Údajné zjavenia šíriace sa medzi Pravým Životom v Bohu
Rev. J. L. Iannuzzi, STL, S.Th.D.
Tento článok píšem ako odpoveď na žiadosť nasledovníkov Pravého Života v Bohu, aby som sa chopil záležitosti čitateľov, ktorí medzi sebou šíria neschválené posolstvá od toho a toho jednotlivca, ktorý tvrdí, že prijíma posolstvá z neba.
Za posledných niekoľko desaťročí Boh a Mária darovali ľudstvu všetko, v skutočnosti viac ako je potrebné, aby každý jeden z nás dosiahol spásu a dospel k samým výšinám dokonalosti - žiť v Bohu a dovoliť trom božským Osobám prebývať v nás s takým istým vnútorným zjednotením vôlí, aké si svätí a anjeli užívajú v nebi. Dá sa povedať, že poskytovaní nám cirkevne schválených prorockých zjavení, ktoré obsahujú a vysvetľujú cirkevné učenie, nám Boh dal všetko duchovné poznanie, ktoré potrebujeme, napr. prorocké posolstvá Fatimy, Cuapy, Akity, sv. Faustiny Kowalskej, Vassuly Rydén, O. Stefano Gobbi, Mirny zo Souffanieh a ďalšie.
V cirkevne schválenom posolstve Pravý Život v Bohu z 12. apríla 1997 Najsvätejšia Panna Mária zjavuje:
Preto je zem v chaose a preto sa vylieva tak veľa nevinnej krvi. Súčasne ale to sú znamenia doby. Satan a jeho temné kráľovstvo vypľúvajú na zem svoje vývratky a vyvolávajú trápenia v rodinách a tiež rozdelenie. Po celej zemi dávajú vzostup lžiprorokom, ktorí tiež konajú divy a znamenia, ale to preto, aby aj vyvolení padli do ich pasce. Moje úbohé deti ... ich ústa napĺňajú slová a falošné prísahy a ich proroctvá sú ako jedovaté buriny, ktoré bujnia v brázdach Pánovho poľa. Ich korene sa rozrastajú, aby vytvorili nové jedovaté buriny Vo vašich ušiach sa ozývajú varovné signály, Moje deti, ale zdá sa, že nerozumiete alebo tie signály nerozlišujete ... Varujem vás, aby ste neboli oklamaní. Kiež Boh vyzbrojí vaše srdcia rozlišovaním, aby vás Jeho Sláva, ktorú máte pred očami, vťahovala do Pravdy.
V našich dňoch niet žiadneho nedostatku údajných vizionárov, ktorí nemajú cirkevnú podporu, ktorí tvrdia, že ponúkajú nové zjavenia. Predkladatelia uvedených zjavení skrze sociálne médiá a zhromaždenia za účelom ich rozšírenia priviedli kresťanských veriacich k istému zmätku. Po prečítaní týchto údajných zjavení a ich porovnaní s učením obsiahnutým v Svätom Písme, Tradícii a Magistériu, je celkom zrejmé, ako je uvedené nižšie, že veľká väčšina týchto nových zjavení nie je od Boha.
Nepravdy zmiešané s pravdou
Začínam slovom o opatrnosti. Tí, ktorí považujú nevyhnutným naháňať sa za najnovšími (neschválenými) posolstvami, si nakoniec spôsobia viac škody ako úžitku. Omnoho viac sa oplatí venovať čítaniu, meditácii a zvnútorňovaniu tých pravých prorockých slov, ku ktorým už Cirkev pripojila svoje schválenia, napríklad posolstvá Pravého Života v Bohu a tie, ktoré sú uvedené vyššie. Aj keď je to dobrá vec, informovať myseľ o Božích zjavených pravdách, pokiaľ duša neprežíva kvalitný čas pri rozjímaní, prežúvaní a asimilácii týchto právd a ich sťahovanie z hlavy do srdca, človek prepadne rozptýleniu Zlého, ktorý sa snaží brániť tej dôvernosti s Kristom, ktorá v nás plodí duchovný rast.
Nie je to nezvyčajné, že neschválené údajné zjavenie trvá roky nekontrolované, kým Cirkev nevysloví k nemu verbálny alebo písomný negatívny postoj. Tiež nie je neobvyklé, že údajný vizionár nemá kvalifikované teologické sprevádzanie alebo zdravé duchovné vedenie. Tieto a ďalšie sú dôvodmi na opatrnosť pred zháňaním sa po takýchto nekontrolovaných zjaveniach.
Pokiaľ ide o to, prečo drvivá väčšina týchto údajných vizionárov nie je pravá, odpoveď sa nachádza čiastočne vo vyššie spomenutom schválenom posolstve Márie Vassule: … aby aj vyvolení mohli padnúť o vo svojej zrade; títo falošní proroci sa na vás valia ako dážď a spôsobujú toľko neplechy a toľko zmätku ... Ďalším dôvodom je prímes klamstiev s pravdou. Pre lepšie pochopenie tohto fenoménu, ktorý dnes prevláda u väčšiny údajných vizionárov, pozrite sa na prístup Cirkvi k apokryfnej literatúre. Po dôkladnom preskúmaní Cirkev dôrazne odmietla prijatie všetkých apokryfných kníh do kánonov Svätého Písma práve z dôvodu prímesí lží s pravdami. Keďže sa Cirkev rozhodla neprijať tieto apokryfné knihy do svojho kánonu Bohom inšpirovaného Slova z dôvodu uvedenej prímesi, človek s čistým svedomím by sa nemal hnať alebo prijímať neschválené údajné zjavenia, ktoré miešajú klamstvá s pravdou.
Takéto klamstvá sa často skrývajú medzi fragmentmi tých právd schválených textov, napr. Biblie, katechizmu, schválenej prorockej literatúry atď. Osobne som sa stretol s mnohými prípadmi údajných vizionárov, ktorí dobre poznali Bibliu, katechizmus a/alebo schválenú prorockú literatúru a ktorí potom prinášajú tieto schválené pravdy zachované v ich pamäti, do osobnej modlitby. V modlitbe prosia Boha o slovo poznania alebo Ho jednoducho a pasívne počúvajú a prosia Ho, aby hovoril. Aj keď Boh môže komunikovať s kýmkoľvek, pre koho sa rozhodne, ich rozlišovanie duchov bez náležitého vedenia ich často vedie k domnienke, že Boh k nim hovorí priamo a mimoriadnym spôsobom, bez miešania sa ľudského ducha alebo diabla. Bohužiaľ, títo údajní vizionári, neskúsení a neuvedomujúci si rozdiel medzi bežnými a mimoriadnymi darmi, stávajú sa korisťou klamu. Medzi bežné dary, ktoré stoja za zmienku, patria „postupné lokúcie“1 a „formálne lokúcie,“2 ktoré svätý Ján z Kríža považuje bez duchovného vodcu za dosť nebezpečné. Medzi mimoriadne dary, ktoré treba spomenúť, patria „podstatné“ lokúcie, ktoré sú dosť zriedkavé.3 Konečným výsledkom takých jednotlivcov, ktorí sa domnievajú, že Boh k nim hovorí, aj napriek ich dobrej viere, je najčastejšie kopírovanie, vkladanie a omieľanie Biblie, katechizmu a/alebo schválenej prorockej literatúry zmiešanej s ich vlastnými ľudskými úvahami. Je dôležité poznamenať, že „mimoriadne dary“ nie sú dosiahnuteľné prosbou u Boha, uzobraním sa, nastavením uší k Božiemu hlasu alebo nadobudnutím dokonalosti v cnostiach, ale sú slobodnými charizmami, ktoré Boh udeľuje komu chce, kedy chce a prečo chce. Z tohto dôvodu väčšina dnešných údajných zjavení, ktoré príjemca falošne pripisuje Bohu, sú v skutočnosti ľudskými odrazmi a/alebo podvodmi od diabla. V dôsledku toho ony vo viacerých bodoch nespĺňajú kritériá stanovené Cirkvou pre určenie pravdivosti daného zjavenia, medzi ktoré patria:
a) Zdravá doktrína: Mnoho dnešných údajných zjavení často podporuje učenie, ktoré je nezlučiteľné s Písmom Svätým, ako aj s náukou a disciplínou Cirkvi, napr. popieraním platnosti pápežských volieb Pápeža Františka, opovrhovaním ním a/alebo odmietnutím uznať moc jeho plnej, univerzálnej a najvyššej učiteľskej autority; dôraz na proroctvá skazy,4 scenáre konca sveta a prežitia; neprítomnosť dôrazu na Božiu výzvu plnú nádeje obrátiť sa k Jeho milosrdenstvu a modlitbe a k obráteniu v časoch Jeho milosrdenstva; dôraz na skrývanie sa a zachrániť seba; neprítomnosť dôrazu na cestu do hlbokých vôd a kázať Dobrú Zvesť celému svetu.
Ak je posolstvo doktrinálne zdravé, to nutne neznamená, že posolstvo pochádza od Boha; môže to znamenať, že údajný vizionár pozná svoj katechizmus alebo schválenú prorockú literatúru. Ak mal však vizionár málo vzdelania, je čoraz menej pravdepodobným, že posolstvá možno zachovať bez omylu. Ak vizionár nemal takmer žiadne vzdelanie a napriek tomu celé roky pokračuje bez omylu, je to pozitívny znak toho, že posolstvá sú skutočne nadprirodzené. To je prípad cirkevne schválených posolstiev Pravého Života v Bohu prijatých Vassulou, ktorá nemala nijaké katechetické školenie a napriek tomu od prvého dňa zachovávala božské posolstvá bez vieroučných omylov.
b) Imunita voči chybám vo faktoch: V posolstvách by nemali byť chyby vo faktoch; také chyby obsahujú protirečenia, avšak nie sú nimi obmedzené.
c) Zdravé osobné vlastnosti osoby: Údajný vizionár by mal mať osobitnú duševnú rovnováhu, čestnosť a poctivosť morálneho života, zvyčajnú úprimnosť a schopnosť vrátiť sa k bežnému spôsobu života viery.
d) Duševná rovnováha: Zdravý rozum varuje, aby sa človek neponáhľal uveriť niekomu, kto má, zdá sa, psychické alebo emočné poruchy, napr. psychické poruchy alebo psychopatické tendencie.
e) Zdravá nábožnosť a duchovné plody, ktoré pretrvávajú: Sem patrí duch modlitby, skutky milosrdenstva, obrátenia spojené s posolstvami, atď.
f) Poslušnosť voči cirkevnej autorite: Cirkevná poslušnosť „nie je heteronómia“ alebo „slepý vnútorný impulz“, ako tvrdia niektorí.5 Cirkev neobhajuje slepú poslušnosť, ale informovanú poslušnosť. Poslušnosť tu znamená, že vizionár uznáva, že sám Kristus dal pastierom na starosť Jeho stádo, ktoré oni majú viesť (Sk 20,28), a poslušnosť voči zákonným autoritám vo veciach, na ktoré sa autorita vzťahuje. Ak pastier prekročí svoje hranice, nie je dôvod ho poslúchať.
g) Nevyhľadávať peňažný zisk alebo slávu: Človek nemôže tvrdiť, že je poverený Bohom pre honbu za peniazmi, slávou alebo sledovanie vlastného prospechu. Evidentné hľadanie finančnej výhody úzko spojené s posolstvami je znakom klamu.
h) Rast v kresťanskej cnosti: Vizionár, ktorý je obdarený osobitným poslaním od Boha, je obdarený osobitnými milosťami, ktoré sprevádzajú toto poslanie, a tieto milosti spôsobujú rast v cnostiach.
i) Splnené proroctvá: Toto sa rozumie samou sebou. Viac o tom vysvetľujem v publikácii Teologický prehľad cirkevne schválených prorockých zjavení Pravého Života v Bohu.
Ježiš zjavuje:
Ešte niekto nepochopil, ako si vážim tvoju dôvernosť voči Mne? čo som vtedy povedal Šimonovi, ktorý ma pozval do svojho domu a pohoršoval sa, keď videl Máriu, že je dôverná voči Mne? Ja som povedal, 'Šimon, ty si Ma neprivítal naliatím vody na Moje nohy, ale ona vyliala svoje slzy na Moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala; ty si Ma nepobozkal, keď som vstúpil do tvojho domu, ale ona pokrývala Moje nohy bozkami po celý čas; ty si nepomazal Moju Hlavu olejom, ale ona natrela Moje nohy masťou'. (10. august 2015)
Som Svätý, ale tiež chcem, aby ste pochopili, že túžim, aby som sa vám stal dôverne blízkym a aby ste ma mali ako svojho Svätého Spoločníka. (18. marec 1987)
Boh Otec zjavuje:
Moje dieťa, opri sa teraz o to isté Srdce, ktoré je najbližšie Môjmu Synovi, Ježišovi Kristovi… Mojím zámerom je pritiahnuť každú dušu do božského a dôverného spojenia lásky a zbožštiť ich tak v Našej jednej Podstate a v Našej jednej Vôli... (28. november 1998)
Rev. J.L. Iannuzzi, S.T.L, S.Th.D.
1 O týchto po sebe postupných lokúciách svätý Ján z Kríža tvrdí: „Túžba po týchto lokúciách a pripútanie sa k nim spôsobí, že tieto osoby si samy odpovedajú a budú si myslieť, že to Boh odpovedá ...“ (Výstup na vrch Karmel, kapitola 29, článok 1).
2 O týchto formálnych lokúciách svätý Ján z Kríža tvrdí: „Človek by nemal venovať viac pozornosti všetkým týmto formálnym lokúciám ako druhému typu (postupným lokúciám), pretože okrem toho, že zamestnáva ducha vecami irrelevantnými pre vieru ... urobia z neho ľahkú obeť diablových podvodov. Niekedy je ťažké rozoznať lokúcie vyslovené dobrým duchom od tých, ktoré pochádzajú od zlého ducha. Napriek tomu by sa tieto lokúcie mali vyjaviť vyspelému spovedníkovi alebo diskrétnemu múdremu človeku, ktorý bude dávať pokyny a rady a zvažovať, čo je vhodné konať“ (tamtiež, 30. kapitola, čl. 1-5).
3 Svätý Ján od Kríža opisuje tri typy lokúcií, t.j. „Postupné lokúcie“ (Ján z Kríža, Výstup na horu Karmel, kapitola 29, článok 1). „Formálne lokúcie“ (tamže, kapitola 30, články 1-5) a „Podstatné lokúcie“ (tamže, kapitola 31, článok 1). Iba podstatné posolstvá tvoria mimoriadny dar od Boha. Veľmi, veľmi málo jednotlivcov je zdarma obdarených týmto Božím darom. Tento dar nie je plodom prostredníctva, konania cností alebo svätosti života. Tento dar nemôže byť požadovaný ani nadobudnutý; je to dar zdarma, ktorý Boh dáva komu chce, kedy chce a prečo chce.
4 Napr. propagácia fyzických útočišť alebo bezpečných útočíšť, tvrdenie, že Antikrist bude mať moc hypnotizovať ostatných, atď.
5 Porov. Gaudium et Spes, č. 17, 79; Encyklika Veritatis Splendor, Libéria Editrice Vaticana, nn. 41-42, 1993.