Deviatnik k Panne Márii Dobrého Zdaru (začína 24.1.)

Obsahuje stručný opis pôvodu titulu.

Bolo to okolo roku 1610. Mariana de Jesús Torres (v ďalšom Mariana od Ježiša), opátka kláštora Nepoškvrneného Počatia v Quite [Monasterio de la Limpia Concepción de Quito, Ekvádor] bola na chóre a v modlitbách odporúčala svoju komunitu Presvätej Panne, keď sa odrazu vo vzduchu objavilo oslnivé svetlo a uprostred neho Božia Matka sprevádzaná anjelmi, nesúc na rukách Božie Dieťa. Mariana od Ježiša sa pred Máriou hlboko uklonila a spýtala sa jej, čo je dôvodom takejto nebeskej návštevy; na čo jej Božia Matka láskavo odpovedala: „Ja som Mária Dobrého Zdaru, ktorú si vzývala s takým nežným pohnutím. Tvoja modlitba ma veľmi potešila, tvoja viera ma priviedla, tvoja láska ma pozvala na návštevu.“ Taktiež jej povedala, že jej vôľa, v súlade s vôľou jej Božského Syna, je, aby bola uctievaná jej komunitou.

Panna Mária Dobrého Zdaru je národnou patrónkou [v Ekvádore; neoficiálne], ktorá nás chce vziať pod svoju ochranu, a preto by sme sa k nej mali utiekať s veľkou horlivosťou a synovskou dôverou. Na tento účel je jedným z hlavných spôsobov nábožná modlitba novény k Márii. Koľko len milostí nám Presvätá Panna vyleje do duší!

sken španielského originálu, ktorého preklad je tu zverejnený

Predslov

Myslím si, že pred novénou je vhodné pripomenúť niektoré historické fakty o vzniku úcty k Našej Pani Dobrého Zdaru v Quite. Tieto skutočnosti v nás určite rozpália oheň lásky k takej dobrej Matke a povzbudia nás k väčšej horlivosti pri modlitbe novény.

Miestom, kde sa táto krásna pobožnosť začala, a to určite obdivuhodným spôsobom, bol slávny Kráľovský kláštor rehoľníčok Počatia Panny Márie v Quite.

Bol to zároveň prvý kláštor v meste pre rehoľníčky, keďže podľa kronikára Rodrígueza Docampa bol založený 13. januára 1577.

Montesinos vo svojich „análoch“ uvádza históriu založenia tohto kláštora a okrem iného hovorí:

„Ako zakladajúce rehoľníčky vstúpili Doña María Taguada (Taboada), ktorá prijala meno María de Jesús [od Ježiša], Catalina Rodríguez — de la Concepción [Počatia], Doña Francisca Xaramillo, neskôr nazvaná Lucía de la Concepción, María Rodríguez — de la Encarnación [Vtelenia]. Tieto ženy dňa 25. januára 1575 zložili sľuby do rúk otca Juana Izquierda, generálneho vicekomisára provincie Quito, a spolu s nimi vstúpili Doña Juana de Castañeda, Doña Magdalena de Valenzuela a Doña Juliana de Arce. Mariana de Torres a Doña Leonor Tamayo v tento deň sľuby neskladali, pretože nemali vek, a zložili sľuby neskôr, až nadobudli vek, a už neopakovali rok noviciátu.“ [Dokument prevzatý z diela „Relaciones geográficas de Indias“ od Marcosa Jiméneza de la Espada, zväzok III, s. XXXIII, Madrid, 1965].

Kláštor bol založený v deň, ktorý uvádza Docampo; pretože v kronike „Libro de la Fundación“, ktorá sa nachádza v archíve Kláštora Počatia v Quite, čítame: „Tento kráľovský kláštor rehoľníčok Počatia v Quite bol založený 13. januára tisícpäťsto sedemdesiatsedem: jeho zakladateľka a prvá opátka — sestra Mária od Ježiša Taboada“. Pochádzala zo šľachtického rodu v Galícii, avšak viac než pre svoj šľachtický pôvod žiarila pre lesk svojich čností.

Nie všetky, ktoré prišli zo Španielska založiť tento kláštor, zložili sľuby v ten istý deň, pretože, ako sa už spomenulo, niektoré ešte nemali potrebný vek; medzi nimi bola aj neter zakladateľky, ktorá bola v čase založenia takmer dieťa, ale časom sa mala stať najkrajšou ozdobou kráľovského kláštora. Pochádzala z Biskajska a volala sa Mariana de Torres y Berriochoa. Povedzme si niečo o nej.

Mariana od Ježiša

Mariana de Torres, ktorá v kláštore prijala meno Mariana od Ježiša, mala len 14 rokov v čase, keď jej spolusestry skladali sľuby, preto mohla sľuby vykonať až v roku 1579. V kronike, zv. 4, čítame: „Mariana de Torres, po sľuboch prijala meno Mariana od Ježiša; zložila sľuby dvadsiateho prvého septembra, na sviatok svätého Matúša, v roku tisícpäťsto sedemdesiatdeväť; je jednou z prvých noviciek.“ To isté sa uvádza v knihe profesií: „Mariana de Torres, ktorá sa po sľuboch volala Mariana od Ježiša, zložila sľuby dvadsiateho prvého septembra roku tisícpäťsto sedemdesiatdeväť.“ [Tieto knihy sa nachádzajú v archíve Kláštora v Quite a my sami sme do nich nahliadli.]

To, že Mariana od Ježiša bola skutočným stĺpom Kláštora, je zrejmé z čností, ktoré dosiahla, a z úradov, ktoré zastávala. Pripomenieme len obdobia, keď bola menovaná za opátku.

V Knihe úmrtí kráľovského kláštora čítame: „Zomrela. Mariana de Jesús Torres, šiesta opátka. Bola ňou štyrikrát.“

Bola ňou teda v obdobiach 1598 — 1601, 1610 — 1613, 1616 — 1619, 1622 — 1625 a pokračovala vo funkcii predstavenej v rokoch 1625 — 1628 [Tieto údaje pochádzajú z „Libro de las Profesiones“ a ďalších dokumentov uchovávaných v Kláštore Počatia v Quite]. To, že to robila veľmi dobre, je zrejmé z pastoračnej návštevy z roku 1599, v ktorom matka Mariana od Ježiša bola prvýkrát predstavenou. Vizitátor Fr. Benito Hernández de Ortega rehoľníčkam odporúčal zachovávať konštitúcie, ktoré považoval za vhodné, s dôraznými slovami v prospech našej Matky Mariany.

Prepisujeme zo správy o tejto vizitácii, ktorá sa zachovala v Kronike, zv. 37, kde sa píše:

„Všetky tieto opatrenia spolu s ostatnými opatreniami z minulých vizitácií mohol spomínaný vizitátor na príkaz Jeho Excelencie a po tom, čo sa nimi zaoberal a oznámil mu ich, schváliť, a že prikázal a nariaďuje ich dodržiavať a plniť to, čo je v nich obsiahnuté, ako aj tresty a pokuty v nich stanovené, a vyhlásil a vyhlasuje, že spomínaná opátka je rehoľníčkou veľkých čností a príkladu vďaka dobrému riadeniu, ktoré mala a má vo svojom úrade, a že si zaslúži, aby Vaša Excelencia ju poctila a odmenila za jej veľký talent; vo všetkom sa aj spomínaný vizitátor v mene vašej Excelencie a zo svojej strany veľmi pekne poďakoval a ďakuje“.... [Libro de la fundación, fol. 37...].

O JEJ ČNOSTIACH

Dalo by sa toho povedať veľa, pretože máme svedkov, ktorí to potvrdzujú. Pripomeňme si slová, ktoré sa nachádzajú v „Procesoch blahoslavenej Mariany“, Ľalie z Quita, kde sa uvádza, že blahoslavená Mariana od Ježiša ešte ako dieťa išla do Kostola Počatia, aby sa zúčastnila na pohrebe mníšky, zvanej Mariana od Ježiša, ktorá zomrela v povesti svätosti.[Procesos de la Beata Mariana, pág. 250.]. Jednoznačnejšie je svedectvo slávneho Rodrigueza Docampa, ktorý vo svojom slávnom „Opise a správe o cirkevnom stave biskupstva San Francisco de Quito...“ hovorí o tomto kláštore:

„V spomínanom kláštore boli mníšky výnimočnej čnosti a nábožnosti, ako bola Doña María de Jesús Taboada, prvá opátka, a iné, ktoré napodobňovali jej čnosť.

A tá, ktorá žiarila pokorou a poslušnosťou, pokáním a darom modlitby, citom a oddanosťou nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi a láskou a úctou, ktorú vždy mala k Ježišovmu menu a k jeho narodeniu, bola Mariana od Ježiša, jedna z prvých, a ktorá prijala habit ako dieťa; žila a zomrela ako veľký príklad, tak v duchovných i v časných veciach, ako aj vo svojom riadení — niekoľkokrát bola opátkou; jej prosby a modlitby boli prijaté Božím Majestátom, ktorý zo svojho milosrdenstva udelil to, o čo ho prosila.

Jej smrť bola rovnako pokojná a svätá ako aj jej život; jej spovedníci vyhlásili v kázňach, ktoré boli prednesené pri jej pohrebe a poctách a na konci roka, že bola veľmi horlivá v službe Bohu a že dostala veľké zjavenia Božieho Majestátu a Jeho svätej Matky, že Dieťa Ježiš prišlo do jej náručia; a že mala dar proroctva. Táto mienka je všeobecne prijímaná, ako aj mienka arcibiskupa Mro. D. frátra Pedra de Oviedo, ktorý ju mal na starosti, komunikoval s ňou a spovedal ju, a tiež poznal prorocké predpovede, ktoré mala. Nech je Boh chválený a dobrorečený, že posiela svätých a dáva svojho božského Ducha tomu, kto mu slúži. Hovoria nám aj iné konkrétne veci o vzťahoch a daroch, ktoré mala, a až sa po overení upravia a dokončia, budú podrobne opísané v histórii, ktorá mi je zverená touto kráľovskou audienciou na základe dekrétu J.V.“ [In Jiménez de la Espada, Ob. cit.]

Nevieme, či Rodríguez Docampo napísal históriu, ktorú sľubuje, alebo nie, ale vieme, že matka Marianita mala pred svojou smrťou v roku 1635 jedno utešujúce zjavenie.

Panna Mária Dobrého Zdaru

Je známe, že jedným z najznámejších kostolov v Madride je [bol] kostol Nuestra Señora del Buen Suceso (Naša Pani Dobrého Zdaru). Aký je pôvod tohto titulu?

Príbeh hovorí, že po smrti brata Bernardina de Obregón, zakladateľa „Bratstva najmenších bratov pre službu chorým“, bol za jeho nástupcu vybraný brat Gabriel de Fontaned. A tak sa teda spolu s Guillermom de Rigosa vydal do Ríma, aby požiadal rímskeho pápeža o schválenie ich inštitútu... Ale hľa, keď prechádzali cez dedinu Traigueras v jurisdikcii Tortosa v Katalánskom kniežatstve, našli v jaskyni na kopci podivuhodným spôsobom prekrásnu sochu Presvätej Márie s jej božským Synom v ľavej ruke, žezlom v pravej ruke a s prevzácnou korunou na čele. Keď prišli do Ríma, povedali pápežovi, čo sa stalo, a Pius V. nielenže uznal nadprirodzený zásah v tomto objave, ale po potvrdení nového bratstva ho dal pod ochranu tejto Panny Márie, ktorú sám nazval titulom Dobrého Zdaru.

A história potvrdila múdrosť najvyššieho pápeža v udelení tohto titulu. Svätá socha, umiestnená v kráľovskej nemocnici v Madride, sa preslávila nespočetnými milosťami, ktoré boli darované z neba. V roku 1641 nariadil Filip III. výstavbu kráľovskej svätyne Puerta del Sol [Brána slnka] a dnes je honosný chrám Našej Pani Dobrého Zdaru veľmi známy medzi madridskými chrámami. [Kostol pôvodne na námestí Puerta del Sol bol zbúraný roku 1854 a socha presunutá do nového kostola Buen Suceso na Calle de la Princesa 43, v štvrti Argüelles.]

Slávne Španielky, ktoré prišli založiť kláštor Nepoškvrneného Počatia v Quite, si vo svojich dušiach priniesli vrúcnu lásku k [Panne Márii] titulu Dobrého Zdaru. Nevedeli však, že Presvätá Panna sa pod týmto titulom oslávi skrze veľmi osobitnú priazeň, ktorej predmetom sa stanú ony, ako aj ich nástupkyne.

ZÁZRAČNÁ UDALOSŤ

Bolo to takto:

Písal sa rok okolo 1610. Mariana de Jesús Torres, ktorá bola vtedy opátkou kláštora a ktorej cnosti sú nám už dobre známe, sa vyznačovala úctou k Panne Márii Dobrého Zdaru.

Jeden večer bola na chóre a v modlitbách odporúčala svoju komunitu Presvätej Panne, keď sa odrazu vo vzduchu objavilo oslnivé svetlo a uprostred neho Božia Matka sprevádzaná anjelmi, nesúc na rukách Božie Dieťa. Mariana od Ježiša, ponorená do sladkej extázy, sa pred Máriou hlboko uklonila a, nevediac udržať svoj jazyk, sa jej spýtala, čo je dôvodom takejto nebeskej návštevy. Na to Matka Božia láskavo odpovedala: „Ja som Mária Dobrého Zdaru, ktorú si vzývala s takým nežným pohnutím. Tvoja modlitba ma veľmi potešila, tvoja viera ma priviedla, tvoja láska ma pozvala na návštevu.“

Taktiež vyhlásila, že jej vôľa, v súlade s vôľou jej Božského Syna, je, aby bola uctievaná jej komunitou ako hlavná a trvalá Predstavená. Na tento účel jej nariadila, aby dala vyrezať sochu, v podobe ako sa jej zjavila pred očami, s titulom Dobrého Zdaru, ktorá má byť natrvalo umiestnená nad stolicou, ktorú budú obsadzovať za sebou nasledujúce opátky, pretože odtiaľ chcela predsedať komunite, ktorú prijala za svoju.

Matka Mariana zmätená namietala, že nie je možné zopakovať v dreve majestátnosť, krásu, veľkosť a iné vlastnosti nebeskej Pani, ale tá jej prikázala, aby si odviazala povraz z habitu a zmerala ním jej výšku, k čomu Ona sama pomohla tým, že vzala jeden jeho koniec, a potom s úsmevom povedala, že všetko ostatné príde samo od seba. Na konci misie zopakovala svoj príkaz a nariadila Mariane od Ježiša, aby jej vložila palicu do pravej ruky a uložila kľúče od kláštora, pretože ho prijala za svoj, a ubezpečila ju, že satanove snahy vyjdú nazmar. A tak sa Panna Dobrého Zdaru v Quite objavuje s palicou v pravej ruke namiesto žezla, ktoré drží Panna Mária z Madridu.

Nie nadarmo sa sa môže povedať, že rehoľníčky z Kláštora Nepoškvrneného Počatia v Quite vždy prejavovali veľkú lásku k svojej nebeskej Predstavenej, a že socha Panny Dobrého Zdaru, až bola raz dokončená, sa stala jednou z k najuctievanejších v Quite, a pred ktorou sa už tri storočia klaňajú takmer všetci obyvatelia Quita. Môžeme teda povedať, že Panna Mária z Quita je národnou Paňou, rovnako ako Dolorosa del Colegio, ktorá nás chce osobitne vziať pod svoju ochranu, a ku ktorej by sa preto mali utiekať všetci Ekvádorčania s veľkou horlivosťou a synovskou dôverou.

Jedným z hlavných spôsobov, ako sa k nej dostať, môže byť aj zbožné vykonanie si novény, ktorú Vám v nasledujúcom texte ponúkame.

Kiež by ste si vzali k srdcu dobre ju vykonať! Koľko milostí by Svätá Panna vyliala na naše duše!

José M. Urrarte, S.J.

✠ NOVÉNA ✠

ÚKON ĽÚTOSTI

Verím v Boha: posilňuj Pane moju vieru. Dúfam v Boha: upevni Pane moju nádej. Milujem Boha: zapáľ Pane moju lásku. Ľutujem, že som Ťa urazil. Ó, Bože môj: zväčši Pane moju ľútosť, aby som Ti mohol sľúbiť, že s pomocou tvojej Milosti a pod mocnou záštitou Presvätej Márie Dobrého Zdaru už nikdy viac nezhreším. Zmiluj sa Pane nado mnou a prejav mi milosrdenstvo. Amen.

MODLITBA
na každý deň novény

Ó, Najvznešenejšia a Nepoškvrnená Kráľovná Nebies, Presvätá Mária Dobrého Zdaru. Milovaná dcéra Večného Otca, najväčšia láska Božieho Syna, najdrahšia nevesta Ducha Svätého, vznešený Trón Božskej Velebnosti, úctyhodný chrám Najsvätejšej Trojice, do ktorého tri Božské Osoby vliali poklady svojej Moci, Múdrosti a Lásky! Spomeň si, Panna Mária Dobrého Zdaru, že Boh Ťa urobil takou veľkou, aby si mohla pomáhať úbohým hriešnikom. Spomeň si, že si mnohokrát sľúbila, že budeš milosrdnou Matkou tých, ktorí sa k Tebe utiekajú. Prijímam Ťa za svoju najmilosrdnejšiu Matku a prosím Ťa, aby skrze lásku, ktorú mal k tebe Najvyšší, si mi získala od Boha Otca takú živú vieru, aby som nikdy nestratil zo zreteľa večné hodnoty; od Syna takú pevnú nádej, aby som sa vždy usiloval dosiahnuť tú slávu, ktorú mi získal svojou Krvou; a od Ducha Svätého takú vrúcnu lásku, aby som v živote vždy miloval Najvyššie Dobro a Teba, Presvätá Panna, až kým skrze Tvoj príhovor budem môcť dôjsť do slávy naveky sa z Teba radovať a milovať Ťa. Amen.

Pozdravujme Máriu,
milovanú Dcéru Boha Otca.
Zdravas Mária ...

Pozdravujme Máriu,
vyvolenú Matku Božieho Syna.
Zdravas Mária ...

Pozdravujme Máriu,
vzácnu nevestu Ducha Svätého.
Zdravas Mária ...

Sláva Otcu ... ↓

PRVÝ DEŇ (24.1.)

Uvažuj o tom, aké veľké a neporovnateľné sú zázraky Všemohúceho, keď prejavuje poklady svojho milosrdenstva voči svojim vykúpeným. Ak totiž obdivujeme štedrosť Jeho dobroty v množstve dobrodení, ktorými nás obohatil, tým väčšmi by sme mali žasnúť a byť plní vďaky za najzreteľnejšie dobrodenie z Jeho pravice, ktorým nás povzniesol, keď nám daroval najvznešenejšie a vyvolené Stvorenie — totiž Máriu — pre našu útechu, a najmä pre tých, ktorí jej slúžia a zo srdca ju milujú; a keď vnukol otcom a synom Cirkvi rôzne tituly a zvolania, aby ju nimi uctievali, klaňali sa jej a získavali veľké milosti vo forme jej ochrany a záštity. Tak to mnohokrát zakúsili praví ctitelia Matky Božej; osobitne prostredníctvom slávnej sochy Dobrého Zdaru [Buen Suceso], ktorá sa nachádza[la] v chráme kráľovskej nemocnice v meste Madrid. Socha je mimoriadna najmä kvôli spôsobu, akým bola nečakane nájdená v pustatine, bez toho, aby tento Poklad niekto hľadal; takže sa dá zopakovať, čo sám Boh vyjadril ústami proroka Izaiáša: „Dám sa nájsť tomu, ktorý ma nehľadal, a udelím dobro tým, ktorí sa neopreli o moju dobrotu a nezaslúžili si moju štedrosť.“[porov. Iz 65,1] Vďaka tomuto mimoriadnemu spôsobu je vidieť, že Najvyšší zjavil svoju Vôľu, aby bola oslávená a uctievaná jeho Presvätá Matka pod titulom Dobrého Zdaru.

Modlitba:

Ó, Pane nekonečnej dobroty! Ty si nám zázračným nájdením tejto sochy Presvätej Márie dal mocný prostriedok, aby sme sa v našich potrebách s plnou dôverou utiekali pod jej láskavú ochranu, dopomôž nám nadobudnúť horlivosť a dôveru, s akou treba slúžiť a uctievať toto Tvoje najmilšie Stvorenie; aby sme na jej príhovor dosiahli naše posvätenie a napokon Nebo. Amen.

POĎAKOVANIE PRESVÄTEJ PANNE
na každý deň novény

Ó, Panna požehnaná medzi všetkými ženami, chýbajú nám slová na vzdanie vďaky za nespočetné dobrodenia, ktoré dostávame z Tvojej ruky. Deň keď si sa narodila na svet sa dá nazvať dňom milosti, spásy a útechy. Ty si sláva ľudského pokolenia, radosť Raja, milovaný Boží záloh a spása nášho ľudu. Aké zásluhy máme, Presvätá Panna Dobrého Zdaru, aby si sa nám dala spoznať ako naša Matka? Nech je nekonečne zvelebený Boh, ktorý to tak chcel! Aj Ty buď zvelebená, Panna Mária, lebo napriek našej nevďačnosti nám preukazuješ toľkú priazeň. Učiň teda, najmilosrdnejšia Matka, aby Tvoja podoba bola pre nás na zemi útechou, útočiskom, pomocou a ochranou vo verejných i súkromných potrebách. Daj, nech sa od nás vzdialia vojny, nákazy, hlad, blesky, zemetrasenia a všetky rany, ktoré si zaslúžime za svoje viny. Oroduj za Svätú Cirkev a za jej viditeľnú hlavu. Vypočuj prosby tých, ktorí Ťa vzývajú, spomeň si, že si naša Zástankyňa, naša Matka; lebo ako k takej do Teba vkladáme našu dôveru. K Tebe sa utiekame a dúfame, že nám od svojho Syna vymôžeš odpustenie našich vín a vytrvalosť v milosti až do konca. Amen.

Tu pozdvihne každý svoje srdce k Bohu, prosiac o príhovor Presvätej Panny Dobrého Zdaru za to, čo chce získať.

CHVÁLOSPEV PRESVÄTEJ PANNE MÁRII

Mária Panna, Matka,
Tebe patrí sláva,
ktorá večne bude
na celú zem siahať.

Odpovedá sa:
Ochraňuj nás stále,
jak Matku Ťa vzývame!

Jediná Ty hodná
potešiť si mohla
Slovo Otca, ktoré
česť Ti dalo hojne.

Dôstojný nadmieru
chrám si pre Trojicu
Najvyššiu, vznešenú:
krášli Ťa nádherou.

Trón v Tebe nachodia
čistota pôvodná,
Anjelov radosť a
strápeným útecha.

Kresťania zovšadiaľ
Ťa za Kráľovnú volia:
a všetkých kráľov Kráľ
Ťa po pravici stavia.

Ó, Matka milosti!
Nádej naša istá!
Stroskotaným prístav
a morská hviezda si.

Brána do Nebies
zreteľná a stála,
v chorobe úľava
a vo tmách žiara.

Skrz Teba nech dosiahnem
vidieť Boha v sláve
medzi svätých zástupom,
kde žije a vládne.

Veď kroky naše a
pomáhaj nám nežne,
ó, sladká Mária,
aj v smrti hodine.

Prijmi prosím chválu
od našich pier vrúcnu,
hoci sotva vystihne
velebnosť Tvoju vzácnu.

Antifóna

Svätá Mária, pomáhaj biednym, pozdvihni slabých, posilni zarmútených, oroduj za ľud, prihováraj sa za duchovenstvo, pros za svojich verných. Nech všetci, ktorí slávia tvoju presvätú spomienku, pocítia, ó, naša Pani, Tvoju priazeň a ochranu.

V. Oroduj za nás, ó, Panna Dobrého Zdaru!

R. Aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.

ZÁVEREČNÁ MODLITBA

Prosíme Ťa, náš Boh a Pán, daruj nám zdravie duše i tela na príhovor slávnej Panny Márie. Skrze jej zásluhy a pre zásluhy jej zvrchovaného Syna Ježiša máme nádej na oslobodenie od súčasných ziel a na získanie večných dobier. Amen.

✠ ✠ ✠ ✠ ✠ ✠ ✠ ✠ ✠ ✠ ✠ ✠
________________________

DRUHÝ DEŇ (25.1.)

Uvažuj o veľkej prozreteľnosti Najvyššieho, keď chcel smrteľníkom preukázať priazeň a zjavil im za mimoriadnych okolností poklad v podobe vzácnej sochy svojej Presvätej Matky, s titulom Dobrého Zdaru. Keď zomrel brat Bernardino de Obregón, zakladateľ Bratstva najmenších bratov pre službu chorým, na jeho miesto bol zvolený Gabriel de Fontaned, ktorý spolu s Guillermom Rigosom išiel požiadať pápeža o schválenie inštitútu, habitu a kríža fialovej farby, ktorými sa vyznačuje. Len čo dorazili k hraniciam Katalánskeho kniežatstva a prešli cez dedinu Traigueras v jurisdikcii Tortosy, zastihla ich strašná búrka s dažďom a krupobitím, sprevádzaná hromami a bleskami, ktorých hukot im zvieral srdcia strachom a hrôzou. V takomto rozpoložení sa obracali k Bohu a prosili ho, aby im dal nejaký útulok, kam by sa mohli uchýliť a pripraviť sa na dobrú smrť, pretože z prudkosti a surovosti búrky usúdili, že je s nimi koniec. Ale keďže Božie milosrdenstvo odmeňuje odovzdanosť a trpezlivosť, zariadilo, aby tieto udalosti boli predohrou šťastného výsledku. V matnom svetle blesku totiž zbadali niekoľko skál trochu bokom od cesty a našli v nich priestrannú priehlbinu tak dobre vytesanú a upravenú, že sa zdala byť dielom vynikajúceho remeselníka; a v dutine na vrchole tých skál videli obdivuhodnú žiaru a zároveň cítili presladkú vôňu nebeského charakteru, ďaleko prevyšujúcu pozemské vône. Ich duše boli naplnené takou veľkou radosťou, zmiešanou s obdivom a úctou, že hneď cítili vnútorné nutkanie spoznať príčiny týchto divov.

Modlitba

Ó, Bože, obdivuhodný vo všetkých svojich dielach! Ty si vždy premenil najbúrlivejšie udalosti života na dôkazy Tvojho milosrdenstva a v najzúfalejších okolnostiach pripravuješ predohru svojich zázrakov v náš prospech. Tak si to urobil aj s najmenšími bratmi počas tej strašnej búrky. Udeľ nám na príhovor onej Kráľovnej Dobrého Zdaru čnosť trpezlivosti, aby sme s odovzdanou dušou znášali námahy, ktoré nám zošle Tvoja božská vôľa; lebo Ty sám ich premeníš na útechy v tomto živote, a potom nám udelíš večnú odmenu, kde budeme naveky spievať chválu Tebe a Presvätej Márii. Amen. ↑
________________________

TRETÍ DEŇ (26.1.)

Uvažuj, ako sa cestovatelia, nabádaní milosťou a priťahovaní zvedavosťou, aby preskúmali tak prekvapujúce divy, vydali na miesto, kde hľadali svoje útočisko: vyzuli si topánky a s veľkými ťažkosťami a so vzájomnou pomocou sa šplhali cez skalnaté útesy a nebezpečné strminy; až dorazili k dutine, ktorú predtým zbadali vo svetle blesku. A aké bolo ich prekvapenie, radosť a údiv! V tej jaskyni, ktorú príroda tak nádherne vytesala sťa priestranný chrám, uvideli prekrásnu sochu Presvätej Panny s jej rozkošným Synom v ľavej ruke, žezlom v pravej ruke a drahocennou korunou na čele. Jej odev bol starodávny, ale úhľadný a všade z rovnakej látky a rovnakého ušitia. Miesto bolo vyzdobené mnohými a rozmanitými kvetmi, ktoré pokrývali zem a šplhali sa po stenách, napĺňajúc nádhernou vôňou blažené miesto Nebeskej Kráľovnej. Bola tam aj špeciálne upravená lampa, vsadená do skaly s najväčšou zručnosťou, ktorá pri horení vytvárala trblietanie mnohých svetiel. Koľko krásy a pôvabu primeraného na uctenie si takej obdivuhodnej Pani! Koľko prekvapenia a obdivu u uchvátených pocestných, ktorí vo vytržení rozjímali o kúsku Neba a nechávali svoje srdcia roztúžiť sa a unášať v prítomnosti svojej Matky, ktorá sa im takou náhodou a po takej strašnej búrke zjavila žiariaca krásou a najprívetivejšou tvárou, aby im poslúžila ako útočisko a útecha v tejto zúfalej situácii.

Preto, duša moja, zlož svoje trápenia pred obrazom Márie, kedykoľvek ťa budú chcieť ťažkosti života a hroziace nebezpečenstvá uvrhnúť do zúfalstva; príď k Nej s pokojom a dôverou, ďakujúc Bohu, že preukázal svoju Všemohúcnosť, keď umožnil nájsť na takom skrytom mieste onú obdivuhodnú sochu — k pocte Nepoškvrnenej Panny, a aby sme si ju všetci uctievali pod vzácnou invokáciou Dobrého Zdaru.

Modlitba

Bože milosrdenstva, ktorý nikdy neopúšťaš v nešťastí tých, čo Ti verne a horlivo slúžia uprostred nebezpečenstiev a vrtochov času, a ktorý pre našu záchranu nám kážeš, aby sme sa v núdzi utiekali k Tvojej Matke a Zástankyni utrápených, daj nám vrúcne a horlivé srdce, aby sme hľadali Máriu a našli v nej milujúcu ochrankyňu a vždy jej úprimne slúžili, a tak aby sme na jej príhovor boli hodní kresťanského života a potom Neba. Amen. ↑
________________________

ŠTVRTÝ DEŇ (27.1.)

Uvažuj o nevýslovnej radosti, ktorá sa zmocnila dobrých bratov pri pohľade na toľko krás, čo ich obklopovali, na miesto tak veľkolepé, kde sa ako nádherná hviezda vynímala socha ich milovanej Matky, pred ktorou sa s úctou skláňali, aby jej dobrorečili a ďakovali za taký výnimočný dar a také mimoriadne šťastie, pozdvihujúc svoje myšlienky a city k nebeským veciam, veriac, že im bol uštedrený závan nadprirodzena; pretože nemohlo byť dielom ľudských rúk všetko to, čo videli a cítili v tých končinách na neprístupnej skale a tak ďaleko od akéhokoľvek obydlia. Horlivo opakovali svoje ďakovné modlitby a prosili o svetlo a milosť z Neba, aby zistili, čo majú robiť. Rozhodli sa vypátrať pôvod tejto svätyne a sochy a nájsť zbožné osoby či spoločenstvo, ktoré sa tak podivuhodne staralo o tento kult; a hoci sa im zdalo nemožné, že by taká nádhera mohla byť dielom ľudí na tak vzdialenom a neprístupnom mieste, predsa im rozvážnosť a nábožnosť radili, aby sa najprv dôkladne povypytovali o tejto veci. A keď navštívili najbližšie usadlosti, ktoré boli od jaskyne vzdialené viac než tri míle, nenašli nikoho, kto by im o soche mohol podať čo i len najmenšiu správu, hoci medzi ľuďmi, ktorých sa pýtali, boli starci vo veku osemdesiat a sto rokov; a ani tí nikdy nepočuli o existencii a uctievaní nejakej sochy v týchto osamelých skalách ani na žiadnom inom mieste v okolí.

A teraz, duša moja, uvažuj o úžase a svätej radosti bratov, ktorí sa tak stali majiteľmi neobyčajného objavu; ako sa opäť klaňali pred svätou sochou, vrúcne jej ďakovali, nadšene ju bozkali a objímali, a zvolili si ju za osobitnú patrónku a prostredníčku s veľmi význačným titulom Matka Dobrého Zdaru. Nech vytrysknú z tvojho srdca náležité výrazy zbožnej vďačnosti, vylej svoje city obdivu k takému výnimočnému zázraku v prospech tých dvoch svätých bratov: pripoj sa k nim v úkonoch nežnosti k Márii, miluj ju a obdaruj ju veľkorysými predsavzatiami, pretože aj teba blahosklonne stretla na nebezpečnej ceste životom uprostred hrozných búrok vášní.

Modlitba

Ó, Bože nekonečnej lásky, Ty si nám vo svojej Matke dal vzácny záloh útechy, keď sme ju našli na ceste vrtkavým životom, aby nám bola obranným štítom v prenasledovaniach a nebezpečenstvách ako Matka Dobrého Zdaru. Nech z vďačnosti za Tvoju dobrotu sa Ti pripodobníme čnosťami a nech si nežne a ustavične ctíme Presvätú Máriu, a tak si na jej príhovor zaslúžime dôjsť do Neba. Amen. ↑
________________________

PIATY DEŇ (28.1.)

Uvažuj, že keď už boli svätí pútnici presvedčení o tom, že ich vzácny nález patrí im, uložili nádhernú sochu do košíka a s touto milou a mocnou spoločníčkou pokračovali ľahko a radostne na ceste do Ríma. Tam ich láskavo prijal Svätý Otec Pavol V., muž čnostný a nábožný. Pozorne si vypočul príbeh o nájdení sochy Panny Márie, a keď ju videl takú vzácnu a žiariacu nadprirodzeným jasom, poklonil sa Jej, zavesil na krk sochy svoj drahocenný pektorál zo zlata a smaltu a udelil milosti a odpustky všetkým, čo ju budú uctievať. Rehoľníkov, ktorí boli poctení jej zázračným nájdením, poveril, aby si ju ctili so zbožnosťou a horlivosťou a všade šírili jej úctu. V tom všetkom, vrátane mena Naša Pani Dobrého Zdaru, ktoré jej dal pápež bez toho, aby to vedel, všetci videli osobitné znamenie, že išlo o nadprirodzený nález. Tento zázračný dar sa stal nevyčerpateľným prameňom milostí a divov, ktoré zakúsilo mesto Valencia, kam ho priniesli najmenší bratia. Potom ho premiestnili v slávnostnom sprievode do honosného chrámu v Madride, hlavnom meste Španielska, kde naďalej vynikal ako zázračná a uctievaná socha, ktorej kult a úcta sa rozšírili po celej Európe a až do najvzdialenejších oblastí Ameriky.

Nadchni sa, duša moja, v prítomnosti Márie, ktorá ti prichádza v ústrety v najťažších chvíľach života a ukazuje ti svoju usmievavú a očarujúcu tvár, aby ťa potešila. Hľa, ako Svätý Otec sa pred ňou skláňa, ponúka veriacim svoje najlepšie dary a nabáda nás, aby sme uctievali Máriu zbožne a dôverne. Raduj sa z pocty, ktorú ti udelil Boh, keď ťa postavil vedľa Márie, aby ti bola spoločníčkou a ochrankyňou; chváľ ju, dobroreč jej, a tiež jej ponúkni pektorál svojej lásky, polož k jej nohám svoju najväčšiu vášeň; ponúkni jej, že budeš odhodlane a vytrvalo pracovať na víťazstve nad sebou samým, aby si získal osobitné milosti, ktoré od tejto svätej sochy Dobrého Zdaru získalo toľko nábožných ľudí.

Modlitba

Ó, zvrchovaný Bože! Podľa rady svojej Najvyššej Vôle si rozhodol, že nám dáš za spoločníčku na našej púti Preblahoslavenú Pannu Dobrého Zdaru, aby nám slúžila ako sprievodkyňa, strážkyňa a ochrankyňa v nepriaznivých okolnostiach, a aby sme v Nej mohli plní dôvery a ľahkosti kráčať po ceste k príbytku nášho Večného Otca, kde dostaneme všetko, o čo budeme prosiť. Daj nám srdce horiace láskou k Preblahoslavenej Panne Dobrého Zdaru, aby sme ho ponúkli tejto Bohorodičke ako dar vďačnosti, s pevnou a stálou láskou a s premáhaním našich vášní, a za nesmierne dobrodenia, ktoré sme dostali z jej súcitných rúk. Nech je nám vždy naklonená v živote, a potom nech nám je sladkou ochranou v smrti, aby sme si zaslúžili večnú spásu. Amen. ↑
________________________

ŠIESTY DEŇ (29.1.)

Uvažujme, ako aj mesto Quito a jeho najstarší kláštor Počatia zažili mimoriadnu priazeň slávnej Matky Dobrého Zdaru, ktorá sa zázračne zjavila matke Mariane Torres od Ježiša, Španielke, jednej zo zakladateliek tohto kláštora. Bolo to roku 1610, kedy bola Mariana od Ježiša opátkou kláštora, ktorý mal vtedy 33 rokov od založenia. Omilostená a nábožná mníška sa vtedy s nežnou oddanosťou modlila sama a vylievala svoje srdce, prosiac o pomoc Máriu pod invokáciou Dobrého Zdaru za potreby svojej duše, svojich klauzúrnych sestier a celej spoločnosti. Bola pohrúžená v horlivosti svojej modlitby, ktorú viedla s takou hlbokou vierou a dôverou, s takou živou túžbou vidieť Máriu a zaujať ju svojimi prosbami, že dvíhala svoje túžobné oči k Nebu, akoby volajúc svoju Matku, aby jej prišla na pomoc a splnila jej to, o čo ju pokorne a v úprimnej potrebe prosila pre dobro svojho kláštora a celej katolíckej Cirkvi.

A hľa, chrám zalieva jasné svetlo a dobrá mníška padá do vytrženia a obdivu pred takou nádherou a jej myseľ sa napĺňa náhlym úžasom a srdce nevýslovnou radosťou. Jej viera rastie a jej oddanosť sa zvyšuje, zatiaľ čo sa svetlo rozprestiera pred jej ohromeným zrakom, oslneným nikdy nevideným jasom. Neobyčajná radosť zachvacuje jej srdce, prekvapené jemným teplom nadľudských citov, a ona znásobuje svoje modlitby v extáze bezhraničnej dôvery.

Blažená duša tam zanecháva biednu zem, vzhliada k Nebu očami živej a prenikavej viery a otvára ňou priechod svetlu nebeského jasu a ponára sa do žiary božstva... „Spravodlivý žije z viery.“ Spravodlivý človek aj na biednej zemi vytvára Nebo, keď vierou priťahuje svetlá nepodobné žiadnej z ranných hviezd.

Oživme, duša moja, vieru v zjavené tajomstvá; pozerajme sa očami rozumu osvieteného pravdami viery na všetky skutky nášho života, odpútavajme všetky myšlienky od prízemného využívania telesného života a s úsilím viery upnime svoju myseľ na vládu Božej Prozreteľnosti, ktorá riadi naše srdcia. A najmä v modlitbe opusťme zem a myšlienkami sa prenesme k najvyšším veciam Neba, kde prebýva Všemohúci Boh a Mária, Dcéra, Matka a Snúbenica, a kde očakávajú náš pokorný postoj pútnikov, ktorí sklonení k ich nohám prosia o potrebné milosti.

Modlitba

Ó, nedostupné svetlo nadprirodzenej pravdy, Ty, ktoré osvetľuješ svojím nebeským jasom našu cestu, ktorá nás vedie k Tebe, majúc za sprievodkyňu a ochrankyňu Tvoje milované stvorenie, Preblahoslavenú Máriu; osvieť naše mysle tým svetlom živej a pevnej viery, ktorým Matka Dobrého Zdaru zažiarila pred očami blaženej rehoľníčky (kláštora Nepoškvrneného Počatia) a dala jej vnímavo rozjímať o krásach slávnej Panny. Daj, aby sme dychtiví tešiť sa z nadprirodzených dobier netúžili na zemi po inej veci než po ochrane Preblahoslavenej Márie a po stálej a pevnej viere v zjavené tajomstvá, ktoré nám dávajú žiť v očakávaní nádhery našej budúcej blaženosti a v túžbe po radosti z pohľadu na Teba a na Preblahoslavenú Máriu po celú večnosť. Amen. ↑
________________________

SIEDMY DEŇ (30.1.)

Uvažuj, ako omilostená rehoľníčka v zápale modlitby a ožiarená živým svetlom, ktoré ju zalialo, uprela oči k zdroju týchto lúčov a našla pred sebou prekrásnu Pani s neobyčajne vznešenou a jemnou tvárou, usmievajúcou sa a láskavou. Vydávala zo seba ligotavú žiaru a na ľavom ramene mala Dieťa, ktoré tiež žiarilo ako ranná hviezda, plné milosti a náklonnosti, sladkosti a úprimnej vrúcnosti v tvári. Nádherné žezlo z trblietavého zlata a drahých kameňov držala (Mária) pri tomto vzácnom zjavení v pravej ruke a na úrovni spánkov mala veľkolepú korunu oslnivého lesku. Aj jej odev bol v každom ohľade podobný soche Márie Dobrého Zdaru, ktorej zázračný objav sme si predstavili v predchádzajúcich dňoch, a ku ktorej sa vtedy utiekala nábožná koncepcionistka [rehoľníčka rádu Nepoškvrneného Počatia], ktorej sa dostala milosť tohto videnia.

[berla a Ježiško na obrázku nie sú pôvodní - originály spolu s dôležitými dokumentmi sú schované na dosiaľ neznámom mieste v kláštore]

Dobrú rehoľníčku, pohrúženú (v modlitbe), udivilo, že bola takto poctená návštevou svojej Nebeskej Matky. Jej duša sa rozhorela bezhraničnou vďačnosťou a jej srdce zaplavili sväté hnutia a vo svojich povzdychoch prekypujúcich živou vierou a smelou láskou a dôverou sa jej spýtala: Kto ste a čo si želáte? ... a: Ó, zázrak dobrotivosti! ... Videnie jej odpovedalo jemným a sladkým hlasom: „Som Mária Dobrého Zdaru, ktorú si vzývala s takým nežným pohnutím; tvoja modlitba ma veľmi potešila, tvoja viera ma priviedla, tvoja láska ma pozvala na návštevu.“

Uváž, duša moja, výnimočnú výsadu tejto blaženej rehoľníčky, ktorá si zaslúžila svojou vierou, pozornosťou a horlivosťou v modlitbe privolať Preblahoslavenú Máriu do svojej prítomnosti a hľadieť na ňu takú milú, čistú a nádhernú, vychutnávať si jej žiaru, tešiť sa z jej náklonnosti a počúvať jej preľúbezný hlas. Ach, blažené stvorenie! Ako by si sa (aj ty, duša,) zaľúbila do svojej Nebeskej Matky! Aká mocná by bola tvoja ochota obdarovať ju a dobrorečiť jej! Ako by si ju odteraz milovala! ... Ako by bola tvoja modlitba vytrvalá, sústredená a oddaná!...

Nech Máriina dobrota povzbudí aj nás k tomu, aby sme ju s hlbokou vierou vzývali pod invokáciou Dobrého Zdaru, aby sme sa vždy modlili sústredene a s dôverou, uvážiac, že len živá viera a starosť o rozpálenie nášho srdca bdelou pozornosťou a zbožnými pohnútkami nám môžu zaslúžiť byť vypočutí a obdarovaní Presvätou Pannou, ak aj nie výsadou zjavení, tak aspoň ostatnými darmi milosti a víťazstvom na našimi vášňami a nad nepriateľmi viery...

Modlitba

Ó, dobrotivý Bože a milujúci Otec svojich vyvolených duší! Ty si ráčil ich vieru a vrúcnu lásku odmeniť návštevami Preblahoslavenej Márie a naplniť ich horlivosťou a nábožnosťou, ktorá ich vedie k svätosti. Vyslyš aj naše modlitby, aby sa pri pohľade na podobu (Márie), ako sa zjavila pod titulom Dobrého Zdaru, čoraz viac osvecovala naša viera a povzbudila naša dôvera v priaznivé vypočutie Ňou; a udeľ nám čoraz viac viery v jej mocnú záštitu, viac dôvery v získanie toho, čo žiadame, a viac horlivosti v našich modlitbách: aby sme s pomocou a pričinením tejto našej mocnej Patrónky dosiahli vyslobodenie z nebezpečenstiev, ktoré nám hrozia, slúžili Ti s väčším úsilím a dosiahli to šťastie, že budeme v spoločnosti Teba a Preblahoslavenej Márie v Nebi. Amen. ↑
________________________

ÔSMY DEŇ (31.1.)

Uvažuj, že Panna Mária, keď sa zjavila rehoľníčke, nemala za cieľ obdarovať iba ju samu ojedinelou a prechodnou milosťou, pretože výnimočné Božie dary sa neudeľujú nadarmo, ale v súlade s prozreteľnostnými plánmi na podporenie viery, vzbudenie pokroku mravov a rehoľnej disciplíny medzi väčšou časťou členov niektorej komunity, niektorého národa, alebo celej Cirkvi; a kvôli tomu Presvätá Mária Dobrého Zdaru pri zjavení sa spomenutej rehoľníčke povedala: „Je Božia vôľa, aby bola zhotovená socha, ktorá bude znázorňovať zjavenie vo všetkých jeho detailoch, a ktorá by bola umiestnená na chóre, kde sa modlia všetky sestry kláštora, nad opátkiným stolcom, aby sa na ňu pozerali ako na pamätné znázornenie výnimočného zjavenia, ako na ich hlavnú Predstavenú.“ Ona má byť podnetom k ustavičnej vďačnosti, k osobitnej sústredenosti pri modlitbe, k dokonalosti v poslušnosti, k pevnosti vo viere, k dôverujúcej nádeji a k vrúcnej láske k Preblahoslavenej Márii, ktorá sa ponúkla tu žiť a riadiť tento kláštor. [Táto novéna bola zrejme pôvodne určená rehoľníčkam v Kláštore Nepoškvrneného Počatia, avšak je pomerne ľahké reinterpretovať jej úmysly aj na iné životné stavy, alebo dokonca aj na iné národy, takže je preložená bez výraznejších zásahov do textu, pozn. prekl.]

Ach, keby sme len mali živú vieru! S akou úctou a bázňou by sme stáli pred touto sochou! Ako by sme si len pripomínali to najláskavejšie zjavenie jej prísľubov a dobrodení! Aké odovzdané by boli naše prosby, aké sústredené naše pobožnosti, aká vrúcna naša modlitba, aká nenútená naša poslušnosť, aké vzorné by bolo dodržiavanie Prikázaní a povinností nášho stavu!

Oživ, duša moja, svoju vieru, a ak jej nemáš dosť, pros ju od Boha a od Márie Dobrého Zdaru, aby sa zužitkoval osobitný dar a jedinečná výsada, ktoré boli dané tomuto kláštoru, a tak aby sme sa nestali zodpovední za premrhanie a zanedbanie milostí, ktorými chcela Prozreteľnosť podporiť našu nábožnosť a precvičiť naše čnosti viery, nádeje, lásky, poslušnosti a plnenia všetkých našich povinností.

Modlitba

Ó, Bože, milujúci správca rehoľných spoločenstiev, ktoré sa k Tebe zhromažďujú, a nad ktorými bdieš skrze mimoriadne zásahy v prospech dodržania ich regúl a ukazuješ im svoju mocnú prozreteľnosť význačnými znameniami ochrany. Vypočuj teraz naše prosby, príď na naše volanie, zapáľ živé svetlo našej viery v Tvoju mocnú ochranu, aby sme sa nebáli našich nepriateľov, pretože ak Ty nás chrániš, nikto nám neuškodí. Daj nám skrze Preblahoslavenú Máriu Dobrého Zdaru bezhraničnú dôveru a tiež milosť, aby sme v poslušnosti a v plnení našej reguly (či našich povinností) nepohŕdali výnimočným a veľkolepým darom takej svätej predstavenej a takej mocnej ochrankyne; nech sme potom vždy v pokore vďační a poslušní, úctiví a dodržiavajúci pravidlá (nášho stavu), a aby sme tak jedného dňa mohli v nebeskej sláve ospevovať jej dobrodenia a vznešenosť v prítomnosti Otca, Syna a Ducha Svätého, ktorí povýšili Máriu na Dcéru, Matku a Snúbenicu Najsvätejšej Trojice, (Teba,) jedného Boha, ktorý žiješ a kraľuješ po celú večnosť. Amen. ↑
________________________

DEVIATY DEŇ (1.2.)

Uvažuj o tom, ako sa nesmelá rehoľníčka ospravedlňovala, keď počula príkaz Panny Márie, že treba zhotoviť sochu podľa veľkosti a vzhľadu zjavenia. Hovorila, že pre nijakého sochára by nebolo možné vystihnúť takú vzácnu krásu, ani presne určiť výšku a ostatné proporcie diela. A nádherné zjavenie jej s ešte milšou zhovievavosťou odpovedalo: „Nestrachuj sa kvôli tomu; daj sem povraz, ktorým si opásaná a odmeraj výšku.“ A keďže sa rehoľníčka z prirodzenej hanblivosti neodvážila svojimi rukami dotknúť Márie, vzala Ona jeden koniec povrazu a podržala ho vo výške svojej hlavy, zatiaľ čo blažená sestrička pri jej nohách určila presný rozmer zázračného videnia. „Hľa,“ povedala jej, „výška sochy, ktorú nariadiš vyhotoviť, a ostatné rozmery vyplynú z nej.

Umiestni túto sochu na určené miesto s berlou a kľúčmi od klauzúry v mojej pravej ruke, lebo chcem byť Obhajkyňou a Ochrankyňou tohto kláštora.“ Po týchto slovách videnie zmizlo.

Prenikni teraz do srdca rehoľníčky, ktorá práve prijala od Presvätej Márie horlivosť takú znamenitú a poslanie také príjemné — ako veľmi len bola vďačná, poctená a naplnená toľkými citmi k Panne Márii. Aké to boli nábožné spomienky! Aké len pevné predsavzatia! Aké to srdečné túžby.... Ach, duša moja, hľadaj vo svojom srdci tieto pohnútky a snaž sa ich vyplniť z vďačnosti k Zástankyni a Ochrankyni tohto kláštora a uctievaj jej vyobrazenie s najnežnejšou vďačnosťou a vrúcnou túžbou odpovedať na tak výnimočné dobrodenia svätým životom, poslúchajúc a zachovávajúc aj tie najmenšie body tvojich regúl (resp. aj tie najmenšie povinnosti tvojho stavu).

A tak sa dobrá rehoľníčka, obdarená videním, ponáhľala, aby dala zhotoviť sochu najšikovnejšiemu sochárovi, a odvtedy je tu na večnú pamiatku toto nádherné vyobrazenie, plné sladkosti a vznešenosti, ktoré je uctievané vo vrchnom chóre tohto kláštora. Pod jej patronát sa vždy sestry obracajú v najvážnejších záležitostiach. Bola tiež útočiskom ľudu v jeho potrebách a na jej príhovor boli získané pamätné znamenia a osobitné milosti pre komunitu.

Miery boli dané od Márie taktiež v príklade jej pokory, poslušnosti, lásky k Bohu a k blížnemu: napodobňuj ju a takto aj ty vyrežeš vo svojom srdci podobu Presvätej Panny. Poponáhľaj sa ako oná rehoľníčka vyhotoviť obraz mravnosti tvojej Panenskej Matky vo svojich zvykoch a náklonnostiach, vo svojom správaní a spôsoboch, vo vernosti pravidlám a v modlitbe, v tichosti a úprimnosti, v tvojej čistote, v odpútanosti od pozemských dobier, usilujúc sa len o nebeské dobrá.

Modlitba

Ó, Bože! Starostlivý Otec svojich stvorení, ktorý všetkými spôsobmi prejavuješ Prozreteľnosť v otcovskom a láskavom vládnutí medzi nami, dávajúc nám predovšetkým Preblahoslavenú Máriu ako Obhajkyňu, Ochrankyňu a vzorový príklad čností. Vlej do našich sŕdc neustálu túžbu napodobňovať túto našu Matku a Kráľovnú, aby sme v našich myšlienkach, želaniach a činoch brali za mieru skutky Preblahoslavenej Márie, a tak im pripodobnili tie naše, nakoľko to dovoľuje naša krehká prirodzenosť. Pomôž nám svojou Božskou Milosťou premôcť sa v našich vášňach a dosiahnuť ovocie vysokých zásluh našej Matky v prospech jej detí, ktoré ju vzývajú s nežnou vďačnosťou vo svojich naliehavých potrebách. Nech ju máme ako svoju stálu Zástankyňu a nájdeme ju tiež nápomocnú v posledných chvíľach života, a nech sa potom v Nebi tešíme z jej prítomnosti. Amen. ↑
________________________

MODLITBA K PANNE MÁRII DOBRÉHO ZDARU

Presvätá Panna, milujúca Matka a Ochrankyňa všetkých ľudí, všestranný liek na každé zlo a bdelá strážkyňa našich duší: Uctievam si Tvoju svätú podobizeň, ktorá zastupuje a pripomína výnimočné milosti Tvojej starostlivosti o pútnikov a Tvoju milostivú záštitu pre dobro tohto spoločenstva; a s dôverou v Tvoju osobitnú ochranu prichádzam k Tvojim nohám, aby som si vylial svoje srdce, ľutujúc svoje previnenia voči Bohu a Tebe a prosím Ťa o dosiahnutie odpustenia mojich vín a nedokonalostí. Znovu Ti ďakujem za všetky dobrodenia v náš prospech, za Tvoje zázračné zjavenie a za závdavok Tvojej lásky, ktorý si nám dala v tejto svätej soche Teba, našej Predstavenej a Zástankyne. Matka moja, vypočuj moje volanie; si lekárka všetkých chorôb, ktorej nebude chýbať liek ani na tie moje, ktorých je toľko; veď Tvoja dobrota a milosrdenstvo ich prevyšujú. V poslaní byť našou ochrankyňou sa nedaj znechutiť kvôli našim zlyhaniam, ale zakrývaj ich ako dôsledok našej krehkej prirodzenosti. Počuj naše volanie s nežným súcitom, pomáhaj nám, buď nám oporou v našich ťažkostiach, zmar zlomyseľné plány našich protivníkov, získaj nám odvahu a odovzdanosť v utrpeniach a veľkú dôveru v Božiu moc. Obnov horlivosť vo všetkých rehoľníčkach (a rehoľníkoch), aby verne zachovávali regulu a poslúchali predstavených. Daj nám neustálu túžbu milovať Ťa a slúžiť Ti ako našej Predstavenej, s ktorou by sme žili zjednotení v rovnakom zmýšľaní a konaní, vďační za toľké dobrodenia — medziiným za to, že Ťa tu máme (vo forme vyobrazenia) na trvalú spomienku Tvojho zjavenia — a poslúžiac si ním ako povzbudením a nadprirodzeným dotykom, nech Ťa tiež potom naveky vlastníme v Nebi. Amen.

L.D. a B.M.V.