Western SchismVšade veriaci čelili nepríjemnému problému: kde je pravý pápež? Aj samotní svätí boli rozdelení: sv. Katarína Sienská, sv. Katarína Švédska, bl. Peter Aragónsky, bl. Uršulína z Parmy, Filip d'Alencon a Gerard de Groote boli v tábore Urbana [Rím]; sv. Vincent Ferrerský, bl. Peter Luxemburský a sv. Koleta patrili k strane Klementa [Avignon]. Najslávnejší doktori práv [14.] storočia boli dopytovaní a väčšina z nich sa rozhodla pre Rím. Teológovia boli rozdelení. Nemci, ako Henrich z Hesse alebo Langsteinu (Epistola concilii pacis) a Konrád z Gelnhausenu (Ep brevis; Ep. Concordice) sa prikláňali k Urbanovi; Pierre d’Ailly, jeho priateľ Filip de Maizieres, ich žiaci Jean Gerson a Nicholas z Clemanges, a s nimi celá parížska škola, obraňovali záujmy Klementa. Konflikt konkurenčných vášní a novosť situácie zapríčiňovala, že porozumenie bolo ťažké a jednomyseľnosť nemožná. Vo všeobecnosti učenci si osvojili názor svojej krajiny. Mocnosti si tiež zvolili strany. Väčšina talianskych a nemeckých štátov, Anglicko a Flámsko podporovali rímskeho pápeža. Na druhej strane, Francúzsko, Španielsko, Škótsko a všetky satelity Francúzska boli na strane avignonského pápeža. A presa Karol V. [francúzsky kráľ] prvý oficiálne navrhol kardinálom z Anagni zvolanie všeobecného koncilu, ale nebol vypočutý. Nanešťastie, súperiaci pápeži vyhlásili vzájomnú exkomunikáciu; vymenovali početných kardinálov, aby nahradili zbehov, a vyslali ich po celom kresťanskom svete, aby hájili ich vec, šírili ich vplyv a získali stúpencov. A kým sa tieto vážne a horlivé diskusie šírili medzi krajinami, Bonifác IX. nahradil Urbana VI. v Ríme a Benedikt XIII. bol zvolený za pápeža po smrti Klementa v Avignone. „Na lodi sú dvaja kapitáni, ktorí navzájom zápasia a protirečia si“, povedal Jean Petit na parížskom koncile (1406). Viacero cirkevných snemov sa zišlo v Paríži aj inde bez jasného výsledku. Zlo pokračovalo bez nápravy a dohody. Francúzsky kráľ a jeho ujovia začali byť unavení z podpory takého pápeža akým bol Benedikt, ktorý konal len podľa svojej nátury a spôsoboval zlyhanie každého plánu na zjednotenie. Navyše, jeho dane a rozpočtová prísnosť jeho úradníkov ťažko doliehala na biskupov, opátov a nižší klérus Francúzska. Karol VI uvoľnil svojich poddaných z poslušnosti Benediktovi (1398) a zakázal im po ťažkými trestami podriadiť sa tomuto pápežovi.
...
Koncil, ktorý sa zišiel v Pise pridal tretieho ašpiranta na pápežský trón k predošlým dvom (1409). Po mnohých konferenciách, projektoch, diskusiách (často násilných), intervenciách civilných autorít, katastrofách všetkých druhov, Kostnický koncil (1414) zosadil pochybného Jána XXIII. [v Pise], prijal abdikáciu zdvorilého a plachého Gregora XII a napokon zosadil aj zatvrdilého Benedikta XIII. 11. novembra 1417 zhromaždenie zvolilo Oda Colonnu, ktorý prijal meno Martin V. Tým sa skončila veľká západná schizma.
Len pripomeniem, že Kostnický koncil zvolal pápež Ján XXIII., ktorý z neho neskôr utiekol, a keď ho dolapili, bol odsúdený koncilom z najrôznejších zločinov (zhrnutých na 11. zasadaní na 9 stranách), napr.
Item quod dictus dominus Ioannes papa fuit & est pauperum oppressor, justitiae persecutor, iniquorum columna, simoniacorum statua, carnis cultor, vitiorum faex, a virtutibus peregrinus, consistoria publica fugiens, ac totus somno & aliis carnalibus deditus desideriis, vitae & moribus Christi totus contrarius, infamiae speculum, & omnium malitiarum profundus adinventor : adeo & intantum ecclesiam Christi scandalizans, quod inter Christi fideles vitam & mores suos cognoscentes vulgariter dicitur diabolus incarnatus. [stĺpec 71. v zbierke Labbe-Cossart (1672), 12.zv.]