Solidarita s hriešnikmi? Nemôžeme byť ľahostajnými voči nespravodlivosti, zotročovaniu, utláčaniu, vykorisťovaniu, egoizmu
Solidarita s hriešnikmi? Nemôžeme byť ľahostajnými voči nespravodlivosti, zotročovaniu, utláčaniu, vykorisťovaniu, egoizmu
„Voči zlu nenávisť, voči tomu, čo sa zla dopúšťa, láska“
Pravdivá je to reč, hodná všeobecného schválenia, že Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov, z ktorých prvý som ja (1 Tim 1, 15).
Aký postoj zaujal ku zlu, ku hriechu, no najmä ku hriešnikom, ku ktorým patrí každý jeden z nás? Svätý Pavol nás uisťuje, že Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. On i tu je naším vzorom.
Ako sa Ježiš choval ku hriešnikom?
Stačí spomenúť jeho postoj ku hriešnici v Šimonovom dome, k cudzoložnici, k Samaritánke, k Zachejovi. Medzi prvými učeníkmi, v skupine dvanástich, bol i mýtnik Matej a medzi ženami, čo ho nasledovali, bola i Mária z Magdaly, z ktorej, ako hovorí Evanjelium, „vyšlo sedem diablov“.
Ježiš kráčal proti prúdu. Zákon a farizeji odsudzovali, ba i kameňovali hriešnikov. Ježiš ich prišiel milovať a vyslobodiť. Nezáležalo mu na tom, že ho považovali za jedného z nich, že ho posudzovali, pretože jedáva s hriešnikmi. On sám zdôraznil, že neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov, že neprišiel kvôli zdravým, ale kvôli chorým.
Dnes slovo hriešnik sa nepáči, zdá sa akoby zastarane. Nuž nehovorme teda, že svet je plný hriešnikov, ale radšej, že je v ňom noho egoistov, štátnych, alebo kapitalistických vykorisťovateľov, otrokárov, odpaľovačov nepokoja a revolúcií s plnými ústami mieru, rozsievačov nespravodlivosti a nenávisti, podlosti a klamstva. A nikde nechýbajú skorumpovaní funkcionári, úplatkári a lenivci, prostitútky a pederasti (homosexualita), cudzoložníci a pornografický spisovatelia.
Ježiš prišiel i pre nich?
Áno, pre nich. Alebo lepšie pre nás. Lebo keď hovoríme, o hriešnikoch, nehovoríme o cudzích, ale o nás: o mne, o tebe, o všetkých. Nesmieme sa považovať za lepších od iných. My nemôžeme a ani nemáme súdiť, veď nepoznáme, čo sa odohráva v srdci druhého, nepoznáme milosti, ktoré prijal, okolnosti jeho života a čo by sme my dokázali na jeho mieste.
Svätý Pavol sa považuje za prvého z hriešnikov, pretože prenasledoval Cirkev Božiu. Nemôže na to zabudnúť. Ale jeho život je dôkazom, že Božie milosrdenstvo je pre nás všetkých, že nádej a spása sú otvorené všetkým.
Ak si nie sme vedomí tejto našej solidarity so všetkými ostatnými hriešnikmi, nie sme kresťanmi. Mohli by sme byť azda dobrými „farizejmi“, ale vieme, čo Ježiš hovoril o tých, čo sa považujú za „spravodlivých“ a odsudzujú hriešnikov.
Aký má byť teda náš postoj?
Voči zlu nenávisť, voči tomu, čo sa zla dopúšťa, láska. Nemôžeme byť ľahostajnými voči nespravodlivosti, zotročovaniu, utláčaniu, vykorisťovaniu, egoizmu atď. No čím viac nenávidíme zlo, tým viac by sme mali milovať milosrdnou láskou tých, čo sa zla dopúšťajú. Ježiš nám ostáva vzorom. On je zjavením Božej lásky. A vďaka moci tejto lásky ako mýtnici, tak i cudzoložnice našli silu zmeniť život a nasledovať ho. Iba láska priťahuje, premieňa a pohýna k novému životu.
Každý človek, v najtajnejších záhyboch svojho bytia, cíti úzkostlivú potrebu tejto lásky. Preto len v miere, v akej i my budeme zjavením Božej lásky v našom prostredí, budeme priťahovať, meniť srdcia, a pohýnať ich k novému životu. A to nielen láskou osobnou, ale i svedectvom kolektívnym. Veď Ježiš sa modlil k Otcovi, „aby všetci jedno boli“…. aby dosiahli dokonalej jednoty, aby (tak) svet poznal, že si ma Ty poslal“ (Jn 17, 21-23); a nám všetkým odkazoval, „po tom poznajú, že ste mojimi učeníkmi, keď sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 35).
Kiežby sme to naozaj dokázali, menej slovom, viac životom, menej krásnou teóriou, viac príkladnými skutkami, žijúc naplno každý prítomný okamih!
