Z predslovu sv. Tomáša Akvinského k Aristotelovej Metafyzike: Když je - jak učí Filosof ve své Politice - více věcí uspořádáno k jednomu cíli, musí jedna z nich usměrňovat a řídit, ostatní musí pak být usměrňované a řízené. To je patrné na příklad při spojení duše a těla; neboť duše přirozeně poroučí a tělo poslouchá. Podobný vztah je i mezi schopnostmi duše. Smyslová žádostivost (přímá i nepřímá) má být totiž podle přirozeného pořádku podrobena rozumu. Veškeré vědy a umění jsou však zaměřeny k jednomu, totiž k lidské blaženosti. Proto je nutné, aby jedna řídila všechny ostatní. Té se pak po právu dostává jména “moudrost”. Úkolem moudrého je totiž řídit jiné. Jaká je to pak věda a čeho se týká, lze zjistit, přihlédne-li se pečlivě k tomu, díky čemu je někdo s to řídit. Tak jako - jak praví Filosof v již zmíněné knize - lidé vynikající rozumovou zdatností řídí podle přirozeného pořádku jiné a jsou jejich pány, kdežto lidé, kteří mají silné tělo, rozumu však mnoho nemají, jsou přirozeně otroky, tak i ta věda má řídit jiné, která je nejvíc rozumová. Takou je však ta, která se zabývá věcmi nejvíce odpovídajícími rozumu.
Nadväzujem na prípevok Stylitu Je v nebi čas? a najmä na @Frogove komentáre. K tejto zaujímavej téme si dovolím aj ja niečo pridať. Nasledujúca úvaha je založená na predpoklade platnosti princípu kauzality, pričom sa snažím nájsť riešenie, ktoré berie do úvahy Božie poznanie budúcnosti a ľudskú slobodnú vôľu. Ak by sme opustili platnosť kauzality, potom by stratilo zmysel všetko ľudské konanie - vrátane náboženstva a vedeckého výskumu. Tieto aktivity sú hnané túžbou po poznaní a naplnení túžob - t.j. jednak po poznaní príčin, prečo sa jednotlivé veci dejú (teda predpokladáme existenciu príčin), jednak je naša činnosť zameraná na isté ciele - čiže predpokladá, že po nami vyvolanej príčine bude nasledovať očakávaný dôsledok - teda práve v tomto zmysle je naše konanie založené na predpoklade kauzality. Je tu ešte princíp pravdy, ktorý je fundamentálnejší než princíp kauzality. Pravda je definovaná ako súhlas medzi myslením a realitou. Ak odmietneme princíp pravdy …Viac
Článok som mierne upravil - dodal som úvod a záver z iného môjho komentára, vypustil šplech o UI a poopravil niektoré neobratne sformulované miesta. Ešte by sa patrilo spomenúť kanadského filozofa-jezuitu Bernarda Lonergana, ktorý v 50. rokoch vo svojom diele Insight sformuloval svoju filozofiu/metafyziku založenú na princípe poznateľnosti, resp. vysvetliteľnosti či pochopiteľnosti všetkých javov, ktoré majú byť považované za reálne. Do svojho systému sa snažil zakomponovať aj metodológiu prírodných vied. Boh je v jeho sytéme dokázaný a chápaný ako najvyššia inteligencia, dokonale chápajúca seba aj všetko ostatné. Keďže Lonerganove myšlienky som zatiaľ študoval len sprostredkovane a nedostal som sa ešte k štúdiu samotného jeho 700-stranového diela, priamo sa na neho neodkazujem. Zatiaľ sa mi zdá, že princíp poznateľnosti je už sám o sebe dosť komplexný a vyžadovalo by si dosť úsilia zdôvodniť všetky jeho predpoklady.
Kostnický koncil odsúdil v roku 1415 bludné tézy Jana Husa a Jána Viklefa (John Wycliffe, angličan, 1328-1384). Latinské znenie možno nájsť napr. v zbierke Labbe-Cossart, 12. zväzok z roku 1672 (v zbierke ide o stĺpce 129-131 a 45-47); skeny tohto zväzku sú dostupné z knižníc (odstráňte medzery z linkov): Viedeň: https ://books.google.com/books?id=CFxYAAAAcAAJ Florencia: https ://books.google.com/books?id=U01xbGfHEbkC Gent: https ://books.google.com/books?id=GNNTAAAAcAAJ Lyon: https ://books.google.com/books?id=Tpef8-hyPr4C Mníchov: https ://books.google.com/books?id=j49EAAAAcAAJ Neapol: https ://books.google.com/books?id=G4CXJzV_YSoC Praha: https ://books.google.com/books?id=lsBiAAAAcAAJ Rím: https ://books.google.com/books?id=Rp8e6o-mPy0C Subiaco: https ://books.google.com/books?id=i2y8uCG4L9YC Anglický preklad Council of Constance 1414-18 Council Fathers - Papal Encyclicals Odsúdené Husove tézy (15. zasadanie): 1. Unica est sancta universalis ecclesia, quae est praedestinatorum …Viac
Dokument o relikviách (najmä) z Ježišovho ukrižovania, ktoré sa nachádzajú v Ríme a ich história: časti sv. Kríža, tabuľka s označením viny, klince, hrot kopije atď.
Tento rok je tomu 85 rokov — to je už veľmi dobrá dĺžka života. Keď niekto zomrie v 85-ke, tak povedia: No, to bol pekný vek, to bol požehnaný vek; takže dnes už len tí skutočne najstarší, ktorí majú 90 a viac rokov si môžu pamätať nejaké záblesky z tej poslednej fázy Slovenskej republiky, resp. z tých vojnových udalostí. Za 85 rokov sa dá veľa naučiť, vychovať tri-štyri generácie, ale dá sa aj veľa pokaziť, dá sa aj veľa zabudnúť, veľa zmanipulovať, veľa vybieliť, vygumovať. A dnes sú technológie, ktoré ako keby urýchľovali to gumovanie a manipuláciu a vôbec to prekrúcanie historických udalostí. Tak v prvom rade pri 14. marci treba povedať: 14. marec je vznik štátu. Zánik jedného štátu, vznik druhého štátu. 14. marca sa nehovorilo ani o židovskej otázke, ani o futbalových šampionátoch, ani o susedných civilizáciách, ale išlo jednoducho a jednoznačne, výlučne o vznik štátu. Toto nepočujete z médií. Z médií počujete len o Hitlerovi, transportoch a tak ďalej. Toto treba …Viac
Prvá Slovenská Republika, bez nej by Slovensko nepřežila!A čehouni švejkové nám zabili najlepšieho Slovenského prezidenta, dr.J.Tisa! A opäť, užívajú si kradnutú vlajku!
Písmo Sväté Starého a Nového Zákona z latinského typického vydania Vulgaty na slovenský jazyk preložené, Donoval-Hlinka 1913-1926. Obsah: Predmluva s.3 OBSAH s.5 sväzok I. s.9 Genesis s.15 Exodus s.95 sväzok II. s.153 Levitikus s.159 Numeri s.201 Deuteronomium s.257 sväzok III. s.305 Kniha Jozue s.311 Kniha sudcov s.345 Kniha Rut s.381 sväzok IV. s.387 Prvá kniha kráľov, čiže I. Samuelova s.393 Druhá kniha kráľov, čiže II. Samuelova s.439 Tretia kniha kráľov s.479 Štvrtá kniha kráľov s.523 sväzok V. s.565 Prvá kniha Paralipomenon s.571 Druhá kniha Paralipomenon s.609 Prvá kniha Ezdrášova s.655 Druhá kniha Ezdrášova, ináč Kniha Nehemiášova s.669 Tobiáš s.691 Judit s.709 Ester s.731 Job s.751 sväzok VI. s.795 Kniha Žalmov s.801 Kniha Prísloví s.915 Kazateľ (Ecclesiastes) s.955 Pieseň Šalamunova (Pieseň piesní) s.971 Kniha múdrosti s.989 Kniha syna Sirachovho (Ekklesiastikus) s.1017 sväzok VII. s.1083 Izaiáš s.1087 Jeremiáš s.1177 Náreky Jeremiášove s.1263 Baruch s.1275 …Viac
Obsahuje stručný opis pôvodu titulu. Bolo to okolo roku 1610. Mariana de Jesús Torres (v ďalšom Mariana od Ježiša), opátka kláštora Nepoškvrneného Počatia v Quite [Monasterio de la Limpia Concepción de Quito, Ekvádor] bola na chóre a v modlitbách odporúčala svoju komunitu Presvätej Panne, keď sa odrazu vo vzduchu objavilo oslnivé svetlo a uprostred neho Božia Matka sprevádzaná anjelmi, nesúc na rukách Božie Dieťa. Mariana od Ježiša sa pred Máriou hlboko uklonila a spýtala sa jej, čo je dôvodom takejto nebeskej návštevy; na čo jej Božia Matka láskavo odpovedala: „Ja som Mária Dobrého Zdaru, ktorú si vzývala s takým nežným pohnutím. Tvoja modlitba ma veľmi potešila, tvoja viera ma priviedla, tvoja láska ma pozvala na návštevu.“ Taktiež jej povedala, že jej vôľa, v súlade s vôľou jej Božského Syna, je, aby bola uctievaná jej komunitou. Panna Mária Dobrého Zdaru je národnou patrónkou [v Ekvádore; neoficiálne], ktorá nás chce vziať pod svoju ochranu, a preto by sme sa k …Viac
obsah, predchádzajúca kapitola Kapitola 7 – Idem asseritur ex antiquitate. (To isté sa dokazuje zo starobylosti) Quinta ratio sumitur ab origine: Nam etsi subjectio servilis coepit post peccatum Adae, tamen politicus principatus fuisset etiam in statu innocentiae; et probatur primo, quia etiam tunc homo fuisset naturaliter animal civile et sociale, ac proinde rectore opus habuisset. Piaty dôvod sa berie z počiatku. Lebo aj keď otrocká podriadenosť začala po Adamovom hriechu, predsa by občianska vláda bola existovala aj v stave nevinnosti; a dokazuje sa to po prvé z toho, že aj vtedy bol by človek býval prirodzene tvorom politickým a spoločenským, a preto by bol mal potrebu správcu. Secundo, ex ipsa creatione, nam ideo Deus fecit mulierem ex viro, et non creavit simul multos viros, sed unum tantum, ex quo omnes alii nascerentur, ut indicaret ordinem et praefecturam, quam inter homines esse volebat, ut Chrysostomus observat homil. 34. in 1. ad Corinth. Po druhé, zo samotného …Viac
obsah, predchádzajúca kapitola Kapitola 8 – Principatum sive dominium in impiis esse posse. (Vláda, čiže panovanie, môže náležať bezbožným) Quod secundo loco proposuimus, videlicet principatum in impiis esse posse, facile probare poterimus. Ac primum occurrit error Armacani, qui libro 10. quaestionum Armenicarum, cap. 4. docet, titulum praecipuum dominiorum esse gratiam Dei, sive justitiam et charitatem: alios autem titulos omnes in hoc fundari, et qui justitia et gratia Dei carent, nullum habere verum dominium. Eundem errorem eodem tempore docuit Joannes Wiclef, quem refellit optime Thomas Waldensis libro 2. doctrinalis fidei, cap. 81. et seq. usque in finem libri, et postmodum errorem eundem asseruit Joannes Huss, ut patet ex Concilio Constantiensi, sess. 15. To, čo predkladáme k druhej otázke (v 1. kapitole), teda že vláda môže byť v rukách bezbožných, budeme ľahko môcť dokázať. V prvom rade ide o omyl Armakána [írsky biskup Richard FitzRalph (1295–1360) napísal dielo Summa …Viac
obsah, predchádzajúca kapitola Kapitola 5 – Idem asseritur ex fine principatus. (To isté potvrdené z cieľa vládnutia) Tertia ratio ducitur a fine. Principatus politicus adeo naturalis et necessarius est humano generi, ut tolli non possit, quin natura ipsa destruatur: hominis enim natura est, ut sit animal sociale; nam bruta quidem sunt a natura ita instructa, ut possint sibi singula sufficere, homo autem tam multis rebus indiget, ut solus vivere nullo modo possit; nam bruta nascuntur vestita, et armata, et aestimativam habent ita determinatam ad omnia, quae sibi conveniunt, ut naturaliter sine ullo doctore statim noverint nidos aedificare, alimenta quaerere, et medicinam etiam sibiipsis facere; at homo nascitur sine vestibus, sine domo, sine alimentis, omnium rerum egenus, et quamquam habet manus et rationem, quibus omnia instrumenta parare potest, tamen singula longum tempus requirunt, et adeo longum, ut sit impossibile sibi unum hominem sufficere ad omnia; praesertim cum nascamur …Viac
obsah, predchádzajúca kapitola Kapitola 4 – Idem asseritur exemplis Sanctorum. (To isté sa dokazuje príkladmi svätých) Secunda ratio sumitur ab exemplis: nam si res mala esset principatus, numquam viri sancti eum gessissent: at habemus in Scriptura plurima exempla sanctorum Principum, ut Melchisedech Regis Salem, Josephi Patriarchae, qui toti Aegypto utilissime praefuit, Moysis, Josue, omnium fere Judicum, Davidis, Salomonis, Ezechiae, Josaphat, Josiae, Danielis, Mardochaei, Nehemiae, Machabaeorum, et aliorum. Druhý dôkaz sa berie z príkladov: Ak by totiž vládnutie bola zlá vec, nikdy by ju nevykonávali svätí muži; avšak v Písme máme viacero príkladov svätých kniežat, ako je kráľ Salemu Melchizedech, patriarcha Jozef, ktorý veľmi schopne vládol celému Egyptu, Mojžiš, Jozue, skoro všetci Sudcovia, Dávid, Šalamún, Ezechiáš, Jozafat, Joziáš, Daniel, Mardochej, Nehemiáš, Machabejci a ďalší. In Testamento novo videmus Joan. 4. Regulum credidisse in Christum, nec tamen jussum …Viac
obsah, predchádzajúca kapitola Kapitola 6 – Idem asseritur ratione ducta ab efficiente. (To isté potvrdené z účinnej príčiny) Quarta ratio ab efficiente sumitur: Nam certum est politicam potestatem a Deo esse, a quo non nisi res bonae et licitae procedunt. Id quod probat Augustinus in toto fere 4. et 5. libro de civitate Dei: Nam sapientia Dei clamat Prov. 8. Per me reges regnant. Et infra: Per me Principes imperant. Et Daniel. 2. Deus coeli regnum et imperium dedit tibi etc. Et Dan. 4. Cum bestiis, ferisque erit habitatio tua, foenum, ut bos, comedes, et rore coeli infunderis, septem quoque tempora mutabuntur super te, donec scias, quod dominetur excelsus super regnum hominum, et cuicumque voluerit, det illud. Štvrtý dôkaz sa berie z účinnej príčiny: Lebo je isté, že štátna moc je od Boha, od ktorého pochádzajú len veci dobré a dovolené. To dosvedčuje Augustín v takmer celej 4. a 5. knihe o Božom štáte; veď múdrosť Božia hlása v Prís 8: „Skrze mňa králi kraľujú.“ A …Viac
obsah a predchádzajúce kapitoly Kapitola 3 – Ex Scripturis asseritur politicus magistratus. (Potvrdenie politickej moci zo Svätého Písma) Quantum ad primum, Scriptura Testamenti veteris plena est testimoniis. Exod. 22. Judices populi a Deo ipso vocantur Dii, sicut etiam Psal. 81. Deus stetit in Synogoga Deorum, in medio autem Deos dijudicat: cujus vocabuli rationem explicat Josaphat, 2. Paralipom. 19. ubi dicit judices, non hominum, sed Dei judicia exercere, id est, loco Dei judicare. Et similiter Deuter. 1. monet Moyses judices populi, ut juste judicent, quia Dei judicium est; et Christus Joan. 10. Si illos dixit Deos, ad quos sermo Dei factus est, quem Pater sanctificavit et misit in mundum etc. Ubi Christus vult dicere: Si Principes Deus vocat Deos, quia ad illos mandatum divinum factum est, ut judicent loco suo, cur non magis, etc. non enim quadrat, quod alii dicunt, vocatos Deos eos omnes, quibus Deus loquutus est: si ergo Principes vocantur Dii, quia locum Dei tenent, non …Viac
Tu prekladaná kniha pochádza z rozsiahleho diela cirkevného učiteľa sv. Róberta Bellarmína, kardinála, Disputationes de controversiis christianae fidei adversus hujus temporis haereticos (Polemiky o sporných otázkach kresťanskej viery proti bludárom tohto času), konkrétne z 2. zväzku, 2. všeobecnej otázky (De membris Ecclesiae militantis – O údoch Cirkvi bojujúcej), kde ide o tretiu knihu nazvanú De laicis, sive saecularibus (O laikoch, či svetských). Latinský text pochádza z posledného autorizovaného vydania v Kolíne nad Rýnom (1628) htt ps://books.goo gle.c om/books?id=BupIAAAAcAAJ&pg=PA375 pričom nečitateľné miesta beriem podľa exemplárov staršieho vydania v Kolíne nad Rýnom (1615) htt ps://books.go ogle.co m/books?id=6QhRAAAAcAAJ&pg=PA206 htt ps://books.g oogle.c om/books?id=Se9oAAAAcAAJ&pg=PA206 alebo pôvodného vydania z Ingolstadtu (1605) http s://books.goog le.co m/books?id=8n8LUkEnlEQC&pg=PA833 ht tps://books.g oogle.co m/books?id=aKtXAAAAcAAJ&pg=PA833 a latinský …Viac
Vzácny a pekný dokument z Quita...na misiách v Ekvádore medzi indián. kmeňmi Šuarmi v Amazónii pôsobil aj roky slovenský misionár salezián páter Ján Šutka /1953-2014/.Je spomínaný aj slávny ekvádorský prezident Gabriel Garcia Moreno -2 x prezidentom Ekvádoru,ktorého nosatá mafia zavraždila.zastrelila r.1875.Moreno je vzor pravého,katolíckeho prezidenta,hlbobo oddaného Bohu,žijúceho hlboký duchovný život,kandidáta svätosti,ktorý je vzorom veriaceho katolíka-prezidenta a politika...a je miestom aj proroctiev rehoľnej sestry Mariana de Jesús Torres a proroctvá Panny Márie Dobrého diela z Quita,ktorá prišla do Ekvádoru zo Španielska /roku 1577 a do Ekvádoru prichádza zo svojho rodného Španielska v sprievode svojej tety a zároveň matky predstavenej a ďalších štyroch sestier ešte len štrnásťročná rehoľníčka Mariana de Jesús Torres (1563-1635), aby v hlavnom meste Quito pomohla založiť kláštor svojho rádu, františkánskych terciáriek, sestier Nepoškvrneného počatia/.