Nebezpečná teológia oslobodenia dostala zelenú v osobe generála SJ:Arturo Marcellino Sosa Abascal
Rok 1978 znamenal důležitý obrat v životě církve. V tom roce se vystřídali tři papežové. Začátkem srpna zemřel Pavel VI. Jeho nástupce Jan Pavel I. řídil církev jen 33 dní a byl pravděpodobně zavražděn zednářskou mafií. 16. října se ujal vlády Jan Pavel II. a spravoval církev 26 roků a 5 měsíců.
V onom historickém období řádily v Evropě Rudé brigády, které mají na svědomí smrt italského ministerského předsedy Alda Moora. V roce 1981 byl spáchán atentát na Jana Pavla II. Ve stejném období získal Fidel Castro absolutní moc na Kubě a vojenské režimy v Chile (1973-1985), Uruguayi (1973-1985), Argentině (1976-1985) a El Salvadoru (1979-1992)vytrvale bránily šíření marxismu železnou pěstí.
V té době napsal venezuelský jezuita Arturo Marcellino Sosa Abascal, tehdy třicetiletý, studii Marxistické zprostředkování křesťanské víry. Tento jezuita byl nyní 14. října jako „starý veterán“ zvolen generálem jezuitského řádu ,
což jeho slovům dodává velké váhy.
Mocí svého úřadu patří do okruhu osobností se značnou autoritou, i když jeho tvrzení jsou s tradiční naukou církve, církevním právem a pastorační praxí definitivně zcela neslučitelná. Snadno to může poznat každý inteligentní čtenář na první pohled i bez hlubšího teologického a historického vzdělání. Autor tak odhaluje bez dalších komentářů sebe i školu, ze které vychází.
Papežové Jan Pavel II. (1978-2005) i Benedikt XVI. (2005-2013) evidentně prohráli svou bitvu proti teologii osvobození, která se pod současným triumvirátem Bergoglio – Spadaro – Sosa v odštěpeném jezuitském řádu dále intenzivně rozvíjí. Tento řád je možno od generalátu Pedro Arrupa plným právem nazývat odštěpený, protože Jan Pavel II. byl nucen jmenovat papežského delegáta, pod jehož kuratelu byl řád postaven (1981-1983).
To ukazuje na mimořádnou zradu Tovaryšstva, protože toto opatření s sebou přinášelo bezprecedentní trest.
Před veřejností diskrétně zatajené pozadí bylo obsaženo v dlouhém
registru provinění vyplývajících z teologie osvobození. Z těch se řád dodnes nevzpamatoval. Za zmínku stojí agitaceCarla Marii Martiniho, milánského arcibiskupa (1980-2012), který byl po zrušení sankcí proti řádu jmenován kardinálem (1980).
Z mocného jezuitského kardinála se vyklubal nejen permanentní oponent Jana Pavla II; Martini se totiž podle svých vlastních vyjádření pokládal nikoliv za antipapeže, nýbrž za antepapeže – jeho budoucího nástupce. Prozřetelnost a jeho nemoc mu tyto plány zkřížily.
Krátce před svou smrtí však byl ještě natolik vlivný, aby dokázal izolovat, potlačit a vytlačit do "emeritury" papeže Benedikta. Neposlušnost jezuitského řádu se organizovala tak dlouho, až nastoupila na trůn osoba Jorge Marii Bergoglia jako konformističtějšího uchazeče z řad argentinské teologie osvobození.
Renezance teologie osvobození nebude nyní tak neotesaná jako dříve, zato o to více skrytá, zfilozofovaná a zpsychologizovaná, tím také více systematická a pronikavá. Její propaganda bude vnikat pod kůži a do povědomí účinněji než hlučným a bezprostředním vymýváním mozků.
Nejnovějším pokusem je zabalit antikvární teologii osvobození do ovčího roucha LIDOVÉ TEOLOGIE.I když bude škrtnuto jméno Marxe, jeho postuláty trvají, jde o pouhý podvod změnou etikety. Objasňuje to ze španělštiny přeložený článek z roku 1978: sporné body jsou stále tytéž jako tehdy. Sosova studie je několikastránkový koktejl fantazií namíchaný z níže uvedených, výroků a floskulí.
Autor poukazuje na dialog mezi skupinami ortodoxního marxismu a křesťanských intelektuálů v Evropě. V Latinské Americe očekává »tvořivé oplodňování určitých sektorů křesťanství a marxismu jakožto pramenů buďto teologie nebo teorie, která by odpovídala historické praxi a posloužila k transformaci společnosti».
»Zkušenost ze zážitku vykořisťování a poznatky lidské vědy dovolují křesťanům lépe chápat skutečnost, než je tomu ze zprostředkování evangelií nebo z přímého spojení s Duchem Svatým.«
»V boji o spravedlivější a lidštějí společnost se musí křesťan chopit té volby přístupu k realitě, která umožňuje nejlépe realizovat evangelijní poselství bratrství pramenícího z lásky.«
»Křesťanská víra se vtěluje do ideologií. To potvrzuje Nový zákon, podle kterého víra bez skutků je mrtvá«.
»Důsledný marxismus silou vlastních postulátů vytvořil vlastní teorii náboženství«. »Křesťanství jako živý orgán osvobození musí přinášet náboženské teologie osvobození. Socialismus pak musí tyto formy učinit vynalézavé, aby se mohly uplatnit v praxi«, atd. atd.
Joseph Ratzinger patrí ako jeden z mála mysliteľov medzi to najlepšie čo sa pod slovom intelektuál rozumie. Ešte ako začínajúci profesor na univerzite v Tubingene 1967 mal sériu prednášok ktoré vydal aj knižne pod názvom Úvod do kresťanstva Kniha sa stala bestselerom a opakovane je vydávaná až dodnes. Mám doma český preklad z roku 1990, opakovane sa k nemu vraciam a stále v ňom objavujem …Více
Joseph Ratzinger patrí ako jeden z mála mysliteľov medzi to najlepšie čo sa pod slovom intelektuál rozumie. Ešte ako začínajúci profesor na univerzite v Tubingene 1967 mal sériu prednášok ktoré vydal aj knižne pod názvom Úvod do kresťanstva Kniha sa stala bestselerom a opakovane je vydávaná až dodnes. Mám doma český preklad z roku 1990, opakovane sa k nemu vraciam a stále v ňom objavujem nové myšlienky. Nadhľad ktorý má Ratzinger, jeho schopnosť pozrieť sa na problém z rôznych strán a zamýšľať sa nad súvislosťami a príčinami ma vždy nanovo fascinuje. Slovenský preklad(presnejšie a výstižnejšie preložený ako môj pôvodný český samizdat) vyšiel v roku 2007 a obsahuje aj inovovaný úvod, z ktorého vyberám úvahu o teológii oslobodenia.VIAC medzicas.sk/benedikt-xvi-a-…
KGB a Teológia oslobodenia Dômyselná špionáž v srdci Európy. Tajomstvá v KGB. Ion Mihai Pacepa sa podelil o svoje skúsenosti zo služby v Komunistickej rumunskej tajnej polícii pred tým, ako v sedemdesiatych rokovch 20. storočia odišiel do Spojených štátov. Odpadlík od komunistického režimu, ktorý niesol najvyššiu hodnosť v sedemdesiatych rokoch nedávno v Latinskej Amerike vysvetlil prepojenie …Více
KGB a Teológia oslobodenia
Dômyselná špionáž v srdci Európy. Tajomstvá v KGB. Ion Mihai Pacepa sa podelil o svoje skúsenosti zo služby v Komunistickej rumunskej tajnej polícii pred tým, ako v sedemdesiatych rokovch 20. storočia odišiel do Spojených štátov. Odpadlík od komunistického režimu, ktorý niesol najvyššiu hodnosť v sedemdesiatych rokoch nedávno v Latinskej Amerike vysvetlil prepojenie medzi Sovietskym zväzom a Teológiou oslobodenia.
Teologia oslobodenia je politické hnutie v rámci katolíckej teológie, ktoré sa vyvinulo v 70. a 80. rokoch 20. storočia v špecifických spoločensko-kultúrnych a ekonomicko-politických podmienkach Latinskej Ameriky. Samotný termín začal presadzovať peruánsky katolícky teológ Gustavo Guttiérrez vo svojej knihe Teologia oslobodenia (La teología de la liberación) z roku 1971. Toto hnutie sa stalo reakciou na neprijateľné sociálne postavenie latinskoamerického obyvateľstva, pričom sa usilovalo prepojiť filozofický marxistický koncept triedneho boja a rovnosti s odkazom Ježiša Krista a konštituovať tak “ľudovú cirkev” či “cirkev chudobných”, považujúc práve ľud za nositeľa sociálnej revolúcie, uvádza slovník náboženskej terminológie.
Podľa Pacepa bola KGB prepojená s Teológiou oslobodenia cez sovietskeho generála Alexandra Sacharovského, poradcu komunistického šéfa rumunskej rozviedky a de facto do roku 1956 aj šéfa Pacepa. Keď sa Sacharovský stal šéfom Sovietskej špionážnej služby PGI 1, na svojej pozícii zotrval rekordných 15 rokov.
Dňa 26.októbra 1959 Sacharovský a jeho nový šéf Nikita Chruščov, prišli do Rumunska na návštevu, ktorá sa stala známou pod názvom “šesťdňová dovolenka Chruščova”. Ten sa nikdy nezúčastnil tak dlhého pobytu v zahraničí a v prípade Rumunska nešlo o skutočnú dovolenku.
Chruščov chcel podľa slov Pacepa vstúpiť do dejín ako sovietsky líder, ktorý rozšíri ideu komunizmu do Strednej a Južnej Ameriky. Rumunsko bolo jedinou latinskou krajinou v sovietskom bloku a Chruščov chcel zapísať jej “latinského vodcu” do svojej novej “oslobodeneckej” vojny.
Samotný Sacharovský hral podľa Pacepa mimoriadne dôležitú úlohu počas dejín formovania studenej vojny. Je autorom vývozu komunizmu na Kubu (1958-1961); nehanebne manipuloval krízu v Berlíne (1958-1961); jeho kubánska raketová kríza (1962) priviedla svet na okraj nukleárnej vojny.
Tajný program
Pacepa tvrdí, že Teológia oslobodenia sa zrodila v KGB. Samotný názov tiež vznikol v KGB pretože v tých rokoch mala tajná služba záľubu v “oslobodzovacích” hnutiach. Národnú oslobodzovaciu armádu Kolumbie (FARC) vytvorilo KGB s pomocou Fidela Castra, Národnú oslobodzovaciu armádu Bolívie vytvorilo KGB s pomocou Che Guevaru a aj Organizácia pre oslobodenie Palestíny bola vytvorená KGB s pomocou Jasíra Arafata. V ústredí KGB, v Lubianke, sa zrodilo ešte niekoľko ďalších oslobodzovacích hnutí.
Zrod Teológie oslobodenia v roku 1960 bol podľa jeho slov zámerný a bol súčasťou prísne tajného programu “Party-State Dezinformatsiya Program”, ktorý bol schválený Alexandrom Šelepinom, hlavou KGB a členom politbyro Alexejom Kiričenkom, koordinátorom medzinárodnej politiky Komunistickej strany. Tento program požadoval, aby KGB tajne prevzala kontrolu nad Svetovou radou cirkví, so sídlom vo švajčiarskej Ženeve. Rada mala byť využitá na krytie Teológie oslobodenia ako revolučného nástroja v Južnej Amerike. Svetová rada cirkví bola najväčšou medzinárodnou ekumenickou organizáciou po Vatikáne, ktorá reprezentovala približne 550 miliónov kresťanov rôznych vierovyznaní v 120 krajinách.
KGB začala budovať medzinárodnú náboženskú organizáciu s názvom Kresťanská mierová konferencia (CPC) so sídlom v Prahe. Jej hlavnou úlohou bolo Teológiu oslobodenia, ktorú vytvorila KGB, vniesť do skutočného sveta.
Kresťanskú mierovú konferenciu podľa slov Pacepa vytvorilo KGB a bola podriadená Svetovej mierovej rade (WPC), ktorú v roku 1949 tiež vytvorila KGB. Rada mala taktiež sídlo v Prahe.
Počas rokov, kedy bol Pacepa na čele spravodajskej komunity sovietskeho bloku, riadil rumunské operácie Svetovej mierovej rady. Väčšina zamestnancov boli spravodajskí funkcionári sovietskeho bloku. Rada bola financovaná Moskvou. Doláre boli v hotovosti doručované predstaviteľmi KGB, aby sa zakryl jej sovietsky pôvod. V roku 1989, kedy bol Sovietsky zväz na pokraji rozpadu, Svetová mierová rada priznala, že 90 percent financií pochádzalo od KGB.
Prepojenie
Pacepa tvrdí, že do tvorby Teológie oslobodenia ako takej zapojení nebol. Od Sacharovského sa dozvedel, že v roku 1968 Kresťanská mierová konferencia (dielo KGB) podporovaná Svetovou mierovou radou, bola schopná manévrovať skupinou ľavicových biskupov Latinskej Ameriky, aby dodržiavali Konferenciu biskupov Latinskej Ameriky v Medelline, v Kolumbii. Oficiálnou úlohou konferencie bolo zmiernenie chudoby. Jej neoficiálnym cieľom však bolo rozpoznať nové náboženské hnutie, ktoré podnieti chudobných rebelov proti “inštitucionalizovanému násiliu chudoby”. Ďalším z neoficiálnych cieľov bolo odporúčanie pre schválenie nového smeru Svetovej rady cirkví.
Medellinska konferencia dosiahla oba ciele. A zároveň si osvojila názov, ktorý vymyslela KGB, “Teológia oslobodenia”.
Pacepa sa domnieva, že medzi KGB a hlavnými propagátormi Teológie oslobodenia, ako boli napríklad biskup Sergio Mendes Arceo z Mexika, Helder Camara z Brazílie, či teológovia Leonardo Boff, Frei Betty, Henry Camacho a Gustavo Gutiérrez, existovalo vzájomné prepojenie. Avšak priame dôkazy pre potvrdenie svojej teórie nemá. Počas posledných 15 rokov v Rumunsku (1963-1978) sa mu poradilo uskutočniť vedeckú a technologickú špionáž krajiny, rovnako ako aj dezinformačné operácie zamerané na nárast významu Nicolaea Ceauşescu na Západe. „Nedávno som si zbežne prezrel Gutierrezovú knihu Teológia oslobodenia: História, politika, záchrana (1971). Mal som pocit, že bola napísaná v Lubianke. Niet divu, že bol teraz uznaný ako zakladateľ Teológie oslobodenia. Od pocitov k faktom je však dlhá cesta,“ uviedol na záver Pacepa.
Teológia oslobodenia je ľavicovo orientovaná ainšpiruje sa marxismom. Svoj názov dostala po knihe Teología de la liberaciónGustava Gutiérreze.[1] Z katolíckého prostredia sa rozšírila i do protestantských kruhov a inšpirovala podobné smery v africkej a ázijskej teológii i čiernu teológii v USA.RKC konkrétne Kongregácia pre náuku viery, odsúdila niektorých jeho nasledovníkov, respektive …Více
Teológia oslobodenia je ľavicovo orientovaná ainšpiruje sa marxismom. Svoj názov dostala po knihe Teología de la liberaciónGustava Gutiérreze.[1] Z katolíckého prostredia sa rozšírila i do protestantských kruhov a inšpirovala podobné smery v africkej a ázijskej teológii i čiernu teológii v USA.RKC konkrétne Kongregácia pre náuku viery, odsúdila niektorých jeho nasledovníkov, respektive upozornila že ich dielo obsahuje " mylné s nebezpečné tvrdenia ktoré môžu veriacím uškodit"[2].
Hlavní myšlenkou celé teologie je osvobození od sociálního hříchu, od násilí a nespravedlivých struktur a touha po vytvoření nové společnosti založené na křesťanských principech. V tomto smyslu lze jako teologii osvobození chápat i feministickou teologii. [3]
