Falošné obvinenia voči kňazom. Z pádu kňaza sa raduje len satan a jeho obľúbenci. Svätý Ján Mária Vianney
Len za posledný mesiac boli zavraždení minimálne siedmi kňazi, od začiatku roka je počet obetí až 16. Najhoršie je na tom zrejme Mexiko, kde boli za jeden jediný týždeň zavraždení traja kňazi. Keď partizáni roku 1945 zavraždili v Taliansku malého seminaristu, 14-ročného blahoslaveného Rolanda Riviho, jeden z vrahov zdôvodnil svoj čin slovami: „Aby bolo na svete o jedného kňaza menej.“ Vo svete silno tečie krv kňazov
KTORÁ CIRKEV JE PRAVÁ? Mimo Cirkvi niet spásy !
Krivé obvinenie z pedofílie kňazovi zničilo život
Boh jednu jedinú vec nedokáže, prestať milovať
Určite sme to zažili všetci – vieme, ako chutí pocit, že nás ktosi krivo obvinil či nás nepekne ohovára. Ako je svet svetom, panovali v ňom (a aj stále panujú) tieto praktiky. Mnohí si však neuvedomujú, ako tým môžu druhým ublížiť a spôsobiť im rany na srdci. „Nedocvakne“ im, že poniektorí práve na margo týchto ich nekalých praktík zatvrdnú a rútia sa do záhuby. Nepomyslia na to, že na ich páde majú podiel. A dosť veľký. O čo horšie však je, ak sa útočí na kňaza bez toho, aby sme si pripomenuli, čo všetko nám kňaz sprostredkuje, pričom vo svojej krátkozrakosti veľa ľudí vidí len jeho chyby. Kto je však bez viny? Samozrejme, 90% klebiet je vymyslených. Nebolo tomu inak ani v Arse. A pretože Ján Vianney odmietol udeliť rozhrešenie mnohým veriacim, ktorí sa bránili rozlúčiť sa s hriešnymi návykmi, nespokojnosť ešte vzrástla. ´ Stredovek najväčší rozkvet viery, vedy a umenia
Azda najväčšou ranou, ktorú „hriešni veriaci“ dostali od farára, bola tá, že v dôsledku opakovaného napomínania dievčatá z Arsu prestali chodiť na tanečné zábavy, na ktorých dochádzalo k neprístojnostiam.
Tanca i špásovania chtivých mládencov z Arsu a okolia to samozrejme pobúrilo a začali konať odplatu. Najprv rozšírili klebety o farárovom nemravnom živote, ktoré podporili aj anonymné listy plné klamstiev a ohovárania.
Aby toho nebolo málo, podobné hanopisy boli vyvesované ako plagáty. Navyše často pod farárovými oknami robili rôzne výtržnosti. Zašli dokonca tak ďaleko, že farára označili ako otca nemanželského dieťaťa. Pre Jána Máriu Vianneyho to bola krutá bolesť. Ale až na konci svojho života priznal: „Keby som bol vedel, čo ma v Arse čaká, keď som tam prišiel, bol by som v tej chvíli zomrel.“ Tieto osočovania boli preňho zdrojom takého veľkého duchovného utrpenia, že nemal ďaleko k tomu, aby sa nezbalil a neodišiel z farnosti. Prečo sa rozhodol zostať? Pre jednoduchý dôvod – jeho odchod by mohli považovať za potvrdenie všetkých klebiet.
Svätý Ján Vianney meodišiel z miesta svojho boja, ale čím viac bol takýmito útokmi napádaný, tým viac sa odovzdával do Božích rúk. Zo srdca odpúšťal všetkým svojim nepriateľom a modlil sa za ich obrátenie. Takéto konanie vyžaduje silného ducha. On ho rozhodne mal: „Dovolil som im, nech na mňa hovoria, čo chcú, a tak som napokon dosiahol, že zmĺkli. Myslel som, že ma z Arsu vyženú palicou, že ma biskup suspenduje a do konca života posadí do väzenia. Vidím, že som si takú milosť nezaslúžil.“
Takmer každý by podobné útoky na svoju osobu považoval za čosi zlé, čo nám vezme chuť do života a do práce. Stačí si však pamätať, že Boh aj zlé využije na dobro a my skrotneme vo svojich vášňach. Pán týmto duchovným utrpením svojho kňaza formoval a doviedol ho až k takému stupňu pokory, že Ján Mária sa radoval, keď ním pohŕdali. Jeho jedinou odpoveďou na všetky klebety bolo mlčanie, modlitba za ohovárača a príkladný život.
Pán formuje človeka, keď ho prevádza duchovným utrpením a dopúšťa naňho rôzne pokušenia, zvlášť malomyseľnosť a zúfalstvo. Aj Ján Mária zakúsil vnútorné temnoty, v ktorých sa mu zdalo, ako keby ho Boh opustil.
Napriek tejto skúške neprestával Pánovi bezmedzne veriť a dôverovať. Hovoril: „Keď milujeme, utrpenie prestáva byť utrpením. Čím viac utekáš od kríža, tým viac na teba padá. Treba sa modliť, aby sme kríže milovali, potom sa stanú sladkými.“ Vedel, o čom rozpráva – sám to zakúšal päť rokov. „Ťažko ma očierňovali, boli to ťažké protivenstvá. Boh mi je svedkom, že kríže mi nechýbali. Bolo ich viac, než som vládal uniesť. Začal som sa však modliť, aby som si zamiloval utrpenie. Potom som sa cítil šťastný. Spoznal som, že len v láske k utrpeniu spočíva pravé šťastie. Všetky naše ťažkosti vychádzajú z toho, že nemilujeme kríž. Najviac slúžime Bohu tým, keď robíme to, čo nám nespôsobuje príjemnosť a zaľúbenie.“
utrpenie, ktoré neobetujeme Bohu, je silou, ktorá človeka ničí. Preto musíme každý kríž a každé utrpenie obetovať Ježišovi Kristovi. Potom sa pre nás stane zdrojom milostí a Božieho požehnania.
Zo srdca odpúšťajúci kňaz si bol vedomý zodpovednosti za spásu svojich farníkov a tiež všetkých, ktorí využívali jeho kňazskú službu.
hlásal z kazateľne a vľúdne v kázni pokračoval: „Keď kňaz udeľuje rozhrešenie, nehovorí: ‚Boh ti odpúšťa‘, ale ‚Ja ti odpúšťam hriechy‘.
Pri premieňaní nehovorí ‚Toto je Pánovo telo‘, ale ‚Toto je moje telo‘. Keby sme nemali sviatosť kňazstva, nemali by sme medzi nami Pána. Kto ho vložil do svätostánku? Kňaz.
Kto prijal vaše duše do spoločenstva Cirkvi, keď ste sa narodili? Kňaz.
Kto ich sýti, aby mali silu k pozemskej púti? Kňaz.
Kto ich pripravuje, aby mohli stáť pred Bohom vykúpaní v Kristovej krvi? Kňaz. Vždy kňaz.
Keď vaša duša upadne do smrteľného hriechu, kto vás vzkriesi k životu? Len kňaz. Nenájdete žiadne dobro, ktoré pochádza od Boha, aby za ním nestál kňaz.
Skúste sa vyspovedať pred Matkou Božou alebo pred anjelom. Rozhreší vás? Nie. Môžu vám dať telo a krv Pána? Nie. Najsvätejšia Panna nemá moc učiniť z hostie telo svojho Syna. Aj keby pred vami stáli tisícky anjelov, nemajú moc odpustiť vám hriechy.
Iba kňaz môže povedať: ‚Odpúšťam ti hriechy, choď v pokoji.‘
Kňazstvo je skutočne niečo nesmierne veľké. Kňaz to plne to pochopí až v nebi. Keby sme na zemi pochopili, čo je kňazstvo, zomreli by sme – nie však z dojatia, ale z lásky. Kňaz však nie je kňazom sám pre seba – nemôže sám sebe udeliť rozhrešenie ani inú sviatosť. Kňaz nežije pre seba, kňaz žije pre vás. Keď chce niekto zničiť náboženstvo, útočí najskôr na kňaza, pretože tam, kde nie je kňaz, kde nie je obeť svätej omše, nie je Boží kult. Kňaz je láskou Ježišovho Srdca.
Keď stretnete kňaza, myslite vždy na Ježiša.“
Takáto kázeň nemohla neroztopiť srdcia. A určite zmenila pohľad mnohých ľudí na kňazov.
Aj my myslime na to, že svätý dar sviatosti kňazstva vkladá Ježiš do povolaných sŕdc slabých a hriešnych ľudí, preto je skutočne veľmi dôležité, aby sa veriaci denne modlili za kňazov, za vytrvalosť v ich povolaní a svätosť ich života. Lebo z pádu kňaza sa raduje len satan a jeho obľúbenci.
Stredovek najväčší rozkvet viery, vedy a umenia
Svata Faustina / myslienky
Zdanlivé víťazstvá zla, Boh dopúšťa kvôli svojim nevyspytateľným zámerom. Ježiš svätej Faustine: Svet nie je taký silný, ako sa zdá, moc zla je prísne obmedzená! Ježiš mi dal poznať, ako všetko závisí od jeho vôle. Vedz ešte o tom, dcéra moja, že všetky stvorenia, či o tom vedia alebo nie, či chcú alebo nechcú, vždy plnia moju vôľu. Ak im dovoľujem akoby zdanlivé víťazstvá, robím to kvôli svojim nevyspytateľným rozhodnutiam. Pocítila som veľké uspokojenie, keď som videla, ako všetko závisí od Pána.
+ Keď som prosila Pána, aby ráčil vzhliadnuť na istú dušu, ktorá sama bojuje proti ťažkostiam, v jednej chvíli mi dal Pán poznať, že všetci ľudia sú ako prášok pod jeho nohou: A tak sa netráp, vidíš, že oni sami zo seba nič nemôžu. Ak im dovoľujem akoby zdanlivé víťazstvá, robím to kvôli svojim nevyspytateľným rozhodnutiam. Pocítila som veľké uspokojenie, keď som videla, ako všetko závisí od Pána.
Vedz, dcéra moja, že ak je duša naplnená žiarou mojej čistej lásky, vtedy všetky ťažkosti unikajú ako hmla pod lúčom slnka, boja sa takej duše zachytiť, a všetci protivníci sa boja si s ňou začínať, lebo cítia, že táto duša je silnejšia ako celý svet.
Temnota duše. Dnes je Sviatok Matky Božej a v mojej duši je temnota. Pán sa mi ukryl a ja som sama, sama jediná. Môj rozum je tak zatemnený, ža mám samé vidiny. Ani jeden lúčik svetla nevstupuje do mojej duše. Nerozumiem sama sebe ani tým, čo ku mne hovoria. Strašné pokušenia na mňa doľahli ohľadne sv. viery. Ó, môj Ježišu, zachráň ma. Nič viac nemôžem povedať. Nemôžem ich opísať podrobne, lebo sa bojím, aby sa niekto nepohoršil, keď to bude čítať. Prekvapilo ma, že na dušu môžu prísť takéto útrapy. Ó, uragán, čo ty robíš s loďkou môjho srdca? Tá búrka trvala celý deň a noc. Keď prišla ku mne matka predstavená a opýtala sa, či by som nechcela využiť príležitosť, lebo otec An.381 bude spovedať, odpovedala som, že nie. Mala som pocit, že ani otec by ma nepochopil, ani ja by som sa nedokázala vyspovedať. Celú noc som strávila s Ježišom v Getsemany. Z mojej hrude vychádzal jeden bolestný ston. Ľahšia bude prirodzená smrť, lebo tam sa zomiera a zomrie, a tu sa zomiera a zomrieť nemôže. Ó, Ježišu, nemyslela som si, že môže jestvovať aj takéto utrpenie. Ničota, to je skutočnosť. Ó, Ježišu, zachráň ma, verím Ti z celého srdca, toľkokrát som videla svetlo Tvojej tváre. A kde si teraz, Pane?... Verím, verím a ešte raz verím v Teba, Boha v Trojici Svätej jediného, Otca, Syna i Ducha Svätého a vo všetky pravdy, ktoré mi Tvoja sv. Cirkev predkladá... Ale temnota neprestáva a môj duch sa ponára do ešte väčšej agónie. V tej chvíli sa ma zmocnila taká strašná bolesť. Teraz sa sama sebe divím, že som nevypustila ducha, ale trvalo to len krátku chvíľu.
V tej chvíli som uzrela Ježiša, z jeho srdca vychádzali tie isté dva lúče 1559 a celú ma zaplavili. Hneď zmizlo moje trápenie. „Dcéra moja," povedal Pán, „vedz, že sama zo seba si tým, čo si teraz prežívala, a len z mojej milosti si účastníčkou večného života a všetkých darov, ktoré ti hojne udeľujem. " A s tými Pánovými slovami som dostala pravdivé poznanie seba. Ježiš mi dáva poučenie o hlbokej pokore a zároveň aj úplnej dôvere v neho. Moje srdce sa premenilo na popol, na prach a aj keby všetci ľudia šliapali po mne, ešte by som to považovala za milosť.
Cítim a som preniknutá tak hlboko, že som ničím, že skutočné poníženia mi budú úľavou. Ježiš znovu dal niekoľko pokynov: - nebojuj sama s pokušením, ale ihneď ho odhaľspovedníkovi, vtedy pokušenie stratí všetku svoju silu, po druhé - v týchto skúškach nestrácaj pokoj, prežívaj moju prítomnosť, pros o pomoc moju Matku a svätých, po tretie - maj istotu, že ja sa na teba pozerám a podopieram ťa, po štvrté - neboj sa ani duchovných bojov, ani žiadnych pokušení, lebo ja ťa podopieram, len aby si ty chcela bojovať, vedz, že víťazstvo je vždy na tvojej strane, po piate - vedz, že statočným bojom mi vzdávaš veľkú slávu a sebe zbieraš zásluhy, pokušenie ti dáva príležitosť preukázať mi vernosť. A teraz ti poviem, čo je pre teba najdôležitejšie: bezhraničná dôvera svoj
mu poradcovi. Ak nebudeš využívať túto milosť podľa mojich pokynov, tak
ti ho zoberiem, zostaneš sama a navrátia sa ti všetky trápenia, ktoré poznáš.
Nepáči sa mi, že nevyužívaš príležitosť, keď sa s ním môžeš vidieť a doho
voriť. Vedz, že to je moja veľká milosť, keď dám duši poradcu. Veľa duší ma
o to prosí, ale všetkým nedávam túto milosť. V tej chvíli, keď som ti ho dal
za poradcu, obdaroval som ho novým svetlom na ľahké poznanie a pocho
penie tvojej duše..." Viac tu: Svätá Faustyna :: Životy svätých