Svätí bratia J Á N ..a.. P A V O L -mučeníci -sviatok 26.jún

Sv. Ján a Pavol, mučeníci-sviatok 26.jún

Spred 1700 rokov sa odohráva napätý boj medzi už slobodným kresťanstvom a krátkou obrodou porazeného pohanstva,ktoré na krátky čas vyše 2 rokov vzkriesil rímsky cisár Julianus -Odpadlík /361-363/...Slávni bratia-kresťania Ján a Pavol boli Rimania a slúžili ako dvorní komorníci princezne Konštancii-dcére predošlého cisára Konštantína
Veľkého,sestre rímskych cisárov...Princezná sa zasvätila životu Bohu a venovala sa charitatívnej činnosti-pomoci chudobným,biednym,hladujúcim...Na svojom dvore mala 2 bratov-komorníkov Jána a Pavla,mladých,učených Rimanov,ktorí krátko aj slúžili v rímskom vojsku.Princezná mala k nim dôveru a vážila si ich...Jej bratia-rímski cisári Konštans a Konštancius II ako kresťanskí panovníci podporovali svoju sestru v jej dobročinnosti.R. 361 umiera Konštancius II a po ňom nastupuje jeho bratanec,mladý 21 ročný princ Juliánus,ktorý bol vychovaný v kresťanstve,žil v kláštore ako zbožný mních a učil sa za kňaza...ale po vyhlásení za cisára...vyhlásil,že jeho cieľom bude zničiť kresťanstvo a obnoviť pohanstvo...a že celý čas sa len pretvaroval a hral komédiu zbožného mnícha...v skutočnosti kresťanstvo smrteľne nenávidel...Julián ako 21 ročný mladý cisár, sa dal odkrstiť rúhavo krvou býka a zložitými mystériami zasvätiť pohanskými kňazmi do mágie a rituálov.Kristov kríž zlomil,opľul a preklial...ako najvyšší pohansky kňaz ,vzýval temné sily a moc pekla,aby nastolil znova pohanstvo...zavrhol kresťanstvo,odpadol od kresť. viery a obnovoval pohanstvo.Začal prenasledovať kresťanov po všetkých smeroch .Celé kresťanstvo bolo v ohromnom šoku z pretvárky cisára.a tak dal po celej ríši obnoviť pohanské rituály,mágiu a vzývanie temnôt...Cisár sa sám dal znova krstiť pohanským krstom -podrezaným býkom a striekajúcou krvou...zasvätil sa démonským rituálom a vzývaním satana...Cisár sa dozvedel aj o 2 bratov-kresťanov a nútil ich k odpadu od viery v Krista,dal im 10 dní na rozmyslenie...ale bratia odmietli odpad od kresťanstva a nechceli sa obetovať rímskych bohom...tak mladý 22 ročný cisár Juliánus podpísal 26.júna r.362 rozsudok-trest smrti a poslal vojvodcu Terciána,aby svätých bratov v ich dome v Ríme zavraždil...Zbožní bratia sa pripravovali na smrť,rozdali vsoj majetok chudobným a modlili sa a pripravovali na smrť...Na desiaty deň v noci prepadol Tercián s vražedným komandom ich dom,bratia sa modlili k Bohu a v posledných slovách odpustili svojim vrahom a tak im odsekli hlavy a zahrabali ich pod dlážku v ich dome...aby to nebolo nápadné a cisár Julián rozhlásil,že bratia odišli do vyhnanstva...aby sa vyhol pohoršeniu už početného kresťanského Ríma.
Vojvodca Tercián im hrozil, že ich dá usmrtiť a rozkázal vykopať v dome hlbokú jamu. Vyznávači Boží sa nebránili. Tercián im dal zoťať hlavy a ich telá v tej jame pochoval. To sa stalo 26. júna roku 362. Na druhý deň rozhlásil cisár Julianus Odpadlík, že tvrdohlavých bratov poslal do vyhnanstva.

V noci Boh zjavil kňazom Krispovi a Krispinianovi a panne Benedikte v snoch, že sv. Ján a Pavol boli tajne usmrtení boli a kde sa ich telá nachádzajú. Nariekali nad tou ohavnosťou a vinili cisára z vraždy. Neľudský cisár ich dal pochytať zato, že oplakávajú Jána a Pavla a bohom sa rúhajú. Keď svoju žalobu nechceli odvolať a modlám obetovať, boli mučení a zabití. Ich mŕtve telá vzali zbožní kňazi a pochovali ich v dome pri hrobe sv. Jána a Pavla.

R.363 po smrti Juliána apostatu,nový cisár Jovianus nariadil hľadať telá mučeníkov,aby ich vystavil verejnej úcte...zbožný nový cisár Jovianus,chcel telá všetkých povraždených kresťanov za čias 2 ročnej vlády Juliána úctivo pochovať a vzdať im úctu...Po ich nájdení ich cisár dal zbožne pochovať v chráme,kde sa diali veľké divy,zázraky a uzdravenia.Ich úcta sa rozšírila postupne do celého kresť. sveta...

Kresťanskí bratia sú i pre nás vzorom ,aby sme svoju vieru v Krista nezradili a žili celý život...v tom sú nám veľkým vzorom títo dvaja hrdinskí kresť. bratia sv.Ján a Povol z Ríma...

Pamiatka ich smrti sa slávi 26.júna /lebo vtedy boli v noci r.362 popravení/

26. júna 2024

Životopisné údaje

Constantia, dcéra cisára Konštantína Veľkého, bola na orodovanie sv. Agnesy zbavená nebezpečnej choroby a učinila sľub večného panenstva. Od toho času žila utiahnuto v Ríme. Na svojom dvore mala ako správcov dvoch vznešených Rimanov, Jána a Pavla, ktorí už od mladosti boli horlivými kresťanmi. Títo zbožní bratia vyznačovali sa láskou k blížnym, navštevovali nemocných a chudobných a rozdávali zo svojich bohatých majetkov hojné almužny, pričom Constantia ich štedro podporovala.

Do Trákie vtrhli bojovní Skýti a ohrozovali Carihrad. Cisár Konštantín poslal proti ním slávneho vojvodcu Constantia Galla, ktorý bol predtým konzulom v Ríme a krátko predtým dosiahol skvelé víťazstvo nad Peržanmi. Constantius Gallus tiahol na Dunaj a sľúbil cisárovi, že nad nepriateľmi zvíťazí, ak ho opäť vymenuje za rímskeho konzula, a keď mu dá za manželku dcéru Constantiu.

Zdroj: wikimedia commons

Cisár vedel o sľube, ktorý učinila jeho dcéra a preto bol v rozpakoch. Keď to počula Constantia, prosila otca, aby smela Gallove dcéry, Attiku a Arthemiu, pri sebe vychovávať, kým ich otec bude bojovať bude a aby Ján a Pavol s ním šli do vojny. Jej vôľa bola vyplnená.

Constatiovi Gallovi sa nedarilo poraziť Skýtov, Ján a Pavol mu radili, aby dal sľub, podľa ktorého by sa dal pokrstiť, keď mu Boh dopraje víťazstvo nad Skýtmi. Pohan Gallus sľub učinil, Skýti boli porazení a vojvodca sa so slávou vydal na cestu späť do Ríma.

Medzitým Constantia vychovávala Gallove dcéry vo sv. náboženstve. Mladé pohanky spočiatku vzdorovali, napokon sa však nechali poučiť, a keď sa ich otec do Ríma vracal, boli v kresťanskej viere dokonale oboznámené. Rím zostal v úžase, keď Gallus odstúpil od svojej pôvodnej žiadosti, aby sa Constantia stala jeho manželkou, a dal sa svojimi dcérami pokrstiť. Prevzal úrad konzula, ktorý mu cisár nanútil; no po rok sa ho vzdal, prepustil na slobodu päťtisíc otrokov, odišiel so sv. Hilariom do mesta Ostia, a vystaval tam nemocnicu, ktorú aj sám riadil. Zakrátko zomrel cisár Konštantín Veľký, za ním nasledovali Konstans a Konstantius II.

Cisár Julián-apostata

Po ich smrti zaujal roku 361 cisársky trón Julianus Apostata (odpadlík). Tento bezbožný pokrytec chcel zase pohanstvo uviesť do Rímskej ríše. Gallus bol prvý, ktorého začal prenasledovať; ušiel síce do Alexandrie, ale tam ho chytili a sťali.

Ján a Pavol, ktorí predtým zastávali vysoké úrady na cisárskom dvore pod tromi cisármi, opustili dvor Juliana Apostatu, lebo sa necítili istí svojimi životmi. Julianus Apostata k nim vyslal poslov so žiadosťou, aby sa vrátili a svoje bývalé hodnosti prijali. Pri dvore ich chcel prinútiť, aby sa zriekli svojej viery. Svätí bratia však odpovedali, že chcú radšej v súkromnosti žiť. A keď ich neskôr na svoj dvor privábil a osobne ich nahováral, aby mu pomáhali pri správe ríše, sv. bratia mu odpovedali:

«Tvoji kresťanskí predchodcovia Konštantín, Constans a Constantius ako cisári radi slúžili Kristovi, a keď vstúpili do chrámu, odložili svoju korunu a klaňali sa Bohu s hlavou sklonenou k zemi. Keď však svet nebol hoden takýchto cisárov, vzalo ich nebo do spoločnosti anjelov, a od tých čias, ako si ty po Konstantiovi prevzal cisárskytrón, zanechal si náboženstvo plné cností a nasleduješ veci, o ktorých dobre vieš, že nie sú božské. Pre toto sme ťa nepozdravili ako cisára a nechcem e sa zúčastňovať na tvojej vláde, pretože sme opravdiví kresťania.»

cisár Julián

Julianus Apostata riekol: «I ja som v Cirkvi posviacku prijal a keby som bol chcel, bol by som najvyššiu hodnosť v Cirkvi dosiahol. Keď som však poznal, akou je bláznivosťou všetko potrebné a užitočné opustiť, v hnilej lenivosti a nečinnosti žiť, venoval som sa radšej vojenskému umeniu, obetoval som bohom a vystúpil až na vrchol pozemskej moci. Aj vy musíte uznať, že ste boli na cisárskom dvore vychovaní; preto sa nesmiete odo mňa vzďaľovať, budete prvými v mojom paláci. Ak opovrhnete mojou ponukou, budem nútený tak konať, aby som nebol nikomu na posmech.»

Zdroj: wikimedia commons

«Hanbu ti neurobíme,» odpovedali sv. bratia, «žeby sme niekoho nad teba vyvyšovali, ale Boha, ktorý nebo a zem a všetko, čo je na nich, stvoril, viac než teba poslúchame. Ľudia, ktorí sú svetu oddaní, nech sa boja tvojho nepriateľstva; my sa len bojíme, aby sme neprepadli Božiemu nepriateľstvu. Buď si istý, že nikdy neprídeme na tvoj dvor a do tvojho paláca.»

Nahnevaný cisár Julianus Apostata povedal: «Dávam vám desať dní na rozmyslenie, aby ste násilím nemuseli ku mne prísť.»

Ján a Pavol odpovedali: «Považuj to, ako by sa nám daný čas minul a to čím sa vyhrážaš, že o desať dní vykonáš, urob už dnes.» – «Vy si myslíte,» usmial sa bohapustý Julianus, «že vás kresťania vyhlásia za mučeníkov.» A vstal, trasúc sa od zlosti na celom tele a zvolal: «Keď prídete ku mne o desať dní, prijmem vás ako priateľov, ak neprídete, potrestám vás ako nepriateľov vlasti!»

Ján a Pavol povolali k sebe kresťanov, medzi nimi kňaza Krispa, diakona Krispiniana a velebnú pannu Benediktu, i porozprávali im, čo sa prihodilo, modlili sa, prijali sv. sviatosti a rozdávali svoj majetok chudobným. O desať dní prišli vojaci a zviazali ich. Keď to počul Krispus, išiel do ich domu, ale nevpustili ho dnu. Na obed prišiel Tercián s cisárskou strážou a povedal Jánovi a Pavlovi:

«Cisár vám posiela zlatú sochu Jupitera, aby ste sa jej poklonili a kadidlo zapálili. Keď nie, mám vás tu dať sťať, lebo zvyk požaduje, aby tí, ktorí boli v cisárskom dome vychovaní, neboli verejne zabití.» – «Keď je Julianus tvoj pán,» odpovedali Ján a Pavol bez strachu, «ži s týmto svojím pánom v pokoji a buď s ním šťastný; my však nemáme žiadneho pána okrem jediného Boha: Otca, Syna a Ducha Svätého, ktorého ten vo svojom bláznovstve zaprel, a pretože pred tvárou Božou je zavrhnutý, nuž chce aj nás do večného zatratenia uvrhnúť.»

Vojvodca Tercián im hrozil, že ich dá usmrtiť a rozkázal vykopať v dome hlbokú jamu. Vyznávači Boží sa nebránili. Tercián im dal zoťať hlavy a ich telá v tej jame pochoval. To sa stalo 26. júna roku 362. Na druhý deň rozhlásil cisár Julianus Odpadlík, že tvrdohlavých bratov poslal do vyhnanstva.

V noci Boh zjavil kňazom Krispovi a Krispinianovi a panne Benedikte v snoch, že sv. Ján a Pavol boli tajne usmrtení boli a kde sa ich telá nachádzajú. Nariekali nad tou ohavnosťou a vinili cisára z vraždy. Neľudský cisár ich dal pochytať zato, že oplakávajú Jána a Pavla a bohom sa rúhajú. Keď svoju žalobu nechceli odvolať a modlám obetovať, boli mučení a zabití. Ich mŕtve telá vzali zbožní kňazi a pochovali ich v dome pri hrobe sv. Jána a Pavla.

Terciánov jediný syn tajne navštívil dom sv. Jána a Pavla a zbláznil sa. Behal ulicami Ríma a vykrikoval, že cisár Julianus dal sv. Jána a Pavla zavraždiť. Tercián poznal príčinu tohto nešťastia, oľutoval svoj skutok, dal sa pokrstiť a keď sa na hrobe sv. mučeníkov Jána a Pavla modlil, uzdravil sa aj jeho syn. Rozhnevaný cisár dal aj týchto dvoch usmrtiť. Ich telá boli tiež pochované v dome sv. Jána a Pavla. Zlostný odpadlík cisár Julianus zahynul zakrátko v bitke; keď umieral, ešte zvolal: «Zvíťazil si Galilejský!» Mal len 23 rokov, keď Ježiš Kristus, kráľ všetkých kráľov, učinil jeho zúreniu koniec.

Cisár Jovianus povolal k sebe radcu Vicentia a povedal mu: «Zavolal som ťa, lebo som počul, že svätí kňazi Krispus, Krispinian a svätá Benedikta, ktorých dal Julianus zabiť, sú v dome sv. Jána a Pavla pochovaní. Prosím ťa, nájdi telá bratov Jána a Pavla.» A Vicentius našiel aj so svojím synom ostatky svätých, ďakoval za to Bohu z celého srdca a oznámil to hneď cisárovi Jovianovi, ktorý zvolal: «Všemohúci Boh nás obdaroval veľkým milostivým darom; poraď sa so znalcami, zachráň ostatky svätých v úcte a vybuduj na mieste domu svätých bratov chrám Pána.»

Roku 380, za pontifikátu pápeža Damasa sa diali na hrobe sv. Jána a Pavla mnohé divy. Vystavaný chrám dostal meno sv. Pamachia, lebo on, priateľ sv. Hieronyma, ho k cti sv. mučeníkov Jána a Pavla rozšíril a okrášlil. Roku 1667, za pontifikátu pápeža Alexandra VII. bola časť ostatkov sv. Jána a Pavla prenesená do chrámu v meste Avignon vo Francúzsku, do Benátok, Ravenny a do Fuldy. Jednu časť dostal i arciknieža Rudolf IV. Rakúsky a daroval ju roku 1360 chrámu sv. Štefana vo Viedni. Ľud si ctí sv. bratov ako patrónov proti búrke. Sv. Ján a Pavol sa vyobrazujú v rímskom rúchu, s mečom v ruke.

Poučenie

Pokrytectvo je ohavný hriech. Čoho je schopný pokrytec, keď dosiahne svoj cieľ, vidíme na kresťanskom odpadlíkovi, cisárovi Julianovi. Vychovávaný v kresťanstve, tváril sa ako horlivý kresťanský mladík. Pre svoju domnelú nábožnosť obdržal od biskupa aj prvú nižšiu posviacku kňazstva. Keď sa stal cisárom, zložil masku domnelého kresťanstva a stal sa zúrivým pohanom.

Áno, pokrytectvo je nebezpečný hriech. Ním sa šírili všetky bludárske sekty. Arius ukazoval sa tak ponížený a tak umŕtvoval svoje telo, že ho všetky ženy v Alexandrii považovali za svätého. Nestor a Eutyches svojou zdanlivou zbožnosťou pobláznili celý Východ; Pelagia považoval svet za zbožného kňaza. Luther a Kalvín hlásali neprestajne o reforme v Cirkvi, o náprave a znovuzavedení viery a mravného života. A čo boli ciele ich námahy?! Ježiš Kristus preto prísno karhá pokrytcov – farizejov a zákonníkov:

«Beda vám pokrytci, vy ste ako obielené hroby, zvonku krásni, vnútri plní hniloby a červov. Beda vám, vy zatvárate pred ľuďmi nebo, sami doň nejdete, ktorí však dnu chcú, tých tam nepustíte. Beda vám pokrytci, vy odbavujete dlhé modlitby, zožierate však domy vdov; jedávate zeleniny a čmeľov, prestupujete však hlavné články zákona. Umývate starostlivo pohár a misu zvonka, vnútri ste však plní krádeže a nečistoty, vy hadi a pokolenie jašteričie!» (Mt, kap. 23).

Preto sa obávali aj svätí bratia Ján a Pavol pokrytca Juliana Apostatu a opustili cisársky dvor, na ktorom vysoké úrady pod troma cisármi zastávali. Julianus ako cisár odhodil pravú vieru. Keď odoberal kresťanom majetky, posmieval sa: «Váš Kristus hovorí v evanjeliu: kto sa nevzdá všetkého, čím vládne, nemôže byť mojím učeníkom.» Kresťanov menoval potupne «Galilejskými,» dal ich mučiť a zabíjať. Svätí Ján a Pavol sa teda báli, aby pri dvore takého vladára neboli pozbavení sv. viery a radšej umreli mučeníckou smrťou. Julianus zahynul v zúfalstve, sv. Ján a Pavol žijú na nebesiach.

Modlitba

Ó Bože, popraj nám milosti na príhovor svätých svojich mučeníkov Jána a Pavla, aby sme sa ničím nedali odviesť od povinnej vernosti k Ježišovi a Jeho Cirkvi, aby sme aj my podiel mať smeli na sláve nebeskej. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen

26. júna.

Sv. Ján a Pavol, mučeníci.

Konštancia, dcéra cisára Konštantína Veľkého, bola na orodovanie sv. Agnesy od nebezpečnej nemoce oslobodená a učinila sľub večného panenstva. Od toho času žila utiahnuto v Ríme.

Na dvore svojom mala čo správcov dvoch vznešených Rimanov, Jána a Pavla, ktorí od svojej mladosti boli horlivými kresťanmi. Zbožní títo bratia vyznačovali sa láskou k bližným, navštevovali nemocných a chudobných a rozdávali zo svojich bohatých statkov hojné almužny, pri čom ich Konštancia štedre podporovala Bojovní Scythi vtrhli do Thracie a ohrožovali Carihrad.

Cisár Konštantín poslal proti ním slávneho vodcu Gallikana, ktorý bol predtým konzulom v Ríme a nedávno nad Peržanmi skvelé víťazstvo vydobyl. Gallikan tiahol na Dunaj a sľúbil cisárovi, že nad nepriateľmi zvíťazí, keď ho vymenuje zase za konsula Ríma a dcéru Konštanciu za manželku mu dá.

Cisár poznal sľub, ktorý učinila jeho dcéra a preto bol v rozpakoch. Keď to počula Konštancia, prosila otca, aby smela Gallikanove dcéry, Attiku a Arthemiu, pri sebe vychovávať, kým ich otec bojovať bude a aby Ján a Pavel s ním do vojny išli.

Vôľa jej bola vyplnená. Gallikan nemohol Scythov premôcť. I radili mu Ján a Pavel, žeby urobil sľub, dľa ktorého by sa dal pokrstiť, keď mu Boh víťazstva nad Scythami popraje. Pohan Gallikan urobil sľub. Scythi boli zbití a vojvoda vracal sa so slávou nazpät do Ríma.

Medzitým vychovávala Konštancia dcéry Gallikanove vo sv. náboženstve. Zpočiatku vzdorovaly mladé pohanky, pomaly daly sa ale poučiť a keď ich otec do Ríma sa vracal, boly v kresťanskej viere dokonale vyučené. Jak zadivil sa Rím, keď Gallikan odstúpil od svojej žiadosti, aby Konštancia manželkou jeho sa stala, a dal sa s dcérami svojimi pokrstiť. Prevzal úrad konsulátsky, ktorý mu cisár nanútil; no za rok ho složil, prepustil na slobodu päťtisíc otrokov, odišiel so sv. Hilariom do mesta Ostie, a vystaval tam nemocnicu, ktorú sám riadil.

Nezadlho zomrel cisár Konštantín Veľký, za ním nasledovali Konštans a Konštancius. Po ich smrti zaujal r. 361 Julian odpadlík trón cisársky. Bezbožný tento pokrytec chcel zase pohanstvo uviesť do ríše rimskej. Gallikan bol prvým, ktorého začal prenasledovať; on ušiel síce do Alexandrie, ale bol tam chytený a zťatý.

Ján a Pavel, ktorí vysoké úrady pri cisárskom dvore pod troma cisármi zaujímali, opustili dvor Julianov, lebo sa necítili na svojom živote istými. Julian poslal k nim poslov svojich so žiadosťou, aby sa k jeho dvoru vrátili a bývalé svoje hodnosti prijali. Pri dvore chcel ich prinútiť k tomu, aby sa svojej viery odriekli. Svätí bratia odpovedali, že chcú v súkromnosti žiť.

Keď ich neskôr na svoj dvor privábil a ich osobne nahováral, aby mu pri správe krajiny pomáhali, odpovedali sv. bratia: «Tvoji kresťanskí predchodcovia Konštantín, Konštans a Konštancius slúžili rádi čo cisári Kristovi, a keď vstúpili do chrámu, odložili svoju korunu a klaňali sa Bohu so sklonenou k zemi hlavou. Keď ale svet nebol hoden takých cisárov, vzalo ich nebe do spoločnosti anjelov, a od toho času, čo si ty po Konštanciovi cisársku dôstojnosť prevzal, zanechal si cností plné náboženstvo a nasleduješ také veci, o ktorých dobre znáš, že sú nie božské. Pre túto špatnosť nepozdravili sme ťa čo cisára a nechceme brať účasi na tvojom panovaní, lebo nie sme lichí, ale opravdiví kresťania.» Julian riekol: «I ja prijal som v cirkvi posviacku a keby som bol chcel, bol by som na najvyššiu hodnosť v cirkvi vystúpil. Keď som ale poznal, jakou bláznivosťou je, potrebné a užitočné opustiť, v hnilej lenivosti a nečinnosti žiť, venoval som sa umeniu vojanskému, obetoval som bohom a vystúpil som na vrchol zemskej moci. I vy musíte uznať, že ste boli na cisárskom dvore odchovaní; preto nesmiete sa odo mňa vzďaľovať, i učiním vás prvými vo svojom paláci. Keď opovrhnete mojími ponnukami, prinútený budem tak jednať, žeby som nikomu ku posmechu nebol.» «Hanbu ti neurobíme,» odpovedali sv. bratia, «žeby sme niektorého človeka nad teba povyšovali, ale Boha, ktorý nebe a zem a všetko, čo na nich je, stvoril, viac poslúchame, než teba. Ľudia svetu oddaní nech sa boja tvojho nepriateľstva; my sa len bojíme, aby sme neprepadli nepriateľstvu Božiemu. 1 buď uistený, že nikdy na tvoj dvor a do tvojho palácu neprijdeme.» Nahnevaný cisár Julian riekol: «Dávam vám desať dní na rozmyslenie, aby ste nemuseli násilne ku mne prisť.»

Ján a Pavel odpovedali: «Považuj to, jako by daný nám čas bol sa minul a čím sa vyhrážaš, že o desať dní vykonáš, urob to dnes.» — «Vy myslíte,» usmial sa bohaprázdny Julian, «že vás kresťania za mučeníkov vyhlásia.» 1 povstal trasúc so zlosťou na celom tele a zvolal: «Keď prijdete ku mne o desať dní, prijmem vás jako priateľov, keď neprijdete, potrescem vás jako nepriateľov vlasti!» Ján a Pavel povolali k sebe kresťanov, medzi nimi kňaza Krispa, jáhna (diakona) Krispiniana a velebnú pannu Benediktu, i rozprávali im, čo sa prihodilo, modlili sa, prijali sv. sviatosti a rozdávali majetok svoj chudobným. O desať dní prišli vojaci a poviazali ich. Keď to počul Krispus, išiel do ich domu, nebol ale dnu vpustený. Na obed pritiahol Terencian s cisárskou strážou a riekol Jánovi a Pavlovi: «Cisár posiela vám zlatú sochu Jupiterovu (Paromovu), aby ste sa jej klaňali a kadidlo zapálili .

Keď nie, mám vás dať tu zoťať, lebo slušnosť požaduje, žeby tí, ktorí v cisárskom dome vychovaní boli, neboli verejne zabití.» — «Ked je Julian tvojím pánom,» odpovedali Ján a Pavel neohrožene, «žij s týmto svojím pánom v pokoji a bud s ním šťastlivý; my ale nemáme žiadneho pána krem jediného Boha: Otca, Syna a Ducha svätého, ktorého ten v bláznovstve svojom zaprel, a poneváč pred tvárou Božou je zavrhnutý, nuž chce i nás do večného zatratenia uvrhnúť.»

Vojvodca Terencian hrozil im, že ich dá usmrtiť a rozkázal v dome hlbokú jamu kopať. Vyznavači Boží neklátili sa. Terencian dal im hlavy zoťať a telá ich v tej jame pochoval To stalo sa roku 362, dňa 26. júna. Na druhý deň rozhlásil cisárjulian,že tvrdohlavých bratov do vyhnanstva poslal. V noci zjavil Boh vo snách kňazom Krispovi a Krispinianovi a panne Benedikte, že sv. Ján a Pavel tajne usmrtení boli a kde sa ich telá nachádzajú. Sv - Ján I nariekali nad tou ohavnosťou a vinili cisára čo vraha. Neľudský cisár dal ich pochytať, že oplakávajú Jána a Pavla a bohom sa rúhajú. Keď nechceli žalobu svoju odvolať a modlám obetovať, boli mučení a zabití. Mrtvé ich telá vzali nábožní kňazi a pochovali ich v dome pri hrobe sv. Jána a Pavla. Jediný syn Terencianov navštívil tajne dom sv. Jána a Pavla a zbláznil sa. I behal ulicami mesta Ríma a vykrikoval, že cisár Julian dal sv. Jána a Pavla zavraždiť. Terencian poznal príčinu tohoto nešťastia, oželel svoj skutok, dal sa pokrstiť a keď sa na hrobe sv. mučeníkov Jána a Pavla modlil, uzdravil sa jeho syn. Rozhnevaný cisár dal i týchto usmrtiť. Telá ich pochované boly v dome sv. Jána a Pavla. Zlostný odpadlík cisár Julian zahynul nezadlho v bitke; keď umieral, zvolal: «Zvíťazil si Galilejský!» Mal len 23 rokov, keď Ježiš Kristus, kráľ všetkých kráľov, zúreniu jeho konec urobil. Cisár Jovian povolal k sebe radcu Vicenta a riekol mu: «Zavolal som ťa, lebo som počul, že svätí kňazi Krispus, Krispinian a svätá Benedikta, ktorých dal Julian zabiť, v dome sv. Jána a Pavla sú pochovaní. Prosím ťa, vyhľadaj usilovne telá bratov Jána a Pavla.»

A Vicent našiel so svojím synom Pamachiom ostatky svätých, ďakoval Bohu z celého srdca a oznámil to hneď cisárovi Jovianovi, ktorý zvolal: «Všemohúci Boh obdaroval nás veľkým milostivým darom; poraď sa so znalcami, zachráň ostatky svätých v úcte a vystav na mieste domu svätých bratov chrám Pána.» Roku 380, za pápeža Damasa, dialy sa mnohé divy na hrobe sv. Jána a Pavla. Chrám ten dostal i meno sv. Pamachia, lebo ho on, priateľ sv. Hieronyma, ku cti sv. mučeníkov Jána a Pavla rozšíril a okrášlil. Roku 1669, za pápeža Alexandra VII., prenesená bola časť ostatkov sv. Jána a Pavla do chrámu v meste Aviňone (Avignon) vo Francúzsku, do Benátok, Ravenny a do Fuldy. I kráľ český Karol IV. doniesol niektoré ostatky svätých bratov do Prahy už r. 1559 a daroval ich biskupovi Danielovi z Lipy. Jednu časť dostal i arciknieža Rudolf IV. Rakúsky a daroval ju r. 1360 chrámu sv. Štefana vo Viedni. Ľud ctí sv. bratov čo patrónov proti búrke. Sv. Ján a Pavel vyobrazujú sa v rímskom rúchu, s mečom v ruke.

Poučenie.

Pokrytstvo je ohavný hriech. Čoho schopný je pokrytec, keď dosiahne cieľ svoj, vidíme na odpadlíkovi kresťanskom, cisárovi Julianovi. Vychovávaný v kresťanstve, tváril sa na vysokých školách čo horlivý kresťanský mladík. Pre svoju domnelú nábožnosť obdržal od biskupa i prvú nižšiu posviacku kňažstva. Keď stal sa cisárom, složil náličnicu domnelého kresťanstva a stal sa zúrivým pohanom. Ano, pokrytstvo je nebezpečným hriechom. Pokrytstvom šírily sa všetky bludárske sekty. Arius ukazoval sa tak poníženým a tak mrtvil svoje telo, že ho všetky ženy v Alexandrii za svätého držaly.

Nestor a Eutyches zdánlivou pobožnosťou svojou pobláznili celý Východ; Pelagia držal svet za pobožného kňaza. Luther a a Kalvín hlásali neprestajne o oprave v cirkvi, o napravení a zpätuvedení viery a mravného života. A čo boly ciele ich namáhania?! Preto Ježiš Kristus prísno karhá pokrytcov — farizeov a zákoníkov: «Beda vám pokrytci, vy ste jako obielené hroby, zvonku krásni, vnútri plní hniloby a červov. Beda vám, vy zatvárate pred ľuďmi nebo, sami doň neidete, ktorí ale dnu chcejú, tých ta nepustíte. Beda vám pokrytci, vy odbavujete dlhé modlitby, zožierate ale domy vdov; jedávate zeleniny a čmely, prestupujete ale hlavné články zákonu. Umývate starostlivé pohár a misu zvonku, vnútri ste ale plní krádeže a nečistoty, vy hadi a pokolenie jašterčie!» Preto obávali sa i svätí bratia Ján a Pavel pokrytca Juliana a opustili cisársky dvor, na ktorom pod troma cisármi vysoké úrady zastávali. Julian čo cisár odhodil pravú vieru. Keď odberal kresťanom majetky, posmieval sa: «Váš Kristus hovorí v evanjeliume: kto sa nevzdá všetkého, čím vládne, nemôže byť mojím učeníkom.» Kresťanov menoval potupne «Galilejskými,» dal icn mučiť a zabíjať. Svätí Ján a Pavel sa teda báli, aby pri dvore takého vladára neboli pozbavení sv. viery a radšej umreli smrťou mučeníckou. Julian zahynul v zúfalstve, sv. Ján a Pavel žijú v nebesiach.

Modlitba.

Ó Bože, popraj nám milosti na prímluvu svätých svojich mučeníkov Jána a Pavla, aby sme sa ničím nedali odviesť od povinnej vernosti ku Ježišovi a Jeho cirkvi, aby sme i my podieľ mať smeli na sláve nebeskej. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána našeho. Amen.

26. júna

SV. JÁN A PAVOL
mučeníci

Svätí mučeníci Ján a Pavol patria medzi svätcov, ktorých úcta sa rozšírila už v kresťanskom dávnoveku a stala sa súčasťou liturgie (v omšovom kánone, v breviári, v litániách všetkých svätých).
Podľa starej tradície zachytenej v početných životopisoch Ján a Pavol boli rodní bratia. Bývali v Ríme na vŕšku Caeliu.

Zastávali významné funkcie v službách Konštantíny, dcéry cisára Konštantína Veľkého. Keď sa v r. 361 stal cisárom Julián Odpadlík, vystúpili z cisárskej služby. Cisár im ponúkal výhodné miesto na svojom dvore, ak sa len poklonia rímskemu bohu Jupiterovi.
Vladárov odkaz im tlmočil veliteľ cisárskej stráže Terencián. Dal im desať dní na rozmyslenie. Keď prišiel po desiatich dňoch s vojakmi do domu Jána a Pavla, našiel ich modliť sa. Keď ich nemohol získať ani sľubmi ani hrozbami, dal ich sťať a pochovať pod ich vlastným domom.
Mučeníctvo Jána a Pavla neostalo utajené a ich dom sa stal prvým miestom ich úcty. Juliánov nástupca cisár Jovián (363-364) dal postaviť nad hrobom mučeníkov baziliku, ktorú pápež Symachus (498-514) doplnil dvojitým schodiskom. Pápež Gregor I. (590-604) zaradil túto baziliku medzi štáciové kostoly veľkého pôstu.
V Ríme postavili na počesť svätých bratov ďalší kostol na vŕšku Janikule (Gianicolo).
Úcta sv. mučeníkov Jána a Pavla sa rozšírila po celej západnej Európe. V Anglicku sa koncom stredoveku ich sviatok stal dokonca štátnym sviatkom.

Ján a Pavol, mučeníci

Svätí

Sviatok: 26. jún

† 4. storočie Rím

Význam mena: Ján: Boh je milostivý (hebr.); Pavol: malej postavy (gr.-lat.)

Konštancia, dcéra rímskeho cisára Konštantína Veľkého, sa na hrobe panny a mučenice sv. Agnesy v Ríme zázračne uzdravila a vtedy zložila sľub večného panenstva. So súhlasom svojho otca žila utiahnuto v Ríme. Cisár jej zabezpečil nielen bohatstvo, ale aj telesnú ochranu a stráž, na čelo ktorej vybral dvoch vznešených a čnostných bratov Jána a Pavla, ktorí boli od svojej mladosti kresťania. Ján bol dvorným správcom a Pavol tajomníkom. Zbožná princezná si ich veľmi vážila ako spoľahlivých strážcov seba i svojich majetkov. Zverovala im veľké sumy peňazí pre chudobných a trpiacich. Bratia vynikali zbožnosťou, mravnosťou a dobročinnosťou. Konštanciu opustili iba na krátky čas, pre vojenskú výpravu, po návrate však znovu prevzali úrad strážcov princeznej Konštancie. Princezná im zverila do rúk poklady, ktoré považovala za vlastníctvo Cirkvi.

Onedlho zomrel Konštanciin otec cisár Konštantín Veľký a po ňom nastúpili jeho synovia Konštantín II., Konštans a Konštancius. Po smrti Konštancia v r. 361 zaujal cisársky trón Julián, nazvaný Odpadlík, lebo po nástupe na trón sa stal znovu pohanom. Znovu zavádzal uctievanie pohanských modiel, veľmi mnoho kresťanských chrámov dal zrúcať a ich cennosti previesť do štátnej pokladnice. Ján a Pavol nemohli strpieť bezbožné a surové prenasledovanie Cirkvi. Postarali sa o ukrytie im zverených pokladov a zvýšili opatrnosť. Ale Julián vybadal, o čo tým dvom bratom ide, a v zlosti, že mu uniká taká bohatá korisť, poslal k nim svojich poslov so žiadosťou, aby sa vrátili na cisársky dvor a prevzali bývalé hodnosti a úrady. Pri dvore ich chcel prinútiť, aby odovzdali ukrývané cennosti a zriekli sa viery. Ale bratia mu odkázali, že chcú žiť v ústraní. Julián ich predsa privábil na svoj dvor, osobne ich nahováral, aby mu pomáhali pri správe ríše. Obidvaja to však rozhodne odmietli. Nahnevaný cisár im dal preto ultimátum desať dní, aby sa rozhodli.

Ján a Pavol povolali k sebe kresťanov a porozprávali, čo sa im prihodilo. Počas desiatich dní sa modlili, rozdávali aj z rozkazu Konštancie im zverené poklady chudobným a prijali sväté sviatosti. O desať dní prišiel veliteľ cisárskej telesnej stráže po odpoveď pod hrozbou smrti. Bratia však odmietli podriadenosť cisárovi a uctievanie pohanských zvykov. Nato Tercián rozkázal vykopať v dome hlbokú jamu. Ale Boží vyznávači sa nezľakli. Potom im dal v nočných hodinách sťať hlavy a ich telá tam pochovať. To sa stalo 26. júna 362. Na druhý deň cisár Julián rozhlásil, že tvrdohlavých bratov poslal do vyhnanstva. Časti pozostatkov svätých bratov sa dostali do mnohých chrámov Talianska a Európy, niečo sa dostalo v roku 1363 aj do chrámu sv. Štefana vo Viedni. Ich mená sa dostali aj do Rímskeho kánona (eucharistická modlitba v omši pred premenením).