Vdp. Štefan Mordel: „Ja som už 51 rokov kňazom, ale toto som nezažil, čo prežívame teraz. Keby naozaj ta ideológia genderu išla tak ďaleko, tak budeme kaličiť naše deti, chlapcov prerábať na dievčatá a dievčatá na chlapcov a vlastne takto ich ničiť i po tej telesnej, i duchovnej stránke“.
Vdp. Štefan Mordel: „Ja som už 51 rokov kňazom, ale toto som nezažil, čo prežívame teraz. Keby naozaj ta ideológia genderu išla tak ďaleko, tak budeme kaličiť naše deti, chlapcov prerábať na dievčatá a dievčatá na chlapcov a vlastne takto ich ničiť i po tej telesnej, i duchovnej stránke“.
Vdp. Štefan Mordel: My sme tu, aby sme rešpektovali Boží poriadok a Božie zákony a aby sme sa povzbudili k tomu, aby sme zostali verní aj napriek nepriazni mocných tohto sveta. Vdp. Štefan Mordel: „Nemôžeme predsa rešpektovať nijaké zlo“.
Pochválený buď Ježiš Kristus! Slávnostný rečník (Branislav Michalka) zdôraznil Matku Božiu, Patrónku Slovenska a tak mi hneď pripomenul tú naša nádhernú pieseň, kde Sedembolestnej Panne Márie, Patrónke Slovenska spievame: Matka drahá, pozri na nás tu pod Tatrami, verní sme my svätej Cirkvi, prebývaj s nami. Čiže, toto je naša prosba, a zároveň i naša túžba, aby nebeská Matka neodtiahla od nás ruku v dobe, keď nás sužuje Satan a chce nám prevrátiť myseľ a rozvrátiť srdce.
Pretože naozaj, nečítal som nikde v histórii, že by ľudia klesli tak hlboko, že by muž nebol spokojný so svojím mužstvom a žena so svojím ženstvom a žeby nahovárali deti, že si to môžu zmeniť. V škole, nezodpovední pedagógovia, či vychovávatelia, toto robia.
Takže žijeme, niekedy sa mi zdá, priam apokalyptické časy. Je tu to, čo apoštol Pavol predpovedal, že pred druhým Pánovým príchodom že bude veľký odpad od viery. Či je to táto doba, to nevieme? Či ešte bude väčší odpad?
Ja som už 51 rokov kňazom, ale toto som nezažil, čo prežívame teraz. Keby naozaj ta ideológia genderu išla tak ďaleko, tak budeme kaličiť naše deti, chlapcov prerábať na dievčatá a dievčatá na chlapcov a vlastne takto ich ničiť i po tej telesnej, i duchovnej stránke.
Ešte nás tieto mocnosti zla neovládli úplne, ale cítime sa niekedy naozaj bezradní. Máme ešte dostatok síl, aby sme tomu vzdorovali, pretože i medzi nami tam zaznievajú také zmierlivé hlasy, že predsa je to akosi tak, že by sme mohli aj to rešpektovať, ale nemôžeme predsa rešpektovať nijaké zlo. Pretože naozaj to zlo nám rozvráti naše duše. A keďže sme naozaj bezradní, a cítime sa bezmocne, niekedy to takto prežívam veľmi intenzívne.
Preto obraciame svoj pohľad hore k Matke, našej Patrónke, Sedembolestnej, ktorá iste neopusti svoje deti, ktoré volajú k nej o pomoc a o ochranu. Takže i v tejto chvíľke, keď sme sa tu zhromaždili, pred slovenským parlamentom, ako veľmi sme sa tešili, keď sme (v roku 1989) štrngali kľúčmi, že už totalitná ideológia prešla a že nastalo slobodné obdobie, naozaj, čosi, čo nám prinesie rozkvet, rozvoj, dobro, krásu, šťastie, a tu sa naraz zrodila druhá ideológia, by som povedal ešte podlejšia, od tej predchádzajúcej.
Niekedy mám tak dojem, že sme šliapli z blata do kaluže. Preto sme tu, aby sme toto miesto posvätili modlitbou a veľkou prosbou k našej Nebeskej Matke, aby naše prosby priniesla pred trón Najvyššieho. Aby milostivo zahliadla na nás a na našu krajinu. Aby boli pravdivé slová, ktoré naši otcovia, ale aj my pritiahli na našej slávnosti spievame z plných sŕdc. Matka drahá, pozri na nás, tu pod Tatrami, verní sme mi svätej Cirkvi, prebývaj s nami. Toto je naša túžba, a naša veľká prosba, aby sme i z tohto miesta, ktoré je profánne, ktoré akosi nie je označené kresťanskými symbolmi, ale Slovensko je kresťanské! Slovensko bolo kresťanské a my veríme, že aj zostane kresťanské.
Úprimne sa chceme modliť a prosiť Pána Boha i za našich zákonodarcov, aby mali veľkodušné srdce, aby nepodľahli nástrahám, nejakej vízie ľahkého života, alebo čosi podobného, že sa prispôsobíme mocným tohto sveta, ktoré kdesi z centrál diktujú nám novú ideológiu, že vtedy budeme šťastnejší, vtedy budeme úspešnejší, keď pošliapeme Boží poriadok a Božie zákony. My sme tu, aby sme ich rešpektovali a aby sme sa povzbudili k tomu, aby sme zostali verní aj napriek nepriazni mocných tohto sveta.
Budeme sa modliť slávnostný ruženec. To znamená, ten najkrajší ruženec, alebo ten najkrajší okruh tajomstiev Kristovho života, ktorý nám hovorí o Kristovom víťazstve. V pôstnom čase sme sa modlili bolestný ruženec, ten nám bol taký blízky! Pohľad na zmučeného Krista, na jeho doráňaný chrbát, a prorocké slová Izaiášove, že On pre nás bol takto skatovaný, to On sa obťažil našimi hriechmi, a sme sa cítili v tejto dráme, že aj ja, hriešny človek, naozaj som v tomto Kristovom kríži zapísaný a to ma zaväzuje. Tak, ako sv. Pavol apoštol hovorí: Kristova láska nás podnecuje, ona nás podnecuje, ona nás vedie vyššie, bližšie k Pánu Bohu. A teraz táto bolesť sa obrátila na veľkú radosť. Pán Ježiš vstal z mŕtvych!
Hádam medzi tie najťažšie slová v našej reči patrí slovo smrť. Samotné Sväté písmo hovorí, že Boh smrť nestvoril, ona prišla ako následok hriechu. Ako dôsledok neposlušnosti voči Bohu a preto nikto z nás smrť neobjíma, neraduje sa z nej. Smrti nepodávam ruky, že vitaj moja drahá sestra. Ale smrť skôr chceme obísť, lebo sa jej bojíme, je to čosi veľké neznáme. Aj sv. Pavol apoštol, keď sa stretol z víťazným Kristom, hovorí, keď smrť bola víťazne premožená Kristom, našim Pánom. A tak rozjímajme o tom. Pán Ježiš povedal Marte, keď ju stretol predtým, ako vzkriesil Lazára. „Tvoj brat vstane, povedal. Ja viem, v posledný deň vstane, potom, pri vzkriesení mŕtvych, odpovedala. A Pán Ježiš hovorí, Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo Mňa, bude žiť bude aj keď umrie. A nik nezomrie naveky, kto žije a verí vo mňa.“
Drahý bratia a sestry, dnes sme sa tu stretli z rôznych kútov Slovenska, preto že sme uverili v Kristovu lásku, uverili sme, že On je vzkriesenie a život, a kým sme tuná na tejto zemi, chceme zápasiť, chceme bojovať, chceme podnecovať aj ostatných k tejto vernosti, lebo ak s Kristom budeme žiť a trpieť, s Kristom budeme raz aj víťaziť a budeme mať účasť na jeho večnej sláve.
Bratislava pred Národnou radou Slovenskej republiky 19. apríla 2023
Už je vidno ovocie podávania Eucharistie na ruku. Tzv. zbožné duše-ženy si pri svojich modlitbách sami otvárajú svätostánok, vraj aby ich Pán Ježiš videl a lepšie počul. Strašné. Potom je úplne smiešna príprava tzv. akolytov biskupstvami, keď kto chce z laikov, si sám otvára a zatvára svätostánok.
