”
13) Tu začali niektorí reptať, iní však hovorili: „To je zrejme prorok a proroci sa vždy vyslovovali o chráme nepriaznivo! Nechajme ho!” A tak títo noční návštevníci opäť odišli.
VEJ 1-18. (JÁN 3, 1-5.)
1. Bol potom človek z farizejov, menom Nikodém, predstavený Židov.
1) V predposlednej noci Môjho pobytu blízko Jeruzalema prišiel ku Mne istý Nikodém rovnako v noci, pretože bol tiež hodnostárom Jeruzalema; pretože bol najprv farizejom, teda v úrade, hodnosti a vážnosti asi to, čím je v terajšej dobe v Ríme kardinál a za druhé bol ako najbohatší jeruzalemský veľkomešťan tiež predstaveným Židov v tomto meste; bol najvyšším starostom celého mesta, ustanoveným k tomu Rímom.
2. Ten prišiel k Ježišovi v noci a povedal Mu: „Majstre, vieme, že si prišiel ako učiteľ (prorok) od Boha, lebo nikto nemôže činiť zázraky, aké Ty činíš, keď s ním nie je Boh.”.
2) Tento v občianskom pohľade predstavený Jeruzalema prišiel teda sám v noci ku Mne a ihneď Mi povedal: „Majstre! odpusť mi, že k Tebe prichádzam tak neskoro v noci a vyrušujem Ťa zo spánku; pretože som však počul, že už zajtra opustíš túto krajinu, nemohol som Ti nepreukázať patričnú poctu. Lebo hľa, ja a niektorí z môjho úradu, pozorujúc Tvoje činy, teraz vieme, že si k nám prišiel ako pravý, Bohom vyslaný prorok! Lebo zázraky, ktoré Ty konáš, nemôže konať nikto, len keby s ním bol Jehova! Keďže si teda zrejme prorok a musíš vidieť, ako veľmi väzíme v zle, napriek tomu nám však Tvoji predchodcovia zasľúbili Božie kráľovstvo, povedz mi teda láskavo, kedy ono príde a ak príde, akí musíme byť, aby sme sa do neho dostali?”
3. Ježiš mu odpovedal a riekol: „V pravde, v pravde hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uvidieť Kráľovstvo Božie.”
3) Na túto Nikodémovu otázku som odpovedal práve tak krátko, ako to udáva verš, totiž: „V pravde, v pravde hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uvidieť Kráľovstvo Božie a ešte menej do neho vojsť!”, čo vraví toľko ako: „Ak neprebudíš tvojho ducha na cestách, ktoré ti ukazujem s Mojou náukou a skutkom, nemôžeš ani raz spoznať to božsky živé Môjho slova, nieto ešte vniknúť do jeho životodarných hlbín!”
4) Že tento inak poctivý Nikodém nepochopil takúto Moju reč, ako sa to ukáže ďalej a ako sa na ňom ihneď ukázalo, že totiž ono božsky žijúce v Mojom slove nemožno ani zďaleka pochopiť, ak človek nie je prebudeného ducha, ukazuje jasne a zreteľne nasledujúci verš, podľa ktorého sa Ma Nikodém, touto Mojou rečou celkom zarazený pýta a vraví:
4. Hovorí mu Nikodém: „Ako sa môže človek ešte raz narodiť, keď zostarol? Môže po druhýkrát vojsť do života svojej matky a opäť sa narodiť?!”
5) „Ale, milý Majster, čo podivné si to hovoril pred mojimi ušami? Ako sa môže človek ešte raz narodiť? Či sa môže človek, ktorý vyrástol, zostarol a spevnel vstúpiť úzkou bránkou do tela svojej matky a potom sa z neho po druhý raz narodiť? Hľa, hľa, milý Majster, to je vec úplne nemožná! Buď o prichádzajúcom Božom Kráľovstve nič nevieš alebo aspoň nie to pravé, alebo o ňom vieš a ale nechceš mi to povedať z bázne, že by som Ťa dal lapiť a uvrhnúť do žalára. Ó, toho, sa vôbec neobávaj, lebo ja som ešte nikdy nikoho nepripravil o slobodu, leda keby to bol vrah alebo veľký zlodej. – Ty však si veľký Dobrodinec chudobného ľudu a uzdravil si zázračne Božou silou v Tebe takmer všetkých chorých v Jeruzaleme; ako by som sa teda mohol dopustiť násilia na Tebe?!
6) Ale ver mi, milý Majster, ide mi vážne o Božie Kráľovstvo, ktoré má prísť! Preto ak vieš o ňom niečo podrobnejšie, povedz mi to tak, aby som to mohol pochopiť! Podaj nebeské veci nebeskými a pozemské pozemskými slovami, ale v dobre zrozumiteľných obrazoch, inak je mi Tvoje poučenie menej platné ako staroegyptské vtáčie písmo (hieroglyfy), ktoré nedokážem čítať a teda ešte menej mu rozumieť. Podľa mojich výpočtov viem až príliš určite, že Božie Kráľovstvo tu už musí byť, lenže ešte neviem, kde a ako do neho človek príde a ako ho tam prijmú. Na túto otázku by som chcel mať od Teba celkom zrozumiteľnú a jasnú odpoveď!”
5. Odpovedal Ježiš: „V pravde, v pravde hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Kráľovstva Božieho!”
7) Na túto otázku, ktorú mi položil, dal som Nikodémovi opäť presne odpoveď, ako sa vyskytuje v predošlom 5. verši; líši sa od prvej odpovede len tým, že sa tu bližšie určuje, z čoho sa vlastne človek musí znova zrodiť, aby prišiel do Kráľovstva Božieho, totiž z vody a z Ducha, čo vraví toľko ako:
8) Duša musí byť očistená s vodou pokory a sebazapierania, (lebo voda je pradávny symbol pokory; nechá so sebou všetko robiť, je ku všetkému úslužná a vyhľadáva si vždy najnižšie miesta zeme a vyhýba sa výšinám) a iba potom sa môže znovuzrodiť z Ducha pravdy, ktorú nečistá duša nemôže nikdy pochopiť, pretože nečistá duša sa podobá noci, zatiaľ čo pravda je slnko plné svetla, ktoré šíri všade okolo seba deň.
9) Kto teda prijíma do svojej, pokorou očistenej duše pravdu a ako takú ju v činoch spoznáva, toho potom práve táto pravda v duchu oslobodzuje a táto sloboda ducha alebo vojdenie ducha do takejto slobody je potom tiež vlastné vojdenie do Kráľovstva Božieho.
10) Avšak takéto vysvetlenie som zaiste Nikodémovi nedal a to preto nie, že by ho vo svojej sfére poznania pochopil ešte menej, ako tú krátku vetu obsahujúcu samotnú zastrenú základnú pravdu. Preto sa Ma tiež znova pýtal, ako sa tomu má rozumieť?
VEJ 1-19. ~ JÁN 3, 6-12
6. Čo sa zrodí z tela, je telo a čo sa zrodí z Ducha, je Duch.
1) Ja som mu však odpovedal, ako je to písané v horeuvedenom 6. verši, totiž: „Nediv sa, že takto k tebe hovorím! Lebo hľa, čo pochádza z tela, je opäť telo, teda mŕtva hmota, alebo úplne vonkajší obal života; čo však pochádza z Ducha, to je tiež Duch alebo večný Život a Pravda v sebe samej!”
2) Ale Nikodém stále ešte túto vec nechápe, krčí ramenami a udivuje sa stále viac, nie tak samotnej veci ako skôr tomu, že on, najmúdrejší farizej, ktorý je predsa znalý všetkého Písma, nie je schopný pochopiť zmysel tejto reči; lebo veľmi si zakladal na svojej múdrosti a bol tiež pre svoju veľkú múdrosť povýšený na predstaveného Židov.
3) Preto sa tým viac udivoval, že teraz vo Mne našiel celkom nečakávane Majstra, ktorý mu dáva rozlúsknuť celkom zvláštne oriešky múdrosti! Keďže sa nemohol vôbec vyznať, pýtal sa Ma znova: „No – ako tomu zase rozumieť? Či môže aj duch otehotnieť a potom porodiť niečo jemu podobné?!”
7. Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa znovu narodiť!
4) Hovorím mu Ja: „Už som ti povedal, aby si sa tomu tak príliš nedivil, keď som ti povedal: Musíte sa všetci znovu narodiť!”
8. Vietor vanie kam chce a počuješ jeho hlas, ale nevidíš odkiaľ prichádza a kam ide. Taký je každý, kto sa narodil z Ducha.
5) „Lebo hľa, vietor vanie kam chce, počuješ jeho hlas a predsa nevieš odkiaľ pôvodne prichádza; tak je to s každým, kto prichádza z Ducha a hovorí k tebe. Ty ho síce vidíš a počuješ; keďže však hovorí k tebe svojím duchovným spôsobom, nechápeš a nerozumieš odkiaľ to má a čo tým hovorí a naznačuje. Pretože si však poctivý mudrc, bude aj tebe už v pravý čas dané, aby si pochopil a porozumel takýmto veciam.”
9. Nikodém odpovedal a povedal Mu: „Majster, ako sa to môže stať?”
6) Tu Nikodém potriasa uvážlivo s hlavou a po chvíli hovorí: „Rád by som sa od Teba dozvedel, ako sa môže niečo takého stať! Lebo čo viem a čomu rozumiem, to viem a tomu rozumiem vo svojom tele; ak sa mi vezme telo, potom už sotva niečo pochopím a niečomu porozumiem! – Ako, ako sa ako telo stanem duchom a ako potom vezme môjho ducha nejaký iný duch a potom znova zrodí?! – Ako, ako sa to len môže stať?!”
10. Ježiš odpovedal a povedal mu: „Si predsa majster v Izraeli a nevieš to?”
7) Ja mu vravím: „Ale si najmúdrejší majster v Izraeli a nemôžeš toto prijať a pochopiť?! – Ak to však nemôžeš pochopiť ty ako majster Písma, ako potom tí mnohí ďalší, ktorí z Písma vedia sotva toľko, že kedysi bol nejaký Abrahám, Izák a Jakob?”
11. „Vpravde, vpravde hovorím ti: My (duchovní) hovoríme (celkom prirodzene) čo vieme a svedčíme (o tom) čo sme videli a vy nemôžete naše svedectvo (pochopiť) a prijať!”
8) „Vpravde, vpravde, ver Mi to! My, t.j. Ja a Moji učeníci, ktorí sme sem prišli z Ducha, nehovoríme tu s tebou azda čisto duchovne, ale celkom prirodzene a zvestujeme ti v prirodzených obrazoch Zeme čo vieme a čo sme videli v Duchu a vy to nemôžete pochopiť a prijať!
12. „Ak však už nemôžete uveriť (prijať) to, keď s vami hovorím o veciach pozemských, ako by ste potom uverili, keby som s vami hovoril o veciach čisto nebeských?!”
9) Ak však už nemôžete prijať a pochopiť ani niečo také ľahké v pochopiteľnej reči, keď predsa s vami hovorím celkom pozemským spôsobom o veciach duchovných, ktoré sa tým riadne stávajú vecami pozemskými, potom by som rád vedel, ako by si počínala vaša viera, keby som k vám hovoril o veciach nebeských spôsobom čisto nebeským!
10) Hovorím ti: Duch, ktorý je v sebe a zo seba duchom, jedine vie, čo je v duchu a čo je jeho životom! Telo je však len najvonkajšia kôra a nevie nič o duchu, iba ak to duch zvestuje obalu, tej kôre; tvoj duch je však ešte príliš ovládnutý a zakrytý tvojím telom a preto o ňom telo nič nevie. Ale príde čas, kedy tvoj duch, ako som ti už povedal, sa stane slobodný; vtedy pochopíš a prijmeš naše svedectvo!”.
11) Hovorí Nikodém: „Milý Majster, Najmúdrejší z múdrych! Ó, povedz mi zrozumiteľne, kedy, kedy príde tento tak túžobne očakávaný čas!”
12) Na to som odpovedal a vravel: „Priateľu, aby som ti udal čas, deň a hodinu, k tomu si ešte príliš málo zrelý! Hľa, dokým sa mladé víno riadne nevykvasí, zostáva kalné; a aj keby si ho dal do krištáľového pohára a podržal pohár proti slnku, predsa nebude môcť jeho mocné svetlo preniknúť kalom mladého vína a práve tak to býva aj s človekom. Dokým poriadne nevykvasí a kvasením neodstráni zo seba všetku nečistotu, nemôže svetlo nebies prestúpiť jeho bytosť. Teraz ti však niečo poviem; ak to pochopíš, pochopíš aj dobu! – A tak Ma počuj!”
pokračovanie...