Otec Agostino poslal 6. novembra 1912 list Pátrovi Piovi napísaný vo francúzštine. V spodnej časti listu čítame toto potvrdenie od farára: „Týmto potvrdzujem, podpísaný kňaz z Pietrelciny, pod svätosťou prísahy, že list otvorený v mojej prítomnosti prišiel tak zašpinený, že bol úplne nečitateľný. Na vrch sme položili kríž, pokropili ho svätenou vodou a predniesli sväté exorcizmy a bolo možné čítať ho tak, ako sa číta v súčasnosti. V skutočnosti bola zavolaná moja neter Grazia Pannullo, učiteľka, ktorá si ho prečítala v prítomnosti mňa a Pátra Pia, ignorujúc to, čo sa praktizovalo pred jej zavolaním. Vo viere, kňaz Salvatore Pannullo.”
Toto krátke svedectvo nám pripomína, že svätenú vodu spolu so znakom kríža treba považovať za mocný nástroj, ktorý nám Boh dal, aby nás chránil pred zlom. Cirkev vyzýva veriacich, aby ho používali najmä v časoch, keď sa cítime ohrození nebezpečenstvom alebo „negatívnymi vplyvmi“; v skutočnosti „zlo“ nemôže vystáť svätenú vodu kvôli moci, ktorú má nad ním, a preto „on“ nebude môcť zostať dlho vedľa človeka, ktorý ju používa s vierou a dôverou vo všemohúcom Bohu Otcovi.
Na snímke Don Salvatore Maria Pannullo (1849-1928), kňaz z Pietrelciny, priateľ, dôverník, radca a sprievodca Pátra Pia na začiatku noviciátu, potom na jeho pravidelné pobyty v rodnej dedine, aby mu prinavrátili zdravie.
Ako dlho môže byť svätená voda...niekt. spomínali že len rok...potom akoby už stráca tú silu...akoby po záruke...Pôvodne by nemala mať svoj čas použitia... Na 3 kráľoch kostolník napustil kaďu vody pred oltár...kňaz ju požehnal a po omši ľudia chodili brať...ale posvätenú soľ tam kňaz nedával...bola v mise vedľa a ľudia si mali sami nasýpať tú soľ do branej vody,ale neviem,či kňaz požehnal aj tú soľ v mise...pokiaľ viem soľ nasýpu do vody a to celé-slanú vodu kňaz posvätí...ale tu bola len voda posvätená a soľ samotná v mise...neviem,či sa svätí sama soľ...ešte tam bolo nejaké korenie samostatne...extra...a biele krieda...Pri vychádzaní z kostola sú pri hlavnom východe 2 svateničky také kamenné na bokoch steny...ale väčšinou sú suché,prázdne...ľudia tam dajú ruku...ale vody niet...a to býva často...občas tam je trochu vody na spode...Neviem,či teda platí požehnanie svätenou vodou za sucha...a čo sa robí s posvätenou soľou,ako sa používa a využíva... Toto som ešte našiel... Na Troch kráľov sa svätila nielen voda a krieda, ale aj soľ a cesnak
Po správnosti sa má podľa benedikcionála požehnať voda aj soľ samostatne a potom sa vsype soľ do vody. a tiež kriedy samostatne. Čo je posvätené tak asi navždy nie? žiadna doba trvanlivosti tam nemá byť. čítam 1x o takom niečom.
Starí ľudia svätenou vodou požehnávali aj statok...jedna stará žena spomínala,že mala zlého psa,bol hrozne útočny,chcel hrýzť...neústale divoko štekal...že ho chceli dať zastreliť...tak ju napadlo a obliala ho svätenou vodou...že ten pes si ľahol a hľadel pred seba...plazil sa...ešte ho obliala...a úplne skrotol...bol ako vymenený...už nehrýzol...ani neútočil...
no tak to fakt netuším či svätená voda môže stratiť silu. asi sa treba spýtať viacerých kňazov či je to tak . mám doma aj 10 ročnú no .... tak neviem či to potom platí aj na posvätené predmety že strácajú silu a treba ich znova požehnávať .... ved čo je raz požehnané. kropila sa aj pôda. dokonca posvätené bahniatka sa zapichovali do pôdy na ochranu..
Nie, nestrácajú silu, čo je božie, to je naveky, tak ako krst. Akurát na svetle chytí zelenú patinu na dne fľaše, keď sa nepoužíva. Napr. grékokatolíci svätia vodu krížom a nedávajú soľ a voda je stále rovnaká, akurát s tou zelenou patinou.
lebo obyčajná voda časom akoby nakysne...záleží kde sa skladuje...tiež som si myslel,že by časom nemala stratiť silu...ale niekedy ľudia dávali trochu aj chorým do jedla...alebo vypiť...stará voda aj tak trochu zapácha...mali sme vodu rok z jedného pútnického miesta a skalila sa ,aj smrdela...nedala sa piť,,,Jedna týraná žena dávala svätenú vodu do jedla a polievky zlému manželovi...občas nečakane skrotol...ale to boli len krátke chvíle...
Ja zvyknem sv. vodu, ktorá mi zostane z min. roku vylievať na hrob na cintoríne, na posvätenú zem. Ale voda zostáva stále svätenou, preto len do takejto zeme.
Ja mám zaužívané žehnať sa sv. vodou pri každom odchode z domu. A znak kríža robím svojim deťom, keď odchádzajú z domu (i keď sú už dávno dospelí) so slovami Nech Ťa ochraňuje P. Boh! Tiež po telef. rozhovore sa týmito slovami lúčim, SMS ukončujem znakom kríža...
U číňanov kúpiš také 1 dl alebo 2 dl ľahké flaštičky s mechanickým rozprašovačom. Používam tie fľaštičky aj v lete s domácim sprejom proti kliešťom a komárom.
Aha, viem o čom hovoríš, také som si kúpil na aliexpresse. Lebo sú aj také veľké na polievanie rastlín a kropenie, a to mi prišlo zvláštne nosiť pri sebe.