KTORÁ CIRKEV JE PRAVÁ?

Jedine kat. Cirkev je pravá! Mimo kat. Cirkvi niet spásy a ani odpustenie hriechov. Bula pápeža Bonifáca VIII. Unam sanctam (1302). Kardinál Newman písal, ako videl bez kat. sviatosti umierať protestantov, ktorí sa aj snažili zbožne žiť, ale v hodine smrti zažívali neuveriteľné stavy zúfalstva. Všetky kresťanské národy sveta sa pôvodne obrátili z pohanstva katolíckou cirkvou. Postupom času však boli niektorí z nich Satanom oklamaní a urobili sekty

Obrátenie židov na katolicizmus, bude znamením druhého príchodu Ježiša Krista

Je celkom možné, že sa pápeži pomýlia a že robia chyby a hriechy. Už sv. Peter zlyhával pred a aj po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Boli pápeži, ktorí mali deti (ako napríklad Alexander VI.) alebo zhromažďovali armády atď.

Ale žiaden svätý kvôli hriechom pápeža Cirkev neopustil.
Je pápež František heretik

Argumenty na obranu pravej katolíckej viery,tak ako ju učil náš Pán Ježiš Kristus a katolícka Cirkev po celé stáročia. Nemôže mať Boha za Otca, kto nemá Cirkev za matku. (Sv. Cyprián r. 210) Kto nemá Krista za hlavu, nemôže byť spasený; avšak ten, čo nenachádza sa v tele Cirkvi, nemá Krista za hlavu. (Sv. Augustín r. 354)
Florentský koncil (1438 – 1445) Nikto, aj keby dával akékoľvek almužny, ba keby pre meno Krista vylial aj krv, nemôže byť zachránený, ak neostane v lone a jednote katolíckej Cirkvi.“

Toto tvrdenie sa nevzťahuje na tých, ktorí bez vlastnej viny nepoznajú Krista a jeho kat. Cirkev: „Lebo tí, čo bez vlastnej viny nepoznajú Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, ale s úprimným srdcom hľadajú Boha a pod
vplyvom milosti sa snažia skutkami plniť jeho vôľu, poznanú hlasom

svedomia, môžu dosiahnuť večnú spásu.“847.

- Návrat do katolíckej Cirkvi - bývalý protestant Scott Hahn
- Satan priznáva moc Panny Márie a ruženca
- SPOJENÉ SRDCIA Ježiša a Márie
- Víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie už začalo

„Hoci Boh môže cestami, ktoré on pozná, priviesť ľudí, ktorí bez
vlastnej viny nepoznajú evanjelium, k viere, bez ktorej je nemožné
páčiť sa mu, Cirkev má povinnosť a zároveň sväté právo evanjelizovať
všetkých ľudí. 848

Ak niekto celý život zotrvá v niektorej z pravoslávnych alebo protestantských cirkví, je absolútne nemožné, aby bol spasený?

Druhý vatikánsky koncil tvrdí, že Svätý Duch svojou posväcujúcou mocou účinkuje aj v kresťanoch, ktorí sú mimo viditeľného okruhu katolíckej Cirkvi a to až do takej miery, že niektorým dal silu vyliať aj vlastnú krv za Krista. Unitatis redintegratio dodáva, že zvlášť v pravoslávnych cirkvách „buduje sa a vzrastá Cirkev Božia“, čo napokon potvrdzuje aj vyhlásenie Dominus Iesus, keď tvrdí, že Kristova Cirkev je činná aj v týchto cirkvách. Je vôbec možné, aby protestantský alebo pravoslávny kresťan bol živým údom Kristovho tajomného tela? Ako sme už spomenuli, bez plného začlenenia do katolíckej Cirkvi byť živým údom Kristovho tela možné nie je. Koncil však naznačuje, že moc Kristovho života môže prúdiť aj do protestantov a pravoslávnych. Lumen Gentium - vieralogicky.sk
Martinluther-apostaza-protestant

Biblia, ktorou disponujú protestantskí kresťania, je nepochybne prvkom pravdy, no k spasiteľnej pravde neprivádza, ak kresťan, ktorý ju číta, svojvoľne prekrúca jej zmysel, a neriadi sa pri jej čítaní neomylným Magistériom.

Ak chceme zistiť kto je pravý rodič dieťa, zistí sa to podľa DNA. Tak aj katolícka Cirkev má DNA kontinualitu apoštolov. To protestanti nemajú.

Protestanti sú vlastne odpadli katolíci, a pretrhli apoštolskú kontinualitu – tj. neprerušené apoštolské pokračovanie viery od Petra, ktorého zvolil sám Ježiš. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev Matúš 16:18.
Od sv. Petra apoštola celkový počet pápežov do dnešných čias je 266. (vysviacka kňazov) ustanovenými apoštolmi, prostredníctvo ktorých sa z generácie na generáciu šíri Timotejov dar. Ktorá oddelená cirkev si to môže povedať? Žiadna! Protestanti sú vlastne odpadli katolíci.

sv. Augustín: Cirkev je všade, a aj kacírstvo je všade, ale Cirkev je všade jedna a tá istá, ale kacírstva nie sú tie isté, ale veľmi rozličné, a preto žiadna z nich nie je Kristova katolícka.

Martinluther-apostaza-protestant
Návrat do katolíckej Cirkvi
Jen katolické náboženství má budoucnost

Iba katolíckej Cirkvi patria všetky pravdivé znaky, ktoré jej Boh udelil, aby bola vierohodnosť katolíckej Viery očividná.
Kardinál Newman písal o tom, ako často videl bez kat. sviatosti umierať protestantov, ktorí sa aj snažili zbožne žiť, ale v hodine smrti zažívali neuveriteľné stavy zúfalstva.

Ich viera bez pravidiel, rádu a sviatostí, bez záruk ich ponechávala v hodine smrti bez istoty. Naopak katolík, pevne si vedomý učenia Cirkvi. A túto istotu jedinej pravej apoštolskej a katolíckej Cirkvi, ktorá je spasiteľná nemôže katolíkovi nikto a nič zobrať.

Katolík má plnú istotu spásy ak splní dané náležitosti na ňu potrebné: nesmie byť v stave ťažkého hriechu, musí byť členom katolíckej Cirkvi a plniť si Cirkvou stanovené povinnosti. Ak bude nutné aj potom očistiť jeho dušu, stane sa tak v očistci. Po očistení príde do Neba. To je istota katolíka.

Mimo kat. Cirkvi niet záruky spásy. Môžeme teoreticky predpokladať, že Boh vo svojej všemohúcnosti môže spasiť aj osoby, ktoré sa aktuálne nachádzajú mimo Cirkev a Cirkev vždy túto možnosť v jednotlivých prípadoch pripúšťa, avšak, a to je dôležité – nezaručuje. Ide totiž o záruku spásy nie o teoretickú možnosť a jediná istá záruka spásy je v katolíckej Cirkvi.

Izrael neodmietol Krista ale poprední farizeji. Ani Ježiš nezavrhol Izrael pre neveru poprední farizejov. Tak isto Ježiš nezavrhol RKC pre hriechy niektorých v RKC

FLORENTSKÝ KONCIL (r. 1438-1445)
(Svätá rímska Cirkev, založená slovom nášho Pána a Vykupiteľa,) pevne
verí, vyznáva a ohlasuje, že nikto mimo katolíckej Cirkvi, ani pohania, ani
židia alebo neveriaci, alebo heretici a schizmatici nebudú mať účasť na
večnom živote, ale vrhajú sa skôr do večného ohňa, ktorý je pripravený
diablovi a jeho anjelom, ak sa pred smrťou k nej nepripoja. Až taký veľký
význam má jednota tela Cirkvi, že cirkevné sviatosti len tým prispievajú
k spáse, ktorí v nej zotrvávajú, a že pôsty, almužny a iné diela nábožnosti
a cvičenia v kresťanskom boji len tým prinášajú večnú odmenu. „Nikto, aj
keby dával akékoľvek almužny, ba keby pre meno Krista vylial aj krv,
nemôže byť zachránený, ak neostane v lone a jednote katolíckej Cirkvi.“
(N 381, D 714)

IV. Lateránsky koncil (r. 1215)
Je iba jedna katolícka Cirkev veriacich. Mimo nej nebude vôbec nikto zachránený.

List Svätého ofícia anglickým biskupom (1864)
Katolícka Cirkev prejavuje zjavnú a dokonalú jednotu na celom svete a medzi všetkými národmi, tú jednotu, ktorej základom, koreňom a nepremožiteľným pôvodom je najvyššia autorita a „vyššie prvenstvo“ (sv. Irenej) prvého spomedzi apoštolov svätého Petra a jeho nástupcov na rímskej stolici. Niet inej katolíckej cirkvi, ako je tá, ktorá je vybudovaná na jednom Petrovi, rastie do jednoty viery a lásky v jednom pevne skĺbenom a pospájanom tele.

IV. Lateránsky koncil (1215)
Je iba jedna katolícka Cirkev veriacich. Mimo nej nebude vôbec nikto zachránený. V nej je Ježiš Kristus kňazom a obetou súčasne. Jeho telo a krv sa opravdivo nachádza vo Sviatosti Oltárnej pod podobami chleba a vína, po premenení Božou mocou chleba na telo a vína na krv, aby sme my dostali z jeho, čo on prijal z nášho na zavŕšenie tajomnej jednoty.

Bula pápeža Bonifáca VIII. Unam sanctam (1302)
Viera nás núti prijať a pridržiavať sa toho, že je len jedna svätá a apoštolská Cirkev. A pevne v ňu veríme a úprimne vyznávame, že mimo Cirkvi niet spásy a ani odpustenie hriechov.

Florentský koncil (1438 – 1445)
Svätá rímska Cirkev, založená slovom nášho Pána a Vykupiteľa, pevne verí, vyznáva a ohlasuje, že nikto mimo katolíckej Cirkvi, ani pohania, ani židia alebo neveriaci, alebo heretici a schizmatici nebudú mať účasť na večnom živote, ale vrhajú sa skôr do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom, ak sa pred smrťou k nej nepripoja. Až taký veľký význam má jednota tela Cirkvi, že cirkevné sviatosti len tým prispievajú k spáse, ktorí v nej zotrvávajú, a že pôsty, almužny a iné diela nábožnosti a cvičenia v kresťanskom boji len tým prinášajú večnú odmenu. „Nikto, aj keby dával akékoľvek almužny, ba keby pre meno Krista vylial aj krv, nemôže byť zachránený, ak neostane v lone a jednote katolíckej Cirkvi.“
Katolicismus – Sociologická encyklopedie

Členstvo v akejkoľvek cirkvi nikomu nezaručí spasenie – ak žije hriešne. Spasenie je rozhodnutie uveriť Ježiša Krista, a kresťansky žiť podľa viery a svedomia.

V tejto kapitole sa pozrieme sa pozrieme na vlastnosti, ktoré musí pravá Ježišova cirkev podľa Písma mať.

1) Apoštolská postupnosť
Božia cirkev musí mať apoštolskú postupnosť - musí byť založená apoštolmi - pretože len o apoštolských cirkvách Písmo hovorí, že sú stĺpom a oporou pravdy /
Poznámka : Apoštolskú postupnosť spĺna jedine katolícka cirkev

13) V Božej cirkvi sa vykonáva vkladanie rúk "starších" (vysviacka) ustanovenými apoštolmi, prostredníctvo ktorých sa z generácie na generáciu šíri Timotejov dar.
Poznámka : Toto je možné jedine v apoštolských cirkvách (katolíckej cirkvi) s nepretržitou apoštolskou postupnosťou.

2) Autorita biskupov

V Božej cirkvi majú hlavnú autoritu biskupi

Poznámka : Toto sa deje výlučne v katolíckej cirkvi, no v žiadnej z protestantských cirkví, kde nemajú biskupi a pastori žiadnu zvrchovanú autoritu, ale sú považovaní len za prvých medzi rovných.

3) Len niektorí vykladajú Písmo
V Božej cirkvi len niektorí majú právomoc vykladať Písmo :
1. list Korinťanom 12:30

"Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú?"
Poznámka : Toto sa deje len v katolíckej cirkvi, kde výlučne právo na výklad a autoritu majú výlučne biskupi . V protestantských cirkvách toto nefunguje, tam majú všetci rovnaké právo a autoritu na výklad Písma, každý si tam vykladá Bibliu a verí čomu chce.

4) Neustále existujúca cirkev
Božia cirkev musí neustále existovať, od čias Ježiša až do posledného súdu

Poznámka : Jediná cirkev o ktorej máme spoľahlivé dôkazy, že existuje od čias Ježiša, v nepretržitom slede až do dnes, je katolícka cirkev. Protestantské cirkvi začali existovať až od 16 storočia.

5) krstenie všetkých národov
Evanjelium podľa Matúša 28:19
"Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého"
Poznámka : Aj katolícka aj všetky protestantské cirkvi krstia, avšak najlepšie tento Ježišov príkaz splnila katolícka cirkev, pretože má pobočky v 150 krajinách sveta, a za svoju históriu pokrstila už takmer všetky národy.
Na druhej strane v protestantizme, väčšina protestantských cirkví ( s výnimkou veľkých protestantských cirkví ako sú napríklad Luteráni) krstia len protestantských veriacich vo svojom danom regióne, a ich činnosť krstenia, nie je rozšírená do celého sveta, a preto tieto cirkvi nesplnili Ježišov príkaz, o krstení všetkých národov.

6) Učenie všetkých národov
Evanjelium podľa Matúša 28:19
"Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého"
Poznámka : Znova platí, že tento Ježišov príkaz najlepšie splnila katolícka cirkev, s misijnou výučnou činnosťou vo viac než 150 krajinách sveta. Väčšina protestantských cirkví ( s výnimkou veľkých protestantských cirkví ako sú napríklad Luteráni) vyučuje len úzku skupinu ľudí vo svojom regióne, a nezameriavajú sa na celosvetovú výučbu národov.

7) Zázraky v cirkvi
Prvý list korinťanom 12:28
"28 A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov."
Poznámka : V Božej cirkvi sa teda musia diať skutočné zázraky.dsadsadsads/

8) Dar uzdravovať
Prvý list korinťanom 12:28, a v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, atd.
Poznámka : Tradícia spomína, že v apoštolských cirkvách sa nielen v prvom storočí, ale aj v ďaľšie storočia dialo množstvo divov, medzi nimi aj vzkriesenie a zázračné uzdravenia nevyliečiteľných chorôb.
Aj v súčastnosti sme svedkami zázračných uzdravení v Lurdách

9) Jednota cirkvi
Božia cirkev musí byť jednotná

10) Viditeľná cirkev
Božia cirkev musí byť viditeľná

11) Exorcizmus
Božia cirkev musí prevádzať exorcizmus : Evanjelium podľa Marka 16:17
"A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi"
Poznámka : Katolícka cirkev už od svojho založenia v prvom storočí, praktizuje exorcizmus. V protestantizme a africké praktizujú falošný exorcizmus pomocou diabla.

12) Biskupi, diakoni a "starší"
Božia cirkev by sa mala skladať z biskupov, "starších" a diakonov. 1Tim 3:1; Flp 1:1; 1Pt 5:5
Poznámka : V katolíckej cirkvi existujú súčasne biskupi, "starší" aj diakoni.

13) V Božej cirkvi je nemožný vstup exkomunikovaného do inej Božej cirkvi.

14) V Božej cirkvi "starší" cirkvi vykonávajú mazanie olejom chorých

15) Božia cirkev je katolícka - združená. To znamená že všetky existujúce kresťanské cirkvi sú združené do jednej katolíckej cirkvi, v ktorej panuje jednotná náboženská doktrína, a to preto, aby sa dosiahlo jednotné myslenie všetkých cirkví 2 Kor 13:11.
Poznámka : Toto spĺňa jedine katolícka cirkev

Odstupňovaná úcta k svätým,
Písmo zakazuje klaňať sa anjelom ako Bohu. (por. Dt 5, 7-9; 6, 4; Ex 20, 3-5; Kol 2, 18; Zjv 19, 10).

Primeranú česť – úctu – si však anjeli a svätý zaslúžia, lebo sú Božie stvorenia.(por. Kol 1, 16; Jn 1, 3), ktoré slúžia Bohu (por. Joz 5, 13-16; Dan 7, 10; Hebr 1, 14) a pomáhajú ľuďom (Dan 10,7n; Tob 12, 15n; Mt 1, 20; 2, 12; Hebr 1, 14). Ex 23, 21: „(Pán povedal): Maj sa pred ním (pred Pánovým anjelom) na pozore a počúvaj jeho hlas, a neodporuj mu, lebo vám neprepáči vaše previnenia, veď je v ňom moje meno!“ Správna úcta k anjelom je Božím príkazom a pramení zo vzťahu anjelov k Bohu, preto nie je nejakým dôsledkom polyteizmu.

Katolícka cirkev (por. Theologická summa III., 25, 5; II-2, 103, 3; Lumen gentium 50;
KKC 347, 352, 957, 971) má odstupňovaný vzťah úcty k svätým.

Prvý stupeň je najvyšší:
1. Latria - klaňanie sa, bohopocta - patrí len Pánu Bohu.
Od bohopocty je druhovo i stupňovo odlišná dulia, ktorá je vyhradená svätcom:
2. Hyperdulia - nadúcta - patrí Matke Božej, Panne Márii.
3. Protodulia - prvotná úcta - patrí sv. Jozefovi.
4. Dulia - úcta - patrí anjelom a ostatným svätým ľuďom.

Obnova mariánskej úcty po Druhom vatikánskom koncile priviedla niektorých teológov
k novým návrhom pomenovania tejto úcty. Pretože výrazy dulia (gr. douleia = nevoľník) či hyperdulia, ktoré pochádzajú z doby nevoľníctva a feudalizmu sú už zastarané. (Tiež výraz latria, ktorým
označujeme klaňanie sa Bohu, je z gr. latreia = Boží sluha.) Tieto slová vraj silne pripomínajú pochmúrne a ťažké položenie nevoľníkov (Česlav Stanislav Bartnik).

Preto namiesto „hyperdulia“ by sa malo hovoriť – úcta, honor, česť alebo pieta Márie. (Kult
„latria“ by sa mal voči Pánu Bohu zachovať.) Tomuto návrhu však ešte veľa chýba k precíznosti
tradičného pomenovania.
Druhy kultu (úcty) k anjelom
Teológovia rozlišujú tieto páry náboženského kultu: - kult priamy (voči osobám; teda i k anjelom) a nepriamy (voči predmetom);

- kult vnútorný (len v „srdci“ človeka) a vonkajší (prejavený navonok);
- kult osobný, individuálny (konaný jedincom) a spoločný, kolektívny (konaný v spoločenstve);
- kult privátny (podľa vlastných pravidiel, neliturgický) a verejný (liturgický);
- kult plný, úplný, integrálny (zaangažuje sa celá osoba) a neúplný (čiastočný, partikulárny)

Pápež Lev X. (1513-1521) v r. 1518 sviatok anjelov strážcov oficiálne potvrdil. Od r. 1670 sa anjeli strážcovia všeobecne slávia len 2. októbra. Za čias Anzelma z Canterbury (+1109) sa začal Michal Archanjel vzývať aj ako patrón dobrej smrti – ako ochranca pred posledným diablovým útokom.

Ďalším trvalým bohatstvom stredovekého kultu bola modlitba Anjel Pána. Zložili ju františ- káni v prvej polovici 13. stor. Hoci modlitba má kristocentrický charakter, predsa obsahuje aj úctu ku archanjelovi Gabrielovi. Modlitba pripomína tri hlavné tajomstvá vtelenia Božieho Syna – zvestovanie (Lk 1, 26n), Máriin súhlas (Lk 1, 38), realizáciu tajomstva (Jn 1, 14) – doplnené troma Zdravasmi. V 14. stor. sa modlitba Anjel Pána rozšírila po celom kresťanskom Západe ako modlitba za pokoj. Ján z Boha (+1550) sa pričinil o rozšírenie úcty k archanjelovi Rafaelovi. Kresťanský novovek Pápež Pius IV. (1559-1565) dal v Ríme r. 1560 postaviť veľký chrám Maria dei Angeli k úcte siedmych anjelov. Ešte koncom stredoveku vzniklo v Ríme Spoločenstvo anjelov strážnych.

Pápež Lev XIII. (1878-1903) r. 1890 obohatil katolícku zbožnosť Modlitbou ku svätému Michalovi Archanjelovi (prvý raz bola zverejnená 18.5.1890). Modlitba sa stala veľmi populárnou a neskôr aj súčasťou záverečných modlitieb na konci svätej omše. Pius XII. (1939-1958) vyhlásil Michala Archanjela za patróna rádiológov.

Protestanti
Martin Luther (+1546) pôvodne chcel len uzdraviť prejavy mariánskeho kultu:
- v komentári k Magnifikat (r. 1524) prosil Pannu Máriu a svätých o orodovanie;
- neskôr v duchu „sola scriptura“ začal odstraňovať aj to, čo bolo pozitívne;
- uznával Efezský koncil; veril, že Mária bola panna aj po pôrode;
- svätosť Márii však bola len imputovaná – pripísaná;
- o nepoškvrnenom počatí u protestantov nemožno hovoriť, lebo to nie je v Písme;
- o nanebovzatí tiež nemožno hovoriť, lebo je to vraj proti Písmu (1 Kor 15, 23-24).

Súčasní protestanti ešte menej prijímajú mariánsku úctu ako ich zakladateľ.

Protestanti o P. Márii dnes učia:
- P. Mária je príkladom kresťanského života;
- netreba sa utiekať k matke Pána;
- nie je nutné uctievať P. Máriu, treba sa klaňať Bohu.
Mariánska úcta i spiritualita sú oficiálne zaznávané; napriek tomu sú v niektorých spolo-

čenstvách oživované.

Ekumenický dialóg v mariológii
Začiatok 21. stor. videli viacerí teológovia (Walter Kasper, Pavel Filipi) ako prechod od
ekumenickej „jari“ k ekumenickému „letu“, kde treba rátať „s miernym ochladením“. Ekume
nizmus na tomto poli je viac „mariánsky“ ako „mariologický“:
- protestantské rehoľné sestry „Sestry svätej Márie“, Nemecko – Dormstadt, od r. 1944;
- komunita v Taizé od r. 1949 (Roger Schütz, +2005);
- manifest protestantských teológov z Drážďan (r. 1970): úloha (Boží odkaz) mariánskych
zjavení a kresťania.
Ekumenickému duchu v mariológii napomáha (por. Matka Páně..., č. 70):
- viesť dialóg cestou nasmerovanou Svätou stolicou (dekr. o ekumenizme Unitatis redintegra
tio z r. 1964; Ekumenické direktórium z r. 1967; Direktórium na vykonávanie princípov a
noriem o ekumenizme z r. 1994; enc. o ekumenizme Ut unum sint z r. 1995);
- používať také termíny, ktoré správne vyjadrujú náuku, no zároveň neiritujú druhú stranu;
- nepoužívať nenávistné predsudky;
- neklásť na iných pokrstených ďalšie bremená, okrem toho nevyhnutného (por. Sk 15, 28);

- pozerať na Máriu ako na členku cirkevného spoločenstva, neizolovať ju.

Ekumenickému duchu prekáža tzv. chybný irénizmus (dohoda za každú cenu), ktorým trpí čistota viery (René Laurentin, +2017; Ernst Christoph Suttner). Hlavné otvorené otázky: Eu
charistia (moc, služba, zbožnosť); pápežská služba; postava Panny Márie; strach z oslabenia
vlastnej identity (inštitucionálna kríza Svetovej rady cirkví).

Svetová rada cirkví (SRC) bola založená 4.9.1948 v Amsterdame; sídli v Ženeve; združuje asi 330 protestantských a pravoslávnych cirkví, spolu asi 400 miliónov kresťanov; Katolícka cirkev nie je riadnym členom SRC.
Martinluther-apostaza-protestant

Máriin fyzický vzhľad nie je známy, sama chcela byť skrytá. Panna Mária, duchovne najkrajšia ľudská bytosť, mala
pravdepodobne túto nádheru ukrytú v peknej telesnej schránke, ktorá však nevzbudzovala mimo
riadny ľudský záujem ani závisť. Extrémy, ako neobyčajná vonkajšia krása alebo výzor telesne
úbohej a skromnej, nemajú biblickú podporu.

Legendy o živote Bohorodičky
Okrem serióznych biblických správ hovoria o živote Panny Márie aj známe legendy.
Protoevanjelium Jakubovo (apokryf) bolo napísané okolo r. 140 (posledná redakcia v 4.
stor.). V celosti bolo dielo objavené (gr. originál) r. 1958; má 25 kapitol, z ktorých 8 hovorí
o Márii – o jej rodičoch a jej detstve.
Palestínska legenda (čerpá z apokryfu Transitus Mariae, ktorý napísal okolo r. 200 Leu
cius Carin) tvrdí, že Mária zomrela v Jeruzaleme ako 63 ročná a bola pochovaná v Getsemanskej
záhrade.
Sýrska legenda (text z 10. až 13. stor.) tvrdí, že Mária odišla s Jánom evanjelistom do
Efezu (asi r. 43) a tam zomrela v lokalite Meryem Ama.

Magistérium Dogma: „Mária je skutočne a vo vlastnom zmysle Božou Matkou.“
Por. Mt 1, 18; Efezský koncil, r. 431, DH 252; konštit. Lumen gentium 56; KKC 501.
Materstvo sa vždy týka dvoch osôb, a preto má interpersonálny charakter. Zároveň sa do
týka ľudskej prirodzenosti i ľudskej existencie. Matka „tela“ ustanovuje „protológiu“ celého
človeka s jeho prirodzenosťou, s dušou i osobou.
Máriino prostredníctvo v dejinách spásy má materskú povahu. Tým, že Mária je Matkou
Božou a zároveň matkou ľudí je aj prostredníčkou. Titul Matka Cirkvi zaviedol pápež Pavol VI.
(1963-1978) r. 1964.
Liturgický sviatok Bohorodičky sa začal sláviť po Efezskom koncile (r. 431)
v Jeruzaleme dňa 15. augusta. Pápež Pius XI. (1922-1939) ho v r. 1931 preložil na 11. október.

Po Druhom vatikánskom koncile (r. 1969) bol prenesený na 1. január.

Cirkevný obsah náuky o Máriinom materstve
Katolícka cirkev náukou o Máriinom materstve vyznáva:
- Panna Mária porodila vteleného Božieho Syna ako človeka; skutočne, historicky.
Katolícka cirkev touto náukou nikdy netvrdila:
- Mária zrodila Božiu prirodzenosť, Božiu podstatu, „Boha“ ako takého.
- Mária porodila v Betleheme celú Najsvätejšiu Trojicu.

- Mária je akási bohyňa (blud kolyridiánov, 4. stor.)

Dôstojnosť Matky Božej
Základom dôstojnosti Panny Márie je jej úloha – Matka Božia. Scholastici učili, že dô-
stojnosť tvora je tým väčšia, čím je tvor bližšie k Bohu (por. Tomáš Akvinský, Theologická

summa, II-2-1., 103, 4, 2). Mária mala výnimočne blízky vzťah ku každej božskej osobe.

1. Vzťah k Ježišovi, Synovi Božiemu.
Matka a dieťa majú úzky osobný, pokrvný i citový vzťah. Otcovia vyznávali: „Telo Ježišovo
je telo z Márie!“
2. Vzťah k Bohu Otcovi.
Vzťah Márie a nebeského Otca je mimoriadny, lebo ten istý Ježiš, ktorý sa z nej narodil, je
večným Synom nebeského Otca.
3. Vzťah k Duchu Svätému.

Duch Svätý si vyvolil Máriu za svoju panenskú nevestu a špeciálne ju omilostil. Zázračne v
nej spôsobil, že počala Syna bez pričinenia muža. Maximilián Mária Kolbe (+1941) učil, že

„Mária je transparenciou Ducha Svätého.“

Narodenie Božieho Syna – trojaký fakt
Teológia učí o trojakom narodení Ježiša Krista, Božieho Syna v dejinách spásy:
1) Z Otca pred vekmi (náuka o Najsvätejšej Trojici).
2) Z Panny Márie v plnosti času (kristológia a mariológia).

3) Z milosti v duši človeka, a to prostredníctvom viery a krstu (graciológia, sakramentológia).

Výsady (privilégiá) Matky Božej
Pápež Pius XII. (1939-1958) v enc. Ad coeli reginam (r. 1954) učil, že Stvoriteľ spojil s
Božím materstvom Márie rad mimoriadnych výsad.
Výsady Matky Božej v náuke Katolíckej cirkvi (Pavol Kandera, +2004):
1) Mária je dokonale svätá svojím vznikom (nepoškvrnené počatie).
2) Mária je dokonale svätá svojím životom.
3) Mária je stále panna.
4) Mária je vzatá do neba s telom i dušou.

5) Márii patrí mimoriadna úcta – hyperdúlia.

Mária – dokonale svätá, svätý vznik (nepoškvrnené počatie)
Svätosť je spoločenstvo s Bohom prostredníctvom lásky (por. KKC 773). Svätosť je pri
blíženie sa k Bohu. Tomáš Akvinský (+1274) učil, že čím je niečo bližšie k princípu, tým viac z
účinkov princípu prijíma (por. Theologická summa III., 27, 5; II-1. 3, 8; III. 7, 2).
Teológia pozná dva pohľady na svätosť:
Negatívny pohľad – bezhriešnosť, t.j. nemať žiaden hriech.
Pozitívny pohľad – (ontologický vzťah) – mať Boha, mať posväcujúcu milosť;
(morálny vzťah) – plniť Božiu vôľu (prevládajúci pohľad na Západe).
Dokonalá svätosť Panny Márie má dve teologické dimenzie: Máriin svätý vznik a jej svä-

tý život.

Sväté písmo
Zjavenie hovorí o nepoškvrnenom počatí Márie nepriamo. Podľa proroka (Jer 1, 5) Bo-
žiemu povolaniu vždy predchádza príprava. Isto aj Mária bola Bohom na úlohu Bohorodičky
vopred pripravená (por. KKC 489, 772). Dôstojnosť nekonečne svätého Syna – „Svätý svätých“
(Dan 9, 24), „svätý Boží Syn“ (por. Lk 1, 35) – vyžadovala dokonale svätú matku.
Gn 3, 14-15: „Tu povedal Pán, Boh, hadovi: Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou,
medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“
Ef 5, 27: „(Kristus) si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho
podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.“ Exegéza: Panna Mária je uskutočneným pre
dobrazom Cirkvi, por. konštit. Lumen gentium 53, 63; KKC 976.
Lk 1, 28: „Anjel prišiel k nej a povedal: Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“ Exegéza: Titul „Mi
lostiplná“ je pomenovaním osoby; biblisti poukazujú na Ef 1, 3-14, kde sa hovorí o svätom
a nepoškvrnenom požehnaní v Kristovi ešte pred stvorením sveta a na Ef 5, 27. Obe časti
pozdravenia sa navzájom objasňujú: „Mária je plná milosti“, pretože „Pán je s ňou“.

Otcovia nehovorili o nepoškvrnenom počatí. Rozvíjali však úvahy, ktoré k dogme viedli.
1. Presvedčenie o najväčšej Máriinej svätosti
Aristides z Atén (+c.140): „Ježiš Kristus v Duchu Svätom zostúpil z neba, aby spasil ľudí
a narodený zo svätej panny bez semena a bez jej porušenia si vzal telo..., aby ľudí oslobodil
z bludu polyteizmu“ (Apologia 15). Aj iní otcovia nazývali Máriu „Hagia parthenos“ - „Svätá
panna“.
Efrém Sýrsky (+373) vo viacerých básňach tvrdil, že Mária je rovnako nepoškvrnená ako Kris
tus.
Ambróz (+397) nazýval Pannu Máriu „Svätá Mária“.
Proklus Carihradský (+446), patriarcha, bezhriešnosť Márie rozšíril aj na jej príchod na svet.
Sofrónius, jeruzalemský biskup (+638), prvý nazval Máriu „Panhagia“ - „Celá svätá“ (Oratio 2
in Annuntiatione). Titul Panhagia používali aj ďalší východní otcovia: Anastáz Antiochijský
(+599), Sermo 2 de Annuntiatione 2; Andrej Krétsky (+c.720), Canticum in Beatae Virginis
Nativitate 4). Germán Carihradský (+733) sa zamýšľal aj na ochranou Márie pred dedičným
hriechom, por. Homilia in Annuntiatione Deiparae.

Ďalej je článkom viery: Mimo Cirkvi nemôže byť nikto spasený. Isteže,
nie všetci, čo žijú v neprekonateľnej nevedomosti ohľadom Krista a
jeho Cirkvi, už na základe tejto nevedomosti by mali byť zatratení. Veď
v očiach Pánových nepadá na nich nijaká vina; on chce, aby všetci ľudia
boli zachránení a dospeli k poznaniu pravdy. Darúva aj svoju milosť
každému, kto sa podľa svojich síl namáha, takže môže dosiahnuť

ospravodlivenie a večný život.

Túto milosť však nedosiahne nikto, kto je odtrhnutý od jednoty viery alebo od spoločenstva s Cirkvou z vlastnej
viny a keď tak aj odchádza z tohto života. Kto nie je v tejto arche,
zahynie v potope. A tak zavrhujeme a dištancujeme sa od bezbožného
učenia o rovnocennosti všetkých náboženstiev, čo odporuje aj
ľudskému rozumu. A tak chcú deti tohto sveta odstrániť rozdiel medzi
pravým a falošným a hovoria: Dvere do večného života sú otvorené
všetkým, nezáleží na tom, z akého náboženstva pochádzajú. Alebo:
Ohľadom pravdy nejakého náboženstva je vždy iba väčšia alebo
menšia pravdepodobnosť nikdy však istota. Takisto odsudzujeme
bezbožný názor tých, ktorí otvárajú nebeské kráľovstvo pod falošnou v>
zámienkou: je nevhodné a rozhodne nie je na spásu nevyhnutné
opustiť náboženstvo, v ktorom sa človek narodil, vyrástol, aj keď je ono
falošné. Ba obviňujú Cirkev, ktorá vyhlasuje, že pravým náboženstvom
je jedine ona, a ktorá všetky náboženstvá a sekty, ktoré sú odlúčené od
jej spoločenstva, odmieta a zavrhuje. Domnievajú sa možno, že
nespravodlivosť by mohla mať niekedy účasť na spravodlivosti a
temnota na svetle a že by Kristus mohol uzavrieť so satanom nejaký
dohovor. (N 369)

Pápež Pius XII. Mystici Corporis. O tajomnom tele Kristovom. (r. 1943)
Všetkých, ktorí
nepatria do Cirkvi, láskavé vyzývame, aby ochotne nasledovali vnútorné
volanie božej milosti a urobili všetko, žeby sa dostali z toho stavu, v
ktorom nemôžu mať zaistené večné spasenie. Hoci majú akúsi
neuvedomelú túžbu po tajomnom tele Kristovom, jednako sú zbavení
toľkých nebeských darov a pomoci, z ktorých sa tešia len tí, čo sú v
katolíckej Cirkvi.

VYZNANIE VIERY TRIDENTSKÉHO KONCILU (r. 1564)
Podobne nepochybne prijímam a vyznávam všetko ostatné, tradované,
určené a vysvetlené posvätnými kánonmi a všeobecnými koncilmi, najmä
posvätným Tridentským koncilom a (Vatikánskym koncilom)
(predovšetkým o primáte rímskeho veľkňaza a o jeho neomylnom
magistériu). A takisto: všetko, čo je tomu protikladné, všetky bludy, ktoré
Cirkev odsudzuje, zavrhuje a postihuje exkomunikáciou, odsudzujem,
zavrhujem a súhlasím s exkomunikáciou. (N 939)
Túto pravú katolícku vieru, mimo ktorej sa nikto nemôže spasiť, ktorú tu
slobodne vyznávam a opravdivo sa jej pridŕžam, chcem vytrvalo s Božou
pomocou zachovávať a vyznávať nedotknutú a čistú až do posledného
dychu svojho života a budem sa starať, aby sa jej, nakoľko to záleží na
mne, moji podriadení alebo tí, ktorí mi budú úradne zverení do
starostlivosti, pridržiavali, vyučovali ju aj kázali. Na to sa ja (m. a p.) v>
zaväzujem, to sľubujem a prisahám. Tak nech mi pomáha Boh a tieto
sväté Božie evanjeliá. (N 940)

ATANÁZOVO VYZNANIE VIERY (4. - 6. storočie)
Kto chce byť spasený, musí sa predovšetkým pridržiavať katolíckej
viery; kto by ju v jej celosti a neporušiteľnosti nezachovával, bezpochyby
naveky zahynie. Katolícka viera je však táto: uctievame si jedného Boha
v Trojici a Trojicu v jednote bez zmiešania Osôb a bez oddeľovania podstaty
(substantia). Iná je totiž osoba Otca, iná Syna, iná Ducha Svätého. Avšak Otec
a Syn a Duch Svätý majú iba jedno božstvo, rovnakú slávu, súvečnú
vznešenosť. Ako (je) Otec, tak (je) Syn, tak (je) Duch Svätý: nestvorený Otec,
nestvorený Syn, nestvorený Duch Svätý. Večný Otec, večný Syn, večný Duch
Svätý. A predsa nie sú to traja Veční, ale jeden Večný, ako ani traja Nestvorení
ani traja Nezmerní, ale jeden Nestvorený, jeden Nezmerný. Takisto
všemohúci Otec, všemohúci Syn, všemohúci Duch Svätý, a predsa nie sú to
traja Všemohúci, ale jeden Všemohúci. Tak je Otec Boh, Syn Boh, Duch Svätý
Boh, a predsa nie sú to traja Bohovia, ale len jeden Boh. Tak je Otec Pán, Syn
Pán, Duch Svätý Pán, a predsa nie sú to traja Páni, ale len jeden Pán. Pretože
ako podľa kresťanskej pravdy vyznávame každú Osobu jednotlivo ako Boha
a Pána, tak nám katolícka viera zakazuje, aby sme hovorili o troch Bohoch
alebo Pánoch. Otec nie je nikým utvorený ani stvorený, ani splodený. Syn nie
je samým Otcom ani utvorený, ani stvorený, ale splodený. Duch Svätý nie je
Otcom a Synom ani utvorený, ani stvorený, ani splodený, ale vychádzajúci. Je
teda jeden Otec, nie traja Otcovia, jeden Syn, nie traja Synovia, jeden Duch
Svätý, nie traja Duchovia Svätí. A v tejto trojjedinosti nič nie je skôr alebo
neskôr, nič nie je väčšie alebo menšie, ale všetky tri Osoby sú si rovnako
večné a rovnako veľké; a tak treba vo všetkom, ako už bolo vyššie povedané,
i uctievať jednotu v Trojici i Trojicu v jednote. Kto teda chce byť spasený,
nech toto verí o Trojici. (N 915)

Ale k večnej spáse je ďalej potrebné úprimne veriť aj vo vtelenie nášho
Pána Ježiša Krista. Teda pravá viera je toto: Musíme veriť a vyznávať, že náš
Pán Ježiš Kristus, Syn Boží, je Boh a človek. Ako Boh je splodený z podstaty
Otca od večnosti, a ako človek je zrodený z podstaty matky v čase. Dokonalý
Boh, dokonalý človek, pozostávajúci z rozumovej duše a z ľudského tela.
Rovný s Otcom čo do božstva, menší ako Otec čo do ľudskosti. A hoci je Boh
a človek súčasne, nie sú to dvaja, ale jeden Kristus. Jeden je však nie zmenou
božstva na telo, ale že Boh prijal ľudskosť. Jeden naskrze nie zmiešaním
podstaty, ale jednotou osoby, lebo ako rozumová duša a telo tvoria iba
jedného človeka, tak je aj Boh a človek iba jeden Kristus, ktorý za nás trpel
pre našu spásu, zostúpil k tým, čo sú v podsvetí, tretieho dňa vstal z mŕtvych,
vystúpil do neba, sedí po pravici Otca; odtiaľ príde súdiť živých a mŕtvych.
Pri jeho príchode všetci ľudia vstanú vo svojich telách a vydajú počet zo
svojich vlastných skutkov. A tí, čo robili dobre, vojdú do večného života, tí
však, čo robili zlé, do večného ohňa. Toto je katolícka viera. Kto ju úprimne a
pevne nevyznáva, nemôže byť spasený. (N 916; Denzinger 39, 40)

Kto bohabojne žije, ten má lásku k Bohu, a táto je preňho krstom zo
žiadosti i robí ho údom pravej Cirkvi. Taký teda bude spasený, nie snáď
skrze blud, ale skrze svoju patričnosť k Cirkvi. (Bellar.)

Cirkev zahrňuje v sebe všetkých spravodlivých, počnúc od
spravodlivého Ábela až do ostatného vyvoleného na konci sveta. (Sv.
Greg. Vel.)

2034 Rímsky pápež a biskupi ako „autentickí, čiže Kristovou autoritou obdarení učitelia
Cirkev, „stĺp a opora pravdy“ 1Tim 3,15, „prijala od apoštolov Kristov slávnostný príkaz
ohlasovať spasiteľnú pravdu“. 2246 „Je úlohou Cirkvi vždy a všade ohlasovať morálne zásady, 2420 aj
čo sa týka sociálneho poriadku, a takisto vynášať úsudok o akýchkoľvek ľudských skutočnostiach,
pokiaľ to vyžadujú základné práva ľudskej osoby alebo spása duší.“

2035 Najvyšší stupeň účasti na Kristovej autorite zaručuje charizma neomylnosti. Táto neomylnosť
„má taký rozsah, aký je rozsah pokladu Božieho zjavenia“. Vzťahuje sa aj na všetky prvky učenia,
vrátane morálneho učenia, bez ktorých nemožno zachovať a vykladať spasiteľné pravdy viery alebo
podľa nich žiť.
2036 Autorita Učiteľského úradu 1960 sa vzťahuje aj na špecifické príkazy prirodzeného zákona, lebo
ich zachovávanie, vyžadované Stvoriteľom, je potrebné na spásu. Keď Učiteľský úrad Cirkvi
pripomína príkazy prirodzeného zákona, plní podstatnú časť svojho prorockého poslania, t. j. hlásať ľuďom, čím skutočne sú, a pripomínať im, čím majú byť pred Bohom

Sv. Irenej okolo roku 135 vyvinul veľkú činnosť pri obrane pravej apoštolskej viery RKC. V tom čase bol takým rozšíreným bludom gnosticizmus. Gnostici podceňovali rozumové poznanie a za vyšší druh vyhlasovali poznanie, videnie mystického druhu a ním sa vynášali nad kresťanstvo, pretože ich videnie údajne vedie k premene a k spaseniu. Irenej vystúpil proti týmto bludárom s apoštolskou smelosťou, horlivosťou a prísnosťou a písal proti nim rozličné spisy. Jeho hlavným dielom je spis Odhalenie a vyvrátenie falošnej gnózy, všeobecne známy pod názvom Adversus haereses (Proti bludom).

Podáva krásne svedectvá o jednote v Cirkvi, o primáte rímskej Cirkvi a o potrebe byť s ňou v jednote, o cirkevnej tradícii, o svätej omši a mnohé iné náuky, ktoré novší bludári popierajú a o ktorých tvrdia, vznikli neskoršie, keď apoštolská viera už zanikla.

Irenej, biskup a obranca viery, veriaci a filozof, s obdivuhodnou istotou podal vieru, ktorá má v sebe všetky kresťanské pravdy. Toto učenie zahrnul do jedinej stručnej vety: Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom. Pred ním to nik tak jasno nepovedal a po ňom to už nik nezabudne. Toto jeho dielo nám poskytuje široký a kompletný výklad tradičného učenia Cirkvi tých čias. Je to veľmi vzácny dokument. Podľa tradície zomrel Irenej okolo r. 202 ako mučeník.
CHURCH FATHERS: Against Heresies (St. Irenaeus)

CHURCH FATHERS: Against Heresies (St. Irenaeus)

Sv. Alfons proti reformátorům: Alfons píše proti bludařům a vyvrací rázně jejich bez božné učení. Alfons vynikal v adoraci i v lásce k Panně Marii, kterou často nazýval Útočištěm hříšníků, Matkou milosrdenství a dobrotivou a mírnou Pannou. Viděl v ní tu, která pomáhá vlévat milost a spolupůsobí její růst. Jako obhájce Boží lásky a Božího milosrdenství vystupoval proti nadměrné přísnosti - bludu jansenistů.
Jeho kongregaci redemptoristů schválil papež Benedikt XIV. v roce 1749 s názvem Nejsvětějšího Vykupitele. K jeho vedlejším činnostem patřilo i malířství, byl schopným architektem, vyznal se v sochařském umění i v hudbě. Složil např. pašijovou kantátu: "Duetto tra l´anima e Gesu Cristo" (Dueto duše a Krista), již jako dítě se naučil hrát na cembalo.

- Návrat do katolíckej Cirkvi - bývalý protestant Scott Hahn
- Satan priznáva moc Panny Márie a ruženca

- SPOJENÉ SRDCIA Ježiša a Márie
- Jen katolické náboženství má budoucnost
- Víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie už začalo
Martinluther-apostaza-protestant