Izaiáš 24:1-12 SSV
Hľa, Pán pustoší zem a nivočí ju, rozvracia jej tvárnosť a rozprašuje jej obyvateľov. I bude ako ľudu, tak kňazom, ako sluhovi, tak jeho pánovi, ako slúžke, tak jej panej, ako predavačom, tak kupcom, ako tomu, čo požičiava, tak tomu, čo si požičiava, ako dlžníkovi, tak veriteľovi. Pustá, spustnutá je zem, vyplienená a vylúpená, lebo Pán hovoril toto slovo. Trúchli, uvädá zem, zoschýna, uvädá svet, zoschýna výsosť so zemou. A zem je sprznená od obyvateľov, veď prekročili zákony, zmenili právo, zrušili zmluvu večitú. Preto kliatba zožiera zem a pykajú tí, čo na nej bývajú, preto horia obyvatelia zeme a ľudí ostalo len máličko. Smúti mušt, zoschýna vinič, vzdychajú všetci, čo sa v srdci tešili. Zmizla radosť bubnov, prestal krik plesajúcich, zmizla radosť citary. Pri speve nepijú víno, zhorkol nápoj pri pití. Zbúrané je ničomné mesto, zavretý každý dom, nevkročíš doň. Kviľba je po uliciach pre víno, zapadla každá radosť, odišla potecha zo zeme. V meste zostala spustlosť, na márnosť je rozbitá brána.