Svätá ... A N G E L A ...M E R I C I -panna a zakladateľka rádu U R Š U L Í N O K -sviatok 27.január

27.januára oslavuje sv.cirkev pamiatku svätej Angely Mericiovej,zakladateľky rehoľnej spoločnosti Uršulínok...na počesť pradávnej veľkej svätice a mučenice sv.Uršule zo šera ranného stredoveku z 5.storočia...Angela celý život zasvätila výchove a vyučovaniu vo viere a kresťanskom živote,dievčat panien a žien...aby ich zachránila od mravného pádu a tak pripravila ako zbožné manželky pre rodinný kresťanský život...Tak mohli vzniknúť mnohé zbožné rodiny,kde matky boli vychované zbožnými uršulínkami...Venovala sa aj chudobným,opusteným,žobrákom...ľuďom o ktorých sa nikto nestaral a nemal záujem...o spodinu sveta...Jej život bol neústalou obetou,láskou,odriekaním a živou modlitbou cez skutky dobročinnosti...Sama ,ako malé dievčatko prežila údel siroty,keď jej náhle umreli rodičia i staršia sestra...a ostala sirotou,ktorej sa ujal jej dobrý strýko a vychoval ju...Tak Angela prežila sklamanie,bolesť a tvrdosť života...preto mala taký súcit s biednymi ľuďmi a poznala nebezpečie,do ktorého sa vrhali mladé,neskúsené dievčatá a tak si skazili život a náprava už bola veľmi ťažká ...Chcela predísť nešťastiu a hriešnemu životu u mladých,neskúsených dievčat...a vychovať z nich zbožné ženy,ktoré raz budú držať a chrániť kresťanské rodiny a viesť svoje deti k viere v Boha a do lona cirkvi...Angela žila v období vrcholného stredoveku,v časoch prevratných ako i v časoch vojen a násilnosti,chorôb,moru...kedy sa celé Taliansko dostalo pod vládu mocného kráľa Karola španielskeho nad ktorého krajinami slnko nezapadalo...Angela sa dožila len 66 rokov,ale za ten čas vytvorila veľké duchovné dielo presahujúce celé veky až po dnešné časy.

Svätá Uršula-link:

Svätá U R Š U L A -panna a mučenica-sviatok 21.október

Svätá Angela Merici (* 21. marec 1474 (podľa iných údajov 1. marec), Desenzano del Garda, Taliansko – † 27. január 1540, Brescia) bola zakladateľka rehole uršulínok.

27.január
Sv. Angela Merici, zakladateľka rádu Uršulínok.

Dnešného dňa slávi sv. cirkev i pamiatku svätej Angely alebo Angeliky. Sv. Angela narodila sa r. 1470 v talianskom mestečku Defenzane pri jazere Gardaskom, neďaleko Brescie, zo vzácnej rodiny Meriči. Rodičia, ktorí jej skoro zomreli, vychovávali ju veľmi nábožne. V trinástom roku prijala prvý krát vel. Sviatosť oltárnu a tu urobila sľub večnej panenskej čistoty. Od toho času nespávala nikdy v posteli, ale na holých doskách.

Po smrti rodičov odišla so svojou sestrou ku svojmu ujcovi do mestečka Saly. Mala vtedy šestnásť rokov. Bola veľmi krásna, najmä jej belavé vlasy dodávaly jej neobyčajnej vnadnosti. Keď jej to sestra povedala, umývala si vlasy špinavým luhom, aby sa každému zneľúbily a nikto ju za manželku nepýtal. Ujec staral sa o svoju neter otcovsky, nestaval sa v ceste v jej nábožnému životu; ale Angela túžila po väčšej dokonalosti.

Aby celkom Bohu v tichosti slúžiť mohli, odišli sestry do hôr a tam bývali v jaskyni. S veľkým namáhaním našiel ich ujec a doviedol ich domov. Nezadlho umrela jej sestra. Angela, ako čoby bola celkom osirotela, opustila ujca, vrátila sa do rodného mestečka a vstúpila tam do kláštora nábožných panien sv. Františka. Mníšky tešily sa jej príchodu, lebo povesť o jej nábožnosti bola známa. Ujec jej medzitým zomrel.

I mala videnie, ktoré jej oznámilo, aby išla do Brescie a tam spoločnosť panien zuriadila. Do kláštora prišli nábožní manželovia rodiny Partengolov, ktorým boli dvaja synovia zomreli; oni za nimi veľmi smútili. Títo prosili Angelu, aby s nimi do Brescie išla a ich v zármutku tešila. S povolením predstavených išla do Brescie a tam účinkovala medzi obyvateľmi tak, že mnohé panny na cestu cností priviedla.

Podivná túžba zaujala jej srdce, aby mohla Svätú Zem a tie miesta, kde Spasiteľ niekdy jako človek žil a trpel, videť. Išla do Benátok a vysadla na loď s inými pútnikami. — Na ceste oslepla. Pútnici jej hovorili, že nemôže ďalej putovať. Angela prosila, aby ju len so sebou vzali a aby ju na ostrove Kandii nenechali.

«Voďte ma za ruku po svätých miestach», prosila ich; «lebo aspoň nebudem vytrhovaná rozmanitosťou predmetov, a budem môcť svojho ducha tým hlbšie ponoriť do rozjímania tých sv. tajomství, ktoré na miestach, kam ma zavedete, vykonané boly.» A vodili ju po tých svätých miestach a ona dotýkala sa ich rukama s takou nábožnosťou, že sa jej srdce od radosti triaslo. A z každého tých posvätných miest zachovala si nejakú nábožnú pamiatku v srdci a duši svojej.

Keď sa pútnici naspät vracali, museli pre búrku morskú na ostrov Kandiu vystúpiť. I Angela išla na breh, pokľakla s pútnikami pred sv. krížom a modlila sa skrúšene. A hľa, prostred modlitby navrátil sa jej zrak skoro na tom istom mieste, kde ho bola ztratila! Bolo to práve roku 1525, keď pápež Klemens VII. vyhlásil v Ríme milostivé leto. Angela chcela stať sa účastnou plnomocných odpustkov, i putovala do Ríma.

Pripustená bola pred sv. Otca a tento jej radil, aby v Ríme ostala a jeden kláštor riadila. S pokorou odpovedala, že je k takému veľkému dielu nie schopná a odcestovala cez Kremonu do Brescie. V Brescii shromaždila okolo seba dvanásť cnostných panien, ktoré ku dokonalosti viesť sa usilovala. Neďaleko kostola sv. Afry najala domček, v ktorom s jednou z dvanásti učenie, menom Barbarou, bývala.

Roku 1533 darovalo jej mesto pohodlný dom, v ktorom sa tie nábožné panny schádzali, modlili a mládež vyučovali. To bol prvý základ rádu školských sestier, ktorý potom cirkvi veľké služby preukazoval. Roku 1535 dňa 25. novembra utvorila s 27 pannami svätú spoločnosť, ktorej účel bol: nábožným vychovávaním chrániť kresťanskú mládež pred záplavou bludov a hriechu.

V tom čase zúrila v severozápadnej Európe takzvaná reformácia; i v Taliansku povstali nepokoje. Nepriatelia apoštolskej viery zľahčovali panenský stav a násilne vyháňali mníšky z kláštorov.

Toto pohnulo Angelu pri založení svojho rádu, ktorý rádom sv. Uršuly nazvala, ustanoviť, aby jej sestry nežili zatvorené v kláštorských múroch, ale aby pôsobili vo svete a tak žili; aby nemocných, chudobných a nešťastlivých v ich rodinách vyhľadávali, im pomáhali, predo všetkým ale aby dievčence učili a vychovávali. K tomu nebol potrebný prísny mníšsky rád a poriadok, ale len náboženská spoločnosť.

Preto nepožadovala od svojich sestier Angela kláštorské sľuby, ani rovnaké rúcho; no žiadala od každej sestry, aby sa raz za mesiac spovedala a Telo Božie prijímala. Pravidlá rádu sv. Uršuly, ktoré sama Angela zostavila, potvrdil najprv biskup v Brescii, neskôr ale pápež Pavel III. Roku 1537, dňa 18. marca vydržiavali sestry sv. Uršuly valné shromaždenie, na ktorom sa 76 zúčastnili. Všade povstávali ich domy a Angela riadila ich čo najvyššia predstavená.

Talianski biskupi, najmä sv. Karol Boromejský, zaujímali sa Uršulínok veľmi. Neskôr utvorili Uršulínky prísny rád so zátvorom (klauzúra) a slávnymi sľubami a pôsobili veľmi blahonosne, najmä čo vychovateľky dievčeniec. Zásluhy ich o sv. cirkev boli a sú i podnes veľmi veľké. Angela dožila 70 rokov bohumilého života svojho; roku 1540, dňa 27. januára odobrala sa z tohoto sveta do večnej slávy.

Telo jej za 30 dní ostalo nepochované a bolo jako živé. Pochovali ho slávnostne v kostole sv. Afry v Brescii. Pri jej hrobe dialy sa hneď zázraky, a ľud v okolí začal ju ctiť čo blahoslavenú. Sv. Karol Boromejský vyslovil sa o niekoľko rokov, že Angela zasluhuje, aby bola vyhlásená za svätú. Pápež Klemens XIII. vyhlásil ju za blahoslavenú a pápež Pius VII. r. 1807, dňa 24. mája za svätú, i ustanovil jej sviatok na dnešný deň.

Sv. Angela Merici vyobrazuje sa v rúchu rádu Uršulínskeho, okolo nej dievčence.

Poučenie.

Svätá Angela bola veľmi krásna. Ona ale znala slová sv. Písma: «Klamná je spanilosť a márna je krása; žena, ktorá sa bojí Boha, tá dojde chvály.» Preto utekala od ľudí, preto špinila si krásne vlasy lúhom. Krása telesná je veľmi nebezpečná pre človeka. Krásny človek badá, že sa naň ľudia dívajú, že sa im ľúbi; tak často stáva sa márnivým, chce sa lepšie zaľúbiť, nosí krásne rúcho, hrdo si vykračuje, púšťa sa do známostí, ktoré končievajú nešťastím a hanbou.

Koľká panna stala sa krásou svojou najnešťastlivejšou osobou pod slncom, keď zabudla na slová knihy Prísloví: «Žena, ktorá sa bojí Boha, tá dojde chvály!» Ale telesná krása môže viesť i k dobrému. Ona je kvetinkou, ktorá krásne vonia a zvädne. Ona môže byť i obrazom duchovnej krásy; ona môže napomínať človeka, aby sa usiloval mať v krásnom tele i krásnu dušu, čistotou, pokorou, pobožnosťou, láskou k Bohu a bližnému a druhými cnosťami naplnenú.

Takouto bola sv. Angela. Pri kráse svojej bála sa ľudí a bála sa Boha: a duša jej bola okrášlená všetkými cnosťami. Ona sa cez celý život i o to starala, aby bližní jej boli duševne krásni. Pre tento cieľ založila rád Uršulínok. Kresťane, ak máš od prirodzenosti krásnu tvár a ľahký život, pomysli si, že to chytro pominie, a tí, ktorým sa ľúbiš, tak ako i ty sám, zostarajú sa a umrieť musia. Keď ale duša tvoja stane sa cnosťami krásnou, ostane takou na veky.

Sv. Angela dávno zomrela, krásne jej telo zpráchnivelo; no jej krásna duša navždy potrvá v sláve nebeskej, jej krásny duch žije a objavuje sa i dnes v ráde sv. Uršuly, vo vychovávaní ženskej mládeže kresťanskej.

Modlitba.

O Bože, ktorý si skrze sv. Angelu novú spoločnosť posvätných panien do svojej cirkve uviesť ráčil, popraj nám, aby sme na jej prímluvu anjelskými mravy sa skveli, všetkých pozemských vecí sa odriekli a nebeské radosti okúsiť zaslúžili. Skrze Ježiša Krista, Pána našeho. Amen.

Život

Sv. Angela Merici sa narodila v talianskom mestečku Desenzano del Garda pri Lago di Garda do zbožnej rodiny Giovanniho Mericiho. Už v detstve však prišla o rodičov aj sestru, a preto sa o ňu staral jej dobre situovaný strýko. Vďaka nemu mala príležitosť na samoštúdium. Doba, v ktorej Angela žila, bola postihnutá neustálymi vojnovými konfliktmi a úpadkom morálky ľudí i Cirkvi, mnoho ľudí žilo v biede. Vplyvom tejto situácie a pevnej viery sa Angela rozhodla, že zasvätí svoj život dobročinným a charitatívnym aktivitám a pomoci tým, ktorí to potrebujú. V roku 1516 prichádza do mesta Brescia, kde po čase získala povesť múdrej a obetavej ženy a po radu a pomoc si k nej chodili mnohí – bohatí aj chudobní, ženy i muži... Angela absolvovala viaceré púte na posvätné miesta, okrem iného do Svätej zeme ( kde údajne prišla o zrak) a do Ríma, kde ju prijal pápež.

V Brescii sa okolo Angely postupne vytvorilo spoločenstvo žien, ktoré boli jej nasledovníčky vo filozofii nepoškvrneného života, oddanej pomoci chudobným. V roku 1535 bola formálne založená Spoločnosť Sv. Uršule, ktorej predstavenou sa stala Angela. Ich prvotným záujmom bola pomoc sociálne odkázaným, napr. sirotám a chudobným rodinám, a služba Bohu. Spoločnosť zakladala sirotince a školy. Ženy, ktoré doň vstúpili, mali vzácnu príležitosť sa vzdelávať. Činnosťou Angely Merici a uršulínok sa nechali inšpirovať viacerí jej súčasníci a charitatívnu prácu rozvíjali v mnohých častiach dnešného Talianska.

Angela zomrela 27. januára 1540. Za svätú bola vyhlásená v roku 1807.

Prvé uršulínky na územie dnešného Slovenska prišli v roku 1676, keď svoj prvý kláštor založili v Bratislave. Postupne otvorili ďalšie domy v Košiciach (1687) a v Trnave (1724). Popri kláštoroch spravovali aj dievčenské školy.

Angela Merici

zakladateľka Spoločnosti Sv. Uršule

Narodenie

1474
Desenzano del Garda, Taliansko

Úmrtie

27. január 1540
Brescia, Taliansko

Svätá Angela Merici , Angela z Brescie , svätá Anjela ( 21. marca 1474 , Desenzano del Garda – 27. januára 1540 , Brescia ), bola talianska mystička, sestra rádu františkánok, učiteľka a zakladateľka dievčenských škôl rádu svätej . Žila v období renesancie , v časoch veľkého rozkvetu talianskeho umenia, humanizmu a zámorských objavov, ale zažila aj obdobie biedy, herézy a rozčarovania po vyplienení Ríma roku 1527 . Bola súčasnicou osobností ako Michelangelo , Krištof Kolumbus , Mikuláš Koperník a svätcov Terézie z Ávily , Ignáca z Loyoly a Františka Xaverského .

Životopis

Socha sv. Anjelov Merici v jej rodnom Desenzane

Angela bola dcérou Jána Mericiho a Kataríny dei Bianchi, pôvodom zo Salò. Narodila sa na ich vidieckom statku v Grezze neďaleko Desenzana. Bola nadaným a silne senzitívnym dieťaťom, vynikala medzi deťmi aj vzhľadom, pretože mala žiarivo ryšavé vlasy. Údajne sa sama naučila čítať, vedela urovnávať spory a počúvať ľudí, tíšiť ich duševnú bolesť.

Spolu so staršou sestrou a bratom osirela, keď jej krátko po sebe zomreli matka, otec a nakoniec aj staršia sestra, ktorú mala najradšej. Po jej smrti mala prvé videnie : pri mieste zvanom Machetto sa jej zjavila duša zosnulej sestry, ako stúpa k nebu obklopená anjelmi. Spolu s bratom sa roku 1492 odsťahovala k strýkovi do Salò . Medzitým vstúpila do františkánskeho tretieho rádu ( terciári ) a pripravovala sa na dráhu učiteľky náboženstva. Vtedy mala druhé videnie: mal ju pokúšať satan v podobe krásneho anjela, ktorému sa vzoprela, až zmizol. Po návrate do Grezza už bola úctivo oslovovaná sorella Anzola - sestra Anjela. Tretie zjavenie malo prebehnúť blízko Maguzzana na mieste zvanom Brudazzo , kde sa jej zjavil rebrík, spájajúci nebo a zem, po ktorom stúpali anjeli a panny aj s jej zosnulou sestrou.

V roku 1516 sa vrátila do rodnej provincie Brescia a na návrh františkánov sa starala o vdovu Katarínu Patengolovú. V tej dobe bola už Angela učiteľkou, duchovnou matkou a radkyňou vojvodu Františka II. Sforzy , stretla sa s Gabrielom Cozzanom a Isabettou Pratovou.

Medzi rokmi 1520 – 1530 podnikala púte na sväté miesta. Počas púte do Palestíny v roku 1525 údajne oslepla a opäť prezrela. V roku 1529 sa presťahovala do Cremony , kde vyučovala dievčatá a starala sa o chudobné deti. V roku 1532 bola oslobodená na vlastnú žiadosť povinnosti byť pochovaná vo františkánskom kostole.

Zomrela pokojnou smrťou, zaopatrená sviatosťami a bola pochovaná v kostole sv. Afry v Brescii, kde je pochovaná v presklenej rakve na oltári a uctievaná doteraz. Roku 1768 ju blahorečil pápež Klement XIII. a roku 1807 svätorečil pápež Pius VII.

Angela Merici (z Brescie), panna

Svätá

Sviatok: 27. január

* 21. marec 1474 (?) Desenzano del Garda, Brescia, Taliansko
† 27. január 1540 Brescia, Taliansko

Význam mena Angela: posol, kuriér (z gr.)

Emblém: ľalia

Moretto da Brescia: Angela po svojej smrti, 1540, obraz v Desenzane

Angela Merici sa narodila okolo roku 1474 v Desenzano del Garda (oblasť Brescia) v Taliansku. Jej otec Giovanni pochádzal z Brescie, matka Caterina bola sestrou váženého pána Biancoso de Bianchi di Salo. Angela strávila svoje detstvo, dospievanie a sčasti aj mladosť vo voľnej prírode vidieka, v neustálej každodennej práci okolo statku na hospodárskom dvore. Bolo ich päť detí, traja chlapci a dve dievčatá. Angela bola predposledná. Angelin otec vedel čítať a často rodine čítal životopisy svätých. Spomienky na tieto čítania zostali v Angele veľmi živé a práve ony ju pohli k tomu, aby sa už vtedy odhodlala viesť striedmy, duchovný život. Keď mala 10 rokov, zomreli rodičia. Následne odišla k strýkovi. Veľmi ju rozrušilo, keď jej zanedlho zomrela sestra, no bez prijatia sviatostí. Mala však zjavenie, že jej sestra je v opatere Boha a to ju utvrdilo, aby svoj život venovala Bohu. Stáva sa františkánskou terciárkou a vracia sa do Desenzana. Roku 1516 ju jej františkánski predstavení pozývajú do mesta Brescia k váženej pani menom Caterina Patengola, ktorá stratila manžela i deti. Tu začína svoje poslanie utešiteľky a radkyne. Toto poslanie sa postupne rozširuje na všetkých, čo sa na ňu obracajú s prosbou o modlitbu, alebo ako na prostredníčku a uzmierovateľku. V Brescii sa neskôr usídľuje v dome patriacom mladému kupcovi, ktorý ju mal za svoju duchovnú matku.

Potom sa presťahovala do bytu v blízkosti kostola sv. Afry. Počas pobytu v Brescii navštívila viaceré pútnické miesta. Púte boli v tej dobe ľudovou formou pokánia. Roku 1524 putovala do Svätej zeme. Šesť mesiacov tak bola vystavená všetkým možným hrozbám a nebezpečenstvám, aké vtedy predstavovali piráti, zbojníci, morské búrky a odchýlenie sa od morskej cesty. Na tejto ceste ochorela a oslepla. Trvala na pokračovaní v púti po svätých miestach a používala svoje srdce namiest očí. Pri návrate sa jej zrak vrátil. To sa jej stalo pripomienkou, aby si nezatvárala oči pred potrebami, ktoré okolo seba videla, aby si nezatvárala srdce pred Božím volaním. Okolo seba videla chudobné dievčatá bez vzdelania a bez nádeje.

V 15. a 16. storočí, kedy Angela žila, vzdelanie pre ženy bolo dostupné len bohatým alebo mníškam. Aj Angela vedela len to, čo sa sama naučila. Ženám nebolo dovolené vyučovať a nevydaté ženy nemohli samé vychádzať von. Mníšky boli najvzdelanejšie ženy, ale tie nemohli opustiť kláštor. Angela dala dohromady skupinu slobodných žien a priateľov františkánov a spoločne vyšli do ulíc pozbierať dievčatá, ktoré potom učili. Tieto ženy nemali peniaze, nemali moc, ale boli spojené svojou vernosťou Kristovi. Žili vo svojich rodinách a stretávali sa na modlitbách a vyučovaní. Angela im pripomínala, že svet okolo nich veľmi potrebuje ich službu. Vo svojej službe boli také úspešné, že aj v iných mestách si žiadali, aby aj u nich zaviedli svoj inovatívny prístup ku vzdelaniu. Ovplyvnili veľa ľudí, dokonca i pápeža.

V jubilejnom roku 1525 putovala Angela do Ríma. Pápež Klement VII. jej ponúkol, aby si v Ríme vzala na starosť rád sestier ošetrovateliek. Avšak Angela odmietla jeho ponuku, pretože cítila, že toto nie je jej cesta, na ktorú ju povolal Boh. Pápežova požiadavka sa jej stala inšpiráciou, aby svoju skupinu sformalizovala. Roku 1529 sa pred hrozbou vojenských nájazdov spolu s rodinou Agostina Galla a ďalšími obyvateľmi uchyľuje do Cremony. Tu nadväzuje styky s dvorom Francesca II. Po návrate do Brescie sa venuje dielu, ktoré jej určil Boh, zakladá „Spoločnosť svätej Uršule“ (25. novembra 1535). Mala videnie, v ktorom sa utvrdila, že Boh si ju vyvolil, aby v Cirkvi založila novú spoločnosť. Pre ženu v tomto čase boli možné jedine dve cesty: manželstvo alebo kláštor s klauzúrou. O osude ženy rozhodovala vtedy vlastná rodina.

Odteraz Angela umožňuje ženám ďalší životný stav, ktorý sa neskôr stane kanonickým: ide o dobrovoľné zasvätenie sa Bohu životom „neviest Božieho Syna“, zostávajú pritom vo svete, v rodine alebo v určitom pracovnom prostredí. Nie sú viazané na spoločnú činnosť, ale nie sú ani izolované, lebo sú členky určitej duchovnej rodiny. Tejto „rodine“ dáva Angela vlastnú Regulu, Rady a Závet hlbokej asketickej a duchovnej hodnoty, ale aj plné pedagogickej prezieravosti. Spoločnosť sv. Uršuly bola prvou skupinou žien, ktorá sa venovala vzdelávaniu žien a ktorá pracovala mimo kláštora. Trvalo veľa rokov kým boli prijaté jej radikálne myšlienky vzdelávania.

Angela zomiera ako sedemdesiatročná 27. januára 1540 v Brescii, kde je aj pochovaná v kostole svätej Afry. Teraz je to svätyňa zasvätená Angele. Cirkev ju vyhlásila za svätú 24. mája 1807. Keď sa sestry strachovali, že ju stratia, keď zomrie, ona ich ubezpečovala: „Budem pokračovať viac živá, ako v terajšom živote, budem vás lepšie vidieť, viac milovať v skutkoch, ktoré činíte, a budem vám viac pomáhať.“ Myšlienky a zásady Angely Merici sa veľmi rýchlo rozšírili po celom Taliansku i vo svete. V Taliansku zakladali Spoločnosti sv. Uršuly rôzni biskupi, vo Francúzsku sa tieto v 17. storočí pod vplyvom jezuitov pretvorili na rehoľné spoločenstvá. Zaoberali sa výchovou dievčat a rozšírili sa do všetkých svetadielov. V nasledujúcich storočiach vzniklo podľa uršulínskej reguly mnoho ďalších kongregácií, pričom všetky pokladajú Angelu za svoju Matku. Vďaka tomu, že Spoločnosť svätej Uršuly sa rozšírila vo svojej sekulárnej forme i v podobe rozličných inštitútov Sestier uršulínok, je dnes Angela Merici uznávaná a uctievaná po celom svete.

Spiritualita Angely Merici a jej dcér je aktuálna stále. Jej novátorstvo je v idei a uskutočnení zasväteného života vo svete, v pedagogických zásadách, ktoré predznačujú myšlienky sv. Františka Saleského a sv. Don Bosca. Angela pripomína i nám: „Vystríhajte sa toho, aby ste niekoho nútili, pretože Boh dal každému človeku slobodnú vôľu a túžbu, aby nebol do ničoho nútený; Boh iba ukazuje cestu, pozýva ich a radí im.“

Svätá Angela Merici , narodený dňa21. marca 1474v Desenzane a zomrel dňa27. januára 1540v Brescii je lombardská mníška , zakladateľka Spoločnosti sv. Uršule . Bola kanonizovaný v roku 1807 pápež Pius VII . Jeho liturgická spomienka sa oslavuje 27. januára .

Detstvo

Podľa neistej tradície sa narodila Angèle21. marca 1474(ručne písaná tradícia, ktorá nie je príliš homogénna a zle spravovaná, nám umožňuje odhadnúť dátum narodenia v rokoch 1470 až 1475) v Desenzane , na južnom brehu Gardského jazera , v čase, keď bol polostrov spustošený vojnami, epidémiami a hladomorom. Vyrastala v kresťanskej rodine s otcom odtajneného šľachty Giovannim Mericim a matkou Caterinou z váženej rodiny v Salò v Biancosi. Giovanni Merici je vidiecky gentleman, ktorý žije so svojou rodinou na svojom poľnohospodárskom statku „Les Grezze“. Večer svojim deťom prečíta epizódu zo života svätých, ktorá hlboko poznamená malú Angelu.

V pätnástich stratila tínedžerka za pár mesiacov rodičov a jednu zo sestier. Po tomto úmrtí, okolo 16 rokov, ju jej strýko z matkinej strany vzal spolu s jedným z jej bratov do svojho domu v Salò . Potom prežila mestský život typický pre taliansku renesanciu poznačený duchovnou obnovou, z ktorej vyplynul humanizmus a náboženské reformy , pričom Salò bola aktívnym centrom reformovaných františkánov .

Keď jej strýko zomrel, vrátila sa na nejaký čas na rodinný majetok Grezza. Práve tam prijíma svoje povolanie. Angela vidí rebrík zdvihnutý k nebu a mladé dievčatá idú hore a dole. Podľa nej jej Boh zjavuje, že jedného dňa nájde novú náboženskú rodinu, ktorá spojí ženy, aby splnili misiu v Cirkvi.

Náboženský život

Socha Angely Merici v Desenzanu .

V osemnástich rokoch požiadala o vstup do tretieho rádu sv. Františka z Assisi , aby sa mohla slobodne zasvätiť Pánovi a aby bola pravidelne prijímaná k eucharistickému stolu (v tom čase vzácny výskyt). . Ona je pôst a teraz vedie život službe druhým.

V roku 1516 ho jeho františkánski predstavení poslali do Brescie na útešnú misiu: Catarina Patengola stratila vo vojne svojho manžela a svojich synov a stratila chuť do života. Angèle zostáva s Catarinou dva roky, potom, čo sa spamätá, opustí domov, ale rozhodne sa zostať v Brescii. Prijíma pohostinnosť istého Antonia Romana, s ktorým bude žiť štrnásť rokov. Takto začala zhromažďovať „okolo seba hlboko kresťanskú laicu, zloženú zo žien zo šľachty i obyčajných ľudí“ .

Podľa zvyku Angèle podniká niekoľko pútí . V roku 1524 odišla so skupinou pútnikov do Jeruzalema . Počas prechodu trpela infekciou v očiach. Musíme to viesť vo Svätej zemi . Pre Angelu a jej dcéry po nej bude utrpenie a vzkriesenie Pána jadrom ich duchovnosti. Počas návratu na Krétu sa Angela uzdravuje.

Potom podnikla ďalšie púte: v roku 1525 odišla pri príležitosti Svätého roka do Ríma . Stretáva preláta, ktorého stretla vo Svätej zemi. Ten mu ponúka audienciu u pápeža Klementa VII . Angela prijíma. Svätý otec ho žiada, aby zostal v Ríme. Prosí ho však, aby jej odpustil, že neprijala: Boh ju očakáva v Brescii. Clement VII to chápe a necháva ju ísť.

Po návrate do Brescie pokračuje Angela vo svojom modlitbovom živote. Duke of Milan François II Sforza , ju žiada, aby bol jeho duchovnou matkou.

V roku 1529 vojna prinútila mnoho ľudí utiecť. Angèle odchádza do Cremony . Tam nikdy neprestala prijímať chudobných a bohatých, šľachtica a služobníkov. Urobila ďalšie dve púte (1529-1532) do svätyne Varallo , miesta, kde boli v horách postavené malé kaplnky. Sú tu predstavené scény zo života Krista, pretože kresťania nemôžu dosiahnuť Svätú Zem.

Papež Klement VII. (1526).

Po svojom návrate do Brescie zostala na chvíľu pri Agostine Galle. Potom v miestnosti blízko kostola Sainte-Afre.

Ale čas plynie a ona si stále neuvedomovala, čo od nej Pán v mladosti žiadal. Potom sa cíti vnútorne tlačená na uskutočnenie svojho poslania: založiť „spoločnosť“ žien, ktoré sa chcú zasvätiť Pánovi. Budú žiť vo svojom zasvätení bez toho, aby sa stiahli zo svojho miesta života. Tam, kde sú, budú žiť svoj život modlitby a budú pozorní k potrebám ostatných.

Angela vo svojich spisoch nedáva svojim dcéram žiadne konkrétne pokyny pre apoštolát. Pravidelne sa budú schádzať, aby žili Eucharistiu , stretávali sa ako sestry a aby si navzájom pomáhali žiť podľa svojho zasvätenia.

Angela, ktorý miluje Saint Ursula , na mučeníka zo iv -teho storočia, obzvlášť populárny v tomto okamihu, šéf dáva za jej založenia.

Spoločnosť svätej Uršule

To je 25. novembra 1535že prvých 28 mladých dievčat, ktoré sa chcú zúčastniť omše, potom v oratóriu, sa odovzdajú Pánovi bez toho, aby zložili verejný sľub , ale jednoducho zapísaním svojho mena do registra: je to deň založenia spoločnosti sv. Uršula , poriadok bez zvyku, ambitu alebo sľubu a je uznávaný býkom od pápeža Pavla III. v roku 1544

Premena Spoločnosti na náboženský poriadok po Tridentskom koncile (1545-1563) zaväzuje dcéry Angely vstúpiť do kláštorov . Apoštolskí zostávali apoštolmi tým, že sa stali pedagógmi. Dedičia „pedagogiky“ Angely, ktorí vynikali v umení privítať a viesť každého, uršulínci potom vedeli, ako sa počas storočí stať formátormi, a to najmä v službe mladým ľuďom, podľa poslania, ktoré cirkev zverila im.

Angela umiera ďalej27. januára 1540. Bola svätorečená 27. mája 1807, Pius VII .

Rád svätej Uršule (Ordo Sanctae Ursulae, OSU) predtým tiež nazývané sestry Uršulínky, sú rímskokatolíckou ženskou rehoľou založenou Angelou Merici 25. novembra 1535 v Brescii. Rád sa venuje výchove a vzdelávaniu dievčat. Prvé tzv. spoločenstvo sv. Uršule spájala snaha o hlásanie Kristovho učenia a spoločné hodnoty uršulínskej výchovy, ktoré sa utvárali. Ich hlavnými piliermi boli dobro a radosť, sebahodnota, komunikácia, dôvera, láska, pravda, sloboda, dôstojnosť, zodpovednosť.

História

Spoločenstvo založila sv. Angela Merici 25. novembra 1535 . Dátum jej založenia si vybrali na sviatok sv. Kataríny Alexandrijskej (podľa legiend kresťanská panna zabitá mučeníckou smrťou v 4. storočí). Rád dostal pomenovanie po sv. Uršule, patrónky mládeže, učiteliek a vychovávateliek.Uršulínske školy sú po celom svete spojené mottom Serviam ( z lat. slúžim ) a hodnotami, vychádzajúcimi z Evanjelia, z učenia Cirkvi a obzvlášť zo Spisov sv. Angely Merici. 8. augusta 1536 ju schválil ordinár diecézy.

Rozšírenie spoločenstva sv. Uršule

Karol Boromejský umožnil spoločenstvu, aby sa venovalo hlásaniu viery. Takto vzniklo kongregované (zoskupené za určitým cieľom) spoločenstvo tzv. uršulínok v Brescii a v Miláne. Neskôr sa hlavným apoštolátom uršulínok stali školy kresťanskej náuky. V 17. storočí sa väčšina domov, v ktorých uršulínky pôsobili, začali meniť na kláštory. Čoskoro bolo toto spoločenstvo rozšírené už po celej Európe. Do roku 1790 bolo ich pomocou založených asi 400 kláštorov.

Vznik Rímskej únie Rádu sv. Uršule

Rímska únia Rádu svätej Uršule

V tom čase však išlo o samostatné a autonómne komunity. Predstavené matky jednotlivých komunít si priali zjednotiť, a tak 15. novembra 1900 boli pozvané do Ríma. 28. novembra 1900 bola ústne schválená Rímska únia Rádu sv. Uršule pápežom Levom XIII. Dnes ide o medzinárodný, kontemplatívno-apoštolský inštitút. Provincie Rímskej únie Rádu sv. Uršule sú zastúpené v Európe, Ázii, Amerike, Afrike a Austrálii.

Rímska únia Rádu sv. Uršule na Slovenku

Sestry uršulínky založili na Slovensku prvé školy pre ženy. Svoje pôsobenie začali v Bratislave v roku 1676. V tomto roku im uhorský primas Juraj Selepcsényi odovzdal dokument, ktorým povoľoval a schvaľoval rozšírenie Rádu svätej Uršule v celej krajine. V roku 1698 bol založený kláštor v Košiciach. V roku 1724 aj kláštor v Trnave. Učili tam dievčatá na ľudovej a meštianskej škole a na dievčenskom učiteľskom ústave.

Dnes má na Slovensku Rímska únia Rádu sv. Uršule komunity v Bratislave, Košiciach, Modre, Suchej nad Parnou a v Trnave.

Heslo serviam

Rímska únia rádu sv. Uršule má heslo serviam, ktoré pochádza z latinskejho jazyka. V preklade znamená- budem slúžiť ( Bohu a ľuďom ). Charakterizuje ho znak, ktorý sa skladá:

Sedem hviezd - odkazuje na súhvezdie Malej medvedice. Hviezdy nás majú inšpirovať k najvyšším ideálom, ktorým je heslo serviam.
Kríž - symbol kresťanskej viery.
Zelená farba - odkazuje na rast a životnú silu, ktorá je charakteristická pre deti a mládež.

Rímska únia rádu svätej Uršule (lat. Unio Romana Ordinis Sanctae Ursulae, skrátene: OSU) je združenie rehoľných domov nadväzujúcich na uršulínsku tradíciu. Jeho členky sa nazývajú uršulínky. Ako uršulínky (podľa svätice sv. Uršuly) sa označujú sestry niekoľkých katolíckych rehoľných spoločenstiev. Svojimi aktivitami odkazujú na Rád svätej Uršule, ktorý založila v 16. storočí františkánska terciárka sv. Angela Merici a pokračujú v jeho tradícii, ako nezávislé vetvy rodiny uršulínok.

História

Svätá Uršula, majiteľka Spoločnosti, na obraze Carla Crivelliho

Pôvodné spoločenstvo svätej Uršule bolo založené v Brescii v roku 1535 Angelou Merici a potvrdené pápežom Pavlom III. 3. júna 1544 vydal zakladaciu bulu Regimini universalis ecclesiae.

Rímska únia bola schválená 28. novembra 1900 prostredníctvom pápeža Leva XIII.

V októbri 2006 pôsobila v 36 krajinách, rozčlenená na 30 provincií a tvorilo ju cez 2 500 sestier. Rád dostal pomenovanie po sv. Uršule, patrónky mládeže, učiteliek a vychovávateliek. V čele únie stojí generálna predstavená, ktorá sídli v Ríme. Provincie Rímskej únie Rádu sv. Uršule sú zastúpené v Európe, Ázii, Amerike, Afrike a Austrálii.

Sestry uršulínky založili na Slovensku prvé školy pre ženy. Svoje pôsobenie začali v Bratislave v roku 1676. V tomto roku im uhorský primas Juraj Selepčéni odovzdal dokument, ktorým povoľoval a schvaľoval rozšírenie Rádu svätej Uršule v celej krajine. V roku 1698 bol založený kláštor v Košiciach. V roku 1724 aj kláštor v Trnave. Učili tam dievčatá na ľudovej a meštianskej škole a na dievčenskom učiteľskom ústave. Dnes má na Slovensku Rímska únia Rádu sv. Uršule komunity v Bratislave, Košiciach, Modre, Suchej nad Parnou a v Trnave.

Rímska únia rádu sv. Uršule má heslo serviam, ktoré pochádza z latinského jazyka.[6] V preklade znamená – budem slúžiť (Bohu a ľuďom). Charakterizuje ho znak, ktorý sa skladá zo:

Sedem hviezd – odkazuje na súhvezdie Malej medvedice. Hviezdy nás majú inšpirovať k najvyšším ideálom, ktorým je heslo serviam.
Kríž – symbol kresťanskej viery.
Zelená farba – odkazuje na rast a životnú silu, ktorá je charakteristická pre deti a mládež.

Matky predstavené

Roky

Meno generálnej predstavenej

1900- 1909

Matka Marie de Saint - Julien Aubry

1910- 1929

Matka Angele de Notre-Dame Lorenzutti

1926-1956

Matka Marie de St - Jean Martin

1959- 1971

Matka Maria Felicia Pastoors

1971- 1983

Matka Mary Judith Mietzelfeld

1983- 1995

Matka Bernadette Joseph Berquer

1995- 2007

Matka Colette Lignon

2007- 2019

Matka Cecilia Wang

2019- súčasnosť

Matka Susan Flood

Svätá Anjela
Angela Merici

Sv. Angela Merici vyučuje dievča

rehoľníčka, sestra

Narodenie

21. marca 1474
Desenzano del Garda , Taliansko

Úmrtie

27. januára 1540
Brescia , Taliansko

Sviatok

27. januára , 31. mája

Miesto pochovania

Brescia

Rád

Rád svätej Uršuli

Vyznanie

katolicizmus

Blahorečená

30. apríla 1768 pápežom Klementom XIII.

Zvätorečená

24. mája 1807 pápežom Piom VII.

Úrady

predstavená

Uctievaná cirkvami

rímskokatolícka cirkev a cirkvi v jej spoločenstve

Významné zasvätené kostoly

Brescia, Abbeville

Pomníky

Desenzano del Garda

Atribúty

františkánske rúcho a čepiec, rebrík alebo schodisko s anjelmi, kríž, ruženec, kniha, ľalia (symbol panenstva), vyučuje deti.

Patrónkou

školskej mládeže

Uršulínky na Slovensku

KOSTOL
LORETÁNSKEJ PANNY MÁRIE-BRATISLAVA

Kostol Loretánskej Panny Márie je renesančná sakrálna stavba rehole uršulínok v Bratislave, v okrese Bratislava I. Jednoloďovú stavbu v renesančnom štýle postavili v rokoch 1659 – 1663 tesne pri mestských hradbách bratislavskí protestanti. Užívali ju však pomerne krátko (do roku 1670), pretože po odhalení Vešeléniho sprisahania kostol protestantom odňali a v roku 1672 ho pridelili uršulínkam. Tie ho zasvätili Loretánskej Panne Márii. V roku 1683 strecha zhorela a novú strechu, už v barokovom štýle s cibuľovitým tvarom, pokryli medeným plechom. Interiéru dominuje neskorobarokový polychrómovaný hlavný oltár z 18. storočia. V strede sa nachádza socha čiernej Panny Márie. Sochu Loretánskej Panny Márie daroval uršulínkam v roku 1684 arcibiskup Leopold Kollonich. Oltár je doplnený sochami sv. Barbory, sv. Uršuly, sv. Kataríny a sv. Agnesy a bočné oltáre zobrazujú sv. Annu a sv. Augustína. Kazateľnicu zdobia sochy Mojžiša a starozákonného veľkňaza Arona a baldachým so sochou sv. Michala archanjela. Na stavbu kostola nadväzuje budova kláštora uršulínok. Významnou udalosťou novodobých dejín kostola bola prítomnosť sv. otca Jána Pavla II., ktorý sa v ňom modlil ruženec počas svojej druhej návštevy na Slovensku 2. júla 1995.

KOSTOL

KOSTOL SVÄTEJ ANNY-TRNAVA

Základný kameň kostola posvätil arcibiskup Imrich Esterházi roku 1729. Konsekrácia kostola bola roku 1805. Na stavbu tohto jednoloďového kostola nadväzuje kláštor sestier uršulínok. Klenbu svätyne zdobí maľba štyroch evanjelistov. Hlavný klasicistický oltár a oltárna maľba zobrazujúca sv. Annu je dielom maliara Jozefa Zanussiho z roku 1789. Na pravej strane kostola sa nachádza bočný oltár Panny Márie prenesený z niekdajšej jezuitskej univerzity. Pod oltárom v zdobenej cínovej truhle sú pozostatky troch svätých košických mučeníkov: Marka Križina, Štefana Pongráca, Melichara Grodeckého. Pod chórom sa nachádza oltár z 18. storočia zasvätený Panne Márii Mariacelskej. Socha Panne Márie je kópiou zázračnej sochy v rakúskom Mariazelli. Na ľavej strane je baroková kazateľnica z konca 18. storočia. Pod kostolom sa nachádza krypta sestier uršulínok. Roku 1950 bola činnosť sestier uršulínok prerušená komunistickým režimom. Po páde komunizmu sestry obnovili svoju činnosť na školách a prevzali aj správu kostola.

KOSTOL
SVÄTÉHO MICHALA ARCHANJELA-KOŠICE

Kostol sv. Michala archanjela svojou veľkosťou patrí medzi najmenšie kostoly nachádzajúce sa v Košiciach. Napriek tomu jeho vnútorná “teplá” výzdoba ho zaraďuje medzi najútulnejšie. Tento kostolík bol vystavaný v 16. storočí protestantmi. Ale postupom času a podľa toho kto v danom období nad mestom vládol, postupne menil svojich držiteľov. Od užívania protestantmi prechádzal do užívania katolíkmi. Vznikol v období, ktoré je poznačené túžbou po „slobode“; nielen túžbou po vymanení sa spod vplyvu Habsburgovcov, ale aj v Cirkvi spod vplyvu pápeža. Výstavba kostola sa uskutočňovala v rokoch 1652 – 1655. Dokončený bol v roku 1663. K uršulínkam sa natrvalo dostal v roku 1731. Dovtedy prechádzal z rúk do rúk, raz k protestantom inokedy ku katolíkom (1673, 1698, 1682, 1706, 1711).
V súčasnosti kostol spadá pod správu farnosti sv. Alžbety v Košiciach.

Uršulínky (Rímska únia Rádu svätej Uršule)

Rímska únia Rádu sv, Uršule, ľudovo sestry uršulínky, je jedna z vetiev duchovnej rodiny, ktorú založila sv. Angela Merici. Sme medzinárodný, kontemplatívno-apoštolský inštitút. Charakterizuje nás: Snúbenectvo (kontemplácia), Materstvo (apoštolát) a Sesterstvo (komunitný život), ktoré sú typické a podstatné pre náš život.

Naším poslaním je výchova v rozmanitých formách so zreteľom na evanjelizáciu. Sme povolané odpovedať na potrebu Boha v každom človeku, mať na zreteli vždy vývoj celého človeka, prejavovať úctu, porozumenie a pomoc.

Skratka: OSU (Ordo Sanctae Ursulae)

Heslo: Žite nový život!

Čomu sa venujeme?

Na Slovensku pôsobíme na piatich miestach: v Bratislave, v Trnave, v Košiciach, v Modre a v Suchej nad Parnou. Venujeme sa prevažne vyučovaniu a výchove detí a mládeže na našich uršulínskych školách, internátoch i v Centrách voľného času, ale tiež katechéze na štátnych školách, a pastorácii vo farnostiach.

Usilujte sa, aby vás viedla jedine láska k Bohu a horlivosť za duše.

ANGELA MERICI, 2. RADA
Svätá Angela svojim dcéram neurčila konkrétnu formu apoštolátu, ale pobádala ich, aby boli vnímavé na vnuknutia Ducha Svätého a tak odpovedali na potreby čias. Počas piatich storočí sa uršulínky snažili byť verné charizme svojej zakladateľky a celý ten čas mali účasť na výchovnom poslaní Cirkvi v jeho rozmanitých formách.

V súčasnosti uršulínky na Slovensku pokračujú v tradícii Inštitútu. Vo vedomí, že katolícka škola má pre Cirkev osobitnú dôležitosť, hneď po páde totalitného režimu znovu otvorili školy a školské zariadenia v Bratislave a v Trnave, kde sa sestry svojou prácou a apoštolským úsilím v najrôznejších formách snažia ohlasovať Ježiša Krista a ponúkať vzdelávanie v kresťanskom duchu. So všetkými uršulínskymi školy na svete sú spojené znakom SERVIAM – poslaním služby a výchovy k službe.
Spojená škola sv. Uršule
v Bratislave
ZŠ s MŠ Angely Merici v Trnave
Gymnázium Angely Merici v Trnave

V snahe mať na zreteli celistvý rozvoj tých, ktorí sú nám zverení, sa naše sestry podieľajú na výchovnom poslaní aj v centrách voľného času. SCVČ v Modre, ktoré zriaďuje SABUŽ (Slovenská asociácia bývalých uršulínskych žiakov), celoročne ponúka deťom aj mládeži voľnočasové aktivity napomáhajúce rozvoju a ochrane duchovných hodnôt, osobných schopností a rozvoju osobnosti. Pri ZŠ s MŠ sv. Angely Merici tiež zriaďujeme CVČ, kde ponúkame širokú paletu krúžkov. Viac sa dozviete na ich jednotlivých stránkach:
Súkromné CVČ
v Modre
CVČ pri ZŠ s MŠ
v Trnave

Ďalšie pole pôsobenia sestier predstavuje práca na stredoškolskom internáte v Trnave, ktorý patrí ku Gymnáziu sv. Angely Merici. Stredoškolský internát pri SZŠ sv. Alžbety v Košiciach nepatrí pod našu správu, no nachádza sa v priestoroch nášej budovy a sestry tu pracujú ako vychovávateľky. Časť priestorov košického kláštora sa využíva aj na podnájom pre vysokoškoláčky a pracujúce ženy, čím sa apoštolské pôsobenie sestier v spolupráci s Univerzitným pastoračným centrom rozširuje aj na túto vekovú skupinu.
Internát pri Gymnáziu Angely Merici v TT
Internát pri SZŠ sv. Alžbety v KE
Vysokoškoláčky v KE
Apoštolát sestier závisí aj od potrieb konkrétneho miesta, kde sa komunita nachádza a tiež od rôznosti darov, ktorými Pán obdaroval jednotlivé sestry, preto okrem našich apoštolských diel sú sestry zapojené do služby Cirkvi aj v iných oblastiach. Všetky sme však spojené jedným povolaním horlivosti za Boha a za duše. Špecifický a nenahraditeľný apoštolát modlitby a obety žijú naše najstaršie a choré sestry, ktoré sú tichou ale účinnou podporou činnosti sestier v našej provincií.

7