Prečo 1.7. (júla) bude FSSPX svätiť nových biskupov?! Náväznosť na svätenie zo dňa: 30.6.1988
Keď sa pozrieme do historie pôsobenia FSSPX. zistíme, že už v minulosti uskutočnili svätenie nových biskupov bez súhlasu pápeža a stalo sa to 30.6.1988:Lefebvre v Écône spolu s biskupom Antoniom de Castro Mayerom, (nezákonne) vysvätili štyroch kňazov (Tissiera de Mallerais, Richarda Williamsona, Alfonsa de Galarretu a Bernarda Fellaya) za biskupov.
Kňazské bratstvo svätého Pia X. – Wikipédia
V roku 1983 odišiel Lefebvre ako generálny predstavený bratstva do dôchodku a za jeho nástupcu bol zvolený nemecký kňaz Franz Schmidberger. Naďalej však Lefebvre pre (formálne zrušené) bratstvo svätil kňazov. Ako však starol, začalo hroziť, že by po jeho smrti bratstvo prišlo o jediného biskupa, čím by mu hrozil zánik, nakoľko by nemal kto svätiť nových kňazov.
V októbri 1983 preto Lefebvre žiadal Apoštolskú stolicu o súhlas vysvätiť biskupov. Keďže nedostal žiadnu odpoveď, pohrozil, že vysvätí biskupov aj bez mandátu, po čom nasledovalo nové kolo rokovaní, v rámci ktorých zohral významnú úlohu aj Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI. Rokovania vyvrcholili podpísaním protokolu zmierenia z 5. mája 1988, podľa ktorého malo byť Lefebvrovi umožnené vysvätenie biskupa, ale až až po kánonickom uznaní bratstva pápežskou stolicou. Protokol bol vlastne akýmsi plánom, na základe ktorého mali strany postupovať pri legalizácii predtým zrušeného bratstva. Bratstvo malo byť v zmysle kánn. 731 až 776 CIC (1983) zadefinované ako spoločenstvo apoštolského života založené na pápežskom práve, pričom malo mať právo sláviť omšu podľa misála Jána XXIII. z roku 1962, vyučovať a vysväcovať seminaristov (t. j. mať udelené určité výnimky s ohľadom na kánony 679 až 683 CIC).
Lefebvre zároveň vyznal vernosť Cirkvi a pápežovi, uznal učenie konštitúcie Lumen Gentium o najvyššom Magistériu (učiteľský úrad Cirkvi), platnosť nového rítu, cirkevnú disciplínu a novú kánonickoprávnu kodifikáciu.[29]
Podľa správy kardinála Ratzingera (ktorý protokol tiež podpisoval) Lefebvrovi trvalo len pätnásť minút, kým si prezrel protokol a dokument podpísal.[30]:16 V skutočnosti, hoci Lefebvre dokument podpísal, nebol s kompromisom vôbec spokojný. Svoj súhlas s protokolom preto už nasledujúci deň stiahol a trval na tom, že Vatikán stagnuje a nespolupracuje efektívne.
Žiadal najmä vysvätiť aspoň troch biskupov, a to do 30. júna.
Rím však trval na vysvätení jedného.[1][24] V liste kardinálovi Ratzingerovi Lefebvre napísal:
„V skutočnosti by odloženie biskupskej vysviacky na neskorší, zatiaľ neurčený termín znamenalo, že toto je už štvrtýkrát, čo by som vysviacku odložil. V mojich predchádzajúcich listoch bolo celkom jasne povedané, že dátum 30. júna je ten najneskorší prijateľný. Poslal som vám prvú dokumentáciu týkajúcu sa kandidátov; na stanovenie mandátu sú ešte takmer dva mesiace. Vzhľadom na mimoriadne okolnosti tohto prípadu by Svätý Otec [Ján Pavol II.] mohol celkom ľahko skrátiť procedúru, aby nám bol mandát oznámený do polovice júna. Ak by bola odpoveď negatívna, bol by som podľa svojho svedomia povinný pristúpiť k vysväteniu, opierajúc sa o súhlas, ktorý Svätá stolica dala v protokole k vysväteniu biskupa, ktorý bol členom Spoločnosti...“[30]:18 – 19
Dátum vysviacky bol niekoľkokrát odložený a Lefebvre sa zrejme domnieval, že sa termín odkladá preto, že Rím oficiálne uznanie bratstva svätého Pia X. odkladá dúfajúc, že dovtedy Lefebvre zomrie a jeho hnutie sa rozpadne. Lefebvre opakovane naliehal na Svätú Stolicu, aby oznámila dátum svätenia, a varoval, že inak svätenie vykoná 30. júna on sám. Opäť označil Rím za „infikovaný modernizmom“ a vzdialený tisícročnej Tradícii. Svätá Stolica Lefebvra opakovane vystríhala, že nedovolené vysvätenie biskupov bude považovať za schizmatický akt a upozornila ho aj na trest, ktorý mu v prípade uskutočnenia svätenia hrozí. Arcibiskupovi bolo zaslané aj oficiálne monitum, no Lefebvre na varovania nedbal.[23][30]:22