K voľbám - odpoveď na dotaz KOHO VOLIŤ
Milý Ivan, ďakujem za dôveru. Najprv k demokraciii a k voľbám. My za toho komunizmu sme chodili hádzať lístky do urny, či sa nám to páčilo alebo nie, hlavné bolo, aby sme na to nezabudli, lebo sme potom mali v práci problémy. Teda voľby boli takoui „povinnou jazdou“, a robilo to z nás akýchsi schizofrenikov , bol to zločin na našej slobodnej vôli. Ale komunisti mohli povedať, že sme ich „volili“.
Tzv. demokratický systém toto akože „uvoľňuje“ a prináša ilúziu, že volíme slobodne. Keďže však aj komunizmus a tzv. „demokracia“ sú len dve páky toho istého diabla, naše akože slobodné voľby dnes sú v podstate ilúziou. Navyše z toho politici urobili akúsi „zlosovaciu súťaž,“ alebo ešte horšie – TIPOS, kde sa proste „tipuje“, kto bude tento štát viesť. Navyše sa využíva maistream, peniaze, klamanie voličov a davová psychóza. Teda či chceme alebo nie, aj „demokratické“, tak ako aj komunistické voľby sú riadené. To by museli byť občania neuveriteľne zodpovední a súdni, aby nenaleteli. Všetci samozrejme nenaletia, ale „páni“ to majú dobre zrátané, vedia, že tá väčšia časť populácie je ovplyvniteľná, na tú sa zameriavajú, a to im stačí. Majú proste tú svoju „väčšinu“.
Teraz ku kandidátom. Rozdeľ a panuj je tu základným heslom. Navyše sa tu počíta so základným prvkom ľudskej povahy, a tou je ješitnosť, niečo dosiahnuť, či už prejdem alebo nie, či to pre národ bude užitočné alebo nie – ja sa aj tak zariadim podľa svojho, keď tam už budem
Keby si kandidáti uvedomili, aká hra sa tu hrá, boli by schopnejší a ochotnejší k spolupráci a aj ku vzájomným postupom. Teraz hovorím o „našich“ kandidátoch.
Začnem od najstaršieho: Fero Mikloško. Navonok je „predurčený“ viesť katolíkov. Ale ako ich viedol doteraz? Aj na tej „sviečkovej“ všetko čo urobil, poslal list na národný výbor. A večer šiel domov, po olovrante s ŠtB.. Keby nebolo tých ochotných a obetavých veriacich, ktorí tam prišli – a vôbec nie kvôli Mikloškovi – dnes sa o možno Mikloškovi nič nevie. Za ďaľšie – V Novembri „skočil“ rovno medzi liberálov a bývalých eštebákov do VPN. Pritom sa vyhlasoval za hovorcu „podzemnej Cirkvi“. Čo pre tú Cirkev robil? Korec aspoň vytrval pri obhajhobe Tisu a Hlinku, Mikloško dnes ospevuje svoje „spájanie sa“ s liberálnymi diablami. Na Mikloškovi je vidieť, ako je zahľadený do seba, ako si chce týmti svojimi kandidatúrami udržiavať svoj akýsi „rating“ v spoločnosti, jemu o tento národ – žiaľ – nejde. Títo „spájatelia“ všetkých a všetkého sú napokon NIČÍM, a takýto politik je vďačný nástroj pre globalizátorov, pretože „bojuje“ za nič nehovoriace „dobro“ poviem rovno „Veľkého architekta vesmíru.“
Harabin. Starý komunista, sudca, potom na vrchole za Mečiara. Ja nikomu neberiem možnosť sa „obrátiť“ , ale musí tá dotyčná osoba prekročiť akýsi „Rubikon“. A ten pre mňa znamená asi to, že urobím tlačovku, verejne sa vyznám zo svojich starých postojov, prípadne ich zdôvodním, a osvetlím svoj súčasný stav a videnie vecí a sveta. To som nevidel u žiadneho starého komunistu, ani u žiadneho príslušníka ŠtB. Tak akože im potom odpúšťali a robili „hrubé čiary“? To je popretie katolíckeho pokánia. Ak ja pôjdem do spovedelnice preto, aby som pred národom dostal rozhrešenie a bol „čistý“, a v tej spovedelnici sa budem len obhajovať a už vôbec nepoviem „ľutujem“, tak kňaz ma proste vyrazí zo spovedelnice a žiadny „hruba čiara“ sa nekoná. „Zvrtnutie“ sa Harabina je pre mňa tak trocha záhadou, a NIČ mi nevie zaručiť, či to nie je len ďalšia hra. A ak sa politik takto „zvŕta“, kto mi zaručí, kedy a pri akej príležitosti sa zase „zvrtne“!?
Kotleba. Zo začiatku mi bol nesympatický, nevedel som mu prísť na chuť, a pravdu povedia, politicky som si ho ani veľmi nevšímal. Pripomínal mi takého harcovníka, ktorý chce nasilu pútať na seba pozornosť. ALE: už za čias kedy od toho absolútne nemohol nič očakávať, len problémy, chlapec bojoval, a nech už bolo jeho presvedčenie akékoľvek, myslel to úprimne. Veľmi dôležitý moment.
Za ďalšie – dokázal sa postaviť „z ničoho“, teda je skutočne nezávislý (pokiaľ si to aj naďalej udrží). Pri jeho vývoji, ktorý som sledoval a pri polročnom rozmýšľaní pred voľbami v roku 2016 a pri konzultáciách s jeho blízkymi kňazmi som dospel ku jednoduchej úvahe: Boh si aj s kameňov urobí apoštolov, keď pravoverní budú čušať. Čo my vieme o Božích cestách? A predsa už máme kopec príkladov: - najvypuklejší: Jeden z Kristových apoštolov sa stal jeho zradcom, a jeden z jeho prenasledovateľov sa stal jeho najväčším apoštolom. Takže nie je také rozhodujúce – kto predtým kam patril.
Kotleba nie je priam „kameň“, ale Boh si ho evidentne používa. Na Kotlebovi nie je vidieť, že by bol z tej kampane nervózny, ako všetci ostatní – pokojne sa zúčastňuje debát a nijako netlačí na voličov. Za ďalšie – je skutočne veliteľom svojej strany, takým otcom, ktorý má rešpekt a autoritu, a to je prirodzené. Na rozdiel od „strán“, ktoré sa permanentne rozkladajú a z ktorých členovia utekajú (aj poslanci). Za posledné. Chlapec sa zasvätil Panne Márii, čo podľa mňa urobil z presvedčenia a viery, a čo mu tiež nemohlo na politickej scéne priniesť žiadny aplauz. Nosí krížik na saku, čo si nedá NIKTO z ostatných politikov. Ešte niečo. Keď som bol v roku 2015 na sneme KDH v Nitre, márne som hľadal nad predsedníckym stolom ich logo - teda kríž s D-éčkom. Keď som sa potom dopytoval, prečo nemajú na smene svoje logo, vyhovorili sa, že to sa už nenosí. Nuž som si vtedy povedal: Chlapci, vy ste zvesili kríž, tak Boh zvesí vás. O rok už neboli v parlamente.
Takže asi toľko, Ivan. Prajem vám všetko dobré a pokojnú myseľ a svetlo Ducha Svätého.
Tzv. demokratický systém toto akože „uvoľňuje“ a prináša ilúziu, že volíme slobodne. Keďže však aj komunizmus a tzv. „demokracia“ sú len dve páky toho istého diabla, naše akože slobodné voľby dnes sú v podstate ilúziou. Navyše z toho politici urobili akúsi „zlosovaciu súťaž,“ alebo ešte horšie – TIPOS, kde sa proste „tipuje“, kto bude tento štát viesť. Navyše sa využíva maistream, peniaze, klamanie voličov a davová psychóza. Teda či chceme alebo nie, aj „demokratické“, tak ako aj komunistické voľby sú riadené. To by museli byť občania neuveriteľne zodpovední a súdni, aby nenaleteli. Všetci samozrejme nenaletia, ale „páni“ to majú dobre zrátané, vedia, že tá väčšia časť populácie je ovplyvniteľná, na tú sa zameriavajú, a to im stačí. Majú proste tú svoju „väčšinu“.
Teraz ku kandidátom. Rozdeľ a panuj je tu základným heslom. Navyše sa tu počíta so základným prvkom ľudskej povahy, a tou je ješitnosť, niečo dosiahnuť, či už prejdem alebo nie, či to pre národ bude užitočné alebo nie – ja sa aj tak zariadim podľa svojho, keď tam už budem
Keby si kandidáti uvedomili, aká hra sa tu hrá, boli by schopnejší a ochotnejší k spolupráci a aj ku vzájomným postupom. Teraz hovorím o „našich“ kandidátoch.
Začnem od najstaršieho: Fero Mikloško. Navonok je „predurčený“ viesť katolíkov. Ale ako ich viedol doteraz? Aj na tej „sviečkovej“ všetko čo urobil, poslal list na národný výbor. A večer šiel domov, po olovrante s ŠtB.. Keby nebolo tých ochotných a obetavých veriacich, ktorí tam prišli – a vôbec nie kvôli Mikloškovi – dnes sa o možno Mikloškovi nič nevie. Za ďaľšie – V Novembri „skočil“ rovno medzi liberálov a bývalých eštebákov do VPN. Pritom sa vyhlasoval za hovorcu „podzemnej Cirkvi“. Čo pre tú Cirkev robil? Korec aspoň vytrval pri obhajhobe Tisu a Hlinku, Mikloško dnes ospevuje svoje „spájanie sa“ s liberálnymi diablami. Na Mikloškovi je vidieť, ako je zahľadený do seba, ako si chce týmti svojimi kandidatúrami udržiavať svoj akýsi „rating“ v spoločnosti, jemu o tento národ – žiaľ – nejde. Títo „spájatelia“ všetkých a všetkého sú napokon NIČÍM, a takýto politik je vďačný nástroj pre globalizátorov, pretože „bojuje“ za nič nehovoriace „dobro“ poviem rovno „Veľkého architekta vesmíru.“
Harabin. Starý komunista, sudca, potom na vrchole za Mečiara. Ja nikomu neberiem možnosť sa „obrátiť“ , ale musí tá dotyčná osoba prekročiť akýsi „Rubikon“. A ten pre mňa znamená asi to, že urobím tlačovku, verejne sa vyznám zo svojich starých postojov, prípadne ich zdôvodním, a osvetlím svoj súčasný stav a videnie vecí a sveta. To som nevidel u žiadneho starého komunistu, ani u žiadneho príslušníka ŠtB. Tak akože im potom odpúšťali a robili „hrubé čiary“? To je popretie katolíckeho pokánia. Ak ja pôjdem do spovedelnice preto, aby som pred národom dostal rozhrešenie a bol „čistý“, a v tej spovedelnici sa budem len obhajovať a už vôbec nepoviem „ľutujem“, tak kňaz ma proste vyrazí zo spovedelnice a žiadny „hruba čiara“ sa nekoná. „Zvrtnutie“ sa Harabina je pre mňa tak trocha záhadou, a NIČ mi nevie zaručiť, či to nie je len ďalšia hra. A ak sa politik takto „zvŕta“, kto mi zaručí, kedy a pri akej príležitosti sa zase „zvrtne“!?
Kotleba. Zo začiatku mi bol nesympatický, nevedel som mu prísť na chuť, a pravdu povedia, politicky som si ho ani veľmi nevšímal. Pripomínal mi takého harcovníka, ktorý chce nasilu pútať na seba pozornosť. ALE: už za čias kedy od toho absolútne nemohol nič očakávať, len problémy, chlapec bojoval, a nech už bolo jeho presvedčenie akékoľvek, myslel to úprimne. Veľmi dôležitý moment.
Za ďalšie – dokázal sa postaviť „z ničoho“, teda je skutočne nezávislý (pokiaľ si to aj naďalej udrží). Pri jeho vývoji, ktorý som sledoval a pri polročnom rozmýšľaní pred voľbami v roku 2016 a pri konzultáciách s jeho blízkymi kňazmi som dospel ku jednoduchej úvahe: Boh si aj s kameňov urobí apoštolov, keď pravoverní budú čušať. Čo my vieme o Božích cestách? A predsa už máme kopec príkladov: - najvypuklejší: Jeden z Kristových apoštolov sa stal jeho zradcom, a jeden z jeho prenasledovateľov sa stal jeho najväčším apoštolom. Takže nie je také rozhodujúce – kto predtým kam patril.
Kotleba nie je priam „kameň“, ale Boh si ho evidentne používa. Na Kotlebovi nie je vidieť, že by bol z tej kampane nervózny, ako všetci ostatní – pokojne sa zúčastňuje debát a nijako netlačí na voličov. Za ďalšie – je skutočne veliteľom svojej strany, takým otcom, ktorý má rešpekt a autoritu, a to je prirodzené. Na rozdiel od „strán“, ktoré sa permanentne rozkladajú a z ktorých členovia utekajú (aj poslanci). Za posledné. Chlapec sa zasvätil Panne Márii, čo podľa mňa urobil z presvedčenia a viery, a čo mu tiež nemohlo na politickej scéne priniesť žiadny aplauz. Nosí krížik na saku, čo si nedá NIKTO z ostatných politikov. Ešte niečo. Keď som bol v roku 2015 na sneme KDH v Nitre, márne som hľadal nad predsedníckym stolom ich logo - teda kríž s D-éčkom. Keď som sa potom dopytoval, prečo nemajú na smene svoje logo, vyhovorili sa, že to sa už nenosí. Nuž som si vtedy povedal: Chlapci, vy ste zvesili kríž, tak Boh zvesí vás. O rok už neboli v parlamente.
Takže asi toľko, Ivan. Prajem vám všetko dobré a pokojnú myseľ a svetlo Ducha Svätého.
