Spása celého sveta závisí od príhovoru Panny Márie. Ak chce Boh niekoho spasiť, vnukne mu lásku k Panne Márii. Opovrhovanie Pannou Máriou je znakom zatratenia. Nikto a nikdy, na zemi i nebi, nebude „milovať Ježiša Krista“ tak, ako miluje Svätá Panna Mária. „Ježiš nie je nikdy bez Panny Márie! Panna Mária nie je nikdy bez Ježiša!“ Kto odmieta Pannu Máriu, odmieta samého Boha! Satan priznáva moc Panny Márie a ruženca. Panna Má…
Nedeľa po sviatku: "Srdca Ježiša a Márie": Dvoch spojených Sŕdc Ježiša a Márie. Ustanovím osobitný deň pre slávnosť dvoch sŕdc lásky. (Neskôr povedal: V nedeľu po slávnosti Najsvätejšieho Srdcia Ježišovho a pamiatke Nepoškvrneného Srdcia Panny Márie.) V tento deň budú obe Srdcia zahrnuté a prebodavané menšími obetami a modlitbami a ich krv potečie do očistca. Všetkých, ktorí nosia pečať dvoch Sŕdc lásky, pritiahnem k sebe ako magnet."
Ó Nepoškvrnené Srdce, Srdce Matky, zjednoť ma s Najsvätejším Srdcom Tvojho Syna. Zverujem Ti, obetujem ti Spojené Srdcia Ježiša a Márie, víťazné Rany Ježišove a slzy našej milej Matky Márie a odovzdávam Ti svoje myšlienky, slová, skutky, kroky, záležitosti, a celú svoju bytosť - bunky, tkanivá, krvinky, cievy, nervy, žľazy, kosti a všetky svoje orgány, zjednoteným Srdciam Ježiša a Márie. Pane, staň sa Tvoja vôľa! Nedeľa po sviatku: "Srdca Ježiša a Márie": Dvoch spojených Sŕdc Ježiša a Márie :: Katolicka-cirkev-vosvete
Nedeľa po sviatku: "Srdca Ježiša a Márie": Dvoch spojených Sŕdc Ježiša a Márie
modlitba 2 srdc | Moja Komunita
Sviatok spojených Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie je zavŕšením
Modlitba a ruženec dvoch Sŕdc lásky
Satan priznáva moc Panny Márie a ruženca. Panna Mária pre beznádejných
Pre všetkých, ktorí sú proti Panne Márii alebo ju zaznávajú
Ako rozpoznať manipulátora a diabla? Ako rozpoznať manipulátora a diabla
Modlitba ku spojeným srdciam
Drahý Ježiš a Mária! S úprimnou vierou, úctou a vďakou hľadíme na duchovnú krásu vašich sŕdc, v ktorých je ukryté nepochopiteľné bohatstvo dokonalej lásky. Najsvätejšie Srdce Ježišovo!Vo vedomí svojej krehkosti odovzdávame celú svoju bytosť tvojmu Milosrdenstvu. Nepoškvrnené Srce Panny Márie, aj tebe sa zasväcujeme a prosíme o zvláštne materinské orodovanie a ochranu. Milý Ježiš a Mária!Zasvätenie vašim milujúcim srdciam nech v nás podnecuje túžbu po svätosti, vďaka ktorej chceme byť tvorcami pravého pokoja v dnešnom svete. Amen.
Nekatolíci o orodovaní Panne Márii a svätých.
Luther: „Čo sa týka orodovania svätých, mám za to a pevne
držím s celou kresťanskou Cirkvou, že svätých máme ctiť
a vzývať ... Niekto by mohol namietnuť: Čo sú nám svätí platní?
Toľko, ako sú vám na prospech vaši blížni. Tým hovorievate:
Modli sa za mňa k Bohu! Teda hovorievajte tiež: Sv. Peter, sv.
Pavol, orodujte za nás! Nehrešíte, ak ich prosíte za prímluvu“.
(Luther: Corect. nonnullor. articulor.; Sermo in festo s. Joannis
Bapt.)
Oekolampadius: „Čo sa mňa týka, neodvažujem sa zapierať,
že svätí orodujú za nás, a tiež by som si netrúfal tvrdiť, že vzývať
ich o pomoc bolo by bezbožnosťou a modlárstvom. Odporúčať
sa orodovaniu svätých je obyčaj autorizovaná sv. Jánom
Zlatoústym, sv. Gregorom Naziánskym a skoro všetkými
východnými a západnými cirkvami.“ (Adnot in hom. s. Joannis
Chrysostomi.)
(Bottau—Rekem: Katolícky svetonázor obhájený nekatolíkmi. Str.
137.
Voltaire o jedinosti Boha.
Jednota v zákonoch riadiacich obeh nebeských telies,
jednota v pohybe našej zemegule, v každom rode i druhu
živočíšstva, rastlinstva a nerastov dokazuje jedinú hýbajúcu bytosť
... V celej prírode panuje jednota. Zákony pohybu a gravitácie sú
nezmeniteľné... Je teda len jedna, večná Mocnosť, od ktorej závisí
všetko, ale podstata tejto Mocnosti je pre mňa nepochopiteľná.
(Oeuvres, sv. 59. str. 195, 130.)
(Bottau-Rekem: Katolícky svetonázor obhájený nekatolíkmi, str. 16 )
Úcta mariánska.
Zvláštna úcta, ktorú načim vzdávať Márii, nesmie sa diať
len ústami alebo klaňaním sa, klakaním, obnažením hlavy,
sochami, obrazmi, chrámami na jej počesť, pretože to všetko
robia i pohani: my musíme ctiť Máriu z celej duše, zo všetkej
svojej sily a v pravde. Ak ju tak ctíme, tak uvažujúc o jej pokore
a milosti, ktorou ju Boh obdaril, vo svojom vnútri cítime radosť
— znak to pravých ctiteľov Márie. (Luther: Commentarius super
B. M. V. canticum.) (Bottau—Rekem: Katolícky svetonázor
obhájený nekatolíkmi. Str. 137.)
Slová Oekolampadia24
A vlastne, prečo by som nemiloval tú, ktorú miloval Boh,
ktorá dala svetu Syna Božieho a nášho Spasiteľa, ktorú ctili anjeli
a archanjeli, ktorú vzýva ľudské pokolenie a ktorá sa nazýva
kráľovnou milosrdenstva!? Aká to milosť, aká to božia láska, že
dal takú presvätú matku svojmu Synovi, a nám tak mocnú
ochrankyňu vo všetkých veciach. (Oekolampadius: Sermo de
laudando in Maria Deo.)
(Bottau—Rekem: Katolícky svetonázor obhájený nekatolíkmi. Str.
138.)
Nekatolíci o očistci.
Luther: „Pevne verím, ba tvrdím, že viem, že je očistec;
v Písme sv. sa robí o ňom zmienka, ako sa možno o tom
aj presvedčiť.“ (V lipskej dišpute.)
Diderot49: „Keď sa slovo očistec výslovne aj nenachodí
v Písme, očistec je tam predsa len jasne naznačený na tých
miestach, kde sa doporučuje modlitba za mŕtvych, ako v 2
Makabejskej 11, 43 a v epištole 2 Timotejovi 1, 18. Okrem toho
ešte aj cirkevná tradícia ustálila tento článok o očistci, ale
49 Denis Diderot, čítaj Dydró (1713—1784) francúzsky encyklopedista.
191
protestanti ho zavrhli.“ (Encyklopédie, čl. Purgatoire.)
Johnson: „Veľká väčšina ľudí nežije tak sväto, aby si zaslúžila
nebo, a zasa nie tak hriešne, aby si zaslúžila peklo; preto
sa zaľúbilo Bohu určiť miesto, kde sa duše istými trestami
očisťujú.“ (Nekrvavá obeta.)
Lessing50: „Ten prostredný stav duše medzi najvyššou
blaženosťou a večným trestom — očistec — ako o ňom ako
o všeobecne známej veci učí stará Cirkev, naši reformátori zavrhli,
ale nemali ho zavrhovať preto, že sa tu a tam staly v tej veci
prechmaty. (Theol. Aufsätze, 1770.)
(Bottau—Rekem: Kat. svetonázor obhájený nekatolíkmi. Str.
135—136. ---------
Luther, Kalvín sú lišky podšité
OVOCIE DIABOLSKÉHO PROTESTANTIZMU
Pravým důvodem překotného odchodu do kláštera Martina Luthera byl ve skutečnosti útěk před soudním stíháním pro vraždu, kterou Luther spáchal z prchlivosti na Hieronymu Buntzovi.
Azyl v klášteře vyhledal na radu vikáře Brauna. Výčitek svědomí se Luther nezbavil až do konce života. Byly příčinou jeho stálých depresí a ovlivnily závažný způsobem nejen jeho psychický život, ale i jeho nauku (Viz: Albert Mock "Abschied von Luther - Psychologische und theologische Reflexionen zum Lutherjahr" - Köln 1985; Roland Dalbiez Das Ende Luthers, in EINSICHT XVII/4, prosinec 1987, str. 110-112.).Luther mýtu zbavený.
K nadcházejícímu jubilejnímu roku luteránské reformace vydal Hubertus Mynarek knihu, která má přispět k odmytologizování původce reformace. V úvodu své knihy říká: Biskupové, superintendanti i jiní evangelíci zamlčují, že Lutherova osobnost a charakter má v sobě něco démonického, co ho dohání k tomu, aby chrlil ty nejhrubší výrazy a výkřiky vůči četným osobám a skupinám lidí a požadoval s veškerou vážností a naléhavostí jejich zničení a vyhlazení.
https://martinluther-apostaza-protestant
Apparitions de la Vierge de Guadalupe (Nouvelle version 2021)
Obrátený satanista cez Pannu Máriu: Zachary King.
Alfons Ratisbonne bol zaprisahaným nepriateľom Boha i jeho Cirkvi. LURDY / ZAZRACNA MEDAILA /
Silný ateista obrátený cez Pannu Máriu
Panna Mária vzkriesila Araba
Dominik Chmielewski: Môj osobný hriech oslabuje Cirkev na celom svete. 05-08 - Som katolík
Skôr, ako bola Panna Mária počatá, bola Božím snom a jeho túžbou! Panna Mária sa stala odrazom Božej túžby. Odrazom jeho dokonalej predstavy. Stala sa novou Evou. Keď matky s deťmi hovoria o nebi, ukazujú ho deťom hore. Panna Mária bola jedinou matkou, ktorá nebo držala v rukách a pozerala sa na neho dole. Stala sa Ježišovou matkou a nebolo jednoduché ňou byť. Na tomto mieste spomeniem udalosť, kedy Mária priniesla Ježiša do chrámu. Bol tam starý muž menom Simeon. Očakával narodenie Mesiáša. Keď mu Mária podala dieťa, starý Simeon povedal Bohu, že teraz už môže zomrieť, pretože videl Mesiáša. Potom sa prihovoril Márii so slovami: „a tvoju vlastnú dušu prebodne meč“ (Lk 2, 35).
V gréčtine, z ktorej bola Biblia preložená, poznáme dva výrazy pre meč. Prvý výraz opisuje menší a druhý väčší meč, ktorý by sme mohli nazvať aj mačetou. Simeon použil práve tento druhý výraz. Toto bol obraz na vyslovenie nesmierneho rozsahu utrpenia, ktorý bude Máriu sprevádzať. Prenesme sa teraz na miesto, kde Ježiš začal svoje verejné účinkovanie, na svadbu do Kány. Prebieha tam niekoľkodňová svadobná oslava, ako bolo v tom čase zvykom. Panna Mária sa už nachádza na mieste. Ježiš bol pri Jordáne a zhromažďoval apoštolov. Panna Mária tu predstavuje Starý zákon, Ježiš Nový zákon, ktorý je ešte ďaleko. S oneskorením prichádza Ježiš na svadobný obrad a prináša aj apoštolov. Vtom mu Mária hovorí – „nemajú vína“ (Jn 2,3). Nemať vína v krajine vína je vážna vec. Prečo im došlo víno? Pretože Ježiš prišiel so všetkými svojimi apoštolmi, ktorých svadobčania neočakávali a nepozvali. Víno mali radi už vtedy. Bola to však Mária, ktorá si všimla, že svadobčania nemajú víno. Mária vždy pozná naše potreby skôr, ako ich poznáme my sami. Ježišova odpoveď je pre mnohých zarážajúca, priam až bezcitná: „čo mňa a teba do toho žena? Ešte neprišla moja hodina.“ (Jn 2,4).
Nepomenuje Máriu matkou, ale ženou.
V gréckom origináli slová znejú ešte krutejšie. “Žena, čo mňa je do teba.” Vždy keď nájdeme v evanjeliu podľa Jána slovo „hodina“, znamená to utrpenie, agóniu alebo smrť Ježiša. V Káne teda Ježiš Márii hovorí. Matka naozaj chceš, aby som sa prehlásil za Božieho Syna? Ježiš v skutočnosti sa Márii pýta. „Mám sa odhaliť ako Mesiáš? Uvedomuješ si, že v tom momente ako to urobím, sa mení náš vzťah? Doteraz si bola mojou Matkou. V momente ako uskutočním svoj prvý zázrak, začnem verejné účinkovanie, prestaneš byť len mojou matkou a staneš sa matkou každého, koho spasím. Sme v tom spolu. Čokoľvek sa stane mne, stane sa aj tebe. Preto sa na teba neobraciam ako na moju matku, ale ako na matku všetkých, ktorí budú mojím krížom spasení. Preto Ťa nazývam – žena.“ Toto bol význam Kány.
blahoslavený arcibiskup Fulton J. Sheen, Nepoškvrnené počatie Panny Márie - Svetlo Sveta
Panna Maria jako náš vzor a vyhojení karikatur v duchovním životě.
V Káni vybízí Panna Maria Ježíše k vykonání zázraku, ale ihned ustupuje do pozadí (srov. Jan 2,3-5). Máme být světlem, které nesvítí samo sobě, ale odráží (zrcadlí) Boží slávu – velebí Boha (srov. Mt 5,14-16). Boží chvála rozeznívá a rozechvívá jen ta srdce, která ji očekávají tiše
ve skrytosti. Mariina čirá krása prostupuje celou církví, neboť ona je její matkou
i učitelkou. Kdokoli vystupuje k hoře Boží, tedy k blažené Panně Marii, může snadněji vhlížet do Božích tajemství. To je patrné na blaženém Bernardovi, který byl nejprve neznalý a díky přátelství blažené Panny dosáhl velké dokonalosti vědění. Je to vidět i na Janu Evangelistovi, který čím rodinněji se k ní měl, tímlépe dokázal pronikat hlubiny Božích tajemství a předávat to druhým. Vidět Marii znamená vidět Ježíše - | Theofil - Bůh, křesťanství, duchovní život
Sladká Maria - Panna Maria ve zbožnosti a díle sv. Kateřiny Siensk - Své žáky učila slavit každou sobotu jako den Mariin posty a modlitbami a zvláštní vzpomínkou a rozjímáním.
Maria je nám vzorem chudoby v betlémském tajemství. Maria připomíná řeholnici chudobu Páně během jeho pozemského života a již při jeho zrození. Při jeho narození měla sladká Maria jen několik málo svršků, aby jimi přikryla svého Syna."
Jinde praví: „Ježíš, nejvyšší bohatství, si vyvolil dobrovolnou chudobu, takže Maria měla k jeho přikrytí jen plenky..." Sladká Maria - Panna Maria ve zbožnosti a díle sv. Kateřiny Sienské - Caterinato, | Theofil - Bůh, křesťanství, duchovní život
Každé ráno na svoje konto dostaneš 24 hodín. Záleží iba na tebe, ako ich využiješ.“
„Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.“
To, čo vidíme fyzickými očami, že sa deje vo svete viditeľnom, je odrazom duchovnej vojny, ktorá sa odohráva vo svete neviditeľnom v nás a okolo nás. Preto nestrácajme už čas a začnime sa modliť ruženec, ktorý je mocnou zbraňou v tomto duchovnom boji. Ruženec je tá reťaz z apokalypsy, ktorou má byť zviazaný diabol a hodený do priepasti..."
Dominik Chmielewski, SDB
MYŠLIENKA, KTORÁ MÔŽE BYŤ PRE NÁS MOTTOM DO DNEŠNÝCH DNÍ!
NESTRÁCAJME TEDA ČAS A MODLIME SA RUŽENEC, LEBO TO JE ZBRAŇ, KTOROU BUDE SATAN ZVIAZANÝ.
SVET POTREBUJE RYTIEROV RUŽENCA
"Ruženec sa zrodil v rytierskej dobe. Svet opäť potrebuje Rytierov, ktorí sú ochotní bojovať. Dnešný rytier musí používať duchovný meč, ktorým je ruženec, aby priviedol ľudí späť k svetlu evanjelia.
Schopnosť ruženca zmeniť srdcia a priniesť Kristovu vládu, sa osvedčila v priebehu histórie tým, že vyvolal nespočetné zázraky a víťazstvá.
Zachránil manželstvá, pomohol premeniť ľudí na svätých, prekonal islam, zvrhol diktátorov a je jednou z modlitieb Cirkvi, vďaka ktorej možno získať najviac odpustkov.
Sily temnoty v dnešnom svete ohrozujú samotné základy ľudskej civilizácie, ale nevyrovnajú sa sile ruženca. V histórii sa ukázalo, že ruženec prekonal všetky klamstvá.
Ružencová krížová výprava a nová svätá liga sú dnes veľmi potrebné, aby priniesli svetlo a Kristov pokoj do ľudských duší."(Páter Donald Calloway)
SVEDECTVO Donald Calloway
PANNA MARIA VZKRIESILA ARABA
Satan priznáva moc Panny Márie a ruženca. Panna Má…
Vidět Pannu Marii znamená vidět Ježíše! Kdykoli pohlédneme na Marii, Matku Ježíšovu, ona ihned směruje náš pohled na Ježíše, svého i Božího milovaného Syna. Vidět Matku Boží znamená vidět Ježíše. V tom tkví celá krása Panny Marie. Ne snad, že by Panna Maria byla Ježíšem nebo mu postavena na roveň, ale že vše, čím ona je a co ona má, je nasměrováno na Ježíše, vztaženo k němu. „Tota pulchra es", zní starobylé zvolání: „Celá jsi krásná!" - krásná Ježíšem, a to totálně, tj. nic si neponechává pro sebe: dala mu nejen celé své tělo, aby „Slovo se stalo tělem" (J 1,14), ale i celou svoji duši, celého svého ducha, celou svou mysl, celou svou sílu, celou svoji vůli, celou svoji osobu. Panna Maria ve své osobě totálně naplnila Ježíšem citované největší přikázání: „Miluj Hospodina, Boha svého, z celého svého srdce, celou svou duší, celou svou silou a celou svou myslí a miluj svého bližního jako sám sebe." (Lk 10,27) Jen proto se mohla stát Matkou Boha.
Vždyť nejen že vše své zcela odevzdala Pánu: „Staň se mi podle tvého slova!" (Lk 1,38), ale zároveň naplnila vůli Boha i vůči „bližnímu svému", neboť je-li vůlí Boha spása člověka, neboť „Bůh tak miloval svět" (J 3,16), Panna Maria vše činila z lásky k Bohu a v jednotě s Ním pro spásu člověka, čímž se zároveň stala Matkou všech spasených.
Proto pro toto naprosté sjednocení Mariino s vůlí Boží se nic v ní nepříčí Bohu, nic v ní není ponecháno pro sebe samu, ale vše, čím je a co má, odkazuje na Boha jako do dokonalosti vyčištěné zrcadlo odrážející slunce. V odrazu zrcadla samo zrcadlo ustupuje do pozadí, není vidět, ale vše, celou svoji plochu věnuje odrazu skutečnosti, který je takřka totožný se skutečností samou.
A spatřit slunce v odrazu zrcadla způsobuje takřka stejné oslnění jako patřit přímo do samotného slunce. Nazírající je oslněn krásou a mocnou září slunce samotného.
Tak Panna Maria je plná Boha, „kopírující" Boží krásu, jeho zář, obrysy jeho krásy a dokonalosti, protože vše v ní je poddáno Bohu, který ji, jež se ponížila v nejhlubší pokoře, povýšil do nejzávratnějších výšin duchovní dokonalosti a podobnosti Bohu - Panna Maria je „vyKristalizovaná" jako duchovní drahokam brusem dokonalého svobodného přilnutí ke Kristu, k Synu jejímu i Božímu.
Aby ona mohla dát „tvar" Božímu Synu, tj. darovat mu své lidství, musela nejdříve sama přijmout „tvar" Božího Syna, tj. nechat se „vytvarovat" Božstvím. Božský „klenotník" dokonale vybrousil drahokam lidské Panny, aby jej prostoupil mnohostranně zmnožujícím, do všech stran zářícím paprskem svého Božství, aby nic v drahokamu nebránilo prostupujícímu Paprsku, ale naopak jej zcela propustilo a vrhalo všemi směry.
Panna Maria si neponechala nic, a tak jí bylo dáno Vše, a tím vším je Syn Boží, „v němž plnost sama se rozhodla přebývat" (Kol 1,19). Panna Maria tak byla nejen Milostiplná, ale i Plnostiplná. Zcela vyprázdnila své nitro pro Pána, aby se v ní zcela mohl zabydlet Pán a naplnit ji po okraj, ba až přes něj.
Kdyby tak ona neučinila, Pán by v ní nemohl přebývat tak totálně, aby se v ní a skrze ni mohl stát tělem.
Panna Maria je kalichem lidství přetékajícím vínem Božství. Proto je celá krásná: krásná Bohem, zkrásnělá svým Synem, zkrášlená Duchem Božím; a proto vidět Pannu Marii znamená vidět Ježíše, a nejen Ježíše, ale celou Nejsvětější Trojici.
Protože „celá je krásná" Krásou, kterou je bezmezná láska a blažený život Tří Osob Božích. A Panna Maria je navěky lůnem obtíženým Bohem, kterého neporodila jen jednou, v Betlémě, ale kterého z milosti Boží rodí navěky. A v tom tkví její krása. Vidět Marii znamená vidět Ježíše - | Theofil - Bůh, křesťanství, duchovní život
Boží mateřství Panny Marie - Wincenty Granat, | Theofil - Bůh, křesťanství, duchovní život
Panna Mária dokonale svätá, svätý život - Sväté písmo
Písmo dosvedčuje, že Mária je Bohom pripravená a povolaná na jedinečnú a najvzneše
nejšiu úlohu v dejinách spásy.
Lk 1, 30-32: „Anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna
a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho.“ Exegéza: Mater
stvo Márie – Bohorodičstvo – je základom všetkých Máriiných výsad.
Lk 1, 28: „Anjel prišiel k nej a povedal: Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“ Exegéza: Anjel ne
pozdravil hebrejsky (šalom), ale grécky (chaire), čo znamená zdravas – raduj sa. Tak naviazal
na proroctvo Sof 3, 14. 17: „Plesaj, dcéra Siona, jasaj, Izrael, teš a raduj sa z celého srdca...
Uprostred teba je Pán, tvoj Boh“. „Milostiplná“ je pomenovaním mimoriadne svätej osoby.
Obe časti anjelovho pozdravenia súvisia: „Mária je plná milosti“, pretože „Pán je s ňou“. „Pl
ná milosti“ je celý život – celkom odovzdaná tomu, ktorý prichádza prebývať v nej a ktorého
ona dá svetu (Benedikt XVI., 2005-2013). Mária, do ktorej prišiel bývať sám Boh (aj fyzic
ky), je „Božím stánkom medzi ľuďmi“ (Zjv 21, 3).
Lk 1, 38: „Mária povedala: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Exegé-
za: Mária najprv uvažuje nad Božím slovom (Lk 2, 19. 51) a potom plne súhlasí s vôľou Otca,
s vykupiteľským dielom svojho Syna a s každým vnuknutím Ducha Svätého – je mimoriadne
svätá; je najvynikajúcejšou a celkom jedinečnou členkou Cirkvi, por. konštit. Lumen gentium
53, KKC 967.
Lk 1, 42. 45: „(Alžbeta) zvolala veľkým hlasom: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je
plod tvojho života... Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Exegé-
za: Abrahám sa pre vieru stal požehnaním „pre všetky národy zeme“ (Gn 12, 3); Mária sa pre
vieru stala Matkou veriacich (vďaka nej všetky národy zeme dostávajú Ježiša, por. KKC
2676). Výrazy „požehnaná“ a „blahoslavená“ poukazujú na Máriinu osobnú svätosť. Mária je
uskutočneným predobrazom Cirkvi, ktorá je „svätá“ (por. konštit. Lumen gentium 53, 63;
KKC 976). Veď „(Kristus) si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky,
ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená“ (Ef 5, 27).
Tradícia
Otcovia Východu i Západu výslovne hovorili, že Panna Mária nespáchala osobný hriech. Niekto
rí východní otcovia – Origenes (+253), Ján Zlatoústy (+407), Cyril Alexandrijský (+444) –
mysleli, že Mária mala osobné chyby. Napr. Origenes sa domnieval, že Mária zapochybovala
pod krížom (tak vysvetlil proroctvo, že jej dušu prenikne meč; por. Lk 2, 35). Boh to vraj do
pustil, aby mal z čoho Máriu vykúpiť (por. Homilia in Lucam 17).
Origenes (+253): „Ježiš predstavuje prvého čistého u mužov, Mária u žien“ (Contra Celsum 1,
34). „Keď Mária povedala, hľa, služobnica Pánova, nech sa mi stane podľa tvojho slova, to
ako keby povedala Bohu: Som nepopísaná tabuľa; nech božský Pisateľ napíše, čo chce, nech
Pán všetkého urobí so mnou, čo len chce“ (por. Commentarius in Lucam 18).
Efrém Sýrsky (+373): „Ty a tvoja matka ste jediní, ktorí ste celkom krásni v každom ohľade.
Lebo na tebe, Pane, niet žiadnej škvrny. A niet žiadnej škvrny ani na tvojej matke“ (Carmina
Nisibena 27).
Augustín (+430): „Všetci ľudia sa musia priznať k hriechu s výnimkou svätej Panny Márie, kto
rú pre česť Pána celkom vynechávam, keď je reč o hriechu“ (De natura et gratia 36, 24).
„Mária je blahoslavenejšia preto, že uverila v Krista, ako preto, že počala Kristovo telo“ (De
sancta virginitate 3, 3).
Sofrónius, jeruzalemský biskup (+638) zaviedol titul „Panhagia“ - „Celá svätá“, Oratio 2 in
Annuntiatione 18.
Ján Damaský (+749): „Predurčil ju Otec, no navštívila, očistila, posvätila a takpovediac pokropi
la ju posväcujúca sila Ducha“ (Encomium in Dormitionem Dei Genetricis Semperque Virginis
Mariae, Homilia I, 3).
Rozumová úvaha
Stvorenia môžu byť sväté len svätosťou danou od Boha. Boh a jeho milosť môžu byť
v ľuďoch i anjeloch, ak mu tieto osobné bytosti dajú „priestor“ (por. Zjv 3, 20). Mária tento
priestor celkom prenechala Bohu.
Máriina svätosť je dokonalá a ojedinelá. Mária vynikala pokorou (chudobou ducha – t.j.
uznala, že všeko má od Boha a len od neho môže všetko čakať – Mt 5, 3); por. „služobnica Pá-
na“ – Lk 1, 38; ponížená služobnica – Lk 1, 48). „Máriina veľkosť je v jej pokore“ (Matka Tere
za, +1997). Podľa tradície „pokora je základ čnostného života“.
Máriina svätosť však nie je taká veľká, aká je Kristova svätosť. Tomáš Akvinský (+1274)
učil, že Mária mala po Kristovi najväčšiu plnosť milosti, väčšiu ako všetci ostatní (por. Theolo
gická summa III., 7, 2, 1), bola pred Bohom najviac čistá (por. Theologická summa II-1., 81, 5, 14
3; III., 27, 2, 2) a kvôli prvotnému posväteniu bola navždy uchránená od každého osobného hrie
chu (por. Theologická summa III., 27, 4).
Kristova svätosť je podstatná (najmä z hypostatickej únie).
Máriina svätosť je akcidentálna (z posväcujúcej milosti; je vykúpená Ježišom Kristom).
Mária bola v každom okamihu plná svätosti (kvantita duše), ale vo svätosti mohla stále
rásť vďaka viere, nádeji a láske (por. konštit. Lumen gentium 58; kvalita duše). Metaforické vy
jadrenie „plná milosti“ obsahuje totiž dva prvky: statický (kvantita) a dynamický (kvalita).
Z plnosti Máriinej svätosti možno vyvodzovať ďalšie nadprirodzené danosti. Avšak nie
je odôvodnené pripisovať jej aj blažené videnie Boha, či užívanie rozumu od počatia, či dokona
lé poznanie Ježiša (Syna pozná iba Otec, por. Mt 11, 27) a ďalšie profánne vedomosti.
Magistérium
Materiálna dogma: „Panna Mária je najsvätejšia zo všetkých stvorení.“
Por. Lk 1, 28. 38. 42. 45; Tridentský koncil, r. 1546, DH 1516; exhort. Marialis cultus
15; KKC 492 a 493.
Karl Rahner (+1984): „V dokonalej svätosti Panny Márie Cirkev anticipuje víťazstvo
Božej milosti nad hriechom na konci čias.“ Miera svätosti Márie je tak vzdialená od Kristovej
svätosti, ako je vzdialená dôstojnosť Bohorodičky od hypostatickej únie. No na druhej strane je
miera svätosti Márie tak vysoko nad svätosťou ostatných tvorov, anjelov a svätých ľudí, ako
vysoko prevyšuje dôstojnosť Bohorodičky nadprirodzené prednosti týchto tvorov.
Niektorí učia, že Mária (po zvestovaní) ani nemohla zhrešiť pre dôstojnosť Bohorodičky.
Ak by to bolo tak, išlo by o mimoriadnu milosť, lebo Mária ešte žila v stave skúšky.
Definitívna pravda: „Mária bola v dôsledku zvláštneho privilégia Božej milosti po celý život
oslobodená od každého osobného hriechu.“
Por. Lk 1, 28. 38. 42. 45; Tridentský koncil, r. 1546, DH 1516; konštit. Lumen gentium
56; exhort. Marialis cultus 11; KKC 492 a 493.
Už u svätých Otcov sa ujal zvyk nazývať Bohorodičku celou svätou a bez akejkoľvek
škvrny hriechu, sťaby nové stvorenie, dielo Ducha Svätého.
Tí, ktorí túto pravdu neuznávajú, dôvodia tým, že ide o akýsi „mariánsky doketizmus“,
ktorý stavia Máriu mimo ľudskú prirodzenosť. Treba rozlišovať medzi prirodzenosťou a osobou.
Mária mala celú ľudskú prirodzenosť, ale jej konkrétna ľudská osoba bola uchránená od poškvr
ny hriechu. Mária nebola vykúpená „od prirodzenosti“, ale „od hriešnosti“.
Veľa teológov je presvedčených, že Mária bola od svojho počatia oslobodená od hriešnej
žiadostivosti. Tomáš Akvinský (+1274): „Jej zmyslové sily boli úplne podriadené vláde rozumu“
(Theologická summa III., 27, 3). Avšak jej možnosť zasluhovať tým nebola obmedzená. Mária
zasluhovala svojou láskou k Bohu, k blížnym a inými čnosťami.
(Theologická summa III., 27, 3).
Máriina krásna a príkladná zbožnosť je ovocím jej dokonale svätého života. Máriina
zbožnosť je založená na ideálnom, ničím nepoškvrnenom matersko – synovskom vzťahu (por.
Matka Páně. Památka, přítomnost, naděje, č. 53), ktorým predchádza tajomstvo Cirkvi (por.
Matka Páně..., č. 54). Mária – ako panenská Matka Božia, ako Jozefova manželka, ako Matka
Cirkvi – je pre ľudstvo vzorom viery (oblasť náuky), nádeje a poslušnosti (oblasť zbožnosti),
por. konštit. Lumen gentium 65-67, exhort. MC 57, enc. Redemptoris Mater 42-44. Z Máriinej
výnimočnej zbožnosti sa zrodila mariánska zbožnosť.
V rámci kresťanskej i ženskej zbožnosti je správne hovoriť aj o mariánskej zbožnosti ako
o najkrajšom rozmere celej kresťanskej spirituality. Mariánska zbožnosť patrí k podstate kres-
ťanského kultu (por. exhort. Marialis cultus 56) a je trojvrstvová – trojičná, ekleziálna 15
a kristologická (por. exhort. MC 25). Veriaci, ktorí si uctievajú a napodobňujú Máriu, pestujú
mariánsku zbožnosť
v>
Význam dokonalej Máriinej svätosti
Dokonalá Máriina svätosť má najprv trojičný (kristologický, soteriologický, paschálny,
pneumatologický), potom mariologický, a napokon ekleziologický význam.
1. Trojičný (božský) význam. Každá svätosť stvorenia pochádza od Boha (Otca, Sy
na, Ducha Svätého) ako nezaslúžený dar pre zásluhy Ježiša Krista z prítomnosti Ducha Svätého.
Dôstojnosť nekonečne svätého Syna vyžadovala dokonalú svätosť jeho matky; tá stvorená svä-
tosť (v ktorej sa Mária nachádzala po celý život) bola anticipáciou a prvotinou spásneho pôsobe
nia Kristovho veľkonočného diela rozdávanou Duchom Svätým.
2. Mariologický význam. „Pán v Márii“ (por. Lk 1, 28) spôsobil jej svätý vznik (milosti
plná) a svätý život (požehnaná, blahoslavená). „Pán v Márii“ ovplyvnil celé jej konanie aj jej
jedinečnú úlohu v diele spásy. Mária je právom prvá a najdokonalejšia kresťanka ozdobená vý-
sadami.
3. Ekleziologický význam. Mária je Predobrazom Cirkvi (por. Ef 5, 27; konštit. Lumen
gentium 63). Cirkev môže už teraz (v Márii) vidieť a kontemplovať stav, ktorý má sama dosiah
nuť. Z jedinečného vzťahu „Mária a Cirkev“ vyplýva:
- Boh štedro dáva spasiteľnú milosť pre posvätenie každého človeka.
- Mária je pre ľudí vzorom viery, nádeje a lásky.
- Mária je dokonalá „orantka“ (modliaca sa žena); modlime sa s ňou a k nej (pre jej jedi
nečnú spoluprácu s pôsobením Ducha Svätého); modlitba Cirkvi je akoby podopieraná Máriinou
modlitbou; tak si človek „berie Máriu k sebe“, por. Jn 19, 27; KKC 2679.
Každý veriaci môže v Márii kontemplovať naplnenie svojho osobného povolania, pretože
jej svätosť poukazuje na dôstojnosť človeka – muža i ženy, ešte poznačených hriechom, ale za
chránených v nádeji, ktorá každému umožňuje smelo sa postaviť k úlohám života.
Dokonalá svätosť – privilégium, ktoré Máriu odlišuje od všetkých ľudí –, nevzďaľuje
Máriu „od sveta“, naopak približuje ju svetu a napomáha mariánskej zbožnosti. Zatiaľ, čo hriech
rozdeľuje, Máriina čistota približuje a spája. Vidieť to na pútnických miestach, kde nesmierne
zástupy prichádzajú k Máriiným nohám, aby jej zverili to najintímnejšie, čo každému leží na
srdci (pápež Benedikt XVI., 2005-2013).
Mária – vždy Panna
Pojem „čisté srdce“ v širšom zmysle slova znamená nemať hriech, byť svätý. V úzkom
zmysle slova znamená nemať hriech proti 6. a 9. prikázaniu (oblasť pohlavnosti). Ak je takáto
čistota dokonalá, volá sa panenstvo.
Boží nárok na panenstvo súvisí s absolútnou Božou dominanciou. Boh má rád, veci nepo
rušené a nepoužité: „(Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení“ (Prís 22,
11). „Milosť so všetkými, čo milujú nášho Pána Ježiša Krista v neporušenosti“ (Ef 6, 24). „Ná-
jdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte“ (Mk 11,
2).
Por. aj Prís 2, 7; 11, 3; Múd 2, 23; 1 Sol 5, 23; Jak 1, 4; 1 Pt 3, 4.
Nikto, okrem Boha, nemôže požadovať, aby sa veľký a dobrý dar pohlavnosti správne nepoužil.
Panenstvo pred pôrodom (ante partum)
Máriin titul „vždy Panna“ – „aei parthenos“ vznikol v 3. stor. na Východe a v 4. stor. ho
prijal aj Západ (Andrej Slodička). Byzantská ikonografia trojnásobné panenstvo Bohorodičky
vyjadruje troma svetlými hviezdami – na čele a pleciach (Henri J. M. Nouwen). Klasická teoló-
gia od r. 649 (Lateránska synoda, DH 503) oficiálne delí trvalé panenstvo Márie na tri časové
úseky:
1. Panenstvo pred pôrodom (ante partum; lat. parere - rodiť).
2. Panenstvo pri pôrode (in partu).
3. Panenstvo po pôrode (post partum).
Sväté písmo
Zjavenie výslovne hovorí o zázračnom – panenskom počatí Ježiša.
Iz 7, 14: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ Exegéza: Hebrejské slovo
alma (panna, deva) je už v Septuaginte preložené ako panna. Aj novozákonný inšpirovaný au
tor poukázal na to, že v texte ide o skrytý a hlbší zmysel (por. Mt 1, 22-23). Proroctvo v r. 733
pr. Kr. povedal Izaiáš judskému kráľovi Achazovi. Vtedy asýrsky kráľ Tiglatpilesar III. (745-
727 pr. Kr.) ohrozoval malé palestínske štáty. Achaz nevedel, ku komu sa má pridať –
k sýrsko-izraelskej koalícii či k Asýrii. Izaiáš mu kázal, aby ostal neutrálny – Boh mu to po-17
tvrdí aj znamením. Achaz (na oko zbožný) viac dôveroval sebe (spojil sa s Asýrskom), a nie
Bohu.
Lk 1, 34-35: „Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám? Anjel jej odpo
vedal: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni.“
Mt 1, 18: „Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by začali spolu bývať,
ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.“ Exegéza: Mária je predobrazom Cirkvi aj ako Ne
vesta, na ktorej niet škvrny ani vrásky (por. Ef 5, 27). Nevesta – Cirkev odpovedá svojím da
rom lásky na dar Ženícha – Krista (por. Zjv 19).
Lk 1, 26-27: „V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá
Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo
Mária.“
v>
Panenské počatie sa vyskytuje vo Svätom písme len raz, a to iba v Ježišovom prípade.
Texty Písma dosvedčujú, že počatie z Ducha Svätého je historická skutočnosť, a nielen teolo
gúmenon (symbolická predstava nachádzajúca sa najčastejšie v mytológiách).
Ježišove rodokmene, dve odlišné genealógie (Mt 1: od Abraháma po Ježiša Krista; Lk 3:
od Ježiša k Adamovi) dokazujú: - že Ježiš je skutočný človek; - že Ježiš nepochádza od muža.
Máriin syn je novým stvorením z Ducha Svätého (pápež Benedikt XVI., 2005-2013).
Tradícia
Panenstvo Panny Márie pred pôrodom bolo všeobecne prijímané. Otcovia tvrdili: „Čo
bolo u Izaiáša napísané a predpovedané, stalo sa!“
Ignác Antiochijský (+117): „Buďte pevne presvedčení, že náš Pán je – naozaj z Dávidovho rodu
podľa tela (por. Rim 1, 3); Božím Synom podľa vôle a moci Božej (por. Jn 1, 13); opravdivo
narodený z Panny“ (List Smyrňanom 1, 1).
Aristides z Atén (+c.140): „Ježiš Kristus v Duchu Svätom zostúpil z neba, aby spasil ľudí
a narodený zo svätej panny bez semena a bez jej porušenia si vzal telo..., aby ľudí oslobodil
z bludu polyteizmu“ (Apologia 15).
Irenej (+202): „Tento Kristus, ktorý ako Logos bol u Otca, bol zrodený Pannou“ (Výklad apoš-
tolského kázania 53).
Atanáz (+373): „Panna, čistá na tele i duši. Vďaka tebe bol nájdený ten nekonečný dar! Čistota
je odevom anjelov, korunou archanjelov, hrdosťou serafínov! Odkiaľ deti ženy obsiahli taký
dar, ako nie od Tej, čo sa priodiala čistotou? Ľudskí synovia, čo sa zakrátko rozpadávajú
v hroboch, na zemi sa obliekajú do slávy anjelov. Vďaka ti, Matka Života, dostali sme taký
veľký dar! (Homilia contra Arianum).
Efrém Sýrsky (+373): „Matka Božia bola panna pred, v i po pôrode“ (Carmina Nisibena 27, 8).
Cyril Jeruzalemský (+386): „Bolo potrebné, aby najčistejší a učiteľ čistoty vyšiel z čistých kom
nát. Ak ten, ktorý u Ježiša je dobrým kňazom, zdržuje sa od ženy, či mohol sám Ježiš vyjsť
z muža a ženy? Veď ty si ma – hovorí žalmista – vyviedol z lona (Ž 22, 10). Venuj pozornosť
výrazu „vyviedol si ma z lona!“ Je tu poznamenané, že bez muža bol vzatý a zrodený z lona
a tela Panny. Totiž pri manželskom spojení je narodenie iné“ (Catecheses illuminandorum 12,
25).
Ambróz (+397): „Prečo hľadáš prirodzený poriadok tu pri Kristovom tele, keď sa sám Pán Ježiš
narodil z panny mimoprirodzene? (De misteriis 52-54). „Máriina milosť bola taká veľká, že si
panenstvo nepodržala len pre seba, ale dopriala ho aj tým, u ktorých videla, že bude ozdobou
neporušenosti“ (De institutione virginis).
Augustín (+430): „(Mária) bola panna pri počatí svojho Syna, panna v tehotenstve, panna pri
kojení, panna vždy“ (por. Sermones 186, 1). „Panna počala, panenstvo si zachovala, Panna
zostala“ (Sermo 51, 11, 18). Augustín r. 401 vysvetlil verš Máriinej otázky (Lk 1, 34) tak, že
Panna Mária mala sľub panenstva (por. De sancta virginitate IV, 4). 18
V 20. stor. sa výklad zmenil tak, že Mária asi sľub panenstva nemala (sľub panenstva je
kresťanská a nie židovská výsada). Pápež Ján Pavol II. (1978-2005) sa však 7.8.1996 postavil za
tradičný výklad Augustína. Vyhlásil, že Panna Mária pod vplyvom zvláštnej milosti urobila ešte
pred zvestovaním osobné rozhodnutie ostať pannou.
Sväté písmo
Zjavenie výslovne hovorí o zázračnom – panenskom počatí Ježiša.
Iz 7, 14: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.
Hlavný argument zástancov nepoškvrneného počatia Mária: Dogma nepoškvrneného počatia vznikla z rozpakov nad tým, ako sa mohol Ježiš Kristus narodiť bezhriešny, ak bol počatý vnútri hriešnej ľudskej ženy. Táto myšlienka vyplývala z toho, že Ježiš by musel zdediť hriešnu podstatu po Márii, pokiaľ by bola hriešnica.
Ale pokiaľ by Boh bol schopný uchrániť Pannu Máriu od hriechu, nebol by schopný uchrániť od hriechu Ježiša? Preto to, aby by bola Panna Mária bezhriešna, nie je ani potrebné ani biblické.
Dogma Immaculata conceptio – Nepoškvrnené počatie Márie, Ježišovej matky, tvrdí: „Učenie, že najblahoslavenejšia Panna Mária bola od prvého okamihu svojho počatia ojedinelou výsadou milosti všemohúceho Boha so zreteľom k zásluhám Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená od poškvrny dedičného hriechu, je od Boha zjavené, a preto mu všetci veriaci musia pevne a stále veriť.”
Podľa katolíckej viery bola Mária uchránená i od následkov dedičného hriechu, ako je náklonnosť k hriechu a neviazaná žiadostivosť. Nebola však uchránená od vonkajších dôsledkov hriechu, ako je bolesť a utrpenie, ktoré niesla spolu so svojím Synom.
Katechizmus katolíckej cirkvi píše o Nepoškvrnenom počatí Márie nasledovné:
490 Aby Panna Mária mohla byť matkou Spasiteľa, „bola od Boha obdarovaná darmi hodnými takej veľkej úlohy“. Anjel Gabriel ju vo chvíli zvestovania pozdravuje ako plnú milosti. (2676, 2853) A skutočne, aby mohla dať slobodný súhlas svojej viery zvestovaniu svojho povolania,(2001) bolo potrebné, aby ju úplne viedla Božia milosť.
491 Cirkev si v priebehu storočí uvedomila, že Mária, ktorú Boh naplnil milosťou, (411) bola vykúpená už od svojho počatia. Dogma o Nepoškvrnenom počatí, ktorú v roku 1854 vyhlásil pápež Pius IX., vyznáva, že: „preblahoslavená Panna Mária bola v prvej chvíli svojho počatia osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu.“
492 Tento jas „celkom výnimočnej svätosti“, ktorým je Mária „obdarovaná od prvej chvíle svojho počatia“, dostáva celý od Krista: je „vzhľadom na zásluhy svojho Syna vykúpená vznešenejším spôsobom“. (2011) Otec ju viac ako ktorúkoľvek inú stvorenú osobu „v Kristovi požehnal(1077) všetkým nebeským duchovným požehnaním“ (Ef 1,3). On si ju v ňom ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby bola pred jeho tvárou svätá a nepoškvrnená v láske.
493 Otcovia východnej tradície nazývajú Božiu Matku „Celá svätá“ (po grécky Panagia) a oslavujú ju ako „uchránenú od akejkoľvek škvrny hriechu, akoby Duchom Svätým stvárnenú a utvorenú ako nové stvorenie“. Z Božej milosti Mária počas celého svojho života zostala čistá od akéhokoľvek osobného hriechu.
Hlavný argument zástancov nepoškvrneného počatia Mária:
Dogma nepoškvrneného počatia vznikla z rozpakov nad tým, ako sa mohol Ježiš Kristus narodiť bezhriešny, ak bol počatý vnútri hriešnej ľudskej ženy. Táto myšlienka vyplývala z toho, že Ježiš by musel zdediť hriešnu podstatu po Márii, pokiaľ by bola hriešnica.
Ale pokiaľ by Boh bol schopný uchrániť Máriu od hriechu, nebol by schopný uchrániť od hriechu Ježiša? Preto to, aby by bola Mária bezhriešna, nie je ani potrebné ani biblické.
My ostatní ľudia sme duchovne mŕtvi:
Ekumenický preklad: Gn 2:17 ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.
Katolícky preklad: Gn 2:17 Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.
Preklad Jeruzalemská biblia: Gn 2:17 ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.
Evanjelický preklad: Gn 2:17 ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.
Preklad Jozefa Roháčka: Gn 2:17 ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne zomrieš.
Preklad Miloša Pavlíka: Gn 2:17 ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z neho jedávať nebudeš, lebo v deň svojho zajedenia z neho istotne budeš musieť umrieť.
Preklad Nového sveta: Gn 2:17 ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“
Vieme, že Adam v ten deň nezomrel, teda aspoň nie fyzicky. Ale potom by to vyzeralo, že Boh klame, pretože jasne povedal, že už v ten deň zomrie, nie že ak bude jesť tak sa stane smrteľným a niekedy v budúcnosti zomrie. Z toho môžeme usúdiť, že nemyslel fyzickú smrť ale duchovnú. A čo je duchovná smrť? Znamená to, že náš duch, je pre hriech oddelený od Boha, od jeho milosti. Duchovná smrť nie je trest za prvotný hriech. O trestoch za prvotný hriech si môžeme prečítať v 3. kapitole a nikde sa tam nepíše, že by Boh potrestal ľudí duchovným oddelím. Duchovná smrť je DÔSLEDOK hriechu! Hriech prerušil naše duchovné spojenie s Bohom a bez Boha niet spasenia. A preto sa rodíme duchovne mŕtvy. Ak by sme boli duchovne živí, nepotrebovali by sme sa znova narodiť z ducha.
Ekumenický preklad: Jn 3:3-5 Ježiš mu odpovedal: Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo. Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa? Ježiš odpovedal: Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.
Katolícky preklad: Jn 3:3-5 Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.
Preklad Jeruzalemská biblia: Jn 3:3-5 Ježiš mu odpovedal: "Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo." Nikodém mu vravel: "Ako sa môže človek narodiť, keď je starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?" Ježiš mu odpovedal: "Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.
Evanjelický preklad: Jn 3:3-5 Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.Nikodém Mu povedal: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa. Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.
Preklad Jozefa Roháčka: Jn 3:3-5 A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie. A Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa? Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.
Preklad Miloša Pavlíka: Jn 3:3-5 Ježiš odvetil a povedal mu: Veru, veru, vravím ti: ak sa kto nezrodí novo, nemôže zbadať Božie kraľovanie. Nikodém k nemu vraví: Ako sa môže človek zrodiť, súc vysokého veku? Či môže druhý raz vstúpiť do útrob svojej matere a zrodiť sa? Ježiš odvetil: Veru, veru, vravím ti: ak sa kto nezrodí z vody a Ducha, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva.
Preklad Štefana Porúbčana: Jn 3:3-5 Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti, ak sa niekto znova nenarodí, nemôže uzrieť Kráľovstvo Božie.“ Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa niekto môže narodiť, keď je už starý? Či môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa?“ Odpovedal Ježiš: „Veru, veru, hovorím ti, ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Kráľovstva Božieho.
Preklad Bohuslava Košu: Jn 3:3-5 Ježiš mu odpovedal: „Skutočne, skutočne, hovorím ti, ak sa niekto znova nenarodí, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ Tu mu hovorí Nikodém: „Akože sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do života svojej matky a narodiť sa?“ Odpovedal Ježiš: „Skutočne, skutočne, hovorím ti, ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.
Preklad Biblia LOGOS: Jn 3:3-5 Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti, ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť Božie kráľovstvo. Nikodém mu povedal: Ako sa môže človek narodiť, keď je starý? Môže po druhý raz vojsť do matkinho lona a narodiť sa? Ježiš odpovedal: Veru, veru, hovorím ti, ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.
Preklad Nového sveta: Jn 3:3-5 Ježiš mu odpovedal a riekol: „Pravdivo, pravdivo ti hovorím: Ak sa nenarodí niekto znovu, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ Nikodém mu povedal: „Ako sa môže človek narodiť, keď je starý? Či môže po druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ Ježiš odpovedal: „Pravdivo, pravdivo ti hovorím: Ak sa nenarodí niekto z vody a ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.
Preklad Nádej pre každého: Jn 3:3-5 Ježiš mu odpovedal: Vieš, čo je najdôležitejšie? Najdôležitejšie je, aby sa človek znova narodil, lebo inak sa nestane občanom Božieho kráľovstva." Znova sa narodiť v mojom veku?" zvolal prekvapene Nikodém. Môže sa azda niekto vrátiť do matkinho tela a narodiť sa po druhý raz?" Ježiš mu vysvetľoval: Ak sa s človekom nestane zásadná zmena a ak nie je na ňom zjavný nový život z Ducha a ak sa na znamenie toho nedá pokrstiť, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva.
Ako vidno, všetci ľudia vo svojom prirodzenom stave nie sú spôsobilí vojsť do kráľovstva Božieho! Každý sa musí znova narodiť – narodiť sa z Ducha. Ak sa nenarodí z Ducha, nemôže nikdy prijať veci Božieho Ducha.
Ježiš je ale Boh, preto sa duchovná smrť na neho nevzťahuje. Preto to, aby by bola Mária bezhriešna, nie je ani potrebné ani biblické.
Druhý argument zástancov nepoškvrneného počatia Mária:
Rímskokatolícka cirkev tvrdí, že nepoškvrnené počatie je nevyhnutné, pretože bez neho by bol Ježiš objektom svojej vlastnej milosti. Táto myšlienka sa zakladá na tomto: aby bol Ježiš zázračne uchránený od hriechu, čo by bol sám osebe akt milosti, znamenalo by to, že by Boh v podstate omilostil sám seba. Slovo "milosť" znamená "nezaslúžená láskavosť". Milosť je udelenie niekomu niečo, čo si vôbec nezaslúži. To, že Ježiš sa nenarodil duchovne mŕtvy, nie je "milosť". Boh nemôže byť nakazený ani ovplyvnený hriechom, keďže On je dokonale svätý. Rovnaká pravda platí pre Ježiša, keďže sám je Boh. Na uchránenie Ježiša pred duchovnou smrťou nebola potrebná "milosť", keďže Ježiš je vo svojej podstate "imúnny" voči tomu.
Tretí argument zástancov nepoškvrneného počatia Mária:
Tento argument má byť zároveň aj protiargument na nasledujúci argument odporcov nepoškvrneného počatia.
Mária je skutočne bez hriechu, ale aj tak potrebovala byť vykúpená. Hovoríme o predvykúpení. Lebo totiž Kristova obeť na kríži má aj retrospektívne účinky. Predsa tí, ktorí zomreli v starozákonnej dobe, došli (alebo dôjdu) nakoniec spasenia pre Kristove zásluhy. Poprieť Máriino predvykúpenie znamená poprieť univerzalitu Kristovho vykupiteľského diela. Teda Kristovou budúcou zásluhou bola Mária zbavená ťarchy viny dedičného hriechu a aj všetkých ostatných hriechov. Avšak nebola zbavená následkov hriechov. Píše o tom aj katechizmus katolíckej cirkvi:
492 Tento jas „celkom výnimočnej svätosti“, ktorým je Mária „obdarovaná od prvej chvíle svojho počatia“, dostáva celý od Krista: je „vzhľadom na zásluhy svojho Syna vykúpená vznešenejším spôsobom“. (2011) Otec ju viac ako ktorúkoľvek inú stvorenú osobu „v Kristovi požehnal(1077) všetkým nebeským duchovným požehnaním“ (Ef 1,3). On si ju v ňom ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby bola pred jeho tvárou svätá a nepoškvrnená v láske.
493 Otcovia východnej tradície nazývajú Božiu Matku „Celá svätá“ (po grécky Panagia) a oslavujú ju ako „uchránenú od akejkoľvek škvrny hriechu, akoby Duchom Svätým stvárnenú a utvorenú ako nové stvorenie“. Z Božej milosti Mária počas celého svojho života zostala čistá od akéhokoľvek osobného hriechu.
Ak by to tak bolo, tak tejto ťarchy mohli byť zbavení všetci nie len Mária. Lenže k spaseniu dôjsť nemuselo, lebo Ježiš mohol hypoteticky zhrešiť, ale nezhrešil.
Ekumenický preklad: Mt 4:1 Nato Duch viedol Ježiša na púšť, aby ho tam diabol pokúšal.
Katolícky preklad: Mt 4:1 Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal.
Preklad Jeruzalemská biblia: Mt 4:1 Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal.
Evanjelický preklad: Mt 4:1 Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal.
Preklad Jozefa Roháčka: Mt 4:1 Vtedy bol Ježiš zavedený hore na púšť od Ducha, aby bol pokúšaný od diabla.
Preklad Miloša Pavlíka: Mt 4:1 Tu bol Ježiš od Ducha vyvedený do pustiny, žeby bol pokúšaný od diabla;
Preklad Štefana Porúbčana: Mt 4:1 Potom Duch zaviedol Ježiša do pustatiny, aby ho (tam) diabol pokúšal.
Preklad Bohuslava Košu: Mt 4:1 Vtedy Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal.
Preklad Biblia LOGOS: Mt 4:1 Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal.
Preklad Nového sveta: Mt 4:1 Potom duch viedol Ježiša na pustatinu, aby ho pokúšal Diabol.
Preklad Nádej pre každého: Mt 4:1 Potom Duch Boží viedol Ježiša na púšť,
Pokušenie je zmysluplné iba ak existuje možnosť mu podľahnúť. Ježiš bol pokúšaný. Z toho vyplýva, že Ježiš mohol podľahnúť pokušeniu, teda zhrešiť (keďže má slobodnú vôľu).
Okrem toho, ak by Mária bola predvykúpená, tak by to zmenilo celý význam spásy ako ukážem v argumente odporcov nepoškvrneného počatia. A ešte k tomu ako bolo vysvetlené vyššie, jej predvykúpenie nebolo vôbec podstatné, lebo Ježiš by aj tak tento hriech nezdedil.
Štvrtý argument zástancov nepoškvrneného počatia Mária:
Ekumenický preklad: Lk 1:28 Keď vošiel k nej, povedal: Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou.
Katolícky preklad: Lk 1:28 Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“
Preklad Jeruzalemská biblia: Lk 1:28 Anjel prišiel k nej a povedal: "Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou."
Evanjelický preklad: Lk 1:28 Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! Blahoslavená medzi ženami!
Preklad Jozefa Roháčka: Lk 1:28 A keď vošiel ku nej anjel, povedal: Raduj sa, obdarená milosťou! JeHoVaH s tebou, ty požehnaná medzi ženami!
Preklad Miloša Pavlíka: Lk 1:28 I vstúpil anjel k nej a povedal: Buď pozdravená, ty obdarená priazňou, Pán je s tebou, [ty si požehnaná medzi ženami].
Preklad Štefana Porúbčana: Lk 1:28 A keď k nej anjel vstúpil, povedal: „Zdrav buď, (Bohom) Obľúbená! Pán s tebou!“
Preklad Bohuslava Košu: Lk 1:28 A keď k nej anjel vstúpil, povedal: „Zdravá buď, milosťou obdarená, Pán s tebou, [požehnaná medzi ženami]!“
Preklad Biblia LOGOS: Lk 1:28 A keď k nej prišiel anjel, povedal: Zdravím ťa, milosťou obdarená! Pán s tebou; požehnaná si medzi ženami!
Preklad Nového sveta: Lk 1:28 A keď predstúpil pred ňu, povedal: „Dobrý deň, ty vysoko poctená, Jehova je s tebou.“
Preklad Nádej pre každého: Lk 1:28 Anjel sa jej prihovoril: "Raduj sa, Mária, lebo Boh si zo všetkých žien vyvolil práve teba na veľkú úlohu!"
"Milosti plná" znamená, že je to božský stav duše, ktorý nájde svoje vysvetlenie iba vo nepoškvrnenom počatí Márie.
Ale termín "κεχαριτωμένη-kecharitoméne", ktorý sa prekladá "plný milosti", slúži len ako ilustráciu, nie ako dôkaz o dogme. Evanjelické preklady to prekladajú trochu inak, ako "milosťou obdarená". Gramaticky, slovo je ženský rod, predprítomný čas, trpný rod a príčastie zo slovesa "χαριτόω-charitoó", čo v preklade znamená "udeliť alebo obdariť milosťou" a v trpnom rode "udelená alebo obdarená milosťou". Milosti plný je len Boh. Katolíci zle preložili pôvodný text, ktorý znie: "milosťou obdarená".
Treba však povedať, že "κεχαριτωμένη-kecharitoméne" vyjadruje nie veľkosť milosti, ale trvanie milosti. Grécky predprítomný čas hovorí o tom, že čo sa stalo v minulosti, trvá aj v prítomnosti. Boh jej milosť udelil v minulosti a stále to trvá v prítomnosti. Preto tam ani milosti plná logicky nezapadá.
Ako som už spomenul, milosť je udelenie niekomu niečo, čo si vôbec nezaslúži. To niečo je Kristus. Nikto si nezaslúži byť rodičom spasiteľa ľudstva, lebo sme všetci hriešnici. Ale musel sa narodiť ako človek a preto niekto musel dostať túto milosť. Milosť dostala v minulosti, keď sa v jej maternici začal vytvárať plod. Trvá v prítomnosti lebo, v tej dobe keď jej to anjel hovorí, sa ešte nenarodil. A bude trvať aj v budúcnosti, až pokým sa nenarodí.
Piaty argument zástancov nepoškvrneného počatia Mária:
Ak slovami Danteho je "dcérou svojho Syna", treba si uvedomiť, že Syn Boží mohol stvoriť svoju matku takú žiarivú, akú chcel. V tomto duchu znie slávny argument Jána Dunsa Scota (1265/6–1308), františkánskeho mnícha škótskeho pôvodu, významného predstaviteľa neskorej stredovekej scholastiky, filozofa a teológa, profesora na univerzite na Oxfordskej a Parížskej univerzite: „Potuit, decuit, ergo fecit – (Boh) mohol, patrilo sa, preto urobil“ – svoju Matku nepoškvrnenou.
Je pravda, že Syn Boží mohol stvoriť svoju matku bez hriechu, ale to ešte nutne neznamená, že to tak aj urobil. A neexistuje jediný biblický podklad, ktorý by nás k tomu mal viesť.
Šiesty argument zástancov nepoškvrneného počatia Mária:
Zástancovia nepoškvrneného počatia argumentujú, že sama Mária sa tak nazvala! V Lurdoch sa 11. februára 1858 údajne zjavila chudobnej dvanásťročnej dievčine Bernadete Soubirousovej žena, ktorá sa predstavila slovami: „Ja som Nepoškvrnené počatie”.
Údajné zjavenia Márie budem rozoberať v samostatnej časti. Jednak sa nedá jednoznačne dokázať, že to bola skutočne Mária, ale aj sám Satan sa tvári ako anjel svetla:
Ekumenický preklad: 2 Kor 11:14 A nie div, veď aj sám satan sa tvári ako anjel svetla.
Katolícky preklad: 2 Kor 11:14 A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla.
Preklad Jeruzalemská biblia: 2 Kor 11:14 A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla.
Evanjelický preklad: 2 Kor 11:14 A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla.
Preklad Jozefa Roháčka: 2 Kor 11:14 A nie div, lebo veď sám satan sa pretvaruje na anjela svetla.
Preklad Miloša Pavlíka: 2 Kor 11:14 A nečudo – veď sám Satan sa pretvoruje na anjela svetla,
Preklad Štefana Porúbčana: 2 Kor 11:14 A nie div: sám Satan sa pretvára za anjela svetla!
Preklad Bohuslava Košu: 2 Kor 11:14 A nie div, lebo aj sám Satan sa pretvára za anjela svetla!
Preklad Biblia LOGOS: 2 Kor 11:14
Preklad Nového sveta: 2 Kor 11:14 A niet divu, lebo sám Satan sa stále premieňa na anjela svetla.
Preklad Nádej pre každého: 2 Kor 11:14 Netreba sa tomu, pravda, čudovať, veď aj satan na seba často berie anjelskú podobu.
Navyše to nie je argument založený na Svätom Písme, ani ničom vierohodnom, takže ho považujem za irelevantný. A ešte k tomu sa to stalo až po prijatí samotnej dogmy.
Hlavný argument odporcov nepoškvrneného počatia Mária:
Ak by sa bola Mária narodila nepoškvrnená a žila by celý život bez jediného hriechu, tak by nepotrebovala Krista ku spáse a ten by zomrel zbytočne! Sama sa dovoláva Boha ako spasiteľa a bez akéhokoľvek spochybnenia obetuje holúbky za hriech, ako nariaďoval Zákon:
Ekumenický preklad: Lk 1:46-47 Vtedy Mária prehovorila: Velebí moja duša Pána a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi,
Lk 2:22-24 Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,lebo Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára život matky, má byť zasvätený Pánovi.A aby obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky, ako káže Pánov zákon.
Katolícky preklad: Lk 1:46-47 Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
Lk 2:22-24 Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
Preklad Jeruzalemská biblia: Lk 1:46-47 Mária povedala: "Z celej duše zvelebujem Pána a môj duch plesá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
Lk 2:22-24 Keď uplynuli podľa Mojžišovho Zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,ako je napísané v Pánovom Zákone: Každý prvorodený chlapec bude zasvätený Pánovi,a aby priniesli obetu, ako káže Pánov Zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
Evanjelický preklad: Lk 1:46-47 Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi,
Lk 2:22-24 A keď sa minuli dni ich očisťovania, podľa zákona Mojžišovho priniesli Ho do Jeruzalema, aby Ho predstavili Pánovi,ako je napísané v zákone Pánovom: Každý mužský plod, ktorý otvára život, nech je zasvätený Pánovi,a aby priniesli obeť podľa slov zákona Pánovho: dve hrdličky alebo dve holúbätá.
Preklad Jozefa Roháčka: Lk 1:46-47 A Mária riekla: Moja duša zvelebuje JeHoVaHa, a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom
Lk 2:22-24 A keď sa naplnily dni jej očisťovania podľa zákona Mojžišovho, doniesli ho hore do Jeruzalema, aby ho predstavili JeHoVaHovi, jako je napísané v zákone JeHoVaHovom, že všetko mužského pohlavia, čo otvára život, bude sa volať svätým JeHoVaHovi, a aby dali obeť podľa toho, čo je povedané v zákone JeHoVaHovom: dvoje hrdličiek alebo dve holúbätá.
Preklad Miloša Pavlíka: Lk 1:46-47 A Mária povedala: Moja duša vyvyšuje Pána a môj duch sa rozjasal v Bohu, mojom Záchrancovi,
Lk 2:22-24 keď sa dovŕšili dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, vyniesli ho do Jerúsaléma predstaviť Pánovi (podľa toho, ako je v zákone Pána napísané: Všetko mužského pohlavia, roztvárajúce maternicu, sa bude volať svätým Pánovi) a dať obeť podľa toho, čo je rečené v zákone Pána, párik hrdličiek alebo dve mláďatá holubov.
Preklad Štefana Porúbčana: Lk 1:46-47 Mária sa ozvala: „Velebí duša moja Pána, a zaplesal duch môj v Bohu, Spasiteľovi mojom,
Lk 2:22-24 A keď sa pominuli dni očisťovania, podľa Mojžišovho zákona, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako predpisuje zákon Pánov: Každý mužský plod, čo otvára život matky, má byť zasvätený Pánovi, a aby priniesli obeť, ako to káže zákon Pánov, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
Preklad Bohuslava Košu: Lk 1:46-47 Tu prehovorila Mária: „Zvelebuje duša moja Pána, a zaplesal duch môj v Bohu, Spasiteľovi mojom,
Lk 2:22-24 A keď uplynuli dni jej očisťovania podľa zákona Mojžišovho, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,ako je napísané v zákone Pánovom: Každý mužský plod, ktorý otvára život matky, má byť zasvätený Pánovi,a aby priniesli obeť, ako sa hovorí v zákone Pánovom, pár hrdličiek, alebo dvoje holúbeniec.
Preklad Biblia LOGOS: Lk 1:46-47 Nato Mária povedala: Moja duša vyvyšuje Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
Lk 2:22-24 Keď uplynuli dni Máriinho očisťovania podľa Mojžišovho zákona, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi (ako je napísané v Pánovom zákone: Každé dieťa mužského pohlavia, ktoré otvára život matky, bude zasvätené Pánovi) a aby priniesli obeť, ako hovorí Pánov zákon: Pár hrdličiek alebo dva mladé holuby.
Preklad Nového sveta: Lk 1:46-47 Mária povedala: „Moja duša velebí Jehovu a môj duch sa nemôže zdržať, aby neprekypoval radosťou v Bohu, mojom Záchrancovi,
Lk 2:22-24 A keď sa naplnili dni na ich očistenie podľa zákona Mojžišovho, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Jehovovi,ako je napísané v Jehovovom zákone: „Každý mužského rodu, ktorý otvára lono, bude sa nazývať svätý Jehovovi,“a aby predložili obeť podľa toho, čo sa hovorí v Jehovovom zákone: „Párik hrdličiek alebo dva mladé holuby.“
Preklad Nádej pre každého: Lk 1:46-47 Nato sa Mária začala modliť: "Velebí moja duša Pána a radujem sa v Bohu, vo svojom Spasiteľovi.
Lk 2:22-24 Mojžišov zákon prikazoval, aby každá žena na štyridsiaty deň po narodení chlapca priniesla obeť do chrámu. Preto aj Mária, keď podľa Zákona bola už obradne čistá, splnila si túto povinnosť. Zároveň so sebou vzali aj dieťa, aby ho podľa iného Mojžišovho predpisu ako prvorodeného syna zasvätili Bohu a obetovali dve hrdličky alebo dvoch holubov.
Zmysel obetovania vysvetľuje Starý Zákon:
Ekumenický preklad: Lv 12:1-8 Hospodin povedal Mojžišovi: Povedz Izraelitom: Ak žena počne a porodí chlapca, bude nečistá sedem dní ako v dňoch svojej mesačnej nečistoty. Na ôsmy deň sa má obrezať chlapcova predkožka. Matka potom zostane doma ešte tridsaťtri dní, aby sa očistila od krvácania. Nedotkne sa ničoho svätého a nevojde do svätyne, kým sa neskončia dni jej očisťovania. Ak porodí dievča, bude nečistá dva týždne ako pri svojej mesačnej nečistote a ostane doma ešte šesťdesiat dní v očisťovaní od krvácania. Keď uplynú dni jej očisťovania po synovi alebo dcére, privedie kňazovi k vchodu do stanu stretávania jednoročného baránka na spaľovanú obetu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. Kňaz to prinesie ako obetu pred Hospodina a vykoná za ňu obrad zmierenia. Tak bude očistená od svojho krvácania. To je zákon o rodičke po narodení chlapca alebo dievčaťa. Ak nemá ani na baránka, potom nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedného na spaľovanú obetu a jedného na obetu za hriech. Kňaz za ňu vykoná obrad zmierenia a bude čistá.
Katolícky preklad: Lv 12:1-8 Potom Pán hovoril Mojžišovi:„Povedz Izraelitom: Ak nejaká žena zľahne a porodí chlapca, je sedem dní nečistá; tak dlho bude nečistá ako v dňoch svojej mesačnej nevoľnosti.Na ôsmy deň sa obreže jeho predkožkaa ona ostane ešte tridsaťtri dní doma v očisťovaní svojej krvi. Nesmie sa dotknúť ničoho svätého a nesmie prísť do svätyne, kým sa neskončia dni jej očisťovania.Ak porodí dievča, je dva týždne nečistá ako pri svojom očisťovaní a ostane doma šesťdesiatšesť dní v očisťovaní svojej krvi.Keď sa pominú dni jej očisťovania, či je to chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech.On to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu, a bude čistá od svojho krvotoku. Toto je predpis o rodičke chlapca alebo dievčaťa.Keby však nemala na baránka, nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno na celostnú žertvu, druhé na obetu za hriech, kňaz ju zmieri a bude čistá.“
Preklad Jeruzalemská biblia: Lv 12:1-8 Jahve prehovoril k Mojžišovi a povedal:"Prehovor k Izraelcom, povedz im: Ak nejaká žena počne a porodí chlapca, bude sedem dní nečistá; tak dlho bude nečistá, ako v čase svojej pravidelnej odlúčenosti.Na ôsmy deň obrežú predkožku dieťaťaa ona ešte tridsaťtri dní bude ďalej očisťovať svoju krv. Nebude sa dotýkať ničoho posväteného a nevstúpi do svätyne, kým sa neskončí čas jej očisťovania.Ak porodí dievča, bude nečistá dva týždne ako v čase svojej pravidelnej odlúčenosti a naviac šesťdesiatšesť dní bude očisťovať svoju krv.Keď sa skončí obdobie jej očisťovania, či už pre chlapca alebo dievča, prinesie kňazovi ku vchodu do Stanu Stretávania jednoročného baránka na celopal a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech.Kňaz ich obetuje pred Jahvem a vykoná nad ňou obrad zmierenia a ona bude očistená od svojho krvotoku. Taký je zákon o žene, ktorá porodila syna alebo dcéru.Ak nemá potrebnú sumu na jedného baránka, vezme dve hrdličky alebo dvoch holúbkov, jedného na celopal, druhého na obetu za hriech. Kňaz nad ňou vykoná obrad zmierenia a ona bude čistá."
Evanjelický preklad: Lv 12:1-8 Hospodin hovoril Mojžišovi:Hovor s Izraelcami: Ak žena počne a porodí chlapca, sedem dní bude nečistá; tak dlho bude nečistá ako pri mesačnej nečistote.Na ôsmy deň má byť obrezaná predkožka chlapca.Tridsaťtri dní ostane žena doma kvôli svojmu očisteniu od krvi, nedotkne sa ničoho posvätného a do svätyne nevstúpi, kým neuplynú dni jej očisťovania.Ak porodí dievča, dva týždne bude nečistá ako pri mesačnej chorobe a šesťdesiatšesť dní zostane doma kvôli svojmu očisteniu od krvi.Keď uplynú dni jej očisťovania, či už pre syna alebo dcéru, prinesie kňazovi do vchodu svätostánku jednoročné jahňa na spaľovanú obeť a holúbä alebo hrdličku na obeť za hriech.Ten nech ho obetuje pred Hospodinom a vykoná za ňu obrad zmierenia; potom bude čistá od svojho krvotoku. To je zákon o rodičke, či ide o chlapca alebo dievča.Ak jej nedochodí na jahňa, nech vezme dve hrdličky alebo dve holúbätá, jedno na spaľovanú obeť, druhé na obeť za hriech. Keď kňaz vykoná za ňu obrad zmierenia, bude čistá.
Preklad Jozefa Roháčka: Lv 12:1-8 A JeHoVaH hovoril Mojžišovi a riekol:Hovor synom Izraelovým a povedz: Žena, keby mala plod, a porodila by chlapča, bude nečistá sedem dní jako vo dňoch, v ktorých sa oddeľuje pre svoju mesačnú nemoc, nečistá bude. A ôsmeho dňa sa obreže telo jeho neobriezky. A ona zostane tridsaťtri dní doma v krvi svojho očisťovania sa. Nedotkne sa ničoho svätého ani nevojde do svätyne, dokiaľ sa nevyplnia dni jej očisťovania sa. A keď porodí dievča, bude nečistá dva týždne, jako vo svojom mesačnom oddelení, a zostane šesťdesiatšesť dní doma v krvi svojho očisťovania sa. A keď sa vyplnia dni jej očisťovania, už či za syna a či za dcéru, prinesie ročného baránka na zápalnú obeť a holúbä alebo hrdličku, samca, na obeť za hriech ku dveriam stánu shromaždenia, ku kňazovi, ktorý ho bude obetovať pred JeHoVaHom a pokryje na nej hriech, a tak bude čistá od toku svojej krvi. Toto je zákon, týkajúci sa ženy, ktorá porodila chlapča alebo dievča. A keby nemala toľko, aby mohla obetovať dobytča, vtedy vezme dve hrdličky alebo dvoje holúbät, samcov, jedno na zápalnú obeť a druhé na obeť za hriech, a kňaz pokryje na nej hriech, a bude čistá.
Preklad Miloša Pavlíka: Lv 12:1-8 A Hospodin k Mojžišovi prehovoril výrokom: Prehovor k deťom Isráéla výrokom: Kedykoľvek žena bude donášať plod a rodiť dieťa mužského pohlavia, potom ostane na sedem dní nečistá, ako v dni odlúčenia v svojej nevoľnosti bude nečistá. A v ôsmy deň bude obrezávané mäso jeho predkožky a ona bude po tridsať dní a tri dni ostávať v krvi očistiek; až do vyplnenia dní svojho očisťovania nesmie o nič sväté zavadiť a do svätyne nesmie vstúpiť. A ak bude rodiť dieťa ženského pohlavia, potom ostane na dva týždne nečistá, ako v svojom odlúčení, a s krvou očistiek bude ostávať po šesťdesiat dní a šesť dní. A pri vyplnení dní jej očisťovania pre syna alebo pre dcéru musí dopraviť ku vchodu stanu stretávania jahňa, ročné, na vzostupnú obeť, a mláďa holubice alebo hrdličku na obeť za hriech, ku kňazovi; ten to predloží pred tvár Hospodina a urobí za ňu zadosť, i ostane čistá od toku svojej krvi. Toto je zákon o tej, ktorá porodí, ohľadne mužského alebo ohľadne ženského pohlavia; a ak jej ruka nebude môcť zohnať dosť na dobytča, potom prinesie dve hrdličky alebo dve mláďatá holubice, jedno na vzostupnú obeť a jedno na obeť za hriech, a kňaz za ňu urobí zadosť, i ostane čistá.
Preklad Nového sveta: Lv 12:1-8 A Jehova hovoril ďalej Mojžišovi a povedal:„Hovor synom Izraela a povedz: ‚Keď žena počne a porodí dieťa mužského rodu, bude nečistá sedem dní; ako v dňoch nečistoty, keď má menštruáciu, bude nečistá.A na ôsmy deň bude obrezané mäso jeho predkožky.Ona zostane ďalších tridsaťtri dní v krvi očisťovania. Nemá sa dotknúť nijakej svätej veci a nemá vojsť do svätého miesta, kým sa nevyplnia dni jej očisťovania.Keby porodila dieťa ženského rodu, bude nečistá štrnásť dní, ako počas svojej menštruácie. Ďalších šesťdesiatšesť dní zostane s krvou očisťovania.Potom, keď sa vyplnia dni jej očisťovania za syna alebo za dcéru, prinesie kňazovi ku vchodu do stanu stretnutia mladého barana v jeho prvom roku na zápalnú obeť a holúbä alebo hrdličku na obeť za hriech.A on to predloží pred Jehovu a dosiahne pre ňu zmierenie a bude očistená od zdroja krvi. To je zákon o tej, ktorá porodí dieťa mužského alebo ženského rodu. Ale ak si nemôže dovoliť ovcu, tak vezme dve hrdličky alebo dve holúbätá, jedno na zápalnú obeť a jedno na obeť za hriech, a kňaz dosiahne pre ňu zmierenie, a bude čistá.‘“
Namietať sa ale dá, že bola nečistá vzhľadom na židovské predpisy a nie pre osobný hriech.
Druhý argument odporcov nepoškvrneného počatia Mária:
Ekumenický preklad: Kaz 7:20 Niet totiž na zemi spravodlivého človeka, ktorý robí dobre a nehreší.
Rim 3:21-23 Teraz však je zjavená Božia spravodlivosť bez zákona dosvedčená zákonom a prorokmi.Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Niet totiž rozdielu,lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu.
Rim 5:12 A tak: Cez jedného človeka vošiel do sveta hriech a cez hriech smrť. Takto prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.
Katolícky preklad: Kaz 7:20 Lebo niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu.
Rim 3:21-23 Ale teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona a dosvedčujú ju Zákon i Proroci:Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu:veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva;
Rim 5:12 Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.
Preklad Jeruzalemská biblia: Kaz 7:20 Niet na zemi tak spravodlivého človeka, čo by robil iba dobré a nikdy nehrešil.
Rim 3:21-23 Ale teraz, nezávisle od Zákona, bola Božia spravodlivosť privedená na svetlo, Zákon i Proroci to dosvedčujú,Božia spravodlivosť, ktorá účinkuje skrze vieru v Ježiša Krista vo všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu:veď všetci zhrešili a sú zbavení Božej slávy.
Rim 5:12 Hriech vošiel do sveta skrze jedného človeka, Adama, a skrze hriech smrť. A tak smrť prenikla celé ľudstvo, keďže všetci ľudia zhrešili.
Evanjelický preklad: Kaz 7:20 Lebo nieto na zemi spravodlivého človeka, čo by len dobre robil a nehrešil.
Rim 3:21-23 Ale teraz sa bez zákona zjavila spravodlivosť Božia, ktorú dosvedčujú zákon i proroci,a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo niet rozdielu:Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej,
Rim 5:12 Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť - tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.
Preklad Jozefa Roháčka: Kaz 7:20 Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil.
Rim 3:21-23 No, teraz je zjavená spravedlivosť Božia bez zákona, osvedčovaná zákonom i prorokmi,avšak spravedlivosť to Božia skrze vieru Ježiša Krista cieľom všetkých a na všetkých veriacich.Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej
Rim 5:12 Preto jako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili -
Preklad Miloša Pavlíka: Kaz 7:20 Veď na zemi niet spravodlivého človeka, ktorý by vykonával dobro a nehrešil.
Rim 3:21-23 No teraz je mimo zákona zjavená Božia spravodlivosť, od zákona aj prorokov dosvedčovaná, totiž Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, a na všetkých, ktorí veria. Lebo niet rozdielu, veď zhrešili všetci a Božej slávy sa im nedostáva,
Rim 5:12 Pre túto príčinu priam tak ako skrze jedného človeka do sveta vošiel hriech a skrze hriech smrť a tak smrť prešla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili
Preklad Štefana Porúbčana: Rim 3:21-23 Teraz sa teda zjavila spravodlivosť Božia mimo Zákona, a svedčia o nej Zákon i Proroci. Je to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista, (určená) pre všetkých, ktorí uveria; nerobí sa rozdiel. Všetci totiž zhrešili a potrebujú (zásluhu) Božej veleby,
Rim 5:12 Veď ako skrze jedného človeka hriech vošiel do sveta a skrze hriech smrť, a tak sa msrť rozšírila na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.
Preklad Bohuslava Košu: Rim 3:21-23 Teraz sa však zjavila spravodlivosť Božia nezávisle od zákona, ktorú dosvedčujú zákon i proroci,a to spravodlivosť Božia prostredníctvom viery v Ježiša Krista pre všetkých, ktorí veria. Niet totiž rozdielu.Lebo všetci zhrešili a nemajú slávy Božej.
Rim 5:12 Preto ako skrze jedného človeka hriech vošiel do sveta a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.
Preklad Biblia LOGOS: Rim 3:21-23
Rim 5:12
Preklad Nového sveta: Kaz 7:20 Lebo niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý stále koná dobro a nehreší.
Rim 3:21-23 Ale teraz sa stala Božia spravodlivosť zjavnou bez zákona, ako o nej svedčí Zákon a Proroci;Božia spravodlivosť prostredníctvom viery v Ježiša Krista pre všetkých, ktorí majú vieru. Lebo niet žiadneho rozdielu.Veď všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu,
Rim 5:12 Preto ako pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili –.
Preklad Nádej pre každého: Rim 3:21-23 Ale teraz nám Boh ukázal inú cestu, ako získať večný život -- nie tak, že budeme dobrí" a pokúsime sa zachovávať Boží zákon. Už Mojžiš a proroci o nej hovorili, ale až Kristom ju Boh otvoril. Boh nám hovorí, že každý môže byť zbavený viny, ak verí v Krista. Len táto spravodlivosť uňho platí. V jednom sú si všetci ľudia rovní: sú hriešnikmi, ktorí pre svoje viny stratili podiel na Božej sláve.
Rim 5:12 Cez jedného človeka, cez Adama, vstúpil na svet hriech aj dôsledok hriechu -- smrť. A pretože všetci podľahli hriechu, takisto všetci podliehajú smrti.
Ako vidno všetci ľudia zhrešili, nie to výnimky. Z toho vyplýva, že aj Mária zhrešila.
Zástancovia nepoškvrneného počatia ale namietajú: „Ak všetci zhrešili, tak potom aj Kristus. Alebo nie?”
Odpoveď je: Nie! Pretože sú dva druhy hriechu. Ten prvý je vlastne naša skazená prirodzenosť kvôli Adamovmu pádu – duchovná smrť, duchovné odlúčenie od Boha. Tie ostatné sú hriechy každého jednotlivca, za ktoré sú zodpovedný oni. Ako bolo vyššie spomínané, tak Ježiš nemá skazenú prirodzenosť, lebo je Boh. A ani tie ostatné nemá, pretože aj keď mohol, tak nepodľahol diablovu pokušeniu. Teda Ježiš nezhrešil! Ľudskosť je schopná zhrešiť, ale nemusí. Mária tiež nemusela počas svojho života zhrešiť aj keď bola náchylná na hriech. Tými výrokmi sa myslí, že každý zhrešil, pretože všetci sme skazení. Teda nech sa akokoľvek kto snaží, všetci sme skazení a to bez výnimky. Ježiš nie je výnimka, ale neho sa to netýka, pretože nepodliehal dôsledkom prvotného hriechu. Ak by sa to netýkalo ani Márie, tak by nepotrebovala spasiteľa. Ako bolo vyššie uvedené, aj ona ho potrebovala. O skazenej prirodzenosti viac v časti Ľudská prirodzenosť.
Tretí argument odporcov nepoškvrneného počatia Mária:
Sväté Písmo nám nedáva žiadny dôvod veriť, že Mária bola bezhriešna. Nikde vo Svätom Písme o tom nie je ani zmienky, Sväté Písmo ani len nenaznačuje, že by na počatí Márie bolo niečo významné. V skutočnosti nám Sväté Písmo dáva všetky dôvody na to, aby sme verili, že Ježiš Kristus je jedinou osobou, ktorá nepodliehala dôsledkom prvotného hriechu a ani nikdy žiadny hriech nespáchala.
Ekumenický preklad: 2 Kor 5:21 Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.
1 Pt 2:22 On sa hriechu nedopustil, ani lesť nebola v jeho ústach.
1 Jn 3:5 Viete predsa, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, ale v ňom nieto hriechu.
Katolícky preklad: 2 Kor 5:21 Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.
1 Pt 2:22 On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach.
1 Jn 3:5 A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet.
Preklad Jeruzalemská biblia: 2 Kor 5:21 Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.
1 Pt 2:22 On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach;
1 Jn 3:5 A viete, že on sa zjavil, aby odstránil hriechy, a že v ňom niet hriechu.
Evanjelický preklad: 2 Kor 5:21 Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom.
1 Pt 2:22 On nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach;
1 Jn 3:5 A vy viete, že On sa zjavil, aby sňal hriechy, a v Ňom nieto hriechu.
Preklad Jozefa Roháčka: 2 Kor 5:21 Lebo toho, ktorý nepoznal hriechu, učinil za nás hriechom, aby sme my boli spravedlivosťou Božou v ňom.
1 Pt 2:22 ktorý neučinil hriechu, ani sa nenašla v jeho ústach lesť;
1 Jn 3:5 A viete, že sa on ukázal nato, aby sňal naše hriechy, a hriechu v ňom niet.
Preklad Miloša Pavlíka: 2 Kor 5:21 spravil za nás hriechom toho, ktorý hriechu nespoznal, aby sme sa my v ňom stali Božou spravodlivosťou.
1 Pt 2:22 on sa hriechu nedopustil ani v jeho ústach nebola nájdená lesť;
1 Jn 3:5 a viete, že on bol zjavený, aby naše hriechy odňal, a v ňom hriechu niet.
Preklad Štefana Porúbčana: 2 Kor 5:21 Veď toho, ktorý nepoznal hriechu, za nás urobil hriechom, aby sme sa my v ňom stali spravodlivými pred Bohom.
1 Pt 2:22 On sa hriechu nedopustil, ani nebolo ľsti v jeho ústach.
1 Jn 3:5 Viete, že on sa zjavil (medzi vami), aby odstránil hriechy a na ňom niet hriechu.
Preklad Bohuslava Košu: 2 Kor 5:21 Toho, ktorý nepoznal hriechu, za nás urobil hriechom, aby sme sa stali spravodlivosťou Božou v ňom.
1 Pt 2:22 On sa hriechu nedopustil, ani nebolo lesti v jeho ústach.
1 Jn 3:5 A viete, že on sa zjavil, aby sňal [naše] hriechy; a v ňom nieto hriechu.
Preklad Biblia LOGOS: 2 Kor 5:21
1 Pt 2:22
1 Jn 3:5
Preklad Nového sveta: 2 Kor 5:21 Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme sa stali Božou spravodlivosťou prostredníctvom neho.
1 Pt 2:22 Nedopustil sa žiadneho hriechu, ani sa nenašiel klam v jeho ústach.
1 Jn 3:5 A viete, že sa zjavil, aby sňal naše hriechy, a niet v ňom hriechu.
Preklad Nádej pre každého: 2 Kor 5:21 Lebo na toho, ktorý sa nikdy nedopustil ničoho zlého, vložil všetok náš hriech a jeho spravodlivosť preniesol na nás.
1 Pt 2:22 On nikdy nezhrešil, nikdy z jeho úst nevyšla lož;
1 Jn 3:5 Viete, že Boží Syn prišiel, aby nás oslobodil od hriechu. A uňho nemá nijaký hriech miesto.
Štvrtý argument odporcov nepoškvrneného počatia Mária:
Ak podrobne preskúmame tento koncept logicky, tak aj matka Márie by musela byť nepoškvrnene počatá. Ako by mohla byť Mária počatá bez hriechu, ak by jej matka bola hriešna? To isté by sme museli tvrdiť o Máriinej babke, prababke atď.
Protiargument je, že nebolo by potrebné aby aj jej matka a babka boli naplnené milosťou, lebo stačí aby bola ona. S týmto protiargumentom súhlasím, ale to nedokazuje, že aj ona musela byť naplnená milosťou.
História:
Prvé náznaky tejto dogmy nachádzame v Jakubovom protoevanjeliu z polovice druhého storočia. V tomto nekánonickom evanjeliu sa stretávame s rozprávaním o Máriinom narodení, ku ktorému malo dôjsť, ako ukazuje kontext, bez zásahu Anninho muža Joachima. Epifánius zo Salaminy (c.310–403), biskup v Salamise a o niekoľko storočí neskôr aj Bernard z Clairvaux (1090/1-1153) francúzsky filozof, teológ a mystik, jeden z hlavných predstaviteľov kresťanskej stredovekej mystiky, pochopiteľne úplne jednoznačne odmietli mienku o panenskom počatí Márie v Anninom lone.
Cirkevný historik Eusébius Cézarejský (263–339), grécky biskup v meste Caesarea a jeden z vedúcich otcov Nicejského koncilu, prisudzuje apoštolovi Ondrejovi prehlásenie o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie, ktoré povedal z kríža: „Tak ako z nepoškvrnenej zeme bol stvorený prvý Adam, tak isto bolo potrebné, aby aj druhý Adam, totiž Ježiš Kristus, bol vytvorený z Nepoškvrnenej panny.“
Britský mních Pelagius (c.360–c.420) zastával názor, že u Márie nebola dedičná vina. Keďže tento známy Augustínov protivník v oblasti náuky o milosti zasadzoval výrok do nie celkom prijateľného kontextu svojich názorov o dedičnej vine a keďže si tiež zrejme plne neuvedomoval, že v hre je primárne pravda o univerzalite Kristovej spásy, k zásadnému pokroku v teologickom premýšľaní tohto tajomstva nielenže neprispel, ale dokonca ho svojím spôsobom diskreditoval. Augustín z Hippa (354–430) kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a jeden zo štyroch veľkých otcov západnej cirkvi, od roku 395/6 hipponský biskup, preto náuku o Máriinom nepoškvrnenom počatí popieral, aj keď sám priznáva: „všetci sa musíme považovať za hriešnikov, okrem svätej Panny Márie, o ktorej vzhľadom na česť Pána Ježiša nemôže byť reči vtedy, keď sa hovorí o hriechu.“ Čím ale zdôrazňuje, že počas svojho života nespáchala hriech, nie že sa narodila nepoškvrnená.
V 4. storočí už cirkevný pisatelia bežne označovali Máriu ako bezhriešnu, nepoškvrnenú. Vypovedaciu hodnotu uvedených titulov sa vzťahovala na Máriinu osobnú bezhriešnosť, ale otázka jej počatia pritom neprichádzala na debatu. Avšak Proklos (c.390-446/7), konštantínopolský arcibiskup a neskôr Ondrej Krétsky (c.660-c712), mních a tajomník Jeruzalemského patriarchu, rozširujú túto bezhriešnosť tiež na Máriine počatie.
Sviatok Nepoškvrneného počatia sa slávil v 7.-8. storočí v miestnych cirkvách na Východe dňa 9. decembra a mal rôzne názvy – Počatie našej presvätej Bohorodičky alebo Počatie svätej Anny. V 9. storočí sa tento sviatok dostáva do liturgických kalendárov a tiež niektorých diecéz v južnom Taliansku. V západnej Cirkvi sa rozšíril v 12. storočí, ako sa dozvedáme od Eadmerova (c.1060-c.1124), anglického historika a teológa, v diele Tractatus de Conception beatae Mariae. Slávil sa 8. decembra. Práve uvedený autor citlivo vnímal protiklad medzi jednoduchou vierou chudobných a názory vzdelancov či vyšších cirkevných hodnostárov, ktorí sviatok Máriina nepoškvrneného počatia chceli potláčať, pretože podľa ich mienky nemá solídne odôvodnenie.
V 13. storočí vidíme, že z liturgických kalendárov mnohých biskupstva sa sviatok Máriina nepoškvrneného počatia vytráca, pretože veľkí teológovia ako Albert Veľký (c.1200-1280), nemecký filozof, teológ a prírodovedec, člen dominikánskeho rádu, doctor universalis a učiteľ Tomáša Akvinského, Alexander Haleský (c.1180-1245), stredoveký scholastický filozof, zakladateľ františkánskej školy, ktorý vyučoval na Parížskej univerzite, Tomáš Akvinský (c.1224-1274) taliansky filozof a teológ: K druhému sa musí povedať, že, keby nikdy nebola poškvrnená duša Blaženej Panny dotykom prvotného hriechu, to by uberalo dôstojnosti Kristovej, v ktorej jest všeobecný Spasiteľ všetkých. (Summa Theologiae III q. 27 a. 2 ad 1), Bonaventura z Bagnoregia (c.1220-1274), taliansky filozof, scholastik, františkánsky teológ a pred nimi tiež Anzelm Canterburský (1033-1109), najvýznamnejší filozof a teológ 11. storočia, tiež canterburský arcibiskup, aj Bernard z Clairvaux (1090/1-1153), francúzsky filozof, teológ a mystik, jeden z hlavných predstaviteľov kresťanskej stredovekej mystiky, nepoškvrnené počatie odmietali jednak preto, že sa obávali ohrozenia zásadné pravdy viery týkajúce sa univerzálnosti Kristovho vykupiteľstva a jednak preto, že nevideli potrebnú oporu vo Svätom Písme. Napriek tomu sa našiel veľký teológ, ktorý nepoškvrnené počatie obhajoval – Ján Duns Scotus (1265/6–1308), františkánsky mních škótskeho pôvodu, významný predstaviteľ neskorej stredovekej scholastiky, filozof a teológ, profesor na univerzite na Oxfordskej a Parížskej univerzite. Tento františkánsky teológ pripravil pôdu pre trochu ústretovejší postoj budúcich generácií teológov k tomuto tajomstvu, keď vypracoval pojem "predvykúpenie", ktorým popisoval najvznešenejšie možný spôsob Kristovho spásonosného vplyvu. Mária obdržala Kristovo vykúpenie vopred, ešte prv, než sa Kristus narodil, samozrejme so zreteľom na jeho budúce vykupiteľské dielo. Svoju teóriu prirovnal k dvom spôsobom, ako človeka dostať z priepasti. Možno ho z nej vytiahnuť alebo zabrániť, aby do nej padol. Všetci ľudia padli do priepasti, boli v stave choroby, len Mária bola pred pádom a chorobou zachránená, aby Ježiš mal pripravené dôstojné bývanie.
„Je vhodné, aby Kristus uplatnil svoje prostredníctvo v jeho najvyššej mysliteľnej miere voči nejakej jednotlivej osobe, pre ktorú bol prostredníkom. Ďalej, pre nikoho iného určite nebol prostredníkom vznešenejším spôsobom ako pre Máriu (...) Čo by však neplatilo, keby pre ňu nezaslúžil, aby bola uchránená poškvrny dedičné viny.“ (Ordinatio 3)
Tento absurdný nápad prijali františkánske rády do svojho učenia, avšak dominikánske rády sa ostro proti tomu postavili s tvrdením, že z čoho mala byť Mária vykúpená, ak bola bez hriechu? Tak vznikol niekoľkostoročný spor dominikánov proti františkánom.
V roku 1435 vystúpil na Bazilejskom koncilu kanonik Ján Romiroy s požiadavkou, aby konciloví otcovia raz navždy ukončili teologické spory o Máriino nepoškvrnené počatie, pretože veriaci ľud si to žiada a pretože ľud pohoršuje, keď niekto túto výsadu Matke Božej upiera. Veľké spory medzi františkánmi a dominikánmi sa riešili tak, že oba názory boli postavené na roveň a mali byť vnímané ako podvojné teologickej riešenie. Dominikáni boli až do poslednej chvíle trvalými odporcami učenia o nepoškvrnenom počatí Márie.
Aj Martin Luther (1483-1546) nemecký protestantský teológ, kazateľ a reformátor sa držal tohto učenia, ktoré však neskoršia evanjelická teológia opustila, pretože takto by bola Božia a ľudská prirodzenosť nerozlučiteľne pomiešaná.
Prvý pápež, ktorý ho oficiálne schválil, bol Sixtus IV. (1414-1484) v roku 1479. Zároveň udelil plnomocné odpustky tým, čo v tento deň budú prítomní na svätej omši alebo na pobožnosti k Panne Márii. Pápež Alexander VII. (1610-1691) sa vo svojej bulle Sollicitudo vyslovil v prospech náuky o nepoškvrnenom počatí a zakázal, aby sa proti tomuto učeniu niekto staval. Pápež Inocent XII. (1615-1700) na konci 17. storočia pridal k tomuto sviatku oktávu a jeho nástupca Klement XI. (1649-1721) ho v roku 1708 rozšíril na celú Cirkev. Pápež Gregor XVI. (1765-1846) bol priaznivo naklonený vyhláseniu dogmy, ale pre opozíciu katolíckych kruhov z Nemecka, Francúzska a Anglicka nemohol svoj úmysel uskutočniť. Uskutočnil tak až jeho nástupca. Dogma bola prijatá Rímskokatolíckou cirkvou 8. decembra 1854 tak, že pápež Pius IX. (1792-1878) toto učenie vyhlásil svojvoľne bez koncilu za platné. Tak začal prudký spor vo vnútri samotnej Rímskokatolíckej cirkvi o tom, či pápež bol oprávnený vyhlásiť dogmu svojvoľne. Preto pápež zvolal Prvý vatikánsky koncil a dal si tam odsúhlasiť neomylnosť. Na tomto koncile bola ale štvrtina hlasujúcich biskupov proti odsúhlaseniu pápežskej neomylnosti. Na protest proti jeho absolutizmu opustilo 55 biskupov koncil a definitívne hlasovanie o neomylnosti sa uskutočnilo až po ich odchode. Títo biskupi založili novú cirkev zvanú Starokatolícka cirkev. Ani všetci teológovia neboli presvedčení o vhodnosti dogmatizácií. Napríklad Antonio Rosmini Serbati (1797-1855) taliansky rímskokatolícky kňaz, filozof, teológ a politik, síce nepopieral Máriino nepoškvrnené počatie, ale vyslovil sa tak, že dogmatizácia nie je nutná ani vhodná.
V Lurdoch sa 11. februára 1858 údajne zjavila chudobnej dvanásťročnej dievčine Bernadete Soubirousovej žena, ktorá sa predstavila slovami: „Ja som Nepoškvrnené počatie”.
Názory kresťanských pisateľov:
Origenes (185 – 254) bol cirkevný učiteľ a teológ:
„Táto Panenská Matka je jediná pravá manželka Božia, menuje sa Mária, hodná Boha, nepoškvrnená z nepoškvrneného, jediná z jediného.“ (Homília 1)
Efrém Sýrsky (c.306-373) bol slávny cirkevný učiteľ:
„Na Matke Božej niet nijakej škvrny... Ty a tvoja Matka ste jediní v každom ohľade krásni, lebo na tebe, Pane, niet škvrny a na tvojej Matke niet chyby. (Nisibene kostolnej piesne 27:8)
Didymus Slepý (c.313-398) bol kresťanský teológ 4. storočia: „Panne Nepoškvrnenej vždy a vo všetkom.“
Ambróz Milánsky (c.337-397) bol významným teológom:
„Mária, Panna, nielen bez poškvrny, ale Panna, ktorú milosť urobila neporušenou, slobodná od každej poškvrny hriechu.“ (Kázeň 22:30)
„Panne, ktorá bola milosťou uchránená od hocakej hriešnej škvrny.“ (Komentár k Žalmu 118 22:30)
Augustín z Hippa (354–430) bol kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a jeden zo štyroch veľkých otcov západnej cirkvi, od roku 395/6 hipponský biskup, preto náuku o Máriinom nepoškvrnenom počatí popieral, aj keď sám priznáva: „všetci sa musíme považovať za hriešnikov, okrem svätej Panny Márie, o ktorej vzhľadom na česť Pána Ježiša nemôže byť reči vtedy, keď sa hovorí o hriechu.“ (De natura et gratia)
Čím ale zdôrazňuje, že počas svojho života nespáchala hriech, nie že sa narodila nepoškvrnená.
Proklos (c.390-446/7) bol konštantínopolský arcibiskup:
„Keďže ju stvoril bez poškvrny, takto On pristúpil od nej zmluvne bez poškvrny.“ (Homília 1)
Teodotus z Ankrye (5.str.) bol teológ a biskup v Ankryi (dnešná Ankara):
„Panna, nevinná, bez poškvrny, slobodná od každej slabosti, nedotknutá, bez pohanenia, svätá v duchu i v tele, ako ľalia klíčiaca medzi tŕňmi.“ (Homília VI:11)
List jeruzalemského patriarchu Sofrónia (c.560-638) konštantinopolskému patriarchovi Sergiovi:
„Prijal telo z panensky čistej Márie Panny plnej Božej milosti. Pod výrazom čistej rozumej - nepoškvrnenej.
Tarasios (c.730-806), konštantinopolský patriarcha:
„Predurčená pred stvorením sveta, očakávaná všetkými generáciami obetuje sa vždy čistá v svätom chráme, Panna najctihodnejšia, najčistejšia a nepoškvrnená. Nie je ona výnimkou, Nepoškvrnená z ľudskej prirodzenosti?“
Záver:
Dogma o nepoškvrnenom počatí nie je ani biblická, ani potrebná, ani vhodná. Ako som spomenul, vo Svätom Písme nie je ani len náznak o nej. Jej opodstatnenie som vyvrátil, pretože Ježiš by nezdedil dôsledky prvotného hriechu po Márií. Je to výsmech z Kristovej vykupiteľskej obeti. Táto dogma je len zbytočná prekážka, ktorá vyvoláva spory medzi kresťanmi aj medzi katolíkmi celé storočia. Počas celej histórie mala veľký odpor spomedzi významných teológov. Dogma nebola uznaná, tak ako by mala. Bola prijatá na základe pápežskej neomylnosti v decembri 1854, avšak neomylnosť bola pápežovi priznaná až v júli 1870!
Zdroje:
Diskusné fóra:
…
Články:
Čo je nepoškvrnené počatie?
15 – Mária | Dobré Slovo
…
Co by měl každý katolík vědět - Neposkvrněné početí
christ-net.sk/0404/rn17.htm
…
rytier.sk/rytier/2004/2-04/2.htm
Mária (matka Ježiša) – Wikipédia
Výročí mariánského dogmatu
Katolícka Cirkev slávi Nepoškvrnené počatie Panny Márie
::: Zoe.sk - E-zine Prešovskej eparchie - Čitáreň :::
:: Communio - missio ::
zh.cz/bible/Default.aspx?MenuId=35
kcho.sk/?page_id=54
Nepoškvrnené Počatie Panny Márie : Životopisy svätých
pticie.sk/public/files/cirkev/ondrejsv_apoštol.pdf
Cudzojazyčné:
Hail Mary - Wikipedia
cantuar.blogspot.com/2010/12/did-thomas-aquinas- …
CATHOLIC ENCYCLOPEDIA: Immaculate Conception
philvaz.com/apologetics/a115.htm
Iné:
Luke 1:28 - Gabriel Foretells Jesus' Birth
Summa theologiae=
katechizmus.sk
Neznámá evangelia – Novozákonní apokryfy I. od: Dus Jan A.