Zakladať takéto tvrdenia na nejakou youtubovom kanáli je prinajmenšom naivné. Chcelo by to nejaký seriózny vedecký článok, kde sa porovná to, čomu naozaj vedci verili, čo sa presne vyvrátilo, a čo presne sa nové dokázalo. Nie nejaké populárno-marketingové frázy na získanie pozornosti.
Za prvé, nepresnosti vo veku vesmíru: Už dlhšie je problém s presným určením Hubbleovej konštanty. Avšak to súvisí z jej určením z pozorovania hviezd, galaxií a pod., ktorých vzdialenosť môže mať isté nepresnosti, povedzme rádovo 10%, čo je tiež známa vec, a na spresňovaní sa samozrejme pracuje. Najpresnejšie odhady veku vesmíru (tých 13,7 miliárd rokov) a zastúpenia tmavej hmoty a energie však pochádzajú z pozorovania reliktného žiarenia a jeho nehomogenít, čo je najvzdialenejší možný svetelný zdroj. Vzdialenejšie zdroje sú už len reliktové neutrína a reliktové gravitačné vlny, a u oboch je pozorovanie veľmi obtiažne až nemožné.
Za druhé, vývoj galaxií, vraj "od jednoduchších k zložitejším". Neviem odkiaľ vzali tento predpoklad, ktorý teraz idú vyvracať. Najvzdialenejšie pozorovateľné objekty boli donedávna kvazary, aj to len preto, že veľmi silno svietia - sú to aktívne superťažké čierne diery (ktoré vo svojej blízkosti samozrejme nepodporujú žiadne zložitejšie štruktúry). Takže do nich padá materiál, ktorý v nich natrvalo zmizne, čo je určite proces od zložitejšieho k jednoduchšiemu (resp. proces prudkého vzrastu entropie). Prakticky v každej galaxii je v centre supermasívna čierna diera, a tá musela nejak vzniknúť (mimochodom, to je tiež doteraz neobjasnená otázka - prechod od hviezdnych čiernych dier k supermasívnym). To čo teraz vnímame ako "zložitejšie štruktúry", boli len jednoducho príliš ďaleko, takže do čiernej diery nespadli, a svietili slabo, takže ich s doterajšími teleskopmi nevideli. Napokon, počítačové simulovanie niečoho tak veľkého ako galaxia je značne náročné a je dosť možné že sa museli urobiť nejaké predbežné (nesprávne) predpoklady, ktoré potom viedli k odlišným výsledkom než sa teraz pozorujú. Proste nič fundamentálne sa tým zrejme nevyvrátilo.
Za tretie, homogenita a izotropia vesmíru: Aj na veľkých škálach je vesmír dosť nehomogénny, pričom homogenitu vidno len po dostatočnom spriemerovaní. A odchýlka 0,5% v tomto kontexte naozaj nie je signifikantná (to iste uzná každý, kto spracovával nejaké reálne štatistické dáta). A je tu aj jeden filozofický lapsus kresťanského interpreta: Ateistickí vedci by práveže najradšej videli nehomogénny vesmír, s pomaly sa meniacimi fyzikálnymi zákonmi, lebo práve to odpovedá ateistickým hypotézam multivesmírov a eternal inflation. A naopak, stabilita fyzikálnych konštánt a homogénny vesmír viac zodpovedá kresťanskému hľadisku (ako zjavne pochopil aj Jiří Grygar), lebo Boh od začiatku stanovil prírodné zákony vhodné pre život a človeka, a tie sa už nemenia.