4.8. Deň Matice slovenskej si ako pamätný deň pripomíname práve dnes

Bratislava 4. augusta 2022 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:Facebook,TASR-Miroslava Mlynárová)

Deň Matice slovenskej si ako pamätný deň pripomíname práve dnes - Hlavné správy

Pamätnému dňu predchádzala myšlienka založiť národnú kultúrnu inštitúciu, ktorá by rozvíjala slovenskú kultúru, jazyk a osvetu. Tá sa zrodila počas boja Slovákov za jazykové a politické práva na začiatku 19. storočia. Každoročne 4. augusta si pripomíname Deň Matice slovenskej

Logo

Prvou slovenskou celonárodnou inštitúciou bol spolok Tatrín, ktorý vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Fungoval do roku 1848 a práve na jeho činnosť o viac ako desať rokov neskôr nadviazala Matica slovenská. Predstavitelia slovenského národa sa 6. a 7. júna 1861 zišli v Turčianskom Svätom Martine, aby po revolučných rokoch prijali a vyhlásili zásadný programový dokument. Ten určoval smerovanie k svojbytnosti slovenského národa. V prijatom Memorande národa slovenského bola aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku a zároveň sa ustanovil dočasný výbor, ktorý už začiatkom augusta 1861 predložil uhorskému miestodržiteľstvu stanovy Matice slovenskej.

O dva roky neskôr, 4. augusta 1863 v rámci vyvrcholenia osláv tisícročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, sa uskutočnilo v historickom centre Turca zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Podľa záznamov z kroník sa vtedy zišlo štyri až päťtisíc ľudí, čo bolo dovtedy najväčšie národné zhromaždenie na Slovensku. Prichádzali starí i mladí z celého Slovenska i z miest mimo jeho hraníc, prišli prihlásení členovia Matice slovenskej, ale aj veľký počet iného obecenstva – študenti, vysokoškoláci i stredoškoláci, kňazi, úradníci, remeselníci i roľníci.

V to ráno o siedmej hodine slúžil banskobystrický biskup Štefan Moyzes slávnostnú sv. omšu v rímskokatolíckom kostole. V kázni pripomenul dejiny Slovanov. Náboženské obrady sa konali aj v evanjelickom chráme. Vykonával ich superintendent Karol Kuzmány. Zhromaždenie otvoril predseda Dočasného výboru Matice slovenskej Ján Francisci, ktorý predniesol obsiahlu správu o činnosti Dočasného výboru od jeho ustanovenia. Potom odovzdal zhromaždeniu potvrdený originál stanov, vložený do skvostného obalu, ktorý podľa návrhu Jozefa Božetecha Klemensa vyšila Francisciho manželka.

Po prednesení Francisciho správy zhromaždenie zvolilo za prvého predsedu Moyzesa a za prvého podpredsedu Kuzmányho. Kuzmány pri jej zakladaní požadoval svornosť, jednotu, jednomyseľnosť a vzdelanosť. Obaja symbolizovali spoluprácu medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.

Mesto pripravilo pre všetkých prítomných bohatý kultúrny program. Vo všetkých hostincoch i v uliciach sa spievalo, rečnilo, oduševňovalo sa za národ, osvetu, vzdelanosť. V prvom matičnom výbore aktívne pracovali najvýznamnejší predstavitelia slovenského národa, ako boli Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Ján Francisci, Štefan Marko Daxner, Viliam Pauliny-Tóth, Adolf Dobriansky a iní. V roku 1864 rozhodnutím 2. valného zhromaždenia Matica slovenská prijala pre tlač všetkých matičných publikácií a dokumentov štúrovskú normu spisovnej slovenčiny a ako písmo latinku.

Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové v roku 1866 využili maďarskí predstavitelia oslabené pozície cisárskej moci. O rok neskôr došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu s následnou stupňujúcou sa maďarizáciou v Uhorsku. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie Matice slovenskej s nevôľou, až došlo po dvanástich rokoch činnosti v roku 1875 k jej násilnému zatvoreniu a zhabaniu majetku.

Jej činnosť bola obnovená až 1. januára 1919 po vzniku Československej republiky. Deň Matice slovenskej je zákonom Národnej rady SR z októbra 1993 pamätným dňom Slovenskej republiky.

Tento rok si pripomíname 159. výročie vzniku Matice slovenskej a pri tejto príležitosti sa 4. augusta uskutoční slávnostné zhromaždenie vo Zvolenskej Slatine.

Gešper: Matica slovenská bola vždy silná v regiónoch

Deň Matice slovenskej (MS) si vedenie a členovia ustanovizne pripomenú vo štvrtok vo Zvolenskej Slatine, ktorá je podľa predsedu Mariána Gešpera angažovanou a aktívnou matičnou obcou.

MS bola podľa neho vždy tradične silná v regiónoch. “V roku 1863 vtedajšia uhorská štátna moc nepovolila vznik miestnych odborov MS, takže ju založili 4. augusta 1863 v Martine bez nich. Od roku 1919 sa zakladajú po celom Slovensku a do dnešných dní funguje a vyvíja činnosť cez 500 miestnych odborov v rôznych regiónoch Slovenskej republiky. Autonómne, s podporou ústredia aj samosprávy, organizujú rôzne národno-osvetové, kultúrne, spoločenské, ale tiež odborné akcie. Posilňujú vzťah k slovenskej štátnosti, vlastenectvu, podporujú mládež v národných aktivitách, dôležitý je aj folklórny prvok,” povedal predseda MS.

Podotkol, že pamätným dňom je 4. august aj pre národné, politické a kultúrne súvislosti dejinného vývoja slovenského národa, keďže došlo k založeniu prvej celonárodnej ustanovizne. “Kultúrnej, vedeckej, vydavateľskej, spoločenskej, ktorá bola predznamenaním občianskej spoločnosti. MS od augusta 1863 spájala katolíkov, evanjelikov, iné vierovyznania, politické názory. Možno aj osobno-spoločenské idey, ktoré boli v rôznych prúdoch slovenského národa,” skonštatoval Gešper.

Pripomenul, že slávnostnú svätú omšu slúžil v Martine banskobystrický biskup Štefan Moyzes. “Po cirkevných obradoch sa konalo zakladajúce valné zhromaždenie MS. Moyzesa a Karola Kuzmányho vítal takmer päťtisícový dav Slovákov. Išlo o pomerne reprezentatívne zhromaždenie, ktoré je považované spolu s Memorandom národa slovenského za jedno z najväčších v 19. storočí,” dodal predseda MS.