Úvahy o Pilátovi
Mária Valtorta - Evanjelium, ako mi bolo odhalené, 10.diel, str.60
10. marec1944. Piatok.
Ježiš hovorí:
„Chcem ti dať uvažovať o tom, čo sa vzťahuje na moje stretnutia s Pilátom.
Ján, ktorý bol prítomný takmer pri všetkom alebo aspoň veľmi blízko, je najpresnejší svedok a rozprávač. Opisuje, ako ma priviedli do pretória, keď som odišiel z Kajfášovho domu. A upresňuje: ,Bolo už ráno.' Vskutku, veď si videla, práve sa rozvidnievalo. Tiež upresňuje: ,Oni (Židia). . . nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka.'
Pokrytci ako vždy, považovali za hriech poškvrnenie z toho, že pošliapu prach domu pohana, ale nepovažovali za hriech zabiť Nevinného. A s dušou uspokojenou z vykonaného zločinu mohli ešte lepšie vychutnávať veľkonočného baránka. Aj dnes majú veľa nasledovníkov. Všetci, ktorí vo svojom vnútri konajú zlo a navonok prejavujú úctu k náboženstvu a lásku k Bohu, sa im podobajú. Formuly, formuly, a nie pravé náboženstvo! Vyvolávajú vo mne odpor a rozhorčenie.
Keďže Židia nevošli k Pilátovi, vyšiel Pilát, aby si vypočul, čo chce revúci dav, a — skúsený vo vládnych a súdnych veciach — jediným pohľadom zistil, že vinníkom som nebol ja, ale ľud opojený nenávisťou. Stretnutie našich pohľadov bolo vzájomným čítaním našich sŕdc. Ja som toho muža posúdil takého, aký bol.
* Pilátov charakter je majstrovsky opísaný v (9) 566.18. *
On súdil o mne podľa toho, čo som. Pocítil som k nemu ľútosť, pretože bol slaboch. On ku mne pocítil ľútosť, pretože som bol nevinný. Od prvej chvíle sa ma usiloval zachrániť. A keďže právo vykonávať spravodlivosť voči zločincom bolo vyhradené a prenechané jedine Rímu, pokúšal sa ma zachrániť slovami: „Súďte ho podľa svojho zákona."
37 Pokrytci druhýkrát, Židia nechceli vyniesť rozsudok. Je pravda, že Rím mal právo na spravodlivosť, ale keď napríklad kameňovali Štefana, Rím stále vládol v Jeruzaleme. Napriek tomu oni vyniesli rozsudok, vykonali popravu a nestarali sa o Rím. Voči mne, ku ktorému neprechovávali lásku, ale nenávisť a strach — nechceli uveriť, že som Mesiáš, no nechceli ma ani fyzicky zabiť z pochybnosti, že by som ním mohol byť —, postupovali inak a obvinili ma ako poburovača proti rímskej moci (vy by ste povedali ,rebela'), aby dosiahli, že ma bude súdiť Rím.
Vo svojej hanebnej súdnej sieni a viackrát počas troch rokov môjho verejného účinkovania ma obvinili, že som rúhač a falošný prorok, a ako taký som mal byť nimi ukameňovaný a usmrtený. Ale teraz, aby sa nedopustili zločinu fyzicky, zločinu, pri ktorom inštinktívne cítia, že by boli zaň potrestaní, prenechajú jeho vykonanie Rímu, obviňujúc ma zo zločinov a buričstva.
Nie je nič ľahšie, keď sú zástupy morálne skazené a ich vodcovia posadnutí diablom, než obviniť nevinného a nechať tým vybúriť ich žiadostivosť po ukrutnosti a násilí, a odstrániť z cesty toho, kto predstavuje prekážku a súd. Vrátili sme sa do vtedajších čias. Svet z času na čas, po istom období dozrievania zvrátených myšlienok, vybuchne v takýchto prejavoch zvrátenosti. Masa ľudí, ako obrovská ťarchavá žena, potom, čo vo svojom lone živila zverským učením svoju obludu, ju porodí, aby požierala. Najprv požerie tých najlepších a potom aj samu seba.
38 Pilát znova vchádza do pretória a zavolá ma bližšie. Vypočúva ma. Počul už o mne rozprávať. Medzi jeho stotníkmi boli niekoľkí, ktorí opakovali moje meno s vďačnou láskou, so slzami v očiach a s úsmevom v srdci, a rozprávali o mne ako o dobrodincovi. Na otázky o tomto prorokovi — ktorý k sebe priťahoval zástupy a hlásal nové učenie nepochopiteľné pre pohanskú myseľ, hovoriace o zvláštnom kráľovstve — vo svojich hláseniach prétorovi vždy odpovedali, že som mierny, dobrý, že nevyhľadávam pocty tejto zeme, ale že vštepujem a v živote uplatňujem úctu a poslušnosť voči autoritám. Boli úprimnejší než Izraeliti, videli pravdu a svedčili o nej.
Minulú nedeľu, pritiahnutý výkrikmi davu, sa vyklonil na ulicu a videl na osliatku prechádzať neozbrojeného muža, žehnajúceho, obklopeného deťmi a ženami. Pochopil, že v tom mužovi istotne nemôže byť nebezpečenstvo pre Rím.
Chcel teda vedieť, či som kráľ. Vo svojom ironickom pohanskom skepticizme sa chcel trocha pobaviť na tejto kráľovskej hodnosti, ktorá sa vezie na osliatku, má za dvoranov bosé deti, usmievajúce sa ženy a mužov z ľudu, na tejto hodnosti, ktorá tri roky ohlasuje, že ju nepriťahujú bohatstvá ani moc, a ktorá nerozpráva o iných úspechoch okrem získania ducha a duše. Čo je pre pohana duša? Veď ani ich bohovia nemajú dušu. A môže ju mať človek? Aj teraz mu tento kráľ bez koruny, bez kráľovského sídla, bez dvora, bez vojska opakuje, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Rovnako ako žiaden minister ani žiadne vojsko nepovstane brániť svojho kráľa a vytrhnúť ho z rúk jeho nepriateľov.
Pilát, usadený vo svojom kresle, ma skúma, pretože som pre neho záhadou. Keby si vyprázdnil dušu od ľudských starostí, od pýchy zo svojej funkcie a z omylu pohanstva, hneď by pochopil, kto som. Ale ako môže preniknúť svetlo tam, kde mnohé veci upchávajú otvory, aby mu zabránili preniknúť?
39 Vždy je to tak, deti. Aj teraz. Ako môže vstúpiť Boh a jeho svetlo tam, kde nie je pre nich už miesto a dvere i okná sú zavreté a bráni ich pýcha, človečenstvo, neresť, úžera a mnohé, mnohé stráže v službe Satana proti Bohu?
Pilát nemôže pochopiť, aké je moje kráľovstvo. Bolestné na tom je, že nežiada, aby som mu to vysvetlil. Na moje pozvanie spoznať Pravdu on, neskrotiteľný pohan, odpovie: ,Čo je pravda?' A pokrčením pliec nechá otázku zaniknúť.
Ó, deti! Deti moje! Ó, moji dnešní Piláti! Aj vy, ako Poncius Pilát, necháte zanikať pokrčením pliec životne najdôležitejšie otázky. Pripadajú vám ako neužitočné, prekonané veci. Čo je Pravda? Peniaze? Nie. Ženy? Nie. Moc? Nie. Telesné zdravie? Nie. Ľudská sláva? Nie. A tak sa na to zabudne. Neoplatí sa bežať za chimérou. Peniaze, ženy, moc, dobré zdravie, pohodlie, pocty, toto sú konkrétne a užitočné veci, ktoré treba milovať a dosiahnuť za každú cenu. Takto uvažujete vy. A horšie než Ezau vymieňate večné dobrá za hrubozrnný pokrm, ktorý škodí vášmu telesnému zdraviu a škodí i vášmu večnému zdraviu. Prečo sa vytrvalo nepýtate: ,Čo je pravda?' Veď ona, Pravda, túži len po tom, ako sa dať spoznať, aby vás o sebe poučila. Stojí pred vami ako pred Pilátom a hľadí na vás prosebnými očami lásky a úpenlivo žobroní: ,Pýtaj sa ma, poučím ťa.'
Vidíš, ako hľadím na Piláta? A rovnako hľadím na vás všetkých. A ak sa na tých, ktorí ma milujú a žiadajú si moje slová, pozerám pohľadom radostnej lásky, pohľady skormútenej lásky upieram na tých, ktorí ma nemilujú, ktorí ma nehľadajú a nepočúvajú. Vždy však prekypujem láskou, vždy, lebo Láska je mojou prirodzenosťou.
40 Pilát ma necháva tam, kde som, už sa ma viac nevypytuje a ide k zlým ľuďom, ktorí majú mocnejší hlas a presadzujú sa násilím. A tento nešťastník, ktorý nepočúval mňa a ktorý pokrčením pliec odmietol moje pozvanie poznať Pravdu, počúva ich. Počúva lož. Modloslužba, nech je jej forma akákoľvek, vždy vedie k uctievaniu a prijímaniu lži, hocijakej lži. A lož, ktorú prijíma slabý človek, ho privedie k zločinu.
A predsa Pilát, na prahu zločinu, ma chce ešte dva razy zachrániť. Vtedy, keď ma posiela k Herodesovi. Dobre vie, že prefíkaný kráľ, ktorý lavíruje medzi Rímom a svojím ľudom, bude konať tak, aby nepoškodil Rímu a zároveň aby si nepodráždil židovský ľud. Ale ako všetci slabosi, len na určitú dobu oddiali rozhodnutie, na ktoré sa necíti, a to v nádeji, že vzbúrený ľud sa utíši.
Povedal som: ,Vaša reč nech je »áno — áno« a »nie — nie.«' Ale on to nepočul alebo, ak mu to niekto zopakoval, pokrčil plecami ako zvyčajne. Pre úspech vo svete, pre pocty a zisk treba vedieť urobiť z áno nie alebo z nie áno podľa toho, ako vám to zdravý rozum (čítaj ľudský rozum) radí.
Koľko, koľko Pilátov je v dvadsiatom storočí! Kde sú hrdinovia kresťanstva, ktorí hovorili áno, ustavične áno Pravde a kvôli Pravde, a nie, ustavične nie Lži? Kde sú hrdinovia, ktorí dokážu čeliť nebezpečenstvu a udalostiam s oceľovou silou a s pokojnou pohotovosťou a neodďaľujú veci, pretože dobro treba vykonať ihneď a od zla sa má utiecť ihneď, bez akéhokoľvek ,ale' a ,keby'?
41 Keď som sa vrátil od Herodesa, Pilát mal nový kompromis: bičovanie. Čo očakával? Nevedel, že dav je ako šelma, ktorá sa rozbesnie, len čo zbadá krv? Ale musel som byť zdrvený, aby som odčinil vaše hriechy tela. A bol som zdrvený. Nemám ani kúsok tela, ktorý by nebol zbitý. Som Človek, o ktorom hovorí Izaiáš. A k prikázanému mučeniu sa pripája ďalšie, ktoré nebolo nariadené, ale ktoré vytvorila ľudská krutosť, mučenie tŕním.
Vidíte ho, ľudia, svojho Spasiteľa, svojho Kráľa, korunovaného bolesťou, aby oslobodil vaše hlavy od toľkých hriechov, ktoré v nich kvasia? Neuvažujete o bolesti, ktorú vytrpela moja nevinná hlava, aby zaplatila za vás, za vaše stále krutejšie hriešne myšlienky, ktoré sa premieňajú na skutky? Vy, ktorí sa urážate i vtedy, keď na to nie je dôvod, hľaďte na urazeného Kráľa, a je to Boh, s jeho ironickým plášťom z roztrhaného purpuru, so žezlom z trstiny a s tŕňovou korunou. Už umiera, a ešte ho udierajú päsťami do tváre a zraňujú ho výsmechom. Ani vy nie ste pohnutí súcitom. Ako Židia ukazujete mi naďalej päste a kričíte: ,Preč, preč, nemáme iného Boha, len cisára.' Alebo ako modloslužobníci sa neklaniate Bohu, ale sebe samým a tomu, kto je medzi vami najspupnejší. Nechcete Božieho Syna. Nepomôže vám pri vašich zločinoch. Satan je úslužnejší. A preto chcete Satana. Z Božieho Syna máte strach. Ako Pilát. A keď cítite, že sa vznáša nad vami so svojou mocou a že sa búri vo vás hlasom svedomia, ktoré vám vyčíta v jeho mene, pýtate sa ako Pilát: ,Kto si?'
Kto som, to viete. Aj tí, ktorí ma popierajú, vedia, čo som a kto som. Neklamte. Okolo mňa prešlo dvadsať storočí a tie vám ukazujú, kto som, a poúčajú vás o mojich zázrakoch. Viac sa dá odpustiť Pilátovi. Nie vám, ktorí máte dedičstvo dvadsiatich storočí kresťanstva na podporu vašej viery alebo aby ste si ju vštepili, a nechcete o tom vedieť. A predsa, k Pilátovi som bol prísnejší než k vám. Neodpovedal som. S vami sa rozprávam. A napriek tomu sa mi nedarí presvedčiť vás, že som ten, komu máte vzdávať poklonu a poslušnosť.
Aj teraz ma obviňujete, že ja sám som svojou skazou vo vás, pretože vás nepočúvam. Hovoríte, že preto strácate vieru. Ó, klamári! Kde máte vieru? Kde je vaša láska? Kedy sa vôbec modlíte a žijete s láskou a vierou? Ste veľkí? Pamätajte si, že ste takými, pretože som to ja dovolil. Ste anonymní v dave? Pamätajte si, že nie je iný Boh okrem mňa. Nikto nie je nado mnou a predo mnou. Vzdávajte mi teda ten kult lásky, ktorý mi patrí, a ja vás vypočujem, pretože už nebudete nezákonné deti, ale deti Božie.
42 A hľa, posledný Pilátov pokus zachrániť mi život, ak ho ešte bolo možné zachrániť po krutom a nekonečnom bičovaní. Predstavuje ma davu: ,Hľa, človek!' Vyvolávam v ňom ľudský súcit. On dúfa v kolektívny súcit. Ale pred tvrdosťou, ktorá odoláva, a pred hrozbami, ktoré pokračujú, nie je schopný vykonať nadprirodzene spravodlivý, a preto dobrý čin, a povedať: ,Oslobodím ho, pretože je nevinný. Vy ste vinní a ak sa nerozídete, spoznáte prísnosť Ríma.' To mal povedať, keby bol spravodlivý, bez toho, žeby počítal s budúcim zlom, ktoré by mu z toho vzišlo.
Pilát je falošný dobrák. Dobrý je Longinus, ktorý menej mocný ako prétor a menej chránený, uprostred cesty, obklopený niekoľkými vojakmi a veľkým počtom nepriateľov, má odvahu brániť ma, pomôcť mi, dovoliť mi oddýchnuť si, utešiť ma súcitnými ženami, poskytnúť mi pomoc cez Šimona z Cyrény a napokon umožniť mi, aby som mal mamku pri päte kríža. On bol hrdinom spravodlivosti, a preto sa stal Kristovým hrdinom.
Uvedomte si, ľudia, ktorí sa staráte jedine o svoje materiálne blaho, že váš Boh zasahuje aj v jeho prospech, keď vidí, že ste verní spravodlivosti, ktorá je vyžarovaním Boha. Ja vždy odmeňujem tých, ktorí konajú čestne. Obraňujem toho, kto bráni mňa. Milujem ho a pomáham mu. Som vždy ten, ktorý povedal: ,Kto dá pohár vody v mojom mene, dostane odmenu. A kto mi dá lásku, vodu, ktorá uhasí smäd mojich perí božského Mučeníka, tomu dám seba samého, teda ochranu a požehnanie.'"
10. marec1944. Piatok.
Ježiš hovorí:
„Chcem ti dať uvažovať o tom, čo sa vzťahuje na moje stretnutia s Pilátom.
Ján, ktorý bol prítomný takmer pri všetkom alebo aspoň veľmi blízko, je najpresnejší svedok a rozprávač. Opisuje, ako ma priviedli do pretória, keď som odišiel z Kajfášovho domu. A upresňuje: ,Bolo už ráno.' Vskutku, veď si videla, práve sa rozvidnievalo. Tiež upresňuje: ,Oni (Židia). . . nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka.'
Pokrytci ako vždy, považovali za hriech poškvrnenie z toho, že pošliapu prach domu pohana, ale nepovažovali za hriech zabiť Nevinného. A s dušou uspokojenou z vykonaného zločinu mohli ešte lepšie vychutnávať veľkonočného baránka. Aj dnes majú veľa nasledovníkov. Všetci, ktorí vo svojom vnútri konajú zlo a navonok prejavujú úctu k náboženstvu a lásku k Bohu, sa im podobajú. Formuly, formuly, a nie pravé náboženstvo! Vyvolávajú vo mne odpor a rozhorčenie.
Keďže Židia nevošli k Pilátovi, vyšiel Pilát, aby si vypočul, čo chce revúci dav, a — skúsený vo vládnych a súdnych veciach — jediným pohľadom zistil, že vinníkom som nebol ja, ale ľud opojený nenávisťou. Stretnutie našich pohľadov bolo vzájomným čítaním našich sŕdc. Ja som toho muža posúdil takého, aký bol.
* Pilátov charakter je majstrovsky opísaný v (9) 566.18. *
On súdil o mne podľa toho, čo som. Pocítil som k nemu ľútosť, pretože bol slaboch. On ku mne pocítil ľútosť, pretože som bol nevinný. Od prvej chvíle sa ma usiloval zachrániť. A keďže právo vykonávať spravodlivosť voči zločincom bolo vyhradené a prenechané jedine Rímu, pokúšal sa ma zachrániť slovami: „Súďte ho podľa svojho zákona."
37 Pokrytci druhýkrát, Židia nechceli vyniesť rozsudok. Je pravda, že Rím mal právo na spravodlivosť, ale keď napríklad kameňovali Štefana, Rím stále vládol v Jeruzaleme. Napriek tomu oni vyniesli rozsudok, vykonali popravu a nestarali sa o Rím. Voči mne, ku ktorému neprechovávali lásku, ale nenávisť a strach — nechceli uveriť, že som Mesiáš, no nechceli ma ani fyzicky zabiť z pochybnosti, že by som ním mohol byť —, postupovali inak a obvinili ma ako poburovača proti rímskej moci (vy by ste povedali ,rebela'), aby dosiahli, že ma bude súdiť Rím.
Vo svojej hanebnej súdnej sieni a viackrát počas troch rokov môjho verejného účinkovania ma obvinili, že som rúhač a falošný prorok, a ako taký som mal byť nimi ukameňovaný a usmrtený. Ale teraz, aby sa nedopustili zločinu fyzicky, zločinu, pri ktorom inštinktívne cítia, že by boli zaň potrestaní, prenechajú jeho vykonanie Rímu, obviňujúc ma zo zločinov a buričstva.
Nie je nič ľahšie, keď sú zástupy morálne skazené a ich vodcovia posadnutí diablom, než obviniť nevinného a nechať tým vybúriť ich žiadostivosť po ukrutnosti a násilí, a odstrániť z cesty toho, kto predstavuje prekážku a súd. Vrátili sme sa do vtedajších čias. Svet z času na čas, po istom období dozrievania zvrátených myšlienok, vybuchne v takýchto prejavoch zvrátenosti. Masa ľudí, ako obrovská ťarchavá žena, potom, čo vo svojom lone živila zverským učením svoju obludu, ju porodí, aby požierala. Najprv požerie tých najlepších a potom aj samu seba.
38 Pilát znova vchádza do pretória a zavolá ma bližšie. Vypočúva ma. Počul už o mne rozprávať. Medzi jeho stotníkmi boli niekoľkí, ktorí opakovali moje meno s vďačnou láskou, so slzami v očiach a s úsmevom v srdci, a rozprávali o mne ako o dobrodincovi. Na otázky o tomto prorokovi — ktorý k sebe priťahoval zástupy a hlásal nové učenie nepochopiteľné pre pohanskú myseľ, hovoriace o zvláštnom kráľovstve — vo svojich hláseniach prétorovi vždy odpovedali, že som mierny, dobrý, že nevyhľadávam pocty tejto zeme, ale že vštepujem a v živote uplatňujem úctu a poslušnosť voči autoritám. Boli úprimnejší než Izraeliti, videli pravdu a svedčili o nej.
Minulú nedeľu, pritiahnutý výkrikmi davu, sa vyklonil na ulicu a videl na osliatku prechádzať neozbrojeného muža, žehnajúceho, obklopeného deťmi a ženami. Pochopil, že v tom mužovi istotne nemôže byť nebezpečenstvo pre Rím.
Chcel teda vedieť, či som kráľ. Vo svojom ironickom pohanskom skepticizme sa chcel trocha pobaviť na tejto kráľovskej hodnosti, ktorá sa vezie na osliatku, má za dvoranov bosé deti, usmievajúce sa ženy a mužov z ľudu, na tejto hodnosti, ktorá tri roky ohlasuje, že ju nepriťahujú bohatstvá ani moc, a ktorá nerozpráva o iných úspechoch okrem získania ducha a duše. Čo je pre pohana duša? Veď ani ich bohovia nemajú dušu. A môže ju mať človek? Aj teraz mu tento kráľ bez koruny, bez kráľovského sídla, bez dvora, bez vojska opakuje, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Rovnako ako žiaden minister ani žiadne vojsko nepovstane brániť svojho kráľa a vytrhnúť ho z rúk jeho nepriateľov.
Pilát, usadený vo svojom kresle, ma skúma, pretože som pre neho záhadou. Keby si vyprázdnil dušu od ľudských starostí, od pýchy zo svojej funkcie a z omylu pohanstva, hneď by pochopil, kto som. Ale ako môže preniknúť svetlo tam, kde mnohé veci upchávajú otvory, aby mu zabránili preniknúť?
39 Vždy je to tak, deti. Aj teraz. Ako môže vstúpiť Boh a jeho svetlo tam, kde nie je pre nich už miesto a dvere i okná sú zavreté a bráni ich pýcha, človečenstvo, neresť, úžera a mnohé, mnohé stráže v službe Satana proti Bohu?
Pilát nemôže pochopiť, aké je moje kráľovstvo. Bolestné na tom je, že nežiada, aby som mu to vysvetlil. Na moje pozvanie spoznať Pravdu on, neskrotiteľný pohan, odpovie: ,Čo je pravda?' A pokrčením pliec nechá otázku zaniknúť.
Ó, deti! Deti moje! Ó, moji dnešní Piláti! Aj vy, ako Poncius Pilát, necháte zanikať pokrčením pliec životne najdôležitejšie otázky. Pripadajú vám ako neužitočné, prekonané veci. Čo je Pravda? Peniaze? Nie. Ženy? Nie. Moc? Nie. Telesné zdravie? Nie. Ľudská sláva? Nie. A tak sa na to zabudne. Neoplatí sa bežať za chimérou. Peniaze, ženy, moc, dobré zdravie, pohodlie, pocty, toto sú konkrétne a užitočné veci, ktoré treba milovať a dosiahnuť za každú cenu. Takto uvažujete vy. A horšie než Ezau vymieňate večné dobrá za hrubozrnný pokrm, ktorý škodí vášmu telesnému zdraviu a škodí i vášmu večnému zdraviu. Prečo sa vytrvalo nepýtate: ,Čo je pravda?' Veď ona, Pravda, túži len po tom, ako sa dať spoznať, aby vás o sebe poučila. Stojí pred vami ako pred Pilátom a hľadí na vás prosebnými očami lásky a úpenlivo žobroní: ,Pýtaj sa ma, poučím ťa.'
Vidíš, ako hľadím na Piláta? A rovnako hľadím na vás všetkých. A ak sa na tých, ktorí ma milujú a žiadajú si moje slová, pozerám pohľadom radostnej lásky, pohľady skormútenej lásky upieram na tých, ktorí ma nemilujú, ktorí ma nehľadajú a nepočúvajú. Vždy však prekypujem láskou, vždy, lebo Láska je mojou prirodzenosťou.
40 Pilát ma necháva tam, kde som, už sa ma viac nevypytuje a ide k zlým ľuďom, ktorí majú mocnejší hlas a presadzujú sa násilím. A tento nešťastník, ktorý nepočúval mňa a ktorý pokrčením pliec odmietol moje pozvanie poznať Pravdu, počúva ich. Počúva lož. Modloslužba, nech je jej forma akákoľvek, vždy vedie k uctievaniu a prijímaniu lži, hocijakej lži. A lož, ktorú prijíma slabý človek, ho privedie k zločinu.
A predsa Pilát, na prahu zločinu, ma chce ešte dva razy zachrániť. Vtedy, keď ma posiela k Herodesovi. Dobre vie, že prefíkaný kráľ, ktorý lavíruje medzi Rímom a svojím ľudom, bude konať tak, aby nepoškodil Rímu a zároveň aby si nepodráždil židovský ľud. Ale ako všetci slabosi, len na určitú dobu oddiali rozhodnutie, na ktoré sa necíti, a to v nádeji, že vzbúrený ľud sa utíši.
Povedal som: ,Vaša reč nech je »áno — áno« a »nie — nie.«' Ale on to nepočul alebo, ak mu to niekto zopakoval, pokrčil plecami ako zvyčajne. Pre úspech vo svete, pre pocty a zisk treba vedieť urobiť z áno nie alebo z nie áno podľa toho, ako vám to zdravý rozum (čítaj ľudský rozum) radí.
Koľko, koľko Pilátov je v dvadsiatom storočí! Kde sú hrdinovia kresťanstva, ktorí hovorili áno, ustavične áno Pravde a kvôli Pravde, a nie, ustavične nie Lži? Kde sú hrdinovia, ktorí dokážu čeliť nebezpečenstvu a udalostiam s oceľovou silou a s pokojnou pohotovosťou a neodďaľujú veci, pretože dobro treba vykonať ihneď a od zla sa má utiecť ihneď, bez akéhokoľvek ,ale' a ,keby'?
41 Keď som sa vrátil od Herodesa, Pilát mal nový kompromis: bičovanie. Čo očakával? Nevedel, že dav je ako šelma, ktorá sa rozbesnie, len čo zbadá krv? Ale musel som byť zdrvený, aby som odčinil vaše hriechy tela. A bol som zdrvený. Nemám ani kúsok tela, ktorý by nebol zbitý. Som Človek, o ktorom hovorí Izaiáš. A k prikázanému mučeniu sa pripája ďalšie, ktoré nebolo nariadené, ale ktoré vytvorila ľudská krutosť, mučenie tŕním.
Vidíte ho, ľudia, svojho Spasiteľa, svojho Kráľa, korunovaného bolesťou, aby oslobodil vaše hlavy od toľkých hriechov, ktoré v nich kvasia? Neuvažujete o bolesti, ktorú vytrpela moja nevinná hlava, aby zaplatila za vás, za vaše stále krutejšie hriešne myšlienky, ktoré sa premieňajú na skutky? Vy, ktorí sa urážate i vtedy, keď na to nie je dôvod, hľaďte na urazeného Kráľa, a je to Boh, s jeho ironickým plášťom z roztrhaného purpuru, so žezlom z trstiny a s tŕňovou korunou. Už umiera, a ešte ho udierajú päsťami do tváre a zraňujú ho výsmechom. Ani vy nie ste pohnutí súcitom. Ako Židia ukazujete mi naďalej päste a kričíte: ,Preč, preč, nemáme iného Boha, len cisára.' Alebo ako modloslužobníci sa neklaniate Bohu, ale sebe samým a tomu, kto je medzi vami najspupnejší. Nechcete Božieho Syna. Nepomôže vám pri vašich zločinoch. Satan je úslužnejší. A preto chcete Satana. Z Božieho Syna máte strach. Ako Pilát. A keď cítite, že sa vznáša nad vami so svojou mocou a že sa búri vo vás hlasom svedomia, ktoré vám vyčíta v jeho mene, pýtate sa ako Pilát: ,Kto si?'
Kto som, to viete. Aj tí, ktorí ma popierajú, vedia, čo som a kto som. Neklamte. Okolo mňa prešlo dvadsať storočí a tie vám ukazujú, kto som, a poúčajú vás o mojich zázrakoch. Viac sa dá odpustiť Pilátovi. Nie vám, ktorí máte dedičstvo dvadsiatich storočí kresťanstva na podporu vašej viery alebo aby ste si ju vštepili, a nechcete o tom vedieť. A predsa, k Pilátovi som bol prísnejší než k vám. Neodpovedal som. S vami sa rozprávam. A napriek tomu sa mi nedarí presvedčiť vás, že som ten, komu máte vzdávať poklonu a poslušnosť.
Aj teraz ma obviňujete, že ja sám som svojou skazou vo vás, pretože vás nepočúvam. Hovoríte, že preto strácate vieru. Ó, klamári! Kde máte vieru? Kde je vaša láska? Kedy sa vôbec modlíte a žijete s láskou a vierou? Ste veľkí? Pamätajte si, že ste takými, pretože som to ja dovolil. Ste anonymní v dave? Pamätajte si, že nie je iný Boh okrem mňa. Nikto nie je nado mnou a predo mnou. Vzdávajte mi teda ten kult lásky, ktorý mi patrí, a ja vás vypočujem, pretože už nebudete nezákonné deti, ale deti Božie.
42 A hľa, posledný Pilátov pokus zachrániť mi život, ak ho ešte bolo možné zachrániť po krutom a nekonečnom bičovaní. Predstavuje ma davu: ,Hľa, človek!' Vyvolávam v ňom ľudský súcit. On dúfa v kolektívny súcit. Ale pred tvrdosťou, ktorá odoláva, a pred hrozbami, ktoré pokračujú, nie je schopný vykonať nadprirodzene spravodlivý, a preto dobrý čin, a povedať: ,Oslobodím ho, pretože je nevinný. Vy ste vinní a ak sa nerozídete, spoznáte prísnosť Ríma.' To mal povedať, keby bol spravodlivý, bez toho, žeby počítal s budúcim zlom, ktoré by mu z toho vzišlo.
Pilát je falošný dobrák. Dobrý je Longinus, ktorý menej mocný ako prétor a menej chránený, uprostred cesty, obklopený niekoľkými vojakmi a veľkým počtom nepriateľov, má odvahu brániť ma, pomôcť mi, dovoliť mi oddýchnuť si, utešiť ma súcitnými ženami, poskytnúť mi pomoc cez Šimona z Cyrény a napokon umožniť mi, aby som mal mamku pri päte kríža. On bol hrdinom spravodlivosti, a preto sa stal Kristovým hrdinom.
Uvedomte si, ľudia, ktorí sa staráte jedine o svoje materiálne blaho, že váš Boh zasahuje aj v jeho prospech, keď vidí, že ste verní spravodlivosti, ktorá je vyžarovaním Boha. Ja vždy odmeňujem tých, ktorí konajú čestne. Obraňujem toho, kto bráni mňa. Milujem ho a pomáham mu. Som vždy ten, ktorý povedal: ,Kto dá pohár vody v mojom mene, dostane odmenu. A kto mi dá lásku, vodu, ktorá uhasí smäd mojich perí božského Mučeníka, tomu dám seba samého, teda ochranu a požehnanie.'"