M R T V A... F A R N O S Ť ...a ...jej farár -skutočný príbeh

Mrtva farnosť a jej farár

Ešte v 80 -tych rokoch som poznal jedného tajne vysväteného reholníka...Žil už len s matkou a tetkou,o ktoré sa staral.Pracoval ako opravár,údržbár...Ale jeho životnou ,veľkou túžbou bolo kňazstvo...tak sa tajne v jednej reholi aj pripravoval,učil sa tajne doma a potom chodil na skúšky k jednému pátrovi...smeroval k tajnému kňazstvu,lebo začiatok 80 tych rokoch bol ešte stále pod prísnym dohľadom KSČ a ŠTB...Tohto Petra nevzali do bohosl. seminára do Bratislavy...lebo ho už evidovala ŠTB a dostal stop...bol z toho nešťastný...ujsť za hranice do Ríma nešlo,lebo sa staral ešte o mamu a tetu...Tak nakoniec skúsil v Čechách-seminár Litomeřice,kde sa niektorým Slovákom podarilo dostať do bohosl. seminára pre Čechy...ale musel si najprv nájsť nejakú prácu v Čechách a až potom sa dostal konečne do seminára.V Litomeřiciach to bolo trošku voľnejšie,ale aj tam mala svoje chápadla všade prítomná,zlovestná ŠTB.A aj tam v seminári boli nasadení štbáci,ktorí akože študovali za kňazov,ale robili tam svoju špionáž a udávali každého,kto by trochu prejavoval viac náboženskej aktivity...

Peter si musel dať veľký pozor,lebo ŠTB zo Slovenska tam poslala správy...ale našťastie, že od 1985 začala éra Gorbačova,tak sa ten nábožen.útlak trochu zmiernil.Tak konečne vyštudoval legálne za kňaza a chvíľu robil kaplána u jedného staršieho kanonika,ktorý bol člen Pacem in terris a veľmi prosocialistický kňaz s ktorým mala ŠTB veľmi dobré vzťahy.Tam si užil hodne príkoria s týmto kanonikom...Musel stále hlásiť kde je a čo robí...aj pri návšteve chorých...kde a koľko sa zdržal..proste bola to basa na slobode.Keď ale získal aj nejaké manželské páry a duchovne ich viedol - prišla stopka...moc aktívny...zastaviť...

Tak ho za trest preložili za farára do najhoršej oblasti,kde náboženský život proste nejestvoval...severné Čechy okolie Louny...Tak sa doviezol na tú faru,kde mal pôsobiť...Ale fara bola poškodená ešte od vojny,dokázal ako tak upraviť jednu miestnosť,lebo ďalej to hrozilo spadnutím...Ale Peter bol veľmi šikovný opravár a robotník,tak si to pomaly opravoval...ale najhorší horor ho čakal v miestnom kostole,kde mal slúžiť sv. omše...

Kostol bol v hroznom zúboženom stave...vráta boli zamknuté na reťaz so zhrdzavenou klotkou,ktorú musel vyrezať a tak vošiel dnu...okná kostola boli porozbíjané..asi ešte od vojny,alebo chuligánmi...kostol bol čierny,plný pavučín...k oltáru sa prebojoval s veľkou metlou,lebo more pavučín a pavúkov mu nedali prejsť...tak to metlou hádzal dole...Bohostánok vytrhnutý,asi aj niekedy znesvätený,všade plno prachu,napadanej omietky,lebo steny opadávali a dole boli už praskliny...Z malieb kostola ostali len kúsky nejakých obrazov,lebo omietka praskla,či opadla...

Na chorus sa dostal až za 3 dni,kým si urobil cestičky pred špinou a pavučinami a nahádzaným bordelom...do kostola fúkalo cez rozbité okná hore...

Lavice boli prežrané červotočom a zasypané hrubou vrstvou prachu,špiny a pavučín...podlaha čierna ako sadze a kade šiel, bolo vidno stopy v prachu a špine...Ale Peter sa nebál ničoho,bol veľmi robotný,skromný a mal aj veselú povahu...tak ho to nezložilo do hrobu...Tak sa dal upratovať,čistiť,opravovať...Z biskupstva nedostal ani korunu na opravu...že nemajú a vtedy ani biskupov nebolo len vikári prosocialistickí...Tak celé leto opravoval,čístil natieral,zasklieval nielen kostol, ale i na fare...Napísal domov list a prosil mamku a tetku, aby tam prišli dočasne bývať a pomáhať mu...Tak staré ženy nelenili,jeho mama nechala robotu a prišli...Zalomili rukami,keď videli tú "krásu".Na Slovensku boli kostoly krásne,vymaľované,čisté a prepchaté ľudmi a fary moderné aj luxusne vybavené a tu len táto zemľanka...

Ale po prvom šoku sa spamätali a s Petrom aj modlili a konečne mohol slúžiť aj sv. omšu...jeho mama miništrovala a tetka čítala evanjelium...boli v kostole na sv. omši až 3...Peter na opravy minul už všetky svoje usporené peniaze a tak mu zo svojich pár korún pomáhali mama a teta,ktorá už mala dôchodok...A tak skromne žili...len jednoduché jedenie,lebo na viac nemali...ale Peter bol šťastný a vďačný Bohu aj za toto...stále makal od rána do večera na tých opravách,teta varila a mama čistila,umývala a spolu aj maľovali po rebríkoch...

Peter konečne našiel na fare v tom bordeli starú zamknutú almaru ,ktorú musel vylomiť,lebo nebol kľúč a tam našiel farské doklady...Posledný záznam,že ešte niekto na fare žil bol ešte z r.1948...našiel dokonca knihy...a posledný sobáš sa tam konal v r.1945 a sv. prijímanie detí z r.1946...posledný krst 1947 ,ešte do 1948 tam dochádzal nejaký kňaz z okolia slúžiť sv. omšu pre pár ľudí a potom koniec...Fara a kostol opustený...mrtva farnosť...Ale, aby to mal ešte okorenené pridelili mu viaceré filialky...teda okolité mrtve farnosti...kde už náboženský život dávno vyhasol...Mal svoje auto,lietal po tých pridelených,opustených farách,ktoré nemali roky kňaza,takže mal rozsah asi 50 km....

Postupne získal správy o nejakých katolíkoch,ktorí boli ešte ochotní ako tak praktizovať svoju vieru...ale boli to už len staré nevládne babičky...žiadny človek pod 70 rokov...Tak si urobil zoznam a navštevoval tie babky doma...niektoré boli v starobincoch...Tak nakoniec na veľkú slávu získal 4 babičky-svoju duchovnú čatu,ktoré boli ochotné v nedeľu sa zúčastniť sv. omše...ale malo to svoj háčik...nikdy nevedel kedy bude slúžiť sv. omšu...zobral ráno v nedeľu auto a šiel po svoje babičky...jedna ešte spala,že je to pre ňu zavčasu vstávať o 8...že ju bolia kríže,kým vstane a dá sa dokopy je ďaľšia hodina...druhá babička nemohla ísť,lebo nemala dovarený obed..pôjde až keď dovarí...

Petrovi sa zjavovali hviezdičky pred očami...ale bol maximálne trpezlivý a ochotný...babičke pomohol dovariť obed,lebo bol aj zbehlý kuchár a babku pobliekať a naložiť ako prvú duchovnú turistku do auta,potom sa vrátil po tú nedospanú,ktorej sa pomohol obliecť a dať jej lieky...tretiu našiel,že sa ešte umýva a stratila zuby...tak sa dali hľadať zuby...po dlhej chvíli pátrania ich našli pod vankúšom v posteli...tak tretia adeptka na nedeľnú sv. omšu už sedela v aute...A štvrtá ešte bavila svoju pravnučku a museli čakať kým si príde jej mama po ňu...až potom bola štvrtá babička voľná...tak sa pobliekala...ale nemohla nájsť boty,lebo mali domáceho psíka a ten kradol voľné boty a schovavál...tak sa už nezdržovali,Peter našiel v tom bordeli topánok jedny schopné papuče a tie obul babke...tak konečne dorazili do kostola...musel každej babke pomáhať do lavice,lebo dve zabudli doma barly a dať im tam deky,lebo bola zima v kostole,aby neprechladli a to ešte 2 babky zabudli doma barly...Takže publikum bolo konečne kompletné...Rýchlo sa v malej sakristii obliekol do kostolného oblečenia,ktoré mu poslali zo Slovenska,ale mu to bolo malé...po nejakom drobnom zosnulom páterkovi...tak sa nemohol zapnúť a bál sa zhlboka nadýchnuť,aby tie šaty nepraskli...

Žiaden orgán,žiaden spev,lebo babičky bez dobrých okuliarov nevideli...tak sa aspoň modlili,čo vedeli...ale Peter sa neštval bez hudby a spevu...na prenosný kazetový magnetofon na baterky si nahral piesne a hudbu z inej omše...Tak boli 2 hod. poobede keď začal omšu...mal aj kázeň...ale 2 babky usnuli...asi preto,lebo dal pod lavicu ohrievač,aby nezmrzli a tak im bolo príjemne teplo...nemal síce strngáčik..ale pomohol si železnou malou krabičkou s malými klincami a skobami,ktorú mal ešte z roboty na údržbe...takže to dobre štrngalo...Zaštrngal a babičky sa prebudili zo sladkého sna....Samozrejme,že babičky ešte predtým doma aj vyspovedal,aby boli čistučké pre prijatie Pána Ježiša...aj napriek všetkému...boli tie babičky šťastné a spokojné...samozrejme,že ich po omši musel rozviesť do ich domovov...

Aj Peter bol spokojný...veď Pán Ježiš tiež spával na zemi a modlil sa v prírode..bez chrámov a kostolov...Potom skúšal osloviť nejakú mládež...aj počkal na ceste odkiaľ chodili deti zo školy...aj sa ich pýtal,či vedia,čo je to za stará budova...kostol...nevedeli...že je to starý sklad,alebo,že je to nejaká strelnica,či také...tak im začal pomaly vysvetľovať...nič nevedeli o Ježišovi...kúpil im aj cukríky,aby sa prišli pozrieť do toho kostola,ktorý sa už trochu omladil...a opeknel...Našiel dokonca aj 2 manželské páry,ktoré pochádzali zo Slovenska...ale svoju vieru tam už nepraktizovali...a boli ešte ochotní začať...tak chodil k ním domov a mal také prednášky a nakoniec začali chodiť aj do kostola na sv. omšu aj s deťmi...A oni zase povedali ďaľším,ktorých poznali a Peter všetko obletel,porozprával sa,pozval a tak ani nie za pol roka...boli lavice kostola na sv. omši už skoro zaplnené...

Dokonca sa zoznámil s jedným študentom z konzervária a dali spolu dokopy aj starý orgán,hoci to veľa stálo a tak študent chodil hrávať v nedeľu na sv. omšu aj spievať..naučil sa pár piesní ..na omšu,krst a pohreb...A tak sa konal aj prvý krst...na manželstvo musel čakať,lebo dvaja mladí adepti chodili spolu a boli ešte na škole až skončia školy tak sa zoberú v kostole...a pohreb zaistila chorá babička,čo tak dlho spávala...A tak sa pomaly tvorila malinká farnosť ...Asi ako za čias apoštolov opísaných v Skutkoch apoštolov...Už mal v kontakte asi 50 ľudí z celého okolia...chodil hodne aj do rodín,kázal,modlieval sa,zaviedol modlitby ruženca,ktorý bol už akoby vyhynutý...a tak sa táto mrtva farnosť preberala z dlhého,hlbokého spánku zabudnutia...tak pomaly prichádzal Boh aj medzi týchto duchovne opustených ľudí...Za necelé 2 roky farnosť naozaj ožila...aj na biskupstve sa to už dozvedeli a vikár si to prišiel obzrieť a pochválil Petra ako božieho záhradníka a "potešil" ho správou,že už majú staršieho kňaza,ktorý bol dlhšie chorý a príde tam pôsobiť...a Petra čaká nové repete..ďaľšia mrtva farnosť,kde ho aj preložili,lebo sa im osvedčil ako kriesiteľ mrtvych farností...

Pozostalí veriaci boli nešťastní,babičky plakali...lebo už nemali svojho dobrého Peťka...no ale nič sa nedalo robiť...Nový pán farár rýchlo skresal náboženské aktivity,čo zaviedol predošlý Peter...stanovil úradne hodiny pre veriacich a už za nikým nechodil,ani necestoval...veriaci si mali prísť za ním na faru,či do kostola...Peter sa to dozvedel,mnohí veriaci si na neho zvykli...takého kňaza už nikdy nebudú mať...písali mu...aj ho navštevovali v jeho novom pôsobisku...tutovom zapadákove...
Peter našiel novú pustatinu,duchovnú púšť...ale sa modlil k Bohu,obetoval sa,na kolenách prosil Pána Boha o zázrak a vzkriesenie mrtvej farnosti...cez premnohé modlitby a obety pomaly mrtvá farnosť vstávala zmrtvych...pukala a praskala skalnatá zem.Starý hrob sa pomaly otváral a z neho vystupovala z temnôt dávno mrtva a pochovaná farnosť...s mnohými umierajúcimi,drahocennými, ľudskými dušami,ktoré hynuli v temnote hriechov a v odlúčení od Boha...Bol to duchovne pustý,temný svet šera a vlády zla...Ale cez veľké úsilie nového farára a s božou pomocou sa aj tu,do týchto šerých,hmlistých,zabudnutých končín duchovnej džungle pomaly predieralo žiarivé svetlo božieho jasu z neba...Peter na kolenách vrúcne prosil Boha o veľký zázrak...Bože môj...dávam ti aj svoj život,aby sa táto farnosť vzkriesila zmrtvych...

že ďakuje aj za to,len aby mal silu a zdravie ešte...a tak začali nové a nové nekonečné opravy polozrúcanín,spustnutého kostola,bombardovaného ešte za vojny...z fary bol chliev, a mali tam kravy prv a žiadni veriaci...nula bodov...ale našli sa aj dobrí ľudia...z jeho pôvodného pôsobiska prišli aj mnohí veriaci na brigádu pomáhať na opravy objektov...Peter si zriadil malý kumbalík-pôvodne príručnú dieľňu,kde nefučalo a dalo sa prežiť...a to bola jeho fara...Časom pomaly aj tam sa začala kriesiť mrtva farnosť...

Veľkou radosťou a potešením pre Petra bolo leto...neďaleko boli družstvá a majetky-JZD...a tam v lete chodili brigády zo Slovenska...mnoho žien na repu a ostatné roboty na družstvo...a ženy si vymohli,že v neďeľu nebudú robiť na roli...ale pôjdu všetky do kostola...ale nevedeli kde...tak im tamojší-zdejší poradili spustnutý kostol,kde pôsobil Peter...hŕba žien dorazila autobusom pred kostol a otvorili vráta...

Peter tam práve zametal a umýval...bol domazaný ako čert...a bol šokovaný,čo sa tam valí za spústa žien do kostola...žienky sa hneď dali do reči...že hľadajú kňaza na sv. omšu...či nevie,kde by bol...Peter sa smial,že on je tunajší kňaz a odpovedal čistou slovenčinou...tak ho ženy vítali ,objímali...boli naradované...že našli ešte schopného človeka...a nie šušľavého deduška,čo už zabúdal aj čo má hovoriť na sv. omši...

Peter sa rýchlo poumýval,ženy zatial pripravili oltár,zapálili sviečky a tak mohla začať nedeľná omša po slovensky.Peter bol zhrozený,lebo ani nemal toľko Hostii...ale prosil žienky,aby prišli znova,že všetko zabezpečí...tak len 5 žien dostalo sv. prijímanie...Ale brigádničky to chápali,poznali,keď chodli po Čechách za robotou na JZD...A Peter sa rozplakal,keď ženy začali krásne spievať...Celá krásna..si Mária...a potom ďaľšie prekrásne duchovné piesne z katol. spevníka..

Celý kostol sa ozýval...až zdejší sa pristavovali,čo sa to tam deje...nejaký koncert?Veru dlho sa po omši Peter rozprával s natešenými ženami...pýtal sa, odkiaľ sú a ako žijú...ženy ho obklopili a takto potešili...a sľúbili, že zase v nedeľu prídu a budú mať svätú omšu...JZD chcelo,aby robili aj v nedeľu,aby sa viac porobilo na roli..ale ženy rázne vyhlásili,že sa im vykašľú na nedeľné príplatky za prácu...vytmavili to riadne predsedovi JZD,že oni nedeľu svätia a idú všetky na sv. omšu a že čo chcel robiť v nedeľu to stihnú porobiť v týždni aj keď potiahnú až do noci na roli...

A JZD bolo plne spokojné,lebo robotné Slovenky porobil aj za troch...splnili plán na 200 percent,že JZD bolo ohúrené,čo tie ženy dokážu porobiť... od nevidim do nevidím od 5 hod. ráno do 22 večer.Tak im JZD dalo samo autobus do kostola aj nazad.A keď sa im brigáda končila, prišli sa s Petrom rozlúčiť všetky...vyobjímali sa, ako so svojou mamou...ženy mu nechali peniaze na sv. omše,že to ani odslúžiť nestačí, tak to musel poroznášať po okolitých kňazov,ktorí boli veľmi vďační za každý milodar,alebo" zdejší "nechodili do kostola a ani neprispievali na nič...a ženy keď videli v akých biednych pomeroch žije tak sa ešte všetky" do nohy" poskladali po sto korún pre faru a niektoré dali aj viac...Takže brigády zo Slovenska boli pre túto faru hotovým nebom a požehnaním...a Peter sa už na ženy tešil...mnohé mu aj písali...aj nestačil odpisovať...aj mnohé ženy mu aj v dopise poslali nejaké peniaze...

A doma na Slovensku vyprávali ako žije skromne taký farár v Čechách a tu si ten blahobyt nevážíme...a veru, ani mnohí kňazi na Slovensku to nepoznajú...A tak sa Peter stál známym aj v Čechách...a ešte viac aj na Slovensku...bol už sám,lebo jeho mama i teta sa museli vrátiť na Slovensko...

Ale Peter nikdy neskladal duchovné zbrane,ak sa objavil navonok neriešiteľný problém...tak bola nocovka v kostole pred oltárom so smrťákom...teda silnou kávou,kde sa celú noc modlil a prosil Boha o pomoc a posilu...a tá naozaj vždy prišla aj z takej strany,odkiaľ by ju ani vo sne nečakal...Prišla revolúcia a veľké zmeny...Peter bol aj reholník,ale svoj rehoľný stav sa nemohol plne uplatniť...lebo farár a problémy mu pohltili všetok čas...Nakoniec jeho rehoľa sa obnovila aj v Čechách aj na Slovensku a tak sa Peter rozhodol vrátiť na Slovensko a konečne zase budoval kláštor,ale už pre nových mníchov a nové povolania...

Asi taký bol život kňaza...A Peter vždy rád spomínal na tie bojové časy...keď prvýkrat uvidel spustnutý kostol a polozrúcanú faru,v ktorej sa obával zdržiavať,aby mu to nezletelo na hlavu...Boli to naozaj apoštolské časy,lebo Pán Ježiš bol naozaj veľmi chudobný a žil v ozaj primitívnych pomeroch...ale o to bol ľudským srdciam bližší...a tie srdcia boli blízke Jemu...

Kňaz Peter už roky nie je medzi živými,odišiel urobený,zodratý na duchovnom poli s podlomenými zdravím...ale vnútorne šťastný,že splnil svoju životnú úlohu...a tak spokojne odišiel k svojmu Pánovi,ktorému celý život verne slúžil...ostala po ňom len obnosená reverenda a modlitebná knižka...