Zomrel Luc Montagnier
Zomrel nositeľ Nobelovej ceny profesor Luc Montagnier (18. augusta 1932 – 8. februára 2022)
Vo veku 89 rokov zomrel francúzsky virológ, Luc Montagnier, ktorý spolu s Françoisom Barré-Sinoussim a Haraldom Zur Hausenom získal Nobelovú cenu za fyziológiu a medicínu za rok 2008. Cena sa týkala objavu vírusu ľudskej imunodeficiencie (HIV). Profesor Montagnier zomrel pokojne 8. februára 2022 v prítomnosti svojich detí.
Luc Montagnier pracoval ako výskumník na Pasteurovom inštitúte v Paríži a ako profesor na plný úväzok na Shanghai Jiao Tong University v Číne. Počas koronakrízy Montagnier propagoval teóriu, že SARS-CoV-2 bol úmyselne vytvorený a unikol z laboratória. K tejto teórii poskytol aj forenzný dôkaz. Spolupracoval s nami na jednom z podaní na Medzinárodný trestný súd v Haagu. Médiá bývalého hlavného prúdu a ich alternatívni odborníci ho kritizovali za to, že svoj štatút nositeľa Nobelovej ceny využil na „šírenie nebezpečných zdravotných informácií“. Narodil sa v malej obci Chabris, asi 160 km východne od Paríža. Od roku 1955 bol asistentom na parížskej univerzite, v roku 1960 nastúpil do Národného centra pre vedecký výskum (CNRS), absolvoval niekoľko študijných pobytov vo Veľkej Británii a po návrate založil oddelenie vírusovej onkológie na Pasteurovom ústave. V roku 1983 so svojimi dvoma spolupracovníkmi objavili vírus HIV, ktorý sa ukázal byť pôvodcom ochorenia AIDS a vytvorili sérologický test na túto chorobu. Roku 1986 objavili v západnej Afrike druhý, veľmi odlišný vírus, súvisiaci s AIDS. V rokoch 1991-1997 bol Montagnier riaditeľom novozaloženého oddelenia pre výskum AIDS v CNRS av rokoch 1997-2001 bol profesorom na New York University. Profesor Luc Montagnier bol ženatý s Dorotheou Ackermanovou.V roku 2009 bol vyznamenaný Rádom čestnej légie, Rádom za zásluhy, bol zvolený za člena Národnej lekárskej akadémie a Francúzskej akadémie vied.
Ceny profesora Luca Montagniera: Luc Montagnier
(Strieborná medaila Národního centra vedeckého výzkumu (1973), Laskerova-DeBakeyova cena za klinický medicínský výzkum (1986), Scheeleova cena (1986), Körberova európská vedecká cena (1986), Cena princeznej z Astúrie za technický a vedecký výskum 2000, Ocenenie za klinický lekársky výskum Lasker-DeBakey 1986, Medzinárodná cena Gairdner Foundation 1987, cena Louisa-Jeanteta za medicínu 1988, Japonská 1988, Cena Alberta Laskera za základný lekársky výskum, čestný doktor Univerzity svätého Jozefa 2011, Čestný doktor Univerzity v Bologni 1989, čestný doktor Bar-Ilan University 2011, Čestný doktor Univerzity v Liège, Solúne, Montreale, Aténach, Bukurešti a iné)
Česť jeho pamiatke! Zapíše sa do dejín ako slobodný, čestný a nebojácny vedec a človek s veľkým Č. Bol v oblasti vedy rovnako fenomenálny, ako Petra Vlhová v druhom kole slalomu.
akw.sk
