Farár James Altman: Prečo prijímať Najsvätejšiu Eucharistiu do úst a na kolenách

Farár James Altman: Prečo prijímať Najsvätejšiu Eucharistiu do úst a na kolenách

Farár James Altman z amerického mesta La Crose napísal nasledovnú úvahu k prijímaniu Eucharistie.

V situácii príkazov vládnych a zdravotníckych orgánov (ba dokonca aj niektorých biskupov), odmietať podávanie svätého prijímania do úst, chcem vám ponúknuť dôvody, prečo by som nikdy neprijal podávanie svätého prijímania na ruku. A ak by som bol k tomu nútený, tak by som radšej odporúčal duchovné sv. prijímanie. Najvýraznejšie argumenty sú vo Svätom písme.

Keď sa Mojžiš prvý raz stretol s Bohom v horiacom kríku, nesmel prísť bližšie, a musel si zobuť sandále, lebo stál na svätej zemi. V 95. žalme čítame: Poďte, klaňajte sa a na zem padnime. Kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.

V Novom zákone vidíme Petra, Jakuba a Jána na hore Tábor pri premenení Pána, ako videli oslávené Ježišovo telo, ktoré prijímame vo svätom prijímaní a vrhli sa tvárou na zem.

No najpriamejšie sa o tom hovorí, keď Biblia rozpráva o Božej Arche zmluvy, Druhá kniha Samuelova 6, 1-7 a Prvý list Korinťanom 13, 9- 12. Archa bola navrhnutá Bohom a postavená podľa Jeho inštrukcií. Obsahovala mannu, Mojžišovu palicu a Desatoro. Bola taká posvätná, že sa jej smeli dotknúť iba niektorí levíti. To sa potvrdilo, keď sa pri jej prevoze dotkol laik Oza, a ju zachytil. A keď sa voly potkli, tak on tam okamžite zomrel. Oza si pritom myslel, že robí správnu vec, aby zachránil Božiu Archu.

Mnohí z nás si aj dnes myslia, že robia správnu vec, keď Eucharistiu kvôli korone prijímajú na ruku. Aj oni majú dobrý úmysel chrániť bratov od infekcie alebo zachrániť Cirkev, aby vôbec mohla slobodne prinášať ľuďom Najsvätejšiu Eucharistiu. No Pánovo rozhodnutie zmiatlo i Dávida, a aj on sa bál niesť Pánovi Archu. A čo bola Archa zmluvy proti samotnému Pánovi v Eucharistii?

Svedectvá svätých a anjelov.
Svätý Tomáš Akvinský okolo roku 1200 v diele Summa teologica píše: Nič sa nedotkne tejto sviatosti, iba to, čo je posvätné, teda korporál a kalich sú posvätné a rovnako ruky kňaza, ktorý sa dotýka Pána Ježiša. Preto nie je dovolené, aby sa Eucharistie niekto iný dotýkal, okrem nutnosti, keby padla na zem, alebo v inom naliehavom prípade.

V roku 2008 pápež Benedikt XVI. sa rozhodol zastaviť sv. prijímanie na ruku a on sám dával Eucharistiu iba do úst veriacim na kolenách. Doteraz je toto jeho rozhodnutie na webovej stránke Vatikánu.

Benedikt XVI v encyklike Sviatosť lásky cituje aj sv. Augustína: Nikto nepoužíva toto Telo bez predošlého uctievania. Hrešili by sme, keby sme si ho neuctievali.
Ešte ako kardinál Ratzinger napísal: Prijímanie dosiahne svoju pravú hĺbku, keď je podporené a obklopené adoráciou.

Svätý Ján Pavol II. v encykliky Cirkev žije z Eucharistie píše: Eucharistické tajomstvo, obeta, prítomnosť, hostina, nepripúšťa redukcie a manipulácie. Je potrebné žiť ho v jeho integrite. Aj ako liturgickú udalosť, aj v intímnom rozhovore s Ježišom, hneď po jeho prijatí Eucharistie aj vo chvíľach modlitieb, Eucharistickej adorácie mimo omše. Vtedy sa pevne buduje Cirkev a vyjadruje sa to, čím skutočne je- jedna Svätá, Katolícka a Apoštolská. Boží ľud, chrám a rodina.

Kristovo Telo a Nevesta oživovaná Duchom Svätým, všeobecná sviatosť spásy a hierarchicky usporiadané spoločenstvo.
Cesta, ktorou Cirkev prechádza v týchto prvých rokoch tretieho tisícročia, je aj cestou obnoveného ekumenického úsilia. Posledné desaťročia druhého tisícročia vrcholiace vo Veľkom jubileu, nás posunuli týmto smerom. Podnecujúc všetkých pokrstených odpovedať na Ježišovu modlitbu, ut unum sint (Jn 17, 11).
Je to dlhá cesta, plná prekážok, ktoré presahujú ľudské schopnosti. No máme Eucharistiu a pred ňou môžeme z hĺbky srdca cítiť, že aj nám sú adresované tie isté slová, ktoré počul prorok Eliáš: Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu! (1 Kr 19, 7).

Eucharistický poklad, ktorý nám Pán dal k dispozícii, nás smeruje k cieľu, plného prežívania so všetkými bratmi, s ktorými nás spája spoločný krst. Aby sme tento poklad neroztratili, potrebné je rešpektovať požiadavky, ktoré vyplývajú z toho, že ide o sviatosť spoločenstva vo viere a v apoštolskej postupnosti.

Prisudzujúc Eucharistii vážnosť, ktorú si zasluhuje, a pozorne sa snažiac dodržiavať všetky požiadavky, dávame najavo, že sme si skutočne vedomí veľkosti tohto daru. K tomu nás vyzýva Tradícia, ktorú už od prvých storočí zachovávala kresťanská komunita, bdelá v uchovávaní tohto pokladu. Podnecovaná láskou, Cirkev sa usiluje odovzdať nasledujúcim kresťanským generáciám vieru a náuku o Eucharistickom tajomstve bez toho, aby z nej stratila čo len čiastku.

Nehrozí, že by sme v starostlivosti o toto tajomstvo preháňali, lebo v tejto sviatosti je zahrnuté celé tajomstvo našej spásy. A potvrdzuje to aj kardinál Róbert Sarah v predslove svojej knihy z roku 2018.

Prečo trváme na prijímaní postojačky a na ruku?
Prečo sa nechceme podriadiť sa Božím znameniam? Nech nijaký kňaz nepoužíva svoju autoritu aby odmietal tých, ktorí si želajú prijímať Eucharistiu po kľačiačky a do úst. Prichádzajme ako deti a pokorne prijímajme Kristovo telo na kolenách a na jazyk. Svätí sú nám v tom príkladom. Oni nech sú nám vzormi nasledovania Pána..

Najúskočnejším diablovým útokom je pokus o zničenie viery v Eucharistiu rozsievaním omylov, a podporovaním nevhodných spôsobov jej prijímania. Naozaj je tu vojna medzi sv. Michalom Archanjelom a jeho anjelmi na jednej strane, a Luciferom na strane druhej. A tá pokračuje v srdciach veriacich. Satan útočí cieľom na obetu svätej omše a na reálnu prítomnosť Pána Ježiša v konsekrovanej hostii.

Pripravil: Anton Čulen

Tvorba stránky AZN si vyžaduje veľa práce a času. Ak sa vám naše články páčia, môžete nás podporiť na čísle účtu: IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056
alianciazanedelu.sk/archiv/9665