Ak tomu správne rozumiem, definitívne tým zakážu aj hlaholskú omšu rímskeho obradu? Na Slovensku síce bola dlhodobo aj tak "zakázaná", ale jej slávenie mali výslovne povolené (pápežským dekrétom spred nejakých 100 rokov) v Chorvátsku a v nejakých kláštoroch v Česku, vraj aby sa zachovala na miestach "kde vznikla".
Už len čakám, kedy nám zakážu aj piesne z JKS, kde sa ešte zachovala nejaká katolícka náuka, keď už z omšových textov a prosieb väčšinu vyškrtali.

Western Schism
Všade veriaci čelili nepríjemnému problému: kde je pravý pápež? Aj samotní svätí boli rozdelení: sv. Katarína Sienská, sv. Katarína Švédska, bl. Peter Aragónsky, bl. Uršulína z Parmy, Filip d'Alencon a Gerard de Groote boli v tábore Urbana [Rím]; sv. Vincent Ferrerský, bl. Peter Luxemburský a sv. Koleta patrili k strane Klementa [Avignon]. Najslávnejší doktori práv [14.] storočia boli dopytovaní a väčšina z nich sa rozhodla pre Rím. Teológovia boli rozdelení. Nemci, ako Henrich z Hesse alebo Langsteinu (Epistola concilii pacis) a Konrád z Gelnhausenu (Ep brevis; Ep. Concordice) sa prikláňali k Urbanovi; Pierre d’Ailly, jeho priateľ Filip de Maizieres, ich žiaci Jean Gerson a Nicholas z Clemanges, a s nimi celá parížska škola, obraňovali záujmy Klementa. Konflikt konkurenčných vášní a novosť situácie zapríčiňovala, že porozumenie bolo ťažké a jednomyseľnosť nemožná. Vo všeobecnosti učenci si osvojili názor svojej krajiny. Mocnosti si tiež zvolili strany. Väčšina talianskych a nemeckých štátov, Anglicko a Flámsko podporovali rímskeho pápeža. Na druhej strane, Francúzsko, Španielsko, Škótsko a všetky satelity Francúzska boli na strane avignonského pápeža. A presa Karol V. [francúzsky kráľ] prvý oficiálne navrhol kardinálom z Anagni zvolanie všeobecného koncilu, ale nebol vypočutý. Nanešťastie, súperiaci pápeži vyhlásili vzájomnú exkomunikáciu; vymenovali početných kardinálov, aby nahradili zbehov, a vyslali ich po celom kresťanskom svete, aby hájili ich vec, šírili ich vplyv a získali stúpencov. A kým sa tieto vážne a horlivé diskusie šírili medzi krajinami, Bonifác IX. nahradil Urbana VI. v Ríme a Benedikt XIII. bol zvolený za pápeža po smrti Klementa v Avignone. „Na lodi sú dvaja kapitáni, ktorí navzájom zápasia a protirečia si“, povedal Jean Petit na parížskom koncile (1406). Viacero cirkevných snemov sa zišlo v Paríži aj inde bez jasného výsledku. Zlo pokračovalo bez nápravy a dohody. Francúzsky kráľ a jeho ujovia začali byť unavení z podpory takého pápeža akým bol Benedikt, ktorý konal len podľa svojej nátury a spôsoboval zlyhanie každého plánu na zjednotenie. Navyše, jeho dane a rozpočtová prísnosť jeho úradníkov ťažko doliehala na biskupov, opátov a nižší klérus Francúzska. Karol VI uvoľnil svojich poddaných z poslušnosti Benediktovi (1398) a zakázal im po ťažkými trestami podriadiť sa tomuto pápežovi.
...
Koncil, ktorý sa zišiel v Pise pridal tretieho ašpiranta na pápežský trón k predošlým dvom (1409). Po mnohých konferenciách, projektoch, diskusiách (často násilných), intervenciách civilných autorít, katastrofách všetkých druhov, Kostnický koncil (1414) zosadil pochybného Jána XXIII. [v Pise], prijal abdikáciu zdvorilého a plachého Gregora XII a napokon zosadil aj zatvrdilého Benedikta XIII. 11. novembra 1417 zhromaždenie zvolilo Oda Colonnu, ktorý prijal meno Martin V. Tým sa skončila veľká západná schizma.

Len pripomeniem, že Kostnický koncil zvolal pápež Ján XXIII., ktorý z neho neskôr utiekol, a keď ho dolapili, bol odsúdený koncilom z najrôznejších zločinov (zhrnutých na 11. zasadaní na 9 stranách), napr.
Item quod dictus dominus Ioannes papa fuit & est pauperum oppressor, justitiae persecutor, iniquorum columna, simoniacorum statua, carnis cultor, vitiorum faex, a virtutibus peregrinus, consistoria publica fugiens, ac totus somno & aliis carnalibus deditus desideriis, vitae & moribus Christi totus contrarius, infamiae speculum, & omnium malitiarum profundus adinventor : adeo & intantum ecclesiam Christi scandalizans, quod inter Christi fideles vitam & mores suos cognoscentes vulgariter dicitur diabolus incarnatus. [stĺpec 71. v zbierke Labbe-Cossart (1672), 12.zv.]

@Jozef Christian Nie je to ako s inými cirkavmi, že si robia, čo chcú, su nejednotní a nemaju hierarchiu od hlavy až po pätu.
Treba si pozrieť, ako vznikalo cirkevné právo - bolo to zväčša na provinciálnych konciloch počas toho "tyranského" stredoveku. Avšak je pravda, že tá súčasná verzia už bola pekne centralisticky prečesaná zopár slobodomurárskymi kardinálmi, aby si mohli robiť, čo chcú. Toľko k synodálnej cirkvi. Biela je čierna a čierna je biela, čistý Orwell.

To by ma zaujímalo, ako by náš multinick riešil situáciu dvojpápežstva a trojpápežstva (ktorá nastala v tom istom "temnom" stredoveku).

Mt 23,13-15.24-36
Ale beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci; preto, že zatvárate kráľovstvo nebeské pred ľuďmi, lebo sami doň nevchádzate a ani vchádzajúcim vstúpiť nedáte. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci; preto, že prežierate domy vdovám, kým sa modlíte dlhé modlitby; preto dostanete sa do súdu väčšieho. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci; preto, že precestúvate more i zem, aby ste získali jedného novoverca; a keď je získaný, činíte z neho pekelníka, dvakrát horšieho, nežli ste vy.
...
Vodcovia slepí, preciedzate komára, kdežto pohlcujete ťavu. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci; preto, že čistíte vonkajšok pohára a misy, kdežto vnútri plní ste lúpeže a nečistoty. Slepý farizeju, vyčisť najprv vnútrajšok pohára a misy, aby aj ich vonkajšok bol čistý. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo podobní ste hrobom zalíčeným, ktoré sa zvonku zdajú ľuďom krásnymi, kdežto vnútri sú plné mŕtvych kostí a všelikej nezdoby. Tak i vy zvonku zdáte sa ľuďom spravedlivými, kdežto vnútri plní ste pokrytectva a neprávosti. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, ktorí staviate hroby prorokom a ozdobujete spravodlivým pomníky, a hovorievate: Keby nás bolo bývalo za dňov našich otcov, neboli by sme bývali ich účastníkmi v krvi prorokov. Tak teda vysvedčujete sami o sebe, že ste synmi tých, ktorí zabíjali prorokov. I vy naplňte mieru svojich otcov. Hadi, plemeno vreteničie, jako ujdete osudu pekelnému? Preto, hľa, ja posielam k vám prorokov a mudrcov a zákonníkov, a z tých (niektorých) zabijete a ukrižujete, a (niektorých) z nich ubičujete vo svojich synagogách a budete ich prenasledovať z mesta do mesta, aby prišla na vás všetka krv spravedlivá, ktorá bola vyliata na zemi od krvi Abela spravedlivého až po krv Zachariáša, syna Barachiášovho, ktorého ste zabili medzi chrámom a oltárom. Veru, povedám vám: všetko toto príde na toto pokolenie.

† 5.7.2017 kard. Joachim Meisner (83 r.)
† 6.9.2017 kard. Carlo Caffara (79 r.)
† 4.11.2020 o. Miroslav Čajka (o. Eirene) (68 r.)
† 20.9.2021 dr. René Balák (53 r.)
† 31.12.2022 Benedikt XVI. (95 r.)
† 10.1.2023 kard. George Pell (81 r.)

teraz nedávno mi vydavateľstvo Elsevier dávalo vypĺňať akýsi "nediskriminačný" dotazník. Po obligátnej otázke o dženderi (muž, žena, nebinárny alebo premenlivý, nechcem uviesť) bola otázka na etnickú skupinu. Medzi iným tam bola na výber západoeurópska (kde medzi príkladmi uviedli Grécko) a východoeurópska (kde uviedli Maďarsko a Poľsko). Okrem toho, že že to nesedí geograficky ani "kultúrne" (ak si dobre pamätám ten bordel okolo smetiakov a inde v Aténach), nesedí to ani historicky - Grécko bolo predsa súčasťou východorímskej ríše a my aj s Poľskom a Maďarskom sme sa štandardne rátali k satelitom západnej "rímskej ríše". Potom ma napadlo, že možno to rozdelili podľa vlády komunistov.

Ale teraz mi je všetko jasné: sodoma-pozitívni sú západniari a odmietači sú zaostalí východniari.

Zakladať takéto tvrdenia na nejakou youtubovom kanáli je prinajmenšom naivné. Chcelo by to nejaký seriózny vedecký článok, kde sa porovná to, čomu naozaj vedci verili, čo sa presne vyvrátilo, a čo presne sa nové dokázalo. Nie nejaké populárno-marketingové frázy na získanie pozornosti.
Za prvé, nepresnosti vo veku vesmíru: Už dlhšie je problém s presným určením Hubbleovej konštanty. Avšak to súvisí z jej určením z pozorovania hviezd, galaxií a pod., ktorých vzdialenosť môže mať isté nepresnosti, povedzme rádovo 10%, čo je tiež známa vec, a na spresňovaní sa samozrejme pracuje. Najpresnejšie odhady veku vesmíru (tých 13,7 miliárd rokov) a zastúpenia tmavej hmoty a energie však pochádzajú z pozorovania reliktného žiarenia a jeho nehomogenít, čo je najvzdialenejší možný svetelný zdroj. Vzdialenejšie zdroje sú už len reliktové neutrína a reliktové gravitačné vlny, a u oboch je pozorovanie veľmi obtiažne až nemožné.
Za druhé, vývoj galaxií, vraj "od jednoduchších k zložitejším". Neviem odkiaľ vzali tento predpoklad, ktorý teraz idú vyvracať. Najvzdialenejšie pozorovateľné objekty boli donedávna kvazary, aj to len preto, že veľmi silno svietia - sú to aktívne superťažké čierne diery (ktoré vo svojej blízkosti samozrejme nepodporujú žiadne zložitejšie štruktúry). Takže do nich padá materiál, ktorý v nich natrvalo zmizne, čo je určite proces od zložitejšieho k jednoduchšiemu (resp. proces prudkého vzrastu entropie). Prakticky v každej galaxii je v centre supermasívna čierna diera, a tá musela nejak vzniknúť (mimochodom, to je tiež doteraz neobjasnená otázka - prechod od hviezdnych čiernych dier k supermasívnym). To čo teraz vnímame ako "zložitejšie štruktúry", boli len jednoducho príliš ďaleko, takže do čiernej diery nespadli, a svietili slabo, takže ich s doterajšími teleskopmi nevideli. Napokon, počítačové simulovanie niečoho tak veľkého ako galaxia je značne náročné a je dosť možné že sa museli urobiť nejaké predbežné (nesprávne) predpoklady, ktoré potom viedli k odlišným výsledkom než sa teraz pozorujú. Proste nič fundamentálne sa tým zrejme nevyvrátilo.
Za tretie, homogenita a izotropia vesmíru: Aj na veľkých škálach je vesmír dosť nehomogénny, pričom homogenitu vidno len po dostatočnom spriemerovaní. A odchýlka 0,5% v tomto kontexte naozaj nie je signifikantná (to iste uzná každý, kto spracovával nejaké reálne štatistické dáta). A je tu aj jeden filozofický lapsus kresťanského interpreta: Ateistickí vedci by práveže najradšej videli nehomogénny vesmír, s pomaly sa meniacimi fyzikálnymi zákonmi, lebo práve to odpovedá ateistickým hypotézam multivesmírov a eternal inflation. A naopak, stabilita fyzikálnych konštánt a homogénny vesmír viac zodpovedá kresťanskému hľadisku (ako zjavne pochopil aj Jiří Grygar), lebo Boh od začiatku stanovil prírodné zákony vhodné pre život a človeka, a tie sa už nemenia.

A moja "obľúbená" vynechávka je v Mt 27,24:
Neovulgata: Videns autem Pilatus quia nihil proficeret, sed magis tumultus fieret, accepta aqua, lavit manus coram turba dicens: “ Innocens ego sum a sanguine hoc; vos videritis! ”.
SSV: Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“
Vulgata Clementina: Videns autem Pilatus quia nihil proficeret, sed magis tumultus fieret : accepta aqua, lavit manus coram populo, dicens : Innocens ego sum a sanguine justi hujus : vos videritis.
Hlinka-Donoval: Vtedy Pilát, keď videl, že nič neosoží, lež tým väčší hluk povstáva, vzal vodu, umyl si ruky pred ľudom a riekol: Ja som nevinný v krvi tohto spravedlivého: Vy uvidíte!
bible kralická: A vida Pilát, že by nic neprospěl, ale že by větší rozbroj byl, vzav vodu, umyl ruce před lidem, řka: Čist jsem já od krve spravedlivého tohoto. Vy vizte.
český ekumenický preklad: Když Pilát viděl, že nic nepořídí, ale že pozdvižení je čím dál větší, omyl si ruce před očima zástupu a pravil: „Já nejsem vinen krví toho člověka; je to vaše věc.“
grécky Brandscheid 1907: Ἰδὼν δὲ ὁ Πειλᾶτος ὅτι οὐδὲν ὠφελεῖ ἀλλὰ μᾶλλον θόρυβος γίνεται, λαβὼν ὕδωρ ἀπενίψατο τὰς χεῖρας ἀπέναντι τοῦ ὄχλου, λέγων· Ἀθῷός εἰμι ἀπὸ τοῦ αἵματος τοῦ δικαίου τούτου· ὑμεῖς ὄψεσθε.
grécky Nestle-Aland 26th (1979): ἰδὼν δὲ ὁ Πιλᾶτος ὅτι οὐδὲν ὠφελεῖ ἀλλὰ μᾶλλον θόρυβος γίνεται, λαβὼν ὕδωρ ἀπενίψατο τὰς χεῖρας ἀπέναντι τοῦ ὄχλου, λέγων, Ἀθῷός εἰμι ἀπὸ τοῦ αἵματος τούτου· ὑμεῖς ὄψεσθε.
grécky pravoslávny (1904): ἰδὼν δὲ ὁ Πιλᾶτος ὅτι οὐδὲν ὠφελεῖ, ἀλλὰ μᾶλλον θόρυβος γίνεται, λαβὼν ὕδωρ ἀπενίψατο τὰς χεῖρας ἀπέναντι τοῦ ὄχλου λέγων· ἀθῷός εἰμι ἀπὸ τοῦ αἵματος τοῦ δικαίου τούτου· ὑμεῖς ὄψεσθε.

@David Petr Dvořák Pokiaľ by sa malo doslovne chápať nehýbanie sa Zeme - čo potom zemetrasenia? A ako jeden celok je Zem dostatočne tuhým telesom. Ale ten výrok je určite pravdivý v inom zmysle: Fyzikálne konštanty, ktorými sa riadi Vesmír, sú podľa všetkých výskumov nemenné. Myslím samozrejme bezrozmerné konštanty, napr. konštanta jemnej štruktúry (pre elektromagnetizmus), a tiež hmotnosti elementárnych častíc vztiahnuté k Planckovej hmotnosti. A pritom by sa ateistickým vedcom veľmi dobre hodili meniace sa konštanty. Tým nemyslím konštanty typu rýchlosť svetla, Planckova, Boltzmannova a gravitačná konštanta, elementárny náboj, permitivita a permeabilita vákua - tie sú v skutočnosti akýmisi prevodovými parametrami medzi rôznymi druhmi jednotiek, ktoré sme si kedysi zvolili, ale ktoré v skutočnosti nie sú nezávislé.

A že je Zem a človek stredom Vesmíru sa tiež dá dobre chápať napr. v zmysle rozmerových škál v logaritmickom meradle.
10^-35 m - Planckova dĺžka (najmenšia zmysluplná dĺžka vo fyzike)
10^-18 m - najmenší rozmer, kam môže dovidieť dnešná experimentálna fyzika (napr. LHC)
10^-10 m - rozmer atómu
1 m - človek
10^7 m - Zem
10^12 m - Slnečná sústava
10^26 m - rozmer pozorovateľného Vesmíru

A čo sa týka vody nad oblohou - nie je predsa vodík hlavnou zložkou Vesmíru? Alebo sme vari mali čakať, že autor Biblie nám napíše: Fyzikálne zákony, ktorými sa riadia deje na Zemi, sú nemenné. Nad oblohou sa nachádza najmä vodík, ktorý po zlúčení s kyslíkom, ktorý dýchame, vytvára vodu. Človeka a Zem Boh stvoril v takom rozmere, ktorý je zhruba uprostred medzi logaritmicky vzatým rozmerom Vesmíru a rozmerom elementárnych častíc. Zem rotuje, ale inak je pomerne stabilným telesom s dostatočne silným magnetickým poľom, ktoré nám chráni atmosféru pred odfúknutím slnečným vetrom; a atmosféra drží pri Zemi gravitačným poľom. Navyše tá gravitácia nie je až tak silná, aby zabránila človeku vypustiť rakety mimo Zeme a skúmať Slnečnú sústavu. „Ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko.“ Múd 11,20

K videu (ak ide o to, ktoré tu už pred časom bolo) mám len toľko, že rýchlosť svetla tam a späť musí byť rovnaká, a to nie kvôli tomu, že by sa dala priamo zmerať, ale kvôli tomu, že sa dá určiť aj nepriamo - z permitivity a permeability vákua - to sú vlastnosti elektromagnetického poľa, ktoré sa dajú merať meraním síl medzi elektricky nabitými telesami a drôtmi s elektrickým prúdom.
ε₀ je permitivita vákua
µ₀ je permeabilita vákua
c je rýchlosť svetla
- platí medzi nimi vzťah:
1/c² = ε₀ ⋅ µ₀

To by som rád videl človeka, ktorý by toto chcel mať v dome, čo sa tam popisuje. Aj prví kresťania v Ríme asi tiež veľmi túžili nechať sa zožrať levmi, aby niekto zarobil. Alebo asi bolo lákavé byť mníchmi, ktorí prácne prepisovali antické knihy v prvom tisícročí (to musel byť vskutku výnosný biznis!) a periodicky im tie kláštory vypaľovali predchodcovia dnešných "civilizovaných národov" Európy. Toľko k lákaniu ovečiek. Každý bude zodpovedný predovšetkým za vlastnú dušu.

Giovanni Boccaccio - Dekameron/Den prvý/Povídka druhá
Abraham žid, pohnut Giannottem di Civigny, odebéře se ke dvoru římskému, a vida tu nešlechetnost kněží, vrátí se do Paříže a stane se křesťanem.
...
Jakož jsme, rozmilé dívky, slyšeli kdysi vypravovat, žil v Paříži bohatý kupec a dobrý člověk, nazvaný Giannotto di Civigni, poctivý a spravedlivý, provozoval velké obchody se sukny, a žil v důvěrném přátelství s jakýmsi bohatým židem Abrahamem, rovněž poctivým a spravedlivým.

Giannotto vida poctivost a spravedlnost Abrahamovu, počal se velice rmoutiti, že duše člověka tak poctivého, rozšafného a dobrého pro nedostatek víry jest odsouzena ke věčnému zatracení. I jal se jej přátelsky prositi a domlouval mu, aby zanechal bludů víry židovské a obrátil se ke pravdám křesťanství, jež, jakož mohl pozorovati, vždy více a více všude prospívalo a se rozšiřovalo, jakožto víra svatá a samospasitelná, kdežto židovství stále vůčihledě ubývalo a blížilo se svému konci. Žid vždy odpovídal, že mimo víru židovskou nezná víry jiné, svaté a samospasitelné; a když již se ve víře té narodil, že v ní chce i žíti i umříti; a nic na světě že jej od ní neodvrátí.

Giannotto však proto nikterak neustal a když minulo několik dní, jal se opět domlouvati židovi a přesvědčovati jej důvody, jakých asi kupec nejlepších míti může, proč víra naše lepší jest víry židovské.

Ačkoli pak byl žid veliký mistr písma židovského, přece (buď že jej k tomu pohnulo velké přátelství ke Giannottovi aneb že slova, která Duch svatý vložil na jazyk člověka neučeného, to spůsobila) židovi počaly se velice líbiti výklady Giannottovy, ale dosud tvrdošijně trval na své víře a nechtěl se dát od ní odvrátit. Čím byl žid tvrdošijnější, tím více Giannotto neustával naň nalehati, až Abraham konečně povolil tomuto usilování, řka: „Dobře, Giannotto, chceš, abych se stal křesťanem, a jsem ochoten tak učiniti, ale dříve pocestuji do Říma, abych viděl toho, o němž pravíš, že je náměstkem Božím na zemi, a abych pozoroval jeho život a mravy, jakož i bratří jeho kardinálů; a budou-li se mi zdáti tací, že budu moci podle tvých slov a jejich skutků přesvědčiti se, že víra vaše lepší jest nežli naše, učiním, co jsem ti slíbil: ne-li, zůstanu židem, jako dosud.“

Když to Giannotto uslyšel, zarmoutil se nad míru a pravil sám k sobě: „Všechna moje snaha, o níž jsem myslel, že ponese výborné ovoce, jest zmařena, ač jsem již myslel, že jsem obrátil svého přítele. Neboť půjde-li ke dvoru římskému a uvidí prostopášný a nevázaný život kněží, nejen že se nedá pokřtíti, ale kdyby byl již křesťanem, spíše se dá opět na židovskou víru.“

I obrátiv se k Abrahamovi, pravil: „Ale, příteli, k čemu bys podstupoval takové trampoty a útraty, jakých třeba k cestě do Říma? Nemluvě o tom, že pro člověka tak bohatého, jako ty, je tolik nebezpečí na zemi a na moři. Což myslíš, že zde není nikoho, kdo by tě pokřtil? Máš-li v příčině naší víry ještě nějaké pochybnosti, vždyť zde je dosti učených a moudrých mužů, kteří by ti vysvětlili vše, co bys si přál neb nač bys se tázal. Proto myslím, že by tvoje cesta byla docela zbytečná. Pomysli si, že jsou tam preláti a kněží tací, jaké jsi mohl viděti zde, a ještě mnohem lepší, poněvadž jsou stále na blízku nejvyššímu pastýři. A proto odlož si toto namahání, poslechna mé rady, na jinou příležitost, třeba k vůli nějakým odpustkům, a pak snad pojedu s tebou.“

„Věřím ti, Giannotto, že mluvíš pravdu,“ odpověděl žid, „ale abych na místě mnohých slov řekl jediné: jsem pevně odhodlán, chceš-li, abych učinil, oč jsi mne tolikrát prosil, cestu onu podniknouti, jinak z toho ze všeho nebude nic.“

Giannotto vida pevnou jeho vůli, pravil toliko: „Dej ti Bůh šťastnou cestu,“ ale pomyslel si, že jak živ křesťanem se nestane, jakmile římský dvůr spatří. Avšak poněvadž sám při tom ničeho neztratil, nebránil mu více.

Žid vsedl na kůň a co nejrychleji putoval k Římu. Přibyv do Říma, byl od svých souvěrců velmi počestně přijat. A přebývaje tu, nezmíniv se nikomu o příčině svého pobytu, opatrně počal pozorovat spůsoby papeže, kardinálův, prelátův a jiných duchovních dvořanův papežského dvora, a dle toho, co pozoroval, jsa člověk velmi bystrého vtipu, a jinými býval na to neb ono upozorňován, shledal, kterak všichni, od nejmenšího až k největšímu, oddáni jsou všem hanebnostem smilstva, ale ne toliko přirozeného, než i hříchu sodomskému beze studu a výčitek svědomí; tak že moc nevěstek, rozličných milostnic a milostníků i v nejdůležitějších věcech rozhodovala. Mimo to poznal, že jsou vůbec oddáni obžerství a chlastu a veškeré nestřídmosti, a spíše sluhové břicha, jako nerozumné dobytče.

Pozoruje bedlivěji, seznal ve všech lakomce a sobce, peněz shrabovače, kteří prodávali vše, lidskou i božskou krev, i statky Boží, ať to bylo cokoli, ať náleželo svátostem neb záduším, všechno prodávali a kupovali za peníze, a provozovali větší obchod a měli více dohazovačů, než v Paříži bývá pro obchod se sukny nebo jiným zbožím. Při tom chytře špatným skutkům pěkná jména dávali; svatokupectví přezdívali poplatek z nastolení, lakotě pak podpory, jako by Bůh dbal významu slov a neprohlédl jejich zločinné úmysly a srdce, a dal se ošiditi pěknými slovy, jako tomu bývá u lidí. Viděl ještě mnoho jiných věcí, o kterých je lépe pomlčeti, a jež se vesměs židovi co řádnému a střídmému muži nanejvýš protivily, a shledav, že dosti viděl, odhodlal se odejeti zase do Paříže, a tak také učinil.

Giannotto zvěděv o jeho příjezdu, neměl ani nejmenší naděje, že by se byl dal pokřtíti, neb že by tak teprve učiniti chtěl, odebral se k němu a oba svoje shledání slavili co nejsrdečněji. Když si žid byl několik dnů odpočinul, ptal se ho Giannotto, co soudí o svatém otci, o kardinálech a o ostatních dvořanech.

„Špatně se mi líbí, a Bůh ať jim učiní, jak zasluhují,“ odpověděl rychle žid, „neboť, pravím ti, že dovedl-li jsem správně pozorovat, neviděl jsem u nich ani svatost, ani pobožnost, ni dobrý příklad neb skutek, aniž cokoli chvalitebného, co by duchovní, dle mého zdání, měl dávat na jevo, ale jen smilstvo, lakomství a svatokupectví, a jiné ještě horší věci, ač mohou-li ještě horší býti, a to viděl jsem tak hojně a tak často, že se mi Řím zdál býti spíše dílnou ďáblovou, než Kristovou. A jak se mi zdá, váš vrchní pastýř a následkem toho i všickni ostatní a celý jeho dvůr, pracují k tomu se vší pečlivostí, s veškerým umem a všemožným spůsobem, aby zničili úplně a vypudili ze světa náboženství křesťanské, jehož by měli býti základem a podporou. Když však vidím, že nedochází k tomu, oč usilují, ale že víra vaše se čím dále tím více množí, tím více že se stává slavnější a skvělejší, tu zdá se mi, že soudím právem, že Duch Svatý jako nejlepší a nejpravější všech jiných věr jest jejím základem a podporou. Ačkoliv jsem tudíž dosud upjatě a zatvrzele vzpíral se tvým výkladům, a nechtěl se státi křesťanem, pravím ti nyní zcela upřímně, že nic na světě mi nezabrání, abych se stal křesťanem. Pojďme do kostela, a dej mne pokřtíti dle obřadů vaší svaté víry.“

Giannotto, který očekával pravý opak závěrku této řeči, velmi se potěšil, slyše jej takto mluvit. Šli spolu do chrámu Matky Boží v Paříži a vyhledali duchovní, aby Abrahama pokřtili. Tito uslyševše, že si toho sám přeje, ihned tak učinili. Giannotto byl mu kmotrem a dal jej jmenovati podle sebe, dav jej od nejctihodnějších učenců vyučovati naší víře, které se také brzy přiučil, a byl pak dobrým a spravedlivým člověkem bohumilého života.

Pána Machalu treba obhájiť skôr v tom zmysle, že ak už tu je nastolená téma plochej Zeme (a evidentne dosť ľudí sa na to chytilo), tak je určite vhodné rozobrať jednotlivé argumenty aj vo verejnoprávnej televízii, aby sa aspoň trocha kompenzovali defekty súčasného školského systému. A to, ako on konkrétne odpovedal, by som mu aj odpustil, lebo bol nachytaný dosť podlým spôsobom a človek narýchlo nemusí úplne správne sformulovať myšlienky. Už aj vzhľadom k tomu, že k mentálnej výbave novinárov len málokedy patrí aj seriózne prírodovedecké vzdelanie (áno, a týka sa to aj a predovšetkým liberálnych plátkov) - s tým majú skúsenosti asi všetci prírodovedci, od ktorých chceli napísať nejaký článok do mainstreamu - že ako sa im ho redakcia potom snažila "zjednodušiť", alebo hoci len "jazykovo skorigovať".

A práve po tejto línii (kompenzácia defektov školského systému) sa dá najlepšie zavrhnúť "liberálna hodnota", že o pravde sa nediskutuje. Prípadne, pre menej chápavých, možno dodať prirovnanie, že ak sa o fakte guľatej Zeme nesmie diskutovať, potom sa nemá čo diskutovať ani o fakte dvoch pohlaví. Resp. ekvivalentne: Ak sa môže diskutovať o počte pohlaví (alebo o prípustnosti pedofílie - čo sa udialo v denníku SME - pozn. pre českých diskutérov), potom sa môže diskutovať aj o tvare Zeme.

Určite by takéto témy boli záslužnejšie ako kdejaké reality show a pripečené seriály.

Smutné je, že ľudia riadiaci túto plochozemskú propagandu takmer určite tej plochej zemi neveria (kdesi sa tu písalo, že riaditeľ jednej takejto skupiny bol dokonca evolucionista). Na to, akú vytvárajú sofistikovanú grafiku, musia byť dostatočne inteligentní, aby si vedeli zrátať 2 a 2. Ale našli si zaujímavý zdroj príjmu, tak ho využívajú. A to je aj ďalšia ukážka toho, ako inteligentní vládnu nad menej inteligentnými, aj keby tí druhí si namýšľali niečo iné. A aby tú moc (a príjem) udržali, snažia sa tých hlúpejších ešte viac ohlúpnuť. Myslím že príkladov z televízie a internetu je dostatok.

Ďalší faktor bude asi ten, že ľudia v meste, okrem hlúpnutia kvôli neprirodzenému prostrediu, zrejme ani nikdy poriadne nevideli hviezdnu oblohu.

No nič, asi si naozaj budem musieť zostrojiť to Foucaultovo kyvadlo a zmerať si ním zemepisnú šírku...

OK, tú dokonalosť som myslel etymologicky, čiže ako "dokončenosť" (perfectus, teleios) - že anjelom už v ich prirodzenosti nič nechýba, zatiaľ čo človek (a ostatné pozemské tvory) trpí porušiteľnosťou (minimálne teda tým druhým zákonom termodynamiky - potreba jedla a pod.) a smrťou, ktorá sa nezhoduje s jeho pudom sebazáchovy; a že človek aj naozaj bude "dokončený" pri vzkriesení. Ale je pravda, že slovo dokonalosť sa v Písme vzťahuje aj na Boha:

Mt 5,48
Ἔσεσθε οὖν ὑμεῖς τέλειοι, ὡς ὁ πατὴρ ὑμῶν ὁ οὐράνιος τέλειός ἐστιν.
Estote ergo vos perfecti, sicut et pater vester caelestis perfectus est.

hoci na Bohu nebolo čo dokončovať, lebo je večný. Možno to bolo myslené symbolicky, že od Boha ako vzorovej príčiny vychádzame a máme sa k nemu blížiť ako k cieľu.

Na to odpustenie každému by som sa určite nespoliehal; jednak prečo by Ježil bol musel umrieť takou strašnou smrťou, ak by to nakoniec bolo všetko jedno; jednak bolo už dosť zjavení, kedy Ježiš a Panna Mária ukázali rôznym vizionárom peklo, takže to asi nerobili len tak? A napokon by sa dal uviesť argument podobenstva - Boh v hmotnom svete stvoril podobenstvá vecí nadprirodzených a Pán Ježiš sám počas života niektoré vysvetlil. A dnes už vieme, že existujú vo vesmíre čierne diery (sťaby podobenstvo pekla), z ktorých nič neunikne; a aj ich prípadné vyparovanie môže začať až vtedy, keď teplota vesmíru poklesne pod formálnu teplotu týchto čiernych dier, čo sa tak skoro nestane, takže aj keby dovtedy vesmír prežil, všetky väčšie objekty vo vesmíre už budú kauzálne oddelené, a teda takmer celý vyparený obsah čiernych dier bude tentokrát za "expanzným" horizontom (namiesto Schwardschildovho); čo je takmer rovnaký výsledok. Samozrejme, prípadný pozorovateľ bude čiernou dierou už dávno rozomletý, takže nemôže uniknúť vyparovaním v nejakom zmysluplnom stave. - Takto som to rozobral len pre účel podobenstva a otázky večnosti čiernej diery.

Čo sa týka virtualizácie vesmíru, tá kladie značné nároky už len kvôli jeho kvantovej povahe. Takže príslušná myseľ musí byť na úplne inej kvalitatívnej úrovni, a naozaj by toho bol schopný len nekonečný Boh. Avšak aj keby bol hmotný svet len ilúziou, stvorené duše zrejme ilúziou nebudú. Aj preto si treba dať pozor, že skutky takejto reálnej duše môžu mať eventuálne fatálny dosah. Lebo to už nie je len hranie sa s ilúziou hmoty, kde sa hádam dá čo-to opraviť. Kvantová teória zároveň zabezpečuje, že túto ideu vesmíru (a poznanie budúcnosti = prozreteľnosť) má jediná myseľ, a to nekopírovateľným spôsobom, a tým je zabezpečená aj slobodná vôľa jednotlivých účastníkov (duší).

A napokon idea multivesmíru (a tiež tzv. eternal inflation) je podľa mňa zavedená hlavne na vyhnutie sa nutnosti Stvoriteľa. Lebo je naozaj zbytočné v mysli rozvíjať idey vesmírov, ktoré sú sterilné na život, a zároveň absolútne nepozorovateľné. Už aj tento náš obsahuje dosť "zbytočného" materiálu (ktorý je ale nutný kvôli tej entropii, ako som uviedol vyššie).
------------------
O tých dvoch článkoch:
K zmršťovaniu vesmíru pri súčasnom zvyšovaní hmotnosti častí treba povedať toľko, že v tom prvom článku ide len o sofistikovanú transformáciu súradníc s preškálovaním poľa (evidentne si zvolili fixáciu v skalárnej krivosti). To jeho fiktívne kosmonové pole sa totiž viaže priamo na gravitáciu, čím sa mení nielen hmotnosť častíc, ale aj gravitačná konštanta. Len hmotnosť neutrín sa vraj mení ináč (zrejme tým, že dochádza k pomalšiemu alebo žiadnemu škálovaniu hmotnosti tzv. ťažkého pravotočivého neutrína, ktoré je skrz "hojdačkový" mechanizmus zodpovedné za nízku hmotnosť tých bežných, ľavotočivých neutrín). A tiež počiatok času neodstránil, len ho pretransformoval do mínus nekonečna (čo sa nedá chápať ako riadne odstránenie singularity; tým by mohla byť len transformácia na iný, ale konečný čas). A celkovo sa vôbec nechváli tým, že popri preškálovaní hmotností a rozmerov dochádza aj k preškálovaniu času. Ale práve čas si môžeme zvoliť ako základnú veličinu (lebo sa dá merať najpresnejšie), podľa ktorej kalibrujeme ostatné (teda vzdialenosť a hmotnosť), ako je to aj v súčasnej revízii jednotiek SI. A akonáhle zafixujeme kalibráciu času, vesmír sa podľa pozorovania jednoznačne rozpína.

Ak by sme brali tradičného Higgsa, nie takého viazaného priamo na gravitáciu (ktorého nazval cosmon), tak zmena interakcie Higgsovho poľa, vedúca k zmene hmotnosti častíc, by sa nutne niekde pozorovateľne prejavila, lebo gravitačná škála by zostávala rovnaká - teda eventuálne by tie negravitačné Higgsove škály narazili na tú gravitačnú. A navyše, väčšina hmotnosti hmoty v našom svete nie je generovaná z Higgsovho poľa, ale dynamicky z "vymrznutia" silnej interakcie (QCD) pri asi 1 GeV - a táto škála závisí zrejme od tzv. GUT škály ktorá je asi pri 10^16 GeV (tesne pod gravitačnou škálou na 10^19 GeV). Takže by sa súčasne museli meniť Yukawovské parametre Higgsovej interakcie a zároveň GUT škála, aby sa tým dal oklamať fyzikálny pozorovateľ.

Napokon, k článku všeobecne: Síce treba priznať, že nájdene rôznych symetrií, vrátane transformácie súradníc, môže viesť k odhaleniu napr. nejakej ďalšej interakcie, ale ja som skôr skeptický k užitočnosti tejto konkrétnej štúdie.

A čo sa týka likvidácie entropie v Penrosovom scenári, tak síce je pravda, že čierna diera má najvyššiu možnú hustotu entropie (na hmotnosť), a teda nemá problém prijímať ďalšiu prostredníctvom pohlcovania hmoty alebo energie, ale zase má malý dosah pôsobnosti. Možno pri eventuálnom zmršťovaní vesmíru sa tá pôsobnosť zvýši. A na druhej strane, ako sa tá uskladnená entropia potom zlikviduje? Ale Penrosovu knihu som nečítal, tak nebudem ďalej špekulovať.

Anjelov stvoril dokonalých. Ale keď časť z nich padla, boli zatratení už raz navždy. To je nadprirodzený svet. Boh sa rozhodol stvoriť aj prirodzený svet. Podľa zmyslu slova "prirodzený" vyplýva, že v tomto druhom svete platia nejaké (prirodzené) zákony, ktorými sa tento svet riadi akoby nezávisle od Boha. Nezávisle samozrejme len v takom-podobnom zmysle, v akom aj slobodné duše (anjeli a ľudia) konajú svoje skutky slobodne, čiže tak, že za nich môžu byť braní na zodpovednosť.

Akonáhle sa má svet riadiť zákonmi, tieto zákony nemôžu byť ľubovoľné, napr. musí vždy platiť 2+2=4. Takisto sa napríklad matematikmi zistilo (David Hilbert), že nemôže (v hmotnom svete) existovať skutočné nekonečno (napr. nemožno reťaziť príčiny do minulosti do nekonečna). V súčasnej aplikovanej matematike sa síce nekonečno používa, ale len vo forme akéhosi limitného spočítateľného nekonečna, ktoré sa vždy dá transformovať (duálne zobraziť) na ekvivalentné konečné entity (ak sa snažíme pracovať s takým nekonečnom, ktoré sa takto transformovať nedá, vedie to k paradoxom, ktoré protirečia elementárnym zákonom hmotného sveta). Skutočne nekonečný môže byť len Boh.

Teda aj fyzikálne zákony nemôžu byť úplne ľubovoľné (napr. v kvantovej teórii poľa platí dosť prísne kritérium renormalizovateľnosti, ktoré značne ohraničuje možné interakcie; kvantová teória potom určuje chemické vlastnosti prvkov atď.). Dokonca je do istej miery (metafyzickým) zázrakom, že vôbec je možný taký fyzický svet, v ktorom môže existovať život.

Samozrejme zostáva otázka, prečo je hmotný svet stvorený tak, že jeho zákony pokrývajú takmer celú oblasť jeho pôsobnosti až natoľko, že sa zdá, akoby Boh ani nemusel existovať. Na túto otázku ma napádajú dve možné odpovede:
a) Stvorenie sveta s takými zákonmi, ktoré fungujú až takmer autonómne, svedčí o múdrosti Stvoriteľa. Teda urobil to na svoje väčšie oslávenie.
b) Súvisí to s možnosťou, že človek (ako slobodná entita zakotvená "jednou nohou" v hmotnom svete) aj po páde v raji (a následne aj pri našich hriechoch) dostal možnosť odpustenia a spásy. Čiže človek nekonal úplne autonómne, ale bol ohraničený zákonmi prirodzenosti, ktorá nebola "dokonalá" (anjelská). Teda existovala pre neho možnosť ospravedlnenia, lebo kto nekoná úplne slobodne, nepadá na neho plná zodpovednosť.

Teda podľa mňa niektorí nesprávne hovoria, že Božia vôľa je postačujúcou podmienkou existencie vesmíru (akoby vesmír vznikol UŽ vtedy, keď na neho Boh pomyslel, a to ľubovoľný). Myslím si, že to je inak: Božia vôľa je nutnou podmienkou existencie vesmíru. Ďalšou podmienkou je vôbec logická realizovateľnosť vesmíru. (Teda že vesmír vznikol AŽ vtedy, keď Boh o tom rozhodol a vybral nejaký realizovateľný variant.)

Možno namietať, že aj keď z kvantovej mechaniky vyplývajú nejaké ohraničenia na možný fyzický svet, že si hádam možno predstaviť nejaký iný základ fyziky, na ktorom by sa dal vybudovať ľubovoľný svet. To môže byť problémom, lebo napríklad Newtonova mechanika neposkytuje žiaden jednotiaci princíp, takže bez kvantovej mechaniky by bol fyzický svet nanajvýš len náhodným chaotickým zhlukom objektov bez dobre definovaných vlastností a interakcií. A práve v základoch kvantovej mechaniky stoja také veci ako symetrie, kvantovanie poľa, ktoré vnášajú poriadok a konečnosť do hmotného sveta, ale zároveň tam zostáva akási neuchopiteľnosť v prípade tzv. náhodných procesov (t.j. pri dekoherencii viacčasticovej vlnovej funkcie), kade môžu pôsobiť nadprirodzení činitelia (Boh a duše).

Ešte možno dodatočnú poznámku k chaosu. Fyzikálne zákony bez zjavného riadiaceho činiteľa musia obsahovať niečo ako druhý zákon termodynamiky - teda zvyšujúcu sa neusporiadanosť, alebo teda zánik užitočnej informácie (napr. usporiadaných štruktúr). Matematicky sa to popisuje veličinou entropia, ktorá je logaritmom počtu mikrostavov, ktoré zodpovedajú ekvivalentnému makrostavu (jednotke štruktúry). Entropia musí vždy narastať s časom (t.j. procesy prebiehajú v smere najvyššej pravdeodobnosti), takže pri zhruba stabilnom globálnom počte mikrostavov musí dochádzať k poklesu počtu rozlíšiteľných makrostavov (teda k zániku usporiadaných štruktúr). Ekvivalentne sa entropia popisuje pomocou teploty: teplo Q vymenené rovnovážnym spôsobom pri teplote T vedie k prenosu entropie S = Q/T. Čiže napr. odobranie tepla z chladného predmetu vyžaduje väčší pokles entropie než jeho odobratie z teplého predmetu.

Ako je teda možné, že vo vesmíre pretrvali, či dokonca vznikajú usporiadané štruktúry? Je to možné:
a) vďaka rozpínaniu vesmíru, ktoré viedlo k poklesu priemernej hustoty entropie (hoci súhrnná entropia stúpala) a aj teploty vesmíru.
b) vďaka potenciálovým bariéram, ktoré umožnili zachovať "užitočnú" (nie tepelnú) energiu v hmote a uvoľňovať ju neskôr postupným a koncentrovaným spôsobom - jadrovou fúziou vo hviezdach
Táto energia potom slúži ako akási protiváha entropie: Zo Slnka prijíma Zem nízkoentropickú energiu (svetlo - energia rovnovážne vyžiarená pri vysokej teplote) a zo Zeme sa potom energia vyžaruje vo forme vysokoentropického tepelného žiarenia do prázdneho priestoru (ktorý vznikol práve rozpínaním vesmíru), a teda je tým možné znižovať entropiu na Zemi. Takto dochádza k vzniku štruktúr už aj skrz neživé procesy (ich priebeh zároveň umožňuje rotácia Zeme, ktorá vyplýva zo zákona zachovania momentu hybnosti, a ten vyplýva so symetrie priestoru voči rotáciám). Tak napríklad obeh vody spôsobuje separáciu niektorých minerálov, vznik ľadovcov na póloch a v horách a podobne (= vznik štruktúr). Členitosť terénu je však spôsobená tektonickou činnosťou, ktorá je zas poháňaná jadrovým rozpadom prvkov vo vnútri Zeme (tiež ide o nútený prúd tepla z nízkoentropických jadrových rozpadov do vysokoentropického tepelného vyžarovania do vesmíru).

O Jairovej dcére je to v gréčtine takto:
Mt 9,18
Ἡ θυγάτηρ μου ἄρτι ἐτελεύτησεν
- to sloveso nie je v pravom zmysle slova zomrieť, ale niečo ako "je s ňou koniec", čiže zhruba: "S mojou dcérou je práve koniec." A ide o akýsi minulý čas, tzv. aorist, ktorý bol aj v slovanských jazykoch, ale väčšinou už vymizol. V češtine sa zachovali tvary slovesa byť: bych bychom, byste...
Lk 8,42
ὅτι θυγάτηρ μονογενὴς ἦν αὐτῷ ὡς ἐτῶν δώδεκα καὶ αὕτη ἀπέθνησκεν
"lebo dcéra jednorodená bola mu asi liet dvanástich a tá zomierala" - iste tam vidíte koreň thanatos-smrť; sloveso je v imperfekte, čiže prebiehajúci dej v minulosti

Takže aj tu sa dá za istých podmienok zosúladiť význam. Jairus samozrejme nehovoril po grécky, takže Evanjelisti si to mohli preložiť rôzne. V takýchto prípadoch si oplatí prečítať výklad cirkevných otcov, napr. sv. Jána Zlatoústeho alebo sv. Ambróza, sv. Augustína a ďalších. Oni môžu podať vysvetlenie, ktoré sa im zachovalo z tradície. Ale mne sa to teraz nechce hľadať (Ján Zlatoústy PG 47-64, Ambróz PL 14-17, Augustín PL 32-47). Odporúčam sa naučiť po latinsky, prípadne aj po grécky, nájsť si to u týchto alebo iných autorov (títo sú cca. 4. storočie), ktorí iste boli bližšie správnemu výkladu než keď my si to teraz cucáme z prsta. Potom tu môžete uviesť, čo hovorili oni, prípadne prečo si myslíte že to chápali zle atď.

Tento konkrétny prípad sa dá vysvetliť jednoducho: Apoštoli predsa chodili s Ježišom tri roky, takže neboli celé tri roky na cestách, ale po čase sa vrátili a Pán Ježiš ich mohol vyslať opäť; a teda jednotlivé úryvky hovoria o Ježišových pokynoch pri rôznych týchto vyslaniach.

V stati u Marka sa hovorí, že ich ešte len začal posielať, a že im dal moc vyháňať zlých duchov. Tam sa tiež sa píše, že pomazali nejakých chorých a tí sa uzdravili. Čiže to boli skutky, ktoré konajú aj kňazi dnes. Vzhľadom k tomu, že ešte len začínali, tak mali aj lepšie materiálne zabezpečenie (ľudia ich ešte nepoznali), ani im nekázal konať veci (zázraky), u ktorých by sa možno zdráhali.

Ale úryvok u Matúša už vyslovene hovorí o Ježišovom príkaze liečiť chorých, kriesiť mŕtvych, očisťovať malomocných, vyháňať zlých duchov, a tiež ohlasovať, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Čiže už to mohlo byť v neskoršom čase, keď už Apoštoli mali sa sebou aj nejaké zázraky (a teda boli smelejší), aj ich ľudia už mohli poznať (aspoň z počutia).

A čo sa týka figovníka, tam mohlo ísť o hyperbolu, že "hneď" vyschol. Veď takýto spôsob reči používame aj my dnes a neberie sa to za lož. A tiež do toho zrejme vstúpilo skrátenie opisu - nebudú predsa opisovať každý krok, kedy a kde išli spať, kedy vstali a kam presne išli atď.

Podobné vysvetlenia sa dajú použiť aj na odchýlky pri podobenstvách: jedno podobenstvo totiž Pán Ježiš hovoril aj viackrát na rôznych miestach (lebo ho nepočúvali vždy tí istí ľudia), a mohli tam byť obmeny. A tiež viacero žien mu pomazalo nohy (myslím, že Emmerichová hovorí aspoň o dvoch) atď.

To je práve problém, že boli plochozemci, ktorí toto fotili, aj laserom ponad jazero svietili: a vraj nepozorovali očakávané orezanie, resp. videli laser aj tam, kde už ho nemalo byť vidieť. Možno to pozorovali za situácie, keď bola voda chladnejšia než vzduch vo výške, takže dochádzalo k ohybu svetla na hustotnom gradiente vo vzduchu. Alebo u toho lasera aj bez gradientu môže dochádzať k difrakčnému rozširovaniu lúča. Takže toto som myslel tým nejednoznačným dôkazom.

Hoci na druhej strane sa zdá, že aj oni potrebujú postulovať ohyb svetla niekde vo výške nad zemou, aby sa dala vysvetliť dráha slnka (najmä na južnej pologuli) a existencia noci.

Samozrejme, že verím, že Zem sa točí; veď som aj uviedol tú Coriolisovu silu ako príklad dôkazu (tá sa okrem dôsledkov v meteorológii dá aj presne zmerať pomocou Foucaultovho kyvadla).

A to s tým matematickým príkladom, to je ilustrácia skôr inej veci: že ak sa podarí nájsť aj iný nezávislý dôkaz toho istého, potom to dáva oveľa väčšiu istotu (lebo aj v zdanlivo správnom dôkaze môže byť skrytá chyba). Hoci skúška správnosti väčšinou ani nie je dôkazom, len akýmsi pravdepodobným argumentom, tzv. nutnou podmienkou.

Ježiš dával dôkazy nepriamo, a to zázrakmi, aby ich intuitívne vedeli pochopiť aj nevzdelaní, lebo spása nemôže byť podmienená učenosťou alebo inteligenciou.

Robiť zo seba boha a chcieť zdvíhať hory je skôr prejavom pýchy, a pýcha bola a zostáva prvým a hlavným hriechom - kvôli nej bol Satan zvrhnutý do pekla.

Filozof Berďajev vraj na otrepanú otázku (parafrázujem): „Je Boh taký všemohúci, že dokáže stvoriť kameň, ktorý nebude môcť zdvihnúť?“ odpovedal, že taký kameň Boh aj stvoril - je ním človek so svojou slobodnou vôľou: keď sa človek rozhodne Bohu neuveriť a odporovať mu.