Nezabudnuteľná kázeň svätého farára z Arsu: Hriech skracuje život človeka

Sv. Ján Maria Vianney
12. marca 2023

Svätá Katarína Sienská raz mala víziu duše v stave milosti posväcujúcej. Prekvapená zvolala: „Keby som nevedela, že je iba jeden Boh, myslela by som si, že táto duša je božstvo. Chápem, Bože, že si za takú krásnu dušu zomrel!“ Naopak, svätá Terézia videla dušu v stave ťažkého hriechu a tak ju to vystrašilo, že radšej chcela znášať pekelné muky, ako zhrešiť. Svätá Magdaléna de Pazzi nemohla pochopiť, prečo chcel Ježiš Kristus zomrieť za stvorenia také zvrátené, ako sú hriešnici. A napriek tomu to urobil. Tento samotný fakt podnietil svätého Jána Máriu Vianneya k zrejme najburcujúcejším slovám o hrôze hriechu, aké kedy z kazateľnice odzneli.

Ilustračný obrázok, zdroj: cathopic.com

Nikto z ľudí nie je v stave pochopiť, aké veľké zlo spočíva v smrteľnom hriechu. Keby som mohol otvoriť pekelné brány a ukázať vám všetky obete tohto hriechu, keby vám každý z odsúdených predstavil strašné utrpenia, ktoré musí znášať po celú večnosť – možno vtedy by ste mali aký-taký pojem o tom, čo je hriech. Čokoľvek by som vám nepovedal z ambóny o jeho zle, vždy to bude čosi viac nejasné a vzdialené od samotnej skutočnosti hriechu.

Keby ste sa ma opýtali, čo je smrteľný hriech, tak vám odpoviem podľa sv. Augustína: Je to odvrátenie sa od Boha a nemúdre oddanie sa stvoreniam. V podstate hriechu tkvie to, že nás vzďaľuje od Boha, že je to pohŕdanie Bohom. Môžeme si predstaviť väčšiu ohavnosť a hroznejšie zlo? Čo je odtrhnutie sa od Boha? To je odpor proti Jeho vôli.

Týmto spôsobom hriešnik akoby hovoril Bohu: „Odíď odo mňa, nechcem Ti slúžiť, nechcem, aby si bol naďalej mojím Bohom. Pohŕdam Tebou a Tvojimi dobrami. Ty chceš toto a ja nie. Mne sa páči to, čo sa Tebe oškliví. Kážeš mi robiť to, čo nechcem.“

Hriešnik je v stave slepoty

Chcete ešte lepšie pochopiť ošklivosť hriechu? Počúvajte, čo hovorí bezbožník svojmu Stvoriteľovi. „Kážeš mi modliť sa ranné a večerné modlitby, a ja sa nebudem modliť. Chceš, aby som svätil nedeľu, a ja ju budem znesväcovať zakázanými prácami a váľaním sa v príjemnostiach a nemravnosti. Prikazuješ mi zachovávať čistotu tela i duše, a ja mám rád čosi iné: teda budem ich špiniť myšlienkami, túžbami a nehanebnými činmi. Kážeš mi odpúšťať nepriateľovi, a ja sa chcem pomstiť. Prikazuješ mi, aby som Ťa miloval, ale ja Tebou pohŕdam a oddávam sa stvoreniam.“

Aká je to strašná slepota, keď márne stvorenie sa búri proti svojmu Stvoriteľovi – proti Tomu, ktorý by ho v jednej chvíli mohol zničiť jedným úkonom svojej vôle. Čo by ste si pomysleli, drahí moji, o človeku, ktorý by v ošiali zlosti chytil krv nečistého zvieraťa a nalial ju do kalicha, v ktorom sa po konsekrácii nachádza Najsvätejšia Krv Ježiša Krista? Už pri samotnej spomienke na to, preniká vás zdesenie, a predsa hriešnik ide ďalej, lebo diabla stavia vyššie ako Syna Božieho a dobré vnuknutia a hnutia milosti Božej vôle ako našepkávanie satana.

Smrteľný hriech nás robí slepými a to do takého stupňa, že nerozoznávame zlo, ktorého sa dopúšťame. Keď prichádza pokušenie, poddávame sa mu a ukazujeme pohŕdanie Božími milosťami. Pomaly sa naše srdce zatvrdzuje a koľko krokov robíme, takmer toľko ráz padáme. Za trest sa Boh čoraz viac od nás vzďaľuje a stávame sa korisťou vášní. Aký poľutovaniahodný je stav týchto nešťastných duší! Ako vrúcne, so slzami v očiach, sa musíme modliť za ich obrátenie!

Aké dočasné nešťastia spôsobuje hriech?

Hriech je najprv prameňom všetkých Božích trestov. Chudoba, choroby, smútok a všetky iné bolestné údery, a predovšetkým smrť, tu majú svoj prameň. Duch Svätý hovorí na niekoľkých miestach Židom, že ak zachovajú Jeho prikázania, On im udelí požehnanie, ich polia bohato urodia obilie a stromy ovocie.

Ilustračný obrázok, zdroj: cathopic.com

Naproti tomu opačne, ak opustia Stvoriteľa, dopustí na nich porážky a nešťastia. A skutočne, všetky tresty, tak duchovné ako i telesné, majú začiatok v hriechu. Prečo anjeli padli z neba do pekla? Prečo Adam bol vyhnaný z raja? Prečo na prvých rodičov a ich potomkov dopadlo toľko nešťastí? Dôvodom toho je hriech. Či nespôsobili potopu zeme zločiny ľudí? A čo priviedlo na Sodomu, Gomoru a iné mestá oheň z neba, ak nie hriech?

Ó prekliaty hriech, kto ťa dobre poznal, ten sa ťa nikdy neodváži spáchať! Prorok Nátan hovorí Dávidovi: Preto od tvojho domu nikdy neodstúpi meč, lebo si opovrhol mnou. Mudrc Pánov v knihe Prísloví hovorí: Na dome bezbožného kliatba Pánova, ale príbytok spravodlivých požehnáva. Vyhýbajme, bratia, hriechu, lebo on na nás privádza dočasné nešťastia. Hriech skracuje život človeka, ako hovorí Duch Svätý.

Boh trpí hriešnika neraz veľmi dlho

Keď však Boh vidí, že hriešnik sa nepolepšuje, vezme ho z tohto sveta, vytne ho spomedzi živých, ako neúrodný strom. Keď kráľ Ezechiáš ochorel, Pán poslal k nemu proroka s príkazom, aby si usporiadal veci, lebo zakrátko zomrie. Keď to Ezechiáš počul, obrátil sa k stene a začal horko oplakávať svoje hriechy. Pán, pohnutý milosrdenstvom, predĺžil mu život o pätnásť rokov.

Kiežby sa ľudia tak báli duchovnej smrti, ako sa boja smrti tela! V liste Rimanom sv. Pavol píše, že hriešnikov budú cez celý život trápiť súženia: Súženie a úzkosť doľahnú na každého človeka, ktorý pácha zlo (Rim 2,9). Prečo, priateľu, zotrvávaš v hriechu, keď on spôsobuje, že si taký nešťastný?

Smrteľný hriech nás robí nepriateľmi Boha a zatvára nám bránu do neba. Duša v stave milosti je priateľkou Boha a má právo na nebeskú vlasť. Môj Bože, aké strašné je nešťastie žiť v nepriateľstve s Tebou, ktorý si sama Dobrota, sama Láska a Šťastie vyvolených!

Radšej smrť ako hriech

Keby sme vedeli, čo to znamená stratiť Boha, za žiadnu cenu by sme sa neodvážili spáchať hriech.

Traja mládenci sa nechali radšej hodiť do ohnivej pece. Mučeníci znášali najstrašnejšie týranie, ale nezapreli svojho Spasiteľa. Jedným kládli na hlavu rozpálené uhlie, ako svätému Klementovi, iným vytrhávali zuby ako svätej Apolónii. Z ďalších zaživa sťahovali kožu, ako to čítame o svätom Bartolomejovi. Svätý Venant dovolil, aby mu vytrhli vnútornosti a pokojne trpel, keď ho pálili fakľami, lebo nechcel hriechom stratiť milosť Božiu.

Mučeníci znášali najťažšie súženia, lebo sa nechceli zrieknuť svojho Boha a Spasiteľa. Beda nám, keď sa zriekame skvelého neba, a zasluhujeme si peklo iba preto, že chceme uspokojiť akési hriešne náklonnosti. Svätí sa báli na tomto svete iba hriechu. Aj my, keby sme pomocou svetla Božieho lepšie poznali ohavnosť hriechu, chceli by sme radšej tisíckrát zomrieť, ako sa dopustiť jedného takého priestupku.

Nezabudnime, čo si vytrpel Kristus za naše hriechy

Spasiteľ na kríži, Jeho telo roztrhané na kúsky pri bičovaní, tvár opľutá bezbožníkmi, hlava dopichaná tŕním, najkrajší z ľudských synov vyzeral ako úbohý červ! Vo chvíli Jeho smrti celý svet sa ocitol v zmätku. Slnko sa pokrylo temnotami, zem sa chvela v základoch, skaly pukali, hroby sa otvárali a vychádzali z nich zomrelí.

Opýtajte sa samého Krista, prečo znáša takú hanebnú a ukrutnú smrť, a odpovie vám: „Synu, to kvôli hriechu… Keby všetky rozumné stvorenia na zemi i v nebi znášali najstrašnejšie muky, aj napriek tomu by nedokázali napraviť jeden všedný hriech. Preto trpím, aby som zadosťučinil Božej spravodlivosti. Keby ma aspoň ľudia prestali za to znovu urážať.“

Sv. Ján Mária Vianney
zdroj: internet

Aký nevďačný je človek…

Večnosť, ty sa nikdy neskončíš a budeš mstiť urážky, ktoré hriech spôsobil tak dobrému, tak trpezlivému a milosrdnému Bohu. Nečakajme, bratia, na smrť, lebo vtedy už nič nepomôžu naše úsilia, naše slzy a smútok. Zavčasu otvorme oči, uznajme svoje omyly, robme pokánie a použime prostriedky, ktoré Boh ustanovil pre našu spásu. Lepšie je, ak stratíme všetko, akoby sme sa dopustili hriechu.

Poďme teda ku krížu, nech sa naše slzy spoja s Najdrahšou Krvou Ježiša Krista, ktorá tečie z Jeho rán. Počúvajme chvíľu a pozerajme očami viery, ako kvília a stenajú zatratení – tí, pre ktorých už niet milosrdenstva! Náš milovaný Spasiteľ ešte nezavrhuje spred svojej tváre; skôr naopak – vystiera k nám svoje ruky a hovorí nám, že nás miluje. Nikdy nezabúdajme, čo je hriech, aké nešťastie pripravuje pre nás v budúcom živote, akých dobier nás naveky zbavuje! Všetci túžme po nebi; vedzme však, že nič poškvrnené nevojde do týchto rozkošných príbytkov.

Bratia, možno o chvíľu nás už na zemi nebude a nájdeme sa medzi svätými alebo zatratenými. Majme to však na pamäti, lebo nepoznáme ani dňa ani hodiny! Tisíckrát šťastnejší je ten, kto je v každej chvíli pripravený postaviť sa pred Boha. Amen.

(Kázne farára z Arsu, pre redakčné účely upravené a krátené)

Christianitas.sk