Peter(skala)
1364
24.6. narodenie sv.Jána Krstiteľa. 8.3. Masakra neviniatok Keď mal Ježiš asi rok a pol, svätej Panne sa v Heliopolise zjavil anjel a priniesol jej správy o neviniatkach, ktoré dal zabiť Herodes. Ona …More
24.6. narodenie sv.Jána Krstiteľa.

8.3. Masakra neviniatok

Keď mal Ježiš asi rok a pol, svätej Panne sa v Heliopolise zjavil anjel a priniesol jej správy o neviniatkach, ktoré dal zabiť Herodes. Ona i Jozef boli veľmi rozrušení a malý Ježiš preplakal celý deň.
Ja som videla toto:

Keď sa traja králi nevracali, Herodesov nepokoj trochu poľavil. Mal totiž rôzne rodinné problémy. Jeho obavy znovu vzrástli, keď bola Svätá rodina už nejaký čas v Nazarete. Vtedy sa dopočul o tom, že Simeon a Anna v chráme prorokovali pri predstavení Ježiša.

Pod rôznymi zámienkami poslal vojakov na rozličné miesta okolo Jeruzalema a prikázal im zistiť presný počet detí. Vojaci zostali na týchto miestach asi deväť mesiacov. Herodes odcestoval medzičasom do Ríma. Deti zabili, až keď sa vrátil. Ján mal v tom čase dva roky a jeho rodičia ho skrývali.
Prv, než Herodes vydal príkaz, aby sa prišli vrchnosti predstaviť matky s deťmi mladšími než dva roky, Alžbete sa zjavil anjel a upozornil ju, že jej dieťaťu hrozí nebezpečenstvo. Preto sa opäť vybrala s Jánom do púšte. Ježiš mal vtedy asi rok a pol a už vedel chodiť.
Matkám detí prisľúbili odmenu za ich plodnosť. Priviedli svoje deti vo sviatočných šatách do vládnych úradov v rôznych mestách. Mužov poslali naspäť, matky oddelili od detí a deti pozabíjali vojaci na uzavretých tajných dvoroch. Mŕtvolky pohádzali na seba a potom ich pochovali do spoločných hrobov.
Krviprelievanie sa uskutočnilo na siedmych rôznych miestach.

Videla som, ako matky priviedli svoje deti do Jeruzalema. S niektorými išli až dvaja synčekovia a cestovali na oslíkoch. Prijali ich vo veľkej budove, ale ich manželia nesmeli vojsť s nimi. Matky sa tešili na prijatie, lebo si mysleli, že dostanú nejakú odmenu. Budova bola trochu osamotená a stála neďaleko domu, v ktorom žil neskôr Pilát. Bola postavená tak, aby si okoloidúci nevšimli, čo sa deje vnútri. Musela to byť súdna budova, lebo na dvore som videla koly a stĺpy s reťazami, ku ktorým pripútavali ľudí.
Bola to pevná a pochmúrna stavba a dvor bol asi taký veľký ako náš kostol v Dülmene. Jedna brána viedla cez vysoké múry na tento dvor, ktorý z ostatných troch strán obklopovali ďalšie stavby. Budovy napravo a naľavo boli jednoposchodové a tá uprostred mala dve poschodia a vyzerala ako stará opustená synagóga. Všetky tri budovy mali brány, ktoré viedli na dvor.
Matky priviedli cez dvor do dvoch bočných budov a tam ich zamkli. Vyzeralo to, akoby ich zavreli do akejsi nemocnice alebo útulku. Keď ženy zistili, že sú uväznené, zľakli sa a začali plakať a bedákať. V tejto úzkosti prežili celú noc.

(Na druhý deň Anna Katarína Emmerichová rozprávala:)
Dnes popoludní som videla hrozné divadlo. Bola som prítomná pri vraždení neviniatok. Veľká hlavná budova, ktorá uzatvárala dvor, mala dve poschodia. V spodnej časti bola veľká prázdna sála podobná väzeniu a na hornom poschodí bola sála s oknami orientovanými na dvor. Tu som videla veľa panstva. Boli zídení ako na poradu okolo stola, na ktorom boli zvitky.
Myslím, že tam bol aj Herodes. Videla som muža s červeným plášťom podšitým kožušinou, s korunou na hlave. Okolo neho boli ďalší ľudia a pozerali sa z okna.
Matky volali po jednej s ich deťmi. Z bočných budov ich privádzali do veľkej sály v hlavnej budove. Hneď, keď vošli, vojaci odtrhli od nich ich deti a odniesli ich na dvor, kde na nich čakalo asi dvadsať mužov ozbrojených mečmi a kopijami. Tí ich zabili tak, že im prebodli srdce a hrdlo. Niektoré deti boli ešte dojčence v plienkach, iné už vedeli chodiť. Vojaci ich ani nevyzliekli, len im prebodli srdce a hrdielko, potom ich chytili za rúčku alebo nôžku a hodili ich na kopu. Bol to hrôzostrašný pohľad.

Keď si matky, ktoré vojaci zahnali do jednej miestnosti, uvedomili, aký osud postihol ich deti, začali plakať, revať, trhali si vlasy, tisli sa jedna k druhej. Napokon boli také natisnuté na seba, až sa takmer nedokázali hýbať. Myslím, že vraždenie trvalo až do večera.
Bol mi zjavený presný počet zabitých detí, ale už si ho presne nepamätám. Bolo ich určite sedemsto a ešte jedno číslo, sedem alebo sedemnásť.
To, čo som videla, ma veľmi vydesilo. Nevedela som, kde sa to stalo, myslela som, že tu. Až keď som sa zobudila, postupne som sa zorientovala.
V nasledujúcu noc som videla, ako vojaci odvádzali spútané matky v malých skupinách do ich dedín.
Keď Kristus zomrel, videla som, že Vykupiteľa sprevádzajú duše zavraždených detí.

8.4. Ján v púšti

Alžbetu upozornil na hroziace nebezpečenstvo anjel, a tak včas ukryla Jána na púšti.

Alžbeta dlho hľadala jaskyňu, v ktorej by bol jej syn v bezpečí. Keď ju našla, zostala v nej s Jánom asi štyridsať dní. Keď sa vrátila domov, jeden esén z komunity na vrchu Horeb nosil chlapcovi jedlo a vo všetkom mu pomáhal. Zo začiatku za ním chodil každý týždeň, potom každé dva týždne. Ján sa veľmi skoro vedel postarať o seba sám. V púšti sa cítil lepšie než medzi ľuďmi. Pán si ho vyvolil, aby žil v púšti, ďaleko od ľudí a od ich hriechov. Tak ako Ježiš, ani on nikdy nechodil do školy ‒ vyučoval ho Duch Svätý v …
+Joseph+
DDDDDDDDDDDDDDDDD 😇 DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD