Vieš, čo povedala Panna Mária vo Fatyme: biskupi proti biskupom, kardinali proti kardinalom... a môžeme dodať: proroci proti prorokom, sudcovia proti sudcom, ale všetci su len poradným organom v Cirkvi, pretože nad všetkým je zastupca Boha na zemi a tým je jedine papež

lenže ked už sme pritom, tak povedz mi bola väčšina biskupov proti Františkovi?
Jasne že nebola, presne naopak a pri volbe 2.papeža ako aj tohto posledneho čo rozhoduje podľa zakonov Cirkvi?
Predsa väčšina hlasov.
Čo môže byť také dôležitejšie ako väčšina hlasov, ked všetci, podotýkam všetci volili vedome a slobodne - nikto ich do ničoho nenutil a pritom vieme z historie Cuirkvi, že bola aj taka situácia, že kardinalov zamkli do miestnosti, kým nezvolia papeža
takže tie vyhrady pravnikov su neopodstatnene

NEPLATNÉ ODSTOUPENÍ BENEDIKTA XVI: ŽÁDOST O PROJEDNÁNÍ ZASLÁNA VATIKÁNSKÉMU SOUDU

Jedenáct let pochybností, střetů a sporů o legitimitu poslední papežské posloupnosti už je možná příliš.

Řeč je o „Magna Quaestio“, o které se debatuje od 11. února 2013, kdy papež Benedikt XVI. – podle mainstreamu – odstoupil svojí slavnou Deklarací.

A tak, ve čtvrtek 6. června 2024 dopoledne autor tohoto článku podal prostřednictvím svého právníka „Žádost o uznání neplatnosti abdikace papeže Benedikta XVI.“ u Státního soudu ve Vatikánu. Podle „práv a povinností“ věřících totiž může každý pokřtěný předložit příslušnému církevnímu soudu oprávněnou žádost o objasnění.

Rozhodně to nebylo lehkomyslné rozhodnutí: trvalo čtyři roky zkoumání (900 článků, 800 podcastů, jeden bestseller – „Ratzingerův kód“ – prodaný ve 20 000 výtiscích, 120 konferencí), než se celá záležitost podložila a připravil se stostránkový spis ve spolupráci s pěti právníky, z nichž dva jsou kanonisté.

Maju an to právo, nech prešetria aspon sa ukaže že bolo všetko v poriadku.
To je ako s Ficom - nech prešetria a nezahmlievaju
Nech ukažu dôkazy, že ho postrelili

Nech ukažu dokumenty, videozaznami z Konklave a uvidia

@Jozef Christian Nie je to ako s inými cirkavmi, že si robia, čo chcú, su nejednotní a nemaju hierarchiu od hlavy až po pätu.
Treba si pozrieť, ako vznikalo cirkevné právo - bolo to zväčša na provinciálnych konciloch počas toho "tyranského" stredoveku. Avšak je pravda, že tá súčasná verzia už bola pekne centralisticky prečesaná zopár slobodomurárskymi kardinálmi, aby si mohli robiť, čo chcú. Toľko k synodálnej cirkvi. Biela je čierna a čierna je biela, čistý Orwell.

To by ma zaujímalo, ako by náš multinick riešil situáciu dvojpápežstva a trojpápežstva (ktorá nastala v tom istom "temnom" stredoveku).

Ježiš hovoril o maličkých a mudrych
Mudri, čiže vzdelaní ale bez Ducha, takže priliš komplikovaní, preto nechapali Božieho Ducha a napokon ani samotne zakony, ktoré vtedy mali izraeliti a teraz kresťania

Maličkí okrem zakonov vnimaju aj Ducha, preto to nemaju tak komplikovane - držia sa praveho papeža a potom nezaleží kolko ich je protipapežov.

Je to ako s hrou, kde okolo lopty klučkuju, vytvaraju dojem, že tu loptu chcu odniesť alebo kopnuť vpravo, ale to všetko su len finty a brankar musí hladieť len na loptu, aby sa nedal oklamať.

Dokonca aj škrupinkari to robia a pritom stačí hladieť len na loptičku

V živote Cirkvi je to isté: kto hladí na Krista a Jeho zastupcu na zemi, potom nezaleží kolko antikristov alebo antipapežom po svete sa potupuju.
Maličkí v pravej viere vždy budu nasledovať len toho pravého

ako vraví Panna Mária: vo viere ostanu len jednotní s papežom

Western Schism
Všade veriaci čelili nepríjemnému problému: kde je pravý pápež? Aj samotní svätí boli rozdelení: sv. Katarína Sienská, sv. Katarína Švédska, bl. Peter Aragónsky, bl. Uršulína z Parmy, Filip d'Alencon a Gerard de Groote boli v tábore Urbana [Rím]; sv. Vincent Ferrerský, bl. Peter Luxemburský a sv. Koleta patrili k strane Klementa [Avignon]. Najslávnejší doktori práv [14.] storočia boli dopytovaní a väčšina z nich sa rozhodla pre Rím. Teológovia boli rozdelení. Nemci, ako Henrich z Hesse alebo Langsteinu (Epistola concilii pacis) a Konrád z Gelnhausenu (Ep brevis; Ep. Concordice) sa prikláňali k Urbanovi; Pierre d’Ailly, jeho priateľ Filip de Maizieres, ich žiaci Jean Gerson a Nicholas z Clemanges, a s nimi celá parížska škola, obraňovali záujmy Klementa. Konflikt konkurenčných vášní a novosť situácie zapríčiňovala, že porozumenie bolo ťažké a jednomyseľnosť nemožná. Vo všeobecnosti učenci si osvojili názor svojej krajiny. Mocnosti si tiež zvolili strany. Väčšina talianskych a nemeckých štátov, Anglicko a Flámsko podporovali rímskeho pápeža. Na druhej strane, Francúzsko, Španielsko, Škótsko a všetky satelity Francúzska boli na strane avignonského pápeža. A presa Karol V. [francúzsky kráľ] prvý oficiálne navrhol kardinálom z Anagni zvolanie všeobecného koncilu, ale nebol vypočutý. Nanešťastie, súperiaci pápeži vyhlásili vzájomnú exkomunikáciu; vymenovali početných kardinálov, aby nahradili zbehov, a vyslali ich po celom kresťanskom svete, aby hájili ich vec, šírili ich vplyv a získali stúpencov. A kým sa tieto vážne a horlivé diskusie šírili medzi krajinami, Bonifác IX. nahradil Urbana VI. v Ríme a Benedikt XIII. bol zvolený za pápeža po smrti Klementa v Avignone. „Na lodi sú dvaja kapitáni, ktorí navzájom zápasia a protirečia si“, povedal Jean Petit na parížskom koncile (1406). Viacero cirkevných snemov sa zišlo v Paríži aj inde bez jasného výsledku. Zlo pokračovalo bez nápravy a dohody. Francúzsky kráľ a jeho ujovia začali byť unavení z podpory takého pápeža akým bol Benedikt, ktorý konal len podľa svojej nátury a spôsoboval zlyhanie každého plánu na zjednotenie. Navyše, jeho dane a rozpočtová prísnosť jeho úradníkov ťažko doliehala na biskupov, opátov a nižší klérus Francúzska. Karol VI uvoľnil svojich poddaných z poslušnosti Benediktovi (1398) a zakázal im po ťažkými trestami podriadiť sa tomuto pápežovi.
...
Koncil, ktorý sa zišiel v Pise pridal tretieho ašpiranta na pápežský trón k predošlým dvom (1409). Po mnohých konferenciách, projektoch, diskusiách (často násilných), intervenciách civilných autorít, katastrofách všetkých druhov, Kostnický koncil (1414) zosadil pochybného Jána XXIII. [v Pise], prijal abdikáciu zdvorilého a plachého Gregora XII a napokon zosadil aj zatvrdilého Benedikta XIII. 11. novembra 1417 zhromaždenie zvolilo Oda Colonnu, ktorý prijal meno Martin V. Tým sa skončila veľká západná schizma.

Len pripomeniem, že Kostnický koncil zvolal pápež Ján XXIII., ktorý z neho neskôr utiekol, a keď ho dolapili, bol odsúdený koncilom z najrôznejších zločinov (zhrnutých na 11. zasadaní na 9 stranách), napr.
Item quod dictus dominus Ioannes papa fuit & est pauperum oppressor, justitiae persecutor, iniquorum columna, simoniacorum statua, carnis cultor, vitiorum faex, a virtutibus peregrinus, consistoria publica fugiens, ac totus somno & aliis carnalibus deditus desideriis, vitae & moribus Christi totus contrarius, infamiae speculum, & omnium malitiarum profundus adinventor : adeo & intantum ecclesiam Christi scandalizans, quod inter Christi fideles vitam & mores suos cognoscentes vulgariter dicitur diabolus incarnatus. [stĺpec 71. v zbierke Labbe-Cossart (1672), 12.zv.]

Dakujem za vynatok svätých kresťanov, ktorí boli ZA a PROTI pravoplatnemu papežovi Urbanovi VI.

Maličkí: sv. Katarína Sienská, sv. Katarína Švédska, bl. Peter Aragónsky, bl. Uršulína z Parmy,..
Mudri: sv. Vincent Ferrerský, bl. Peter Luxemburský a sv. Koleta

A jak je to v případě papeže. Papalatrie. To mu jako nemohou řící, že Pačamama je hřích, nebo seance s čarodějem, který jim pískal na krocaní kost a vzýval duchy a papež se drřel za srdce i biskupové. To se jako nesmí napomínat? Napomeneš a můžeš jít. Nejsi v jednotě s papežem, ale Kristem, alou. Už jenom pronásledování tradiční mše svaté se dostává do rozporu s Tridentským ekumenickým koncilem, jak definoval mši svatou, včetně buly Pia V Quo Primum, liturgie ustanovené pro všechny věky, jen si s tím nějak poradili zednáři a protestantští rádci a vytvořili natruc NOM, pastorační koncil změnil pravidla, které ustanovil koncil ekumenický. Papež není svrchovaný monarcha, ale podřízen Kristu. Právo jak a kdy se hodí, že. Navíc, ten problém se zamezeným stolce. Ti, kdo to tvrdí se opírají o kánony Církevního práva. Věc se nezkoumá, ale exkomunikuje. Biskup v bílém si nemůže dělat co chce. Není Pán, ale služebník. Církev není jeho, ale Kristova.

Samoson, všimol som si, že mnoho ludí si ináč vysvetluje slová: jednota s papežom

Ked sa používa tento termin v KC a vyžaduje od členov Cirkvi, tak sa myslí predovšetkým, že ho uznávaju za papeža a nie len nejakého člena Cirkvi, ale to neznamena, že musíš s papežom suhlasiť vo všetkom, či dokonca schvalovať jeho hriechy

Preto, ked Vigano povedal, že nechce byť v jednote s papežom, tak by mal vedieť, že za to je exkomunikacia. Keby som nepoznal vyjadrenia Vigana, tak možno by som mu dával ešte možnosť neznalosti, ale napokon jeho správanie, ho prezradza, ked namiesto toho, aby šiel za papežom a objasnil situcáiu, tak spurne odmietol toto pozvanie

Samozrejme, že Vigano vedel, ako ho pozývaju na prevzatie exkomunikacie, ale to preto, lebo vedeli, že Vigano odmieta primat Františka a nechce sa zmeniť. To je ako ked sa manželia rozvadzaju a manžel nechce prijať doručenku k rozvodu, ktoru musí prevzať manžel. Rozdiel je len v tom, že papež má väčšie pravomoci a nemusí čakať kým si biskup prevezme dekret. Jednoducho stačí mu, že biskup bol oboznamený a dokonca ani by nemusel. Pápež má až take pravo, že môže povolať i odvolať biskupa z funkcie alebo exkomunikovať a aj keby člen Cirkvi o tom nevedel i tak to rozhodnutie papeža bude pravoplatne, lebo vždy napokon ostava jedno a to isté: rozhodnutie papeža je rozhodnutie Ježiša, len si na to použiva papeža