Kompletné učenie spolu s modlitbou a odpustkami o nepoškvrnenom počatí Panny Márie
POUČENIE. Všetci ľudia sú počatí a na svet prichádzajú v dedičnom hriechu. Jedine P. Máriu Boh zachránil od poškvrny v tom okamihu, keď sa počala v živote sv. Anny. Už Origenes učil, že P. Mária bola bez poškvrny počatá, lebo jedine jej sa pririekli slová „milosti plná". Sv. Augustín (+ 432) napísal: Panna Mária je jediná, o ktorej z úctivosti voči Pánu nemá sa nijaká mienka prejavovať, keď je reč o hriešnikoch.
Sv. Ambróz učí: Mária ostala Čistá od všetkej poškvrny hriechu. Veď akože by bola mohla, byt nejakým hriechom poškvrnená Nevesta Ducha Svätého, Matka Najvyššieho a Kráľovná anjelov? Toto bola ustavičná viera sv. Cirkvi. A preto Pápež. Sixtus IV. udelil r. 1497 plnomocné odpustky tým, ktorí budú prítomní na hodinkách a sv. omši Nepoškvrneného Počatia. Učenie o nepoškvrnenom počatí P. Márie sv. Otcovia a pápeži presne neurčili, hoci to bolo všeobecnou mienkou a vierou kresťanov katolíkov. Všetci čakali na vyslovenie sa pápeža. Toto však riadením Božím neprichádzalo.
Tridentský snem r. 1545—1563 v ustálení vieroučného článku o dedičnom hriechu napísal, že hriech prvého človeka, ktorým sa človek zmenil v horšieho podľa tela i duše, plodením prechádza na všetkých ľudí, a preto sa objavuje hneď na novonarodenom dieťati. Snem sa zreteľne vyslovil, že do tohto učenia nechce pojať aj blahoslavenú Rodičku Božiu. Konečne sa nariadilo, že opačná mienka sa nesmie ani slovom, ani písmom, ani verejne, ani súkromne učit a zastávať. To stalo sa preto, aby nejaké súkromné mienenie o dedičnom hriechu v súvise s P. Máriou nebolo veriacim na pohoršenie, keďže kresťanská mienka a viera o nepoškvrnenom počatí Rodičky Božej vyžaduje si hlboký mravný cit. Čím bol kto zbožnejší a presvedčenejší o tajomstve vtelenia Syna Božieho, tým húževnatejšie sa pridŕžal nevyhnutnosti pravdy o nepoškvrnenom počatí P. Márie. Veď nikto si nemohol v mysli zrovnať, že by mohla byť hriechom poškvrnená tá, ktorú sám Boh vyvolil, aby si z nej vzal ľudské telo. Priečilo sa nábožnému citu každého, že by Syn Boží, zvrchovaná čistota, mohol mať za rodičku osobu zakalenú dedičným hriechom.
Mravný a kresťanský cit si kladie otázku: Či je možné, žeby ten svätý a všemohúci Boh, skrze ktorého sú stvorené všetky veci, nemohol stvoriť bez poškvrny tú, ktorá podľa jeho vôle mala počať, pod srdcom nosiť a porodiť Syna Božieho? Či by mala byť menej požehnaná P. Mária ako prvá žena, Eva, ktorá z rúk Božích vyšla ako nepoškvrnená? Kto by mohol znížiť Pánovu Matku pod úroveň Evy? Kto by jej mohol popierať svätosť a spravodlivosť, teda čnosti, ktorými bola obdarená aj Eva. To, že sa P. Mária skutočne stala matkou Spasiteľovou, dokazuje, že mala nielen pôvodnú čistotu ako Eva, ale si ju aj zachovala a premohla pokušenie, ktorému Eva podľahla.
Vyhlásenie dogmy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie
Z Božieho riadenia len v 19 storočí nastal Čas, aby sa pápež ako hlava Cirkvi a najvyšší učiteľ kresťansko-katolíckeho náboženstva Kristovho jasne a zreteľne vyslovil a za článok viery - dogmu vyhlásil, že P. Mária je nepoškvrnené počatá. Zhromaždení biskupi z celého sveta prejavili vernosť a oddanosť voči sv. Stolici a osvedčili sa, že celý kresťanský svet verí pravdu o čistom pôvode Matky Pána a najvrúcnejšou žiadosťou biskupov, kňazov a veriacich je, aby táto pravda bola vyhlásená aj za článok viery.
Pápež Pius IX. vo veľchráme sv. Petra, 8. decembra 1854, za prítomnosti biskupov, kňazov a veriacich z celého sveta, po slávnostnom vzývaní Ducha Svätého, medzi slávnostnými obradmi, ako veľkňaz zo stolice sv. Petra sám vyhlásil nepoškvrnené počatie P. Márie za článok viery v bule: „Nevysloviteľný Boh ...", v ktorej medzi iným hovorí:
„Presvedčili sme sa, že prišiel príhodný čas, aby sme rozhodli učenie o nepoškvrnenom počatí Rodičky Božej, Panny Márie, ktoré prekrásne je vysvetlené božskými výrokmi, úctyhodným podaním čiže tradíciou, ustavičným zmyslom Cirkvi, jednomyseľnosťou biskupov s veriacim ľudom a znamenitými činmi i ustanoveniami našich predchodcov. Keď sme toto všetko dôkladnejšie rozvážili, prednášajúc ustavičné a horlivé modlitby k Bohu, ani najmenej sme nezapochybovali naším úsudkom potvrdiť a určiť nepoškvrnené počatie Panny Márie, a tak vyhovieť najpobožnejším žiadostiam katolíckeho sveta a našej pobožnosti k tejže najsvätejšej Panne, chcejúc v nej samej vždy viac a viac velebiť jednorodeného jej Syna, nášho Pána, Ježiša Krista, lebo všetka česť a chvála, ktorá sa preukazuje Márii, prechádza na Syna.
Preto sme nikdy nepremeškali v poníženosti a pôste obetovať naše i verejné cirkevné modlitby Bohu Otcu skrze jeho Syna, aby ráčil milosťou Ducha Svätého spravovať a posilňovať našu myseľ. A keď sme už všetky nebeské zástupy na pomoc zvolali a Ducha Utešiteľa vrúcnym vzdychaním vzývali, z vnuknutia tohto Ducha Svätého, ku cti najsvätejšej a nerozdielnej Trojice, na česť a ozdobu Panny Bohorodičky, pre povýšenie katolíckej viery, pre rozmnoženie kresťansko-katolíckeho náboženstva, mocou Pána nášho, Ježiša Krista, blahoslavených apoštolov Petra a Pavla a našou mocou ohlasujeme, vyslovujeme a ustanovujeme, že od Boha je zjavené učenie, podľa ktorého blahoslav. P. Mária v prvom okamihu svojho počatia bola zvláštnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, pre zásluhy Krista Ježiša, Spasiteľa ľudského pokolenia, nedotknute uchránená od všetkej poškvrny dedičnej viny; tak sa má od všetkých veriacich pevne a stále veriť. Preto, keby sa niektorí opovážili v srdci ináč cítiť, ako je to od nás rozsúdené, čo nech Boh odvráti, nech tí iste vedia, že tým sami na seba súd vyniesli, vieru utratili a od jednoty Cirkvi odpadli. Okrem toho, keby sa opovážili slovom, alebo písmom, alebo akýmkoľvek iným zovnútorným spôsobom vyjaviť to, čo v srdci cítia, skrze tento svoj skutok hneď upadajú pod pokuty právom ustanovené.”
ODÔVODNENIE. Tým, že námestník Ježiša Krista, pápež, len v 19. storočí vyhlásil vieroučné rozhodnutie - dogmu o nepoškvrnenom počatí P. Márie, Cirkev neprijala do svojej vierouky nijaké nové alebo cudzie učenie. Tým činom pápež, ako najvyšší učiteľ, po zrelom uvážení ustálil pravdu, všetkými kresťanmi verenú, bližšie určil jasný zmysel tejto pravdy, vysvetlil a označil, že táto pravda nachádza sa vo zjavení Božom. V tomto sa Cirkev mýliť nemohla, lebo je stále osvecovaná nebeským svetlom, spravovaná je Duchom Svätým. Ježiš Kristus, jej zakladateľ, je stále s ňou, a preto sa ani nemôže dopustiť takej chyby, že by klam vyhlásila za pravdu.
ČLÁNOK VIERY. Kresťanské učenie nebolo hneď od začiatku vo všetkých podrobnostiach a odtienkoch celkom presne určené. Toto ponechal Pán Ježiš na svoju Cirkev, na pápeža. Keď pápež niektoré kresťanské učenie presne určí, aby bol vytvorený každý omyl a pochybnosť, stáva sa to článkom viery. Z toho však nenasleduje, že predtým to nebolo pravdou. Naopak, preto, že to bolo pravdou, pápež, ako neomylný vo veciach viery a mravov, presne pravdu určil, aby nikto slobodným rozmýšľaním nepoblúdil vo viere v tej alebo onej kresťanskej pravde. Kto by sa však opovážil iné myslieť alebo tvrdiť ešte i po presnom ustálení - definované pápežovom, je vyhlásený za kacíra a je vyobcovaný z Cirkvi, lebo rozumkovaním iné chce veriť a tvrdiť, ako Cirkev hlása. Tak sa má vec i s nepoškvrneným počatím P. Márie, v ktoré katolícka Cirkev vždy verila a pápež len v 19. storočí presne určil, aby nikto v tomto učení nezblúdil.
VYSVETLENIE. Od tých čias, čo pápež vyhlásil nepoškvrnené počatie za článok viery, máme v tejto veci neomylnú istotu, nemôžeme proti tejto pravde rozumkovať, svojvoľne rozmýšľať, ale sme povinní so sklonenou hlavou povedať. Verím, čo nám Cirkev veriť predkladá. O veciach večnosti nemôžeme všetko vedieť, ale musíme všetko veriť. To sa vzťahuje tak na veriacich, ako i na kňazov a biskupa, ba i na pápeža. Ale v katolíckej náuke články viery bývajú postupom času vždy s viacerých strán osvetlené a hĺbka ich obsahu, vznešenosti a ich primeranosť vždy viacej objasnená. Obsahom článku viery o nepoškvrnenom počatí P. Márie je, že P. Mária v Adamovi nezhrešila, že táto sv. Panna nikdy, ani len na chvíľku nebola v moci diabla, že jej spanilá duša pre zásluhy Ježiša Krista zachránená bola od dedičného hriechu, že jej duša bola od Boha milosťou posvätená a darmi a prednosťami obdarovaná v tom okamihu, keď sa spojila v lone matkinom s posvätným svojím telom a ho oživila, ako sa to aj svedčalo na zvolenú Pannu, ktorá sa mala stať Rodičkou Božou. - Bez pravdy o nepoškvrnenom počatí P. Márie nemohli by sme spokojne veriť, že Kristus bol Synom Božím - Bohočlovekom. Len tak si vieme vysvetliť toľkú túžbu kresťanov v minulosti, aby bola táto pravda vyhlásená za článok viery, ako aj tú neopísateľnú radosť a oslavovanie, ktoré sa dialo hneď po vyhlásení tohto článku viery v Ríme a po celom svete, Jednotná viera v túto katolícko-kresťanskú pravdu, ako ju vtedy prejavili a až podnes prejavujú všetci biskupi, kňazi a veriaci, je základnou vlastnosťou jednoty katolíckej Cirkvi.
Tento sviatok je taký starý, že sa nedá ani len určiť jeho pôvod, kedy a kde ho začali sláviť. Zaiste pochádza z východnej gréckej Cirkvi, kde ho slávili už v 5. storočí. V latinskej Cirkvi ho začal údajne uvádzať v 11. stor. Ildefons Toledský, podľa iných sv. Anzelm, (1033-1109), biskup kanterburský (Anglicko). Kde-tu však tento sviatok nechceli zaviesť. V 15. stor. bol zavedený v Ríme, na čo ho Pápež Sixtus IV. r. 1476 nariadil pre celú Cirkev. V našich krajoch bol už v r. 1629 riadnym zasväteným sviatkom.
Kresťan! Pri slávení tohto dňa vzdajme vrúcne vďaky nebeskému Otcovi, že vykúpenie pokolenia ľudského sa tak skvele uplatnilo a predstavilo nepoškvrneným počatím P. Márie. P. Máriu ako vzor čistoty a svätosti nasledujme i my a vzývajme ju, aby i nám Boh udelil svojej milosti na jej orodovanie. Tento deň je zvlášť sviatkom mariánskych kongregácií. V tento deň sa môže v liturgii používať na niektorých miestach nebobelasá farba.
ODPUSTKY. Veriaci, ktorí sa pred sviatkom Nepoškvrneného Počatia P. Márie zbožne zúčastnia na verejnej deviatnikovej pobožnosti, každodenne dosiahnu odp. 7 rokov. Keď tak vykonajú aspoň päť ráz, dosiahnu pln. odpustky za obvyklých podmienok. - Ktorí v tomto čase konajú tenže deviatnik len súkromne, každodenne dosiahnu odp. 5 rokov. Po skončení deviatnika dosiahnu pln. odpustky za ostatných obvyklých podmienok len vtedy, ak sa z vážnych dôvodov nemôžu zúčastniť na verejnej deviatnikovej pobožnosti.
Veriaci, ktorí v decembri vykonajú nejakú pobožnosť na česť Nepoškvrneného Počatia P. Márie, dosiahnu v hociktorý deň odpustky 5 rokov. - Ak tak konajú každodenne, dosiahnu za obvyklých podmienok odp. plnomocné.
Veriaci, ktorí v každú prvú sobotu v mesiaci vykonajú zvláštnu pobožnosť na česť Nepoškvrneného Počatia P. Márie a na odčinenie urážok, učinených menu a prednostiam P. Márie, získavajú odp. plnomocné za obvyklých podmienok. - Keď tak vykonajú cez osem prvých sobôt, dosiahnu nové pln. odpustky. Dosiahnu tiež pln. odpustky i v hodinu smrti, ak prijmú sviatosti umierajúcich, alebo aspoň si vzbudia dokonalú ľútosť a zbožne vyslovia najsv. meno Ježiš, alebo aspoň mysľou ho vzývajú, a konečne ak smrť trpezlivo z rúk Božích prijímajú ako zaslúženú pokutu za hriechy.
Súkromná modlitba na deň nepoškvrneného počatia.
Najčistejšia Panna Mária, tak si sa Bohu zaľúbila, že si sa stala Matkou Božieho Syna, lebo si bola nepoškvrnená na tele i na duši, vo viere i láske. I my sa obraciame k tebe a pre vyhlásenie tvojho nepoškvrneného počatia za článok viery ťa pokorne prosíme, zhliadni milostivo na nás biednych, ktorí ťa prosíme o tvoju mocnú ochranu! - Ten pekelný had, ktorého si ty pošliapala, neprestáva biednym Eviným dietkam úklady strojiť a ich napádať. Preto, ó požehnaná Matka naša, Kráľovná a Prímluvnica naša, ktorá od prvého okamihu svojho počatia šliapeš hlavu tohto nepriateľa, prijmi naše modlitby, ktoré s tebou spojení prednášame. Ráč ich predložiť pred Boží obličaj a vypros nám milosti, aby sme nikdy neverili nastrojeným diabolským úkladom, aby Cirkev a spoločnosť kresťanská uprostred toľkých nebezpečenstiev prespevovala chválospev vyslobodenia, víťazstva i pokoja, žeby sme sa tak všetci dostali do prístavu spasenia. Amen.
Nepoškvrnená Panna, aká si len krásna! Dokonalá je tvoja čistota, že ani len najmenšej škvrny niet na tebe. Oroduj za mňa, aby aspoň môj život bol nevinný a od hriechov čistý, keďže moje počatie a narodenie nebolo bez poškvrny. Amen.
Najčistejšia Panna Mária, pre tvoje nepoškvrnené počatie a neporušené panenstvo očisť moje srdce, moje telo i moju dušu v mene + Otca + i Syna i Ducha + Svätého. Amen.
zdroj: www.pravykatolik.sk
