Sv. Róbert Bellarmín – De laicis (O laikoch, čiže o štátnej moci) – kapitola 1 a 2
Tu prekladaná kniha pochádza z rozsiahleho diela cirkevného učiteľa sv. Róberta Bellarmína, kardinála, Disputationes de controversiis christianae fidei adversus hujus temporis haereticos (Polemiky o sporných otázkach kresťanskej viery proti bludárom tohto času), konkrétne z 2. zväzku, 2. všeobecnej otázky (De membris Ecclesiae militantis – O údoch Cirkvi bojujúcej), kde ide o tretiu knihu nazvanú De laicis, sive saecularibus (O laikoch, či svetských). Latinský text pochádza z posledného autorizovaného vydania v Kolíne nad Rýnom (1628)
htt ps://books.goo gle.c om/books?id=BupIAAAAcAAJ&pg=PA375
pričom nečitateľné miesta beriem podľa exemplárov staršieho vydania v Kolíne nad Rýnom (1615)
htt ps://books.go ogle.co m/books?id=6QhRAAAAcAAJ&pg=PA206
htt ps://books.g oogle.c om/books?id=Se9oAAAAcAAJ&pg=PA206
alebo pôvodného vydania z Ingolstadtu (1605)
http s://books.goog le.co m/books?id=8n8LUkEnlEQC&pg=PA833
ht tps://books.g oogle.co m/books?id=aKtXAAAAcAAJ&pg=PA833
a latinský pravopis je upravený podľa terajšieho úzu, použitého napr. v súhrnnom vydaní z Neapolu (1857), kde je ale veľa preklepov
htt ps://books.googl e.c om/books?id=kjkAAAAAYAAJ&pg=PA313
Anglický preklad je dostupný na
htt ps://catholicis m.org/de-laicis.html
Kapitoly 3, 6, 11, 13, 20 a 22 obsahujú dodatok z autorovho spisu Recognitio, vyznačený hnedou farbou, ktorý som bral z kolínskeho vydania (1615) vyššie a z benátskeho (1721)
ht tps://books.goo gle. com/books?id=wVxmAAAAcAAJ&pg=PA11
a tiež z pôvodného z Ingolstadtu (1608)
http s://books.go ogle.co m/books?id=-HFNAAAAcAAJ&pg=PA56
OBSAH
1. Ordo totius disputationis. (Poriadok celej polemiky)
2. Proponitur prima quaestio: An politica potestas sit bona, et Christianis licita. (Rieši sa prvá otázka: Či je politická moc dobrá a kresťanom dovolená)
3. Ex Scripturis asseritur politicus Magistratus. (Potvrdenie politickej moci zo Svätého Písma)
4. Idem asseritur exemplis Sanctorum. (To isté sa dokazuje príkladmi svätých)
5. Idem asseritur ex fine principatus. (To isté potvrdené z cieľa vládnutia)
6. Idem asseritur ratione ducta ab efficiente. (To isté potvrdené z účinnej príčiny)
7. Idem asseritur ex antiquitate. (To isté sa dokazuje zo starobylosti)
8. Principatum sive dominium in impiis esse posse. (Vláda, čiže panovanie, môže náležať bezbožným)
9. Proponitur quaestio de potestate magistratus. (Kladie sa otázka o právomoci štátnych úradov)
10. Prima Propositio. (Prvý bod: o zákonodarnej moci kresťanov)
11. Secunda Propositio. (Druhý bod: o záväznosti štátnych zákonov)
12. Tertia Propositio. (Tretí bod: o súdnej moci kresťanov)
13. Quarta Propositio. (Štvrtý bod: o trestnej moci kresťanov)
14. Licere Christianis aliquando bella gerere. (Či je niekedy dovolené kresťanom viesť vojnu)
15. Quot sint, et quae justi belli conditiones. (Podmienky spravodlivej vojny)
16. Licere bellum gerere Christianis contra Turcas. (Či je kresťanom dovolené viesť vojnu proti Turkom)
17. Ad magistratum non pertinere judicium de Religione. (Štátnej moci neprináleží súdiť vo veciach náboženstva)
18. Ad magistratum pertinere defensionem Religionis. (Štátnej moci prináleží obrana náboženstva)
19. Non posse conciliari Catholicos cum haereticis. (Katolíci sa nemôžu spolčovať s bludármi)
20. Libros haereticorum abolendos esse. (Knihy bludárov sa majú odstrániť)
21. Posse haereticos ab Ecclesia damnatos, temporalibus poenis, et etiam morte mulctari. (Či je možné bludárom odsúdeným Cirkvou ukladať dočasné tresty, a tiež smrť)
22. Solvuntur objectiones. (Odpovede na námietky)
Kapitola 1 – Ordo totius disputationis. (Poriadok celej polemiky)
Disseruimus de duobus membris Ecclesiae, id est, Clericis et Monachis, superest, ut dicamus de tertio, id est, de Laicis, sive saecularibus, et simul de membris ab Ecclesia praecisis, id est, de haereticis, quae omnia ad disputationem de Magistratu politico revocari possunt.
Pojednávali sme o dvoch údoch Cirkvi, t.j. o klerikoch a rehoľníkoch; zostáva hovoriť o treťom, totiž o laikoch či svetských, a súčasne o údoch odťatých z Cirkvi, čiže o bludároch; a to všetko sa dá zviesť na polemiku o politických štátnych úradoch.
Tota haec disputatio sex quaestionibus continetur. Primum enim, de ipsa politica potestate agendum est. Deinde, de officio ejus in rebus politicis. Tertio, de officio ejus in caussa religionis.
Celá táto polemika je obsiahnutá v šiestich otázkach. Po prvé sa má riešiť samotná politická moc. Po druhé jej právomoc vo veciach občianskych. Po tretie jej právomoc vo veci náboženstva.
De primo sunt quaestiones duae. Prima, An ista potestas sit res bona, et proinde Christianis licita. Secunda; An per peccatum amittatur.
O prvom sú dve otázky. Prvá, či táto moc je vec dobrá a teda kresťanom dovolená. Druhá, či sa skrze hriech stráca.
De secundo sunt duae quaestiones. Prima: De officio Magistratus, in conservanda Republica ab improbitate civium, per leges et judicia, tam civilia, quam criminalia, id est; An liceat Christianis leges condere, judicia exercere, et gladio ferire noxios, qui sunt actus proprii Magistratus. Secunda, de officio Magistratus in protegenda Republica ad hostibus externis, id est, An liceat Christianis bella gerere, et huic addemus quasi corollarium propter Lutherum; An liceat bellare contra Turcas.
O druhom sú dve otázky. Prvá: O právomoci štátnych úradov pri udržaní štátu (republiky) pred neprávosťou občanov skrze zákony a súdy, tak občianske, ako aj trestné; t.j. či je dovolené kresťanom vytvárať zákony, konať súdy a mečom trestať vinníkov, čo sú činy vlastné štátnym úradom. Druhá otázka o právomoci štátnych úradov pri ochrane štátu od vonkajších nepriateľov, t.j. či je kresťanom dovolené viesť vojny; a k tomu pridáme akýsi dodatok kvôli Lutherovi: Či je dovolené bojovať proti Turkom.
De tertio sunt aliae duae quaestiones. Prima: An ad Magistratum pertineat cura religionis: An vero permittere possit, ut quisque credat, ut voluerit. Secunda: An Magistratus debeat haereticos ab Ecclesia judicatos et damnatos punire, tam in libris eorum, quam in facultatibus, et in personis, etiam usque ad mortem.
O treťom sú ďalšie dve otázky. Prvá: Či štátnym úradom prislúcha starosť o náboženstvo: teda či môže dovoliť, aby si každý veril ako chce. Druhá otázka: Či štátna moc má trestať bludárov odsúdených Cirkvou, či už vo veci ich kníh, alebo v ich slobode a v ich osobe, či až na smrť.
Kapitola 2 – Proponitur prima quaestio: An politica potestas sit bona, et Christianis licita. (Rieši sa prvá otázka: Či je politická moc dobrá a kresťanom dovolená)
Est una ex praecipuis haeresibus Anabaptistarum et Trinitariorum hujus temporis: Non licere Christianis gerere Magistratus, nec debere esse ullo modo inter Christianos praetoria tribunalia, judicia, jus gladii etc. Ministri, qui in Transylvania, Trinitatem et Incarnationem, et parvulorum Baptismum oppugnant, ediderunt anno 1568. Albae Juliae, Antitheses Christi veri et falsi; quarum septima est, Christum falsum habere in sua Ecclesia Reges, Principes, Magistratus gladios, Christum verum nihil tale in sua Ecclesia pati posse.
Jeden z hlavných omylov anabaptistov a trinitárov v súčasnosti je: Kresťanom nie je dovolené zastávať štátne úrady, ani žiadnym spôsobom nesmú byť medzi kresťanmi súdne zhromaždenia, rozsudky, právo meča atď. Kazatelia, ktorí v Transylvánii zavrhujú Trojicu, Vtelenie a krst detí, vydali v Albe Julii roku 1568 Antitézy Krista pravého a falošného, z ktorých siedma je, že falošný Kristus má vo svojej Cirkvi kráľov, kniežatá a štátnych úradníkov s mečom, a že pravý Kristus nič také nemôže trpieť vo svojej Cirkvi.
Argumenta eorum haec sunt, vel certe esse possunt. Primum, ex Scriptura, Matth. 17. Reges Gentium, a quibus accipiunt tributa etc. ergo liberi sunt filii. Et Luc. 22. Reges Gentium dominantur eorum: non sic erit inter vos. Rom. 13. Nemini quidquam debeatis, nisi ut invicem diligatis. 1. Cor. 7. Pretio empti estis, nolite fieri servi hominum. 2. Cor. 8. Unus Dominus. Ephes. 4. Unus Dominus, una fides, unum Baptisma, unus Deus.
Ich argumenty sú nasledujúce, alebo prinajmenšom by také mohli byť. Po prvé, zo Svätého Písma, Mt 17: Králi národov od koho vyberajú dane ... synovia sú teda oslobodení. A Lk 22: Králi národov panujú nad nimi ... medzi vami to tak nebude. Rim 13: Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali. 1 Kor 7: Draho ste boli kúpení. Nestaňte sa otrokmi ľudí! 2 Kor 8: Najprv Pánovi. Ef 4: Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh.
Secundum, ab exemplis: nam plerique Principum abutuntur potentia, et non solum non prosunt, sed etiam obsunt Reipublicae ut patet in ipso initio mundi de Cain, Genes. 4. de filiis Principum, Genes. 6. qui accipientes varias uxores, corrupti sunt omni scelere, et eorum caussa postea venit diluvium. Item de Nemrod, Pharaone, Nabuchodonosor, et de Saul, Roboam, et caeteris: nam post divisionem regni, ex Regibus Israël nullus fuit bonus.
Po druhé, z príkladov: veď mnohé kniežatá zneužívajú moc a nielen že neprospievajú, ale aj škodia štátu, ako je vidno pri začiatku sveta u Kaina, Gn 4, a u synov kniežat, Gn 6, ktorí si brali rôzne ženy, skazili sa všelijakými ohavnosťami, a kvôli nim potom prišla potopa. Takisto u Nimróda, faraóna, Nabuchodonozora, aj u Šaula, Roboama a ďalších: veď po rozdelení kráľovstva nebol z kráľov izraelských nikto dobrý.
Tertium, a fine: nam Magistratus permissus fuit Judaeis propter imperfectionem temporis, erant enim pueri Judaei, et ideo regi debebant ab alio, ut patet Galat. 4. at nos viri sumus perfecti, et unctio docet nos de omnibus.
Po tretie, z cieľa: veď štátna moc bola Židom povolená kvôli nedokonalosti časov, totiž Židia boli deťmi, a preto im musel niekto vládnuť, ako vidno z Gal 4; avšak my sme dokonalí muži a pomazanie nás učí o všetkom.
Quartum, ab efficiente: nam ista potestas non est a Deo introducta, sed ab hominibus tyrannice usurpata: quis enim fecit Nemrod Regem? quis Nabuchodonosor? quis Ninum? quis Alexandrum? quis Julium Caesarem? qui alios? hinc laudatur ille pirata, qui respondit Alexandro: ego quia cum parvo ligno discurro, pyrata dicor: tu quia cum magna classe orbem terrarum spolias, Imperator diceris. Augustinus lib. 4. civit. ca. 4. ex Marcus Tullius lib. 3. de Republica.
Po štvrté, z účinnej príčiny: veď táto moc nie je zriadená Bohom, ale ľuďmi tyransky uchvátená. Veď kto ustanovil Nimróda za kráľa? Kto Nabuchodonozora? Kto Nína? Kto Alexandra? Kto Júlia Cézara? A kto ďalších? Kvôli tomu chvália piráta, ktorý odvetil Alexandrovi: Ja, pretože sa plavím na malom dreve, som nazývaný pirátom; ale ty, keď s veľkým vojskom plieniš okruh zemský, sa nazývaš panovníkom. Augustín, kniha 4 Božieho štátu, kap. 4 z Marka Tullia Cicera kniha 3 o Republike.
Quintum, ab origine: nam Deus creavit hominem liberum, et per peccatum introducta est subjectio: ergo cum a peccato per Christum liberati simus, etiam a subjectione esse debemus. Antecedens patet: nam Genes. 1. non dicitur: Dominamini hominibus, sed: Dominamini piscibus maris etc. Item mulier nunc non subjicitur viro, nisi politica subjectione, tamen haec subjectio per peccatum introducta est, ut patet Genes. 3. Sub viri potestate eris: et praeterea ante diluvium primus, qui condidit civitatem, et inchoavit regnum politicum, fuit Cain, ut ex Genes. 4. deducit Augustinus lib. 15. civit. Dei, c. 1. post diluvium primus fuit Nemrod, Gen. 10.
Po piate, z pôvodu: veď Boh stvoril človeka slobodného, a skrze hriech prišla podriadenosť; teda ak sme skrze Krista oslobodení od hriechu, mali by sme byť (oslobodení) aj od podriadenosti. Predchádzajúce vidno z toho, že Gn 1 nehovorí: Panujte nad ľuďmi, ale: Panujte nad rybami mora atď. A tiež žena sa nepodriaďuje mužovi, iba ak občianskou podriadenosťou, avšak táto podriadenosť vznikla kvôli hriechu, ako vidno z Gn 3: Pod mocou muža budeš. A okrem toho pred potopou bol Kain prvým, kto založil mesto a začal občianske kráľovstvo, ako z Gn 4 usúdil Augustín v knihe 15 Božieho štátu, kap. 1; a po potope bol prvým Nimród, Gn 10.
Denique id clare docent Patres. Augustinus lib. 19. de civitate Dei, c. 15. rationalem factum ad imaginem suam, noluit Deus nisi irrationabilibus dominari, non hominem homini, sed hominem pecori: inde primi justi, pastores magis pecorum, quam Reges hominum constituti sunt, ut hinc etiam insinuaret Deus, quid ordo postularet creaturarum, et quid meritum exigeret peccatorum. Gregorius lib. 21. moral. c. 11. Omnes homines natura aequales genuit, sed variante meritorum ordine, alios aliis dispensatio occulta postponit, ipsa autem diversitas, quae accessit ex vitio, recte est divinis judiciis ordinata, ut quia omnis homo iter vitae non aeque graditur, alter regatur ab altero: similia habet in Pastorali, par. 2. c. 6.
Napokon, jasne to učia Otcovia. Podľa Augustína v 19. knihe Božieho štátu, kap. 15, po stvorení rozumnej bytosti na svoj obraz, nechcel Boh aby človek vládol človeku, ale len nerozumným bytostiam, teda človek dobytku; preto prví spravodliví boli ustanovení skôr za pastierov dobytka než za kráľov ľudí, aby aj tým Boh naznačil, čo vyžaduje poriadok stvorení, a akú odplatu si zaslúžia hriešnici. Gregor v knihe 21 o morálke, kap. 11 píše: „Všetkých ľudí príroda plodí slobodných, ale na základe rôznych zásluh tajomné riadenie jedných pred druhými ponižuje, aby samotná rôznorodosť, ktorá pochádza z neresti, bola správne usporiadaná Božími súdmi, takže ak každý človek nerovnako kráča po ceste života, nech jeden vládne druhému.“ A podobne má v knihe o pastorácii časť 2, kap. 6.
Hanc haeresim non solum Catholici omnes execrantur, ac praecipue B. Thom. in opusc. 20. et omnes Philosophi, sed etiam Philippus Melanchthon in locis, c. de civili Magistratu, et Joan. Calvinus lib. 4. Inst. ca. 20. acerrime et fusissime oppugnant, et Lutherus ipse in visit. Saxonica, etsi ab ipsius verbis in Babyl. Captivitate, c. de Baptismo, occasionem sumpserunt Anabaptistae.
Tento omyl nielen zavrhujú všetci katolíci, a najmä sv. Tomáš v diele 20 a všetci filozofi, ale aj Filip Melanchton na rôznych miestach v kapitole o občianskych úradoch, aj Ján Kalvín ho v knihe 4 Institut., kap. 20 rázne a obšírne odsudzuje, a tiež sám Luther vo visit. Saxonica, aj keď z jeho vlastných slov v Babyl. Captivitate, kap. o krste vychádzajú anabaptisti.
Nos eam quinque argumentis refellemus: nam tot etiam sunt adversariorum fundamenta. Primo, ex Scripturis. Secundo, ex exemplis Sanctorum. Tertio, ex fine seu necessitate. Quarto, ex caussa efficiente. Quinto, ex origine.
My tento omyl vyvrátime piatimi argumentmi: veď také isté sú aj východiská protivníkov. Po prvé, z Písiem. Po druhé, z príkladu svätých. Po tretie, z cieľa či nutnosti. Po štvrté, z účinnej príčiny. Po piate, z pôvodu.
htt ps://books.goo gle.c om/books?id=BupIAAAAcAAJ&pg=PA375
pričom nečitateľné miesta beriem podľa exemplárov staršieho vydania v Kolíne nad Rýnom (1615)
htt ps://books.go ogle.co m/books?id=6QhRAAAAcAAJ&pg=PA206
htt ps://books.g oogle.c om/books?id=Se9oAAAAcAAJ&pg=PA206
alebo pôvodného vydania z Ingolstadtu (1605)
http s://books.goog le.co m/books?id=8n8LUkEnlEQC&pg=PA833
ht tps://books.g oogle.co m/books?id=aKtXAAAAcAAJ&pg=PA833
a latinský pravopis je upravený podľa terajšieho úzu, použitého napr. v súhrnnom vydaní z Neapolu (1857), kde je ale veľa preklepov
htt ps://books.googl e.c om/books?id=kjkAAAAAYAAJ&pg=PA313
Anglický preklad je dostupný na
htt ps://catholicis m.org/de-laicis.html
Kapitoly 3, 6, 11, 13, 20 a 22 obsahujú dodatok z autorovho spisu Recognitio, vyznačený hnedou farbou, ktorý som bral z kolínskeho vydania (1615) vyššie a z benátskeho (1721)
ht tps://books.goo gle. com/books?id=wVxmAAAAcAAJ&pg=PA11
a tiež z pôvodného z Ingolstadtu (1608)
http s://books.go ogle.co m/books?id=-HFNAAAAcAAJ&pg=PA56
OBSAH
1. Ordo totius disputationis. (Poriadok celej polemiky)
2. Proponitur prima quaestio: An politica potestas sit bona, et Christianis licita. (Rieši sa prvá otázka: Či je politická moc dobrá a kresťanom dovolená)
3. Ex Scripturis asseritur politicus Magistratus. (Potvrdenie politickej moci zo Svätého Písma)
4. Idem asseritur exemplis Sanctorum. (To isté sa dokazuje príkladmi svätých)
5. Idem asseritur ex fine principatus. (To isté potvrdené z cieľa vládnutia)
6. Idem asseritur ratione ducta ab efficiente. (To isté potvrdené z účinnej príčiny)
7. Idem asseritur ex antiquitate. (To isté sa dokazuje zo starobylosti)
8. Principatum sive dominium in impiis esse posse. (Vláda, čiže panovanie, môže náležať bezbožným)
9. Proponitur quaestio de potestate magistratus. (Kladie sa otázka o právomoci štátnych úradov)
10. Prima Propositio. (Prvý bod: o zákonodarnej moci kresťanov)
11. Secunda Propositio. (Druhý bod: o záväznosti štátnych zákonov)
12. Tertia Propositio. (Tretí bod: o súdnej moci kresťanov)
13. Quarta Propositio. (Štvrtý bod: o trestnej moci kresťanov)
14. Licere Christianis aliquando bella gerere. (Či je niekedy dovolené kresťanom viesť vojnu)
15. Quot sint, et quae justi belli conditiones. (Podmienky spravodlivej vojny)
16. Licere bellum gerere Christianis contra Turcas. (Či je kresťanom dovolené viesť vojnu proti Turkom)
17. Ad magistratum non pertinere judicium de Religione. (Štátnej moci neprináleží súdiť vo veciach náboženstva)
18. Ad magistratum pertinere defensionem Religionis. (Štátnej moci prináleží obrana náboženstva)
19. Non posse conciliari Catholicos cum haereticis. (Katolíci sa nemôžu spolčovať s bludármi)
20. Libros haereticorum abolendos esse. (Knihy bludárov sa majú odstrániť)
21. Posse haereticos ab Ecclesia damnatos, temporalibus poenis, et etiam morte mulctari. (Či je možné bludárom odsúdeným Cirkvou ukladať dočasné tresty, a tiež smrť)
22. Solvuntur objectiones. (Odpovede na námietky)
Kapitola 1 – Ordo totius disputationis. (Poriadok celej polemiky)
Disseruimus de duobus membris Ecclesiae, id est, Clericis et Monachis, superest, ut dicamus de tertio, id est, de Laicis, sive saecularibus, et simul de membris ab Ecclesia praecisis, id est, de haereticis, quae omnia ad disputationem de Magistratu politico revocari possunt.
Pojednávali sme o dvoch údoch Cirkvi, t.j. o klerikoch a rehoľníkoch; zostáva hovoriť o treťom, totiž o laikoch či svetských, a súčasne o údoch odťatých z Cirkvi, čiže o bludároch; a to všetko sa dá zviesť na polemiku o politických štátnych úradoch.
Tota haec disputatio sex quaestionibus continetur. Primum enim, de ipsa politica potestate agendum est. Deinde, de officio ejus in rebus politicis. Tertio, de officio ejus in caussa religionis.
Celá táto polemika je obsiahnutá v šiestich otázkach. Po prvé sa má riešiť samotná politická moc. Po druhé jej právomoc vo veciach občianskych. Po tretie jej právomoc vo veci náboženstva.
De primo sunt quaestiones duae. Prima, An ista potestas sit res bona, et proinde Christianis licita. Secunda; An per peccatum amittatur.
O prvom sú dve otázky. Prvá, či táto moc je vec dobrá a teda kresťanom dovolená. Druhá, či sa skrze hriech stráca.
De secundo sunt duae quaestiones. Prima: De officio Magistratus, in conservanda Republica ab improbitate civium, per leges et judicia, tam civilia, quam criminalia, id est; An liceat Christianis leges condere, judicia exercere, et gladio ferire noxios, qui sunt actus proprii Magistratus. Secunda, de officio Magistratus in protegenda Republica ad hostibus externis, id est, An liceat Christianis bella gerere, et huic addemus quasi corollarium propter Lutherum; An liceat bellare contra Turcas.
O druhom sú dve otázky. Prvá: O právomoci štátnych úradov pri udržaní štátu (republiky) pred neprávosťou občanov skrze zákony a súdy, tak občianske, ako aj trestné; t.j. či je dovolené kresťanom vytvárať zákony, konať súdy a mečom trestať vinníkov, čo sú činy vlastné štátnym úradom. Druhá otázka o právomoci štátnych úradov pri ochrane štátu od vonkajších nepriateľov, t.j. či je kresťanom dovolené viesť vojny; a k tomu pridáme akýsi dodatok kvôli Lutherovi: Či je dovolené bojovať proti Turkom.
De tertio sunt aliae duae quaestiones. Prima: An ad Magistratum pertineat cura religionis: An vero permittere possit, ut quisque credat, ut voluerit. Secunda: An Magistratus debeat haereticos ab Ecclesia judicatos et damnatos punire, tam in libris eorum, quam in facultatibus, et in personis, etiam usque ad mortem.
O treťom sú ďalšie dve otázky. Prvá: Či štátnym úradom prislúcha starosť o náboženstvo: teda či môže dovoliť, aby si každý veril ako chce. Druhá otázka: Či štátna moc má trestať bludárov odsúdených Cirkvou, či už vo veci ich kníh, alebo v ich slobode a v ich osobe, či až na smrť.
Kapitola 2 – Proponitur prima quaestio: An politica potestas sit bona, et Christianis licita. (Rieši sa prvá otázka: Či je politická moc dobrá a kresťanom dovolená)
Est una ex praecipuis haeresibus Anabaptistarum et Trinitariorum hujus temporis: Non licere Christianis gerere Magistratus, nec debere esse ullo modo inter Christianos praetoria tribunalia, judicia, jus gladii etc. Ministri, qui in Transylvania, Trinitatem et Incarnationem, et parvulorum Baptismum oppugnant, ediderunt anno 1568. Albae Juliae, Antitheses Christi veri et falsi; quarum septima est, Christum falsum habere in sua Ecclesia Reges, Principes, Magistratus gladios, Christum verum nihil tale in sua Ecclesia pati posse.
Jeden z hlavných omylov anabaptistov a trinitárov v súčasnosti je: Kresťanom nie je dovolené zastávať štátne úrady, ani žiadnym spôsobom nesmú byť medzi kresťanmi súdne zhromaždenia, rozsudky, právo meča atď. Kazatelia, ktorí v Transylvánii zavrhujú Trojicu, Vtelenie a krst detí, vydali v Albe Julii roku 1568 Antitézy Krista pravého a falošného, z ktorých siedma je, že falošný Kristus má vo svojej Cirkvi kráľov, kniežatá a štátnych úradníkov s mečom, a že pravý Kristus nič také nemôže trpieť vo svojej Cirkvi.
Argumenta eorum haec sunt, vel certe esse possunt. Primum, ex Scriptura, Matth. 17. Reges Gentium, a quibus accipiunt tributa etc. ergo liberi sunt filii. Et Luc. 22. Reges Gentium dominantur eorum: non sic erit inter vos. Rom. 13. Nemini quidquam debeatis, nisi ut invicem diligatis. 1. Cor. 7. Pretio empti estis, nolite fieri servi hominum. 2. Cor. 8. Unus Dominus. Ephes. 4. Unus Dominus, una fides, unum Baptisma, unus Deus.
Ich argumenty sú nasledujúce, alebo prinajmenšom by také mohli byť. Po prvé, zo Svätého Písma, Mt 17: Králi národov od koho vyberajú dane ... synovia sú teda oslobodení. A Lk 22: Králi národov panujú nad nimi ... medzi vami to tak nebude. Rim 13: Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali. 1 Kor 7: Draho ste boli kúpení. Nestaňte sa otrokmi ľudí! 2 Kor 8: Najprv Pánovi. Ef 4: Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh.
Secundum, ab exemplis: nam plerique Principum abutuntur potentia, et non solum non prosunt, sed etiam obsunt Reipublicae ut patet in ipso initio mundi de Cain, Genes. 4. de filiis Principum, Genes. 6. qui accipientes varias uxores, corrupti sunt omni scelere, et eorum caussa postea venit diluvium. Item de Nemrod, Pharaone, Nabuchodonosor, et de Saul, Roboam, et caeteris: nam post divisionem regni, ex Regibus Israël nullus fuit bonus.
Po druhé, z príkladov: veď mnohé kniežatá zneužívajú moc a nielen že neprospievajú, ale aj škodia štátu, ako je vidno pri začiatku sveta u Kaina, Gn 4, a u synov kniežat, Gn 6, ktorí si brali rôzne ženy, skazili sa všelijakými ohavnosťami, a kvôli nim potom prišla potopa. Takisto u Nimróda, faraóna, Nabuchodonozora, aj u Šaula, Roboama a ďalších: veď po rozdelení kráľovstva nebol z kráľov izraelských nikto dobrý.
Tertium, a fine: nam Magistratus permissus fuit Judaeis propter imperfectionem temporis, erant enim pueri Judaei, et ideo regi debebant ab alio, ut patet Galat. 4. at nos viri sumus perfecti, et unctio docet nos de omnibus.
Po tretie, z cieľa: veď štátna moc bola Židom povolená kvôli nedokonalosti časov, totiž Židia boli deťmi, a preto im musel niekto vládnuť, ako vidno z Gal 4; avšak my sme dokonalí muži a pomazanie nás učí o všetkom.
Quartum, ab efficiente: nam ista potestas non est a Deo introducta, sed ab hominibus tyrannice usurpata: quis enim fecit Nemrod Regem? quis Nabuchodonosor? quis Ninum? quis Alexandrum? quis Julium Caesarem? qui alios? hinc laudatur ille pirata, qui respondit Alexandro: ego quia cum parvo ligno discurro, pyrata dicor: tu quia cum magna classe orbem terrarum spolias, Imperator diceris. Augustinus lib. 4. civit. ca. 4. ex Marcus Tullius lib. 3. de Republica.
Po štvrté, z účinnej príčiny: veď táto moc nie je zriadená Bohom, ale ľuďmi tyransky uchvátená. Veď kto ustanovil Nimróda za kráľa? Kto Nabuchodonozora? Kto Nína? Kto Alexandra? Kto Júlia Cézara? A kto ďalších? Kvôli tomu chvália piráta, ktorý odvetil Alexandrovi: Ja, pretože sa plavím na malom dreve, som nazývaný pirátom; ale ty, keď s veľkým vojskom plieniš okruh zemský, sa nazývaš panovníkom. Augustín, kniha 4 Božieho štátu, kap. 4 z Marka Tullia Cicera kniha 3 o Republike.
Quintum, ab origine: nam Deus creavit hominem liberum, et per peccatum introducta est subjectio: ergo cum a peccato per Christum liberati simus, etiam a subjectione esse debemus. Antecedens patet: nam Genes. 1. non dicitur: Dominamini hominibus, sed: Dominamini piscibus maris etc. Item mulier nunc non subjicitur viro, nisi politica subjectione, tamen haec subjectio per peccatum introducta est, ut patet Genes. 3. Sub viri potestate eris: et praeterea ante diluvium primus, qui condidit civitatem, et inchoavit regnum politicum, fuit Cain, ut ex Genes. 4. deducit Augustinus lib. 15. civit. Dei, c. 1. post diluvium primus fuit Nemrod, Gen. 10.
Po piate, z pôvodu: veď Boh stvoril človeka slobodného, a skrze hriech prišla podriadenosť; teda ak sme skrze Krista oslobodení od hriechu, mali by sme byť (oslobodení) aj od podriadenosti. Predchádzajúce vidno z toho, že Gn 1 nehovorí: Panujte nad ľuďmi, ale: Panujte nad rybami mora atď. A tiež žena sa nepodriaďuje mužovi, iba ak občianskou podriadenosťou, avšak táto podriadenosť vznikla kvôli hriechu, ako vidno z Gn 3: Pod mocou muža budeš. A okrem toho pred potopou bol Kain prvým, kto založil mesto a začal občianske kráľovstvo, ako z Gn 4 usúdil Augustín v knihe 15 Božieho štátu, kap. 1; a po potope bol prvým Nimród, Gn 10.
Denique id clare docent Patres. Augustinus lib. 19. de civitate Dei, c. 15. rationalem factum ad imaginem suam, noluit Deus nisi irrationabilibus dominari, non hominem homini, sed hominem pecori: inde primi justi, pastores magis pecorum, quam Reges hominum constituti sunt, ut hinc etiam insinuaret Deus, quid ordo postularet creaturarum, et quid meritum exigeret peccatorum. Gregorius lib. 21. moral. c. 11. Omnes homines natura aequales genuit, sed variante meritorum ordine, alios aliis dispensatio occulta postponit, ipsa autem diversitas, quae accessit ex vitio, recte est divinis judiciis ordinata, ut quia omnis homo iter vitae non aeque graditur, alter regatur ab altero: similia habet in Pastorali, par. 2. c. 6.
Napokon, jasne to učia Otcovia. Podľa Augustína v 19. knihe Božieho štátu, kap. 15, po stvorení rozumnej bytosti na svoj obraz, nechcel Boh aby človek vládol človeku, ale len nerozumným bytostiam, teda človek dobytku; preto prví spravodliví boli ustanovení skôr za pastierov dobytka než za kráľov ľudí, aby aj tým Boh naznačil, čo vyžaduje poriadok stvorení, a akú odplatu si zaslúžia hriešnici. Gregor v knihe 21 o morálke, kap. 11 píše: „Všetkých ľudí príroda plodí slobodných, ale na základe rôznych zásluh tajomné riadenie jedných pred druhými ponižuje, aby samotná rôznorodosť, ktorá pochádza z neresti, bola správne usporiadaná Božími súdmi, takže ak každý človek nerovnako kráča po ceste života, nech jeden vládne druhému.“ A podobne má v knihe o pastorácii časť 2, kap. 6.
Hanc haeresim non solum Catholici omnes execrantur, ac praecipue B. Thom. in opusc. 20. et omnes Philosophi, sed etiam Philippus Melanchthon in locis, c. de civili Magistratu, et Joan. Calvinus lib. 4. Inst. ca. 20. acerrime et fusissime oppugnant, et Lutherus ipse in visit. Saxonica, etsi ab ipsius verbis in Babyl. Captivitate, c. de Baptismo, occasionem sumpserunt Anabaptistae.
Tento omyl nielen zavrhujú všetci katolíci, a najmä sv. Tomáš v diele 20 a všetci filozofi, ale aj Filip Melanchton na rôznych miestach v kapitole o občianskych úradoch, aj Ján Kalvín ho v knihe 4 Institut., kap. 20 rázne a obšírne odsudzuje, a tiež sám Luther vo visit. Saxonica, aj keď z jeho vlastných slov v Babyl. Captivitate, kap. o krste vychádzajú anabaptisti.
Nos eam quinque argumentis refellemus: nam tot etiam sunt adversariorum fundamenta. Primo, ex Scripturis. Secundo, ex exemplis Sanctorum. Tertio, ex fine seu necessitate. Quarto, ex caussa efficiente. Quinto, ex origine.
My tento omyl vyvrátime piatimi argumentmi: veď také isté sú aj východiská protivníkov. Po prvé, z Písiem. Po druhé, z príkladu svätých. Po tretie, z cieľa či nutnosti. Po štvrté, z účinnej príčiny. Po piate, z pôvodu.