Tri varovania Panny Márie – La Salette, Fatima a Akita
Výnimočnosť doby, výnimočnosť oproti akémukoľvek obdobiu odo dňa, keď rímsky cisár Konštantín Veľký legalizoval kresťanstvo v Milánskom edikte a umožnil tak vznik kresťanského sveta, sa prejavuje aj výnimočnosťou zjavení. Kresťanský svet, univerzálna Christianitas už neexistuje. Ľudstvo, Cirkev a bývalé kresťanské štáty sa vracajú do náruče pohanstva, ktorého diabolské zovretie sa v 4. storočí pretrhlo. Upadá Cirkev, viera, morálka sa stáva pohanskou, štáty nekresťanskými a protikresťanskými. Situácia sa pre katolíckych kresťanov deň za dňom pomaly zhoršuje.
Za týchto okolností, ktoré nepochybne trápia svätých v Nebi rovnako ako nás, je pochopiteľné, že sa aj Panna Mária nejakým spôsobom pokúsila ovplyvniť myslenie a konanie ľudí, aby ich nasmerovala na správnu cestu. Vážnosť a moc jej posolstva vyplývajú z jej postavenia. Je Matkou Božou a Kráľovnou anjelov, Nepoškvrneným počatím i Prostrednicou všetkých milostí a predovšetkým nie je naším Sudcom. Panna Mária, na rozdiel od svojho Syna, nás nebude súdiť, a preto jej angažovanosť a milosrdenstvo môže ísť za rámec spravodlivosti. Ona prosí za nás, ktorí sme hriešni a ako mnohokrát povedala: „zadržiava trestajúcu ruku svojho Syna.“ Ruku spravodlivého Sudcu, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá, ako hovorí jedna z piatich základných právd katolíckej viery. Môžeme si len domýšľať, aké tresty by už dopadli na naše hlavy nebyť milosrdenstva Matky Božej.
Ako dobrá matka, varuje Panna Mária svoje deti vopred, aby mali čas spamätať sa. Nie je to náhoda, že prvým miestom týchto varovných znamení sa stalo Francúzsko. Francúzsko, táto „prvorodená dcéra Cirkvi“, ktoré za vlády Merovejovcov tvorilo katolícky ostrov v záplave ariánskej herézy 6. storočia po Kr., tak ako sa stalo prvorodenou, tak sa stalo aj počas Revolúcie prvou dokonale odpadnutou dcérou. Francúzsko, tento predvoj ateizmu a agnosticizmu, varoval 100 rokov pred revolúciou sám Pán Ježiš a prikázal zasvätiť túto krajinu Božskému Srdcu. Nestalo sa tak a výsledok bol katastrofálny.
Po strašnom 25-ročnom krviprelievaní sa v roku 1815 podarilo poraziť revolučného cisára a Európa sa začala reštaurovať pod vládou Svätej aliancie. Avšak na obzore boli ďalšie a ďalšie revolúcie, a čo je horšie aj masové odpadnutie od viery. A čo je úplne najhoršie – aj apostáza vo vnútri Cirkvi siahajúca až do jej najvyšších štruktúr.
Panna Mária v La Salette
V predvečer ďalšej revolúcie, ktorá zachvátila v roku 1848 doslova celu Európu, sa v roku 1846 zjavila Panna Mária na odľahlom vysokohorskom mieste, kde sa stretávajú hranice Talianska, Švajčiarska a Francúzska. Tam v nedostupnom alpskom teréne sa ukázala dvom malým deťom, Maximovi Giraudovi a Mélanii Calvatovej, ktorí boli v kopcoch pásť kravy. Rozprávala sa s nimi a zanechala im posolstvo, ktoré mali zvestovať ľuďom.
Najprv bola zverejnená len časť posolstva. Celé posolstvo Panna Mária dovolila zverejniť Mélanii až v roku 1858. Na jej posolstve bolo mimoriadne to, že popisovalo stav Cirkvi v budúcnosti a nepopisovalo ho v obzvlášť pozitívnom svetle. Stav Cirkvi v budúcnosti, ktorý Panna Mária vykreslila deťom, sa v polovici 19. storočia zdal byť poslucháčom desivý, nezodpovedajúci vtedajšiemu stavu a tým pádom vzdialený. Dnes pri pohľade na svet a Cirkev si podobný optimizmus dokážeme osvojiť už len veľmi ťažko.
Prešlo 150 rokov a tí, čo sa vedia okolo seba pozerať musia konštatovať, že slová posolstva tnú do živého. Niektoré pokrokové kruhy v Cirkvi sa snažili Mélaniino posolstvo spochybniť a ako celé posolstvo uvádzajú len tú časť, ktorá je nekonfliktná. Dokonca na niektorých internetových stránkach Misionárov saletínov, ktorí odvodzujú svoj duchovný pôvod od zjavenia v La Salette, sa môžeme dočítať, že Mélania si posolstvo zverejnené po roku 1858 „vymyslela“ (!!!).
Je vskutku pozoruhodné predpokladať, že by si Panna Mária vyvolila za svoj nástroj osobu, ktorá si „vymýšľa.“ Navyše, keď pravosť zjavenia, ako udalosti, bola potvrdená Cirkvou. Na jednej strane títo Mélaniini kritici tvrdia, že žila zbožný a úctyhodný život rehoľníčky a na druhej strane tvrdia, že bola podvodníčkou. Z psychologického hľadiska je niečo také málo pravdepodobné a skôr to ukazuje na to, že posolstvo sa stalo v dnešnej Cirkvi krajne nepríjemným. Prečo? Odpoveď sa možno ponúka sama – posolstvo triafa až príliš do čierneho.
A to, že sa modernisti v Cirkvi posolstva boja tak, že ho majú odvahu cenzurovať, svedčí pravdepodobne o tom, že sa boja toho, aby náhodou veriaci neidentifikovali súčasný stav Cirkvi so stavom popísaným v posolstve. Čiže cieľom nie je náprava, ale kamufláž.
To, že Panna Mária dovolila zverejniť posolstvo po „etapách“ nie je nič nezvyčajné. Podobne sa zachovala aj pri zjavení vo Fatime a celé (?) fatimské posolstvo sme sa dozvedeli až takmer po sto rokoch.
Keď sa nad tým zamyslíme: môže byť pre kresťana desivejší pohľad ako vidieť človeka, ktorý tvrdí, že uctieva Pannu Máriu, ešte aj popisuje s nadšením zjavenie v La Salette, vie, že je ako udalosť cirkevne schválené už od 19. storočia a zároveň zatajuje Jej posolstvo!!! Tu zostáva rozum stáť…
Pochybnosti by boli na mieste, ak by proroctvo nesedelo s realitou. Avšak je tomu skutočne tak?
Pozrime sa na niektoré výroky z posolstva Panny Márie v La Salette a premýšľajme:
„Kňazi, služobníci môjho Syna, sa stali stokou nečistoty pre svoj hanebný život, nedostatok zbožnosti pri celebrovaní svätých tajomstiev, lásku k peniazom a pre sklon k poctám a zábavám.“ (Pozorujeme dnes neuveriteľné škandály, infiltráciu Cirkvi homosexuálmi až na úroveň biskupov a kardinálov, obhajovanie deviácii rôznymi liberálnymi kňazmi a biskupmi, profanáciu obety sv. omše rôznymi svojvoľnými kreáciami, synkretickými divadlami a tancami, ohavnou nedôstojnosťou a nedbaním na úctu k Božiemu Telu a začíname chápať kto a prečo cenzuruje.)
„Áno, život kňazov volá po pomste a tá sa vznáša nad ich hlavami. Beda kňazom a ostatným služobníkom Božím, ktorí svojou neverou a zlým životom znovu križujú môjho Syna!“
„Hriechy ľudí volajú do Neba a po pomste, ktorá už stojí za dverami.“
„Hlavy a vodcovia Božieho ľudu zanedbali modlitbu a pokánie a démon im zatemnil rozum.“
„Ľudská spoločnosť sa nachádza v predvečer najstrašlivejších súžení a najväčších revolúcií.“
„Vlády budú mať všetky rovnaký cieľ, spočívajúci v odstránení všetkých religióznych princípov a vo vytvorení priestoru pre materializmus, ateizmus, špiritizmus a všetky možné druhy nepravosti.“
„Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista.“
„Cirkev sa zatemní a svet upadne do zdesenia.“
Desivé proroctvo úpadku a skazy je celé zaznamenané aj vo vydaní z roku 2005 vo vydavateľstve Matice cyrilometodějskej: Mélanie Calvat. Zjevení Panny na hoře Lasalettské, 19. září L.P. 1846. [s.l.]: Matice cyrilometodějská, s. r. o., 2005. Text bol spísaný samotnou Mélaniou Calvatovou.
Takmer všetky vety, ktoré Panna Mária povedala Mélanii nadobúdajú postupom času väčšiu a väčšiu aktuálnosť. Alebo zažilo 20. storočie málo revolúcii, vojen a utrpenia? Neusilujú sa vlády o zničenie kresťanstva? Nevidíme úpadok viery? Nevidíme vychádzať pochybné náuky zo samotného Ríma? Kto má oči, nech sa pozerá.
Varovanie z Akity: kardináli sa postavia proti kardinálom!
Panna Mária vo Fatime
Vidíme, že posolstvo z La Salettu sa nestretlo s dostatočným pochopením a náprava nenastala. Panna Mária sa však vo svojom milosrdenstve rozhodla neprestať v napomínaní svojich dietok, podobne ako neprestáva prosiť svojho Syna, aby oddialil svoj spravodlivý hnev nad ľudstvom.
Ďalším varovaním, ktoré sa hlboko zapísalo do povedomia Cirkvi, bolo zjavenie v portugalskej Fatime. Písal sa rok 1917, ktorý bol presiaknutý krvou a utrpením. Prebiehala I. svetová vojna a zároveň sa schyľovalo ku komunistickej revolúcii v Rusku, hriechy a krv nevinných volali do Neba o pomstu. Celým fatimským zjavením sa vinie bolesť Matky Božej nad nespočetnými hriešnikmi, ktorí padajú do Pekla. Ľudstvo sa stále viac a viac vzďaľuje od Boha.
Panna Mária sa zjavovala od 13. mája 1917 do 13. októbra 1917 trom malým portugalským deťom: Lucii, Františkovi a Hyacinte. Zverila deťom tri tajomstvá, ktoré boli postupne zverejňované. V prvom Panna Mária ukázala deťom Peklo, ktoré by mnohí dnes tak radi spochybnili a jeho existenciu pred veriacimi zamlčali. Lucia ho popísala nasledovne:
„Panna Mária roztiahla ruky a z jej prstov vytryskla žiara, ktorá akoby prerazila hlbiny zeme. Zdalo sa, že odraz žiary prenikol do zeme a videli sme sťa more ohňa, diablov a duše, akoby boli priesvitným uhlím čiernej alebo bronzovej farby, ale s ľudským výzorom. Duše sa v tomto požiari vznášali, dvíhané do výšky s plameňmi, ktoré ale potom znovu padali na všetky strany, podobné iskrám vo veľkých požiaroch. Boli bez váhy a rovnováhy. Krik, stonanie od bolesti, zúfalstvo spôsobovali hrôzu a trasenie. Pod vplyvom tohto videnia som zúfalo vykríkla. Počuli to všetci okolostojaci. Diabli sa rozlišovali tým, že mali hrozné a škaredé črty strašných a neznámych zvierat. Ale boli priesvitní, ako to rozžeravené uhlie. Boli sme takí prestrašení, že sme dvihli oči k Panne Márii a prosili o pomoc.“
Toto potvrdenie existencie Pekla a potvrdenie množstva duší do neho padajúcich je varovaním pre tých, ktorí by chceli zľahčovať či dokonca popierať, že mnohé duše budú zatratené. Môže to byť zároveň chápané aj ako varovanie pre všetkých kňazov, ktorí nehovoria svojim ovečkám o hriechu a zatratení tak, ako to vždy učila katolícka Cirkev. Ak zároveň uznávajú zjavenie vo Fatime, tak potom je ich opovážlivosť neuveriteľná.
Druhé tajomstvo sa týkalo udalostí 20. storočia:
„Videli ste Peklo, kam sa dostávajú duše úbohých hriešnikov. Aby ich zachránil, chce Boh vo svete zaviesť úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Ak ľudia urobia, čo vám poviem, veľa duší sa zachráni a bude mier. Vojna sa chýli ku koncu. Ak neprestanú urážať Boha, vypukne za pontifikátu Pia XI. nová, krutejšia vojna. Až uvidíte noc ožiarenú neznámym svetlom, vedzte, že to je veľké znamenie, ktorým Boh dáva najavo, že potrestá svet za jeho zločiny vojnou, hladom, prenasledovaním Cirkvi a Svätého otca. Aby sa tomu zabránilo, prídem požiadať o zasvätenie Ruska môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a o zmierne sväté prijímania počas prvých sobôt v mesiaci. Ak ľudia splnia moje želanie, Rusko sa obráti a bude mier. Ak nie, bude Rusko šíriť svoje bludy po svete a Svätý otec bude musieť veľa trpieť, rôzne národy budú zničené. Ale nakoniec zvíťazí moje Nepoškvrnené Srdce. Svätý otec mi zasvätí Rusko, to sa obráti a svetu bude dopriaty na nejakú dobu mier. Portugalsko si zachová svoju vieru.“
Panna Mária varovala, že ak ľudia neprestanú urážať Boha, tak bude nasledovať ďalšia vojna. Stalo sa, čiže evidentne Boha urážať neprestali, a to dodnes. Naopak, urážky sa neustále stupňujú. Čo je horšie: požiadavka Panny Márie, aby bolo Rusko zasvätené Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, nebola nikdy skutočne splnená!!! A to aj napriek tomu, že Panna Mária si v súkromnom zjavení sestre Lucii v roku 1929 na to sťažuje!
„Nechceli vyhovieť mojej žiadosti! Ako kráľ Francúzska (spomienka na nesplnenie požiadavky Božského Srdca Ježišovho) sa dajú na pokánie a pristúpia k zasväteniu, ale už bude neskoro! Rusko už medzitým rozšíri svoje bludy po svete, vyvolá vojny a prenasledovanie Cirkvi. Svätý otec bude musieť veľmi trpieť.“
Všetci pápeži si našli nejaký dôvod, prečo nesplniť presne to, čo Panna Mária požadovala. Zasväcovali Nepoškvrnenému Srdcu „svet“, „ľudský rod“, „ľudí vo východnej Európe“ ale explicitné zasvätenie samotného Ruska sa nikdy neuskutočnilo. Panna Mária jasne hovorí, že „Boh … potrestá svet za jeho zločiny“. Toto varovanie je v príkrom rozpore s náladami v Cirkvi, ktoré sa vynorili v 50. a 60. rokoch, ktoré zosmiešňovali „prorokov skazy“, prinášali atmosféru kompromisu so svetom a sú v nej dominantné aj dnes.
Tretie tajomstvo bolo prorocké a týkalo sa budúcnosti veľmi temnej pre Cirkev a pápeža:
„Po dvoch častiach, ktoré som už vyložila, videli sme po ľavej strane Našej Panej trochu vyššie anjela s ohnivým mečom v ľavej ruke. Šľahal z neho iskriaci plameň, ktorý ako sa zdá mal zapáliť celý svet. Iskry však zhasínali pri dotyku s jasom Našej Panej, ktorý vychádzal z jej pravej ruky smerom k nemu. Anjel ukazujúc pravou rukou na zem silným hlasom povedal: Pokánie, pokánie, pokánie!“ – „A v nesmiernom svetle, ktorým je Boh, sme videli: ,niečo podobné tomu, ako sa vidia osoby v zrkadle, keď pred ním prechádzajú’ biskupa oblečeného do bieleho ,mali sme predtuchu, že je to Svätý otec’. Iní rôzni biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý vrch, na vrchole ktorého bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby boli z kôry korkového stromu.
Zdroj: flickr.com
Svätý Otec, skôr než tam prišiel, prešiel cez veľké mesto spolovice zrúcané a neistým krokom, strápený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvych, s ktorými sa stretal na svojej ceste. Keď prišiel na vrchol vrchu, kľačiac pod veľkým krížom bol zabitý skupinou vojakov, ktorí naňho strieľali z rôznych zbraní a šípmi a takým istým spôsobom zomierali jedni po druhých biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a rôzne svetské osoby, muži a ženy z rôznych tried a postavenia.“ „Pod ramenami kríža boli dvaja anjeli. Každý z nich mal v ruke krištáľovú krhlu a do nej zbierali krv mučeníkov a ňou polievali duše, ktoré sa približovali k Bohu.“
Napriek tomu, že sa našli optimisti, ktorí vykladali toto proroctvo ako symbolický popis atentátu na Jána Pavla II., tak text očividne o ničom takom nehovorí. Popisuje masovú popravu pápeža, biskupov, kňazov i laikov. Môžeme sa teda oprávnene domnievať, že tieto udalosti nás ešte len čakajú.
To, že Boh nemá dôvod zmeniť svoj spravodlivý hnev, sa presviedčame každý deň. Neuveriteľné spustenie sa ľudstva pod úroveň biblickej Sodomy nám jasne ukazuje, čo môžeme očakávať.
Zjavenie Panny Márie v Akite
Pokračujúce prehlbovanie odpadlíctva od Boha sa prejavilo aj na ďalšom varovnom zjavení Panny Márie, tentoraz v japonskom meste Akita. Panna Mária sa zjavila prvýkrát 6. júla 1973 rehoľnej sestre Agnes Katsuko Sasagawovej. V prvom posolstve sa Panna Mária zaoberala skôr individuálnymi radami pre sestru Agnes, avšak v druhom posolstve z 3. augusta sa už Panna Mária vyjadruje k stavu ľudstva a k Božiemu hnevu na ľudstvo:
V treťom posolstve sa varovanie opakuje:
„Ako som ti povedala, keď sa ľudia nebudú kajať a nepolepšia sa, Otec dá dopadnúť strašný trest na celé ľudstvo. Bude to väčší trest ako potopa, taký, akého nikdy nebolo. Oheň spadne z neba a zničí veľkú časť ľudstva, dobrých ako aj zlých, neušetrí ani kňazov, ani veriacich. Tí, ktorí prežijú, budú takí skľúčení, že budú závidieť mŕtvym.“
Pozoruhodné je, že slová tohto posolstva pripomínajú slová posolstva z La Salette, ktoré sa niektorí modernisti snažia spochybňovať. Zdá sa, že niektorí ľudia sú nepoučiteľní. Panna Mária aj v Akite upozorňuje na veľký úpadok kléru a viery, ale pokrokári v Cirkvi sa snažia Cirkev ešte viac „zmodernizovať“. Čo na to Panna Mária v Akite?
„Modlite sa ruženec za pápeža, za biskupov a kňazov. Diablovo dielo prenikne dokonca do Cirkvi takým spôsobom, že sa kardináli postavia proti kardinálom, biskupi proti biskupom. Kňazi, ktorí ma uctievajú, budú predmetom pohŕdania a iní kňazi im budú klásť prekážky. Chrámy a oltáre budú plienené. Cirkev sa naplní tými, ktorí prijímajú kompromisy a diabol zvedie mnoho kňazov a zasvätených duší, aby opustili službu Pána. Démon bude zvlášť neúprosný voči dušiam zasväteným Bohu. Pomyslenie na stratu toľkých duší je príčinou môjho smútku. Ak sa hriechy ešte rozmnožia čo do počtu aj závažnosti, nebude pre nich odpustenia.“
Nebude pre nich odpustenia – zdá sa, že toto varovanie by roztopilo aj ľadovec a ak k nemu pripočítame aj zjavenia v La Salette a vo Fatime, v ktorých sa neustále opakujú tie isté varovania a tie isté popisy úpadku kléru a viery, tak je skutočne ťažké pochopiť, kde sa berie onen optimizmus a nadšenie pre svet, ktorý nachádzame v súčasnej Cirkvi.
Jedna vec je však istá: pápež Ján XXIII. síce nikdy nespresnil, koho mal vlastne na mysli, keď hovoril o „prorokoch skazy“, ktorým odmieta načúvať, ale jeden prorok skazy je však ľudstvu dostatočne známy – je to Panna Mária.
Tá už 150 rokov úpenlivo napomína a prosí Cirkev a ľudstvo, aby sa obrátili, inak Boh nechá na nich dopadnúť svoj hnev. Zdá sa, že celé ľudstvo nechce načúvať tomuto „prorokovi skazy“ a ľahkovážne sa oddáva dráždeniu Božej trpezlivosti.
Zaslepenosť ľudstva už pokročila veľmi ďaleko, snáď by sa dalo povedať, že tak blízko pri priepasti sme ešte netancovali. Je len jediný spôsob ako sa do nej nezrútiť: prestať tancovať a rozdávať kŕčovité úsmevy a padnúť na kolená. A potom sa pomaličky, aby sa nám nezatočila hlava z poznania toho, kam sme sa to rútili, odplaziť naspäť.
