Anton Čulen
2517
Nedajte si Slovensko! Nedovoľte, aby vám politická korektnosť, pseudotolerancia a multikulturalizmus prerástli cez hlavu, hovorí známy kritik islamu Bill Warner. Dalajláma je slabý. Nemôžem ho vnímať …Viac
Nedajte si Slovensko! Nedovoľte, aby vám politická korektnosť, pseudotolerancia a multikulturalizmus prerástli cez hlavu, hovorí známy kritik islamu Bill Warner.

Dalajláma je slabý. Nemôžem ho vnímať ako lídra, lebo nie je statočný. Rovnako ako pápež si nepripúšťa realitu. Ak by tak urobil, asi by sa zbláznil. Zistil by totiž, že kresťanský svet začal ideologickú vojnu prehrávať. A to na celej čiare, hovorí pre PL kontroverzný zakladateľ Centra pre štúdium politického islamu Bill Warner.

Nedajte si Slovensko! Nedovoľte, aby vám politická korektnosť, pseudotolerancia a multikulturalizmus prerástli cez hlavu, hovorí známy kritik islamu Bill Warner

Foto: Jan Rychetský

Ľudia vás označujú za islamofóba, a preto vás niekedy odsudzujú. Čo vy na to?

Fób evokuje, že ste blázon. Ale v Koráne sa píše, že ak nebudem ticho, môžem byť sťatý, nemám sa teda báť? Je to fóbia alebo strach, že ma desí doktrína džihádu a slepých nasledovateľov učenia proroka Mohameda? Kamarát, ktorý slúžil v armáde, mi raz povedal: Strach je dobrý, raz ti môže zachrániť život… Povedal by som teda, že som koránofób. Alebo sunnofób.

Venujete sa politickému islamu. Čo si pod týmto pojmom máme v zásade predstaviť?

Politickým islamom nazývam tú časť islamu, ktorá sa zaoberá neveriacimi, teda káfirmi. Islam ako náboženstvo ma vôbec nezaujíma. Je zaujímavé, že tá časť politickej doktríny, ktorá hovorí o neveriacich, je väčšia než tá, ktorá je venovaná náboženstvu.

Prečo vás zaujíma práve islam? Je to také neobyčajné, že 51 percent islamskej doktríny rieši vzťahy s nemoslimami, teda káfirmi?

Na islame ma zaujíma politika, nie náboženstvo. Nečakám moslimské nebo ani sa nebojím moslimského pekla. Štúdium islamskej doktríny je dosť výnimočné a pomerne jedinečné. Islam je sui generis, jediný svojho druhu. Nie je s ničím analogický. Čo sa možno na povrchu javí ako podobné, sa pod ním ukáže byť veľmi odlišné.

Prečo je podľa vás nebezpečný?

Začneme životom proroka Mohameda. Ten v Mekke dlhé roky hlásal náboženstvo – islam – a presvedčil 150 Arabov, aby sa stali moslimami. Po nátlaku obyvateľov odišiel do Mediny, kde sa z neho stal politik a džihádista. Keď zomrel, všetci Arabi na Blízkom východe boli moslimami.

Koľko percent textu nám môže reálne naháňať strach?

Ľudia sa často snažia spoznať islam prostredníctvom Koránu, ten však tvorí len 14 percent islamskej doktríny a nie je jednoduché ho pochopiť. Kľúčovú úlohu pre pochopenie islamu hrá prorok Mohamed. O Mohamedovi sa môžeme dočítať v jeho životopise – síre – a v textoch o jeho tradíciách v hadísoch. V ranom Koráne, napísanom v Mekke, sa o džiháde nehovorí prakticky vôbec. V neskoršom Koráne, už z Mediny, pokiaľ ma pamäť neklame, je až 20 percent textu venovaného džihádu. Džihádom sa zaoberá celkovo až 31 percent textu celej tejto trilógie.

Dá sa teda islam, náboženstvo rozdeliť na vieru, ktorá podľa vás nebezpečnou nie je – a politický systém, ktorý, naopak, takým je? Nie je to jeden celok?

Samozrejme, že je, ale tento celok má dvojitý charakter, istú formu dualizmu. Je to jedna jednotka, ktorá má dve tváre. Dve rozdielne podoby, ktoré sa však dajú ľahko rozpoznať. Dva spôsoby prejavu a výkladu. Jeden je neškodný, no druhý ovládol spoločnosť, do ktorej sa prisťahoval.

Nedá sa teda islam ako náboženstvo zlúčiť s islamizmom, teda tým politickým systémom?

Rozdelíme si to takto. V niektorých mestách vychádzajú moslimovia do ulíc, aby sa pomodlili. Modlitba je náboženstvo. Obsadenie ulice je však politika. V jednom čine teda máme náboženskú i politickú zložku. Obsadenie ulice by sme však nemali ospravedlňovať tým, že sa na nej niekto modlí. Ak im to zakážeme, obmedzíme politický akt, nie náboženskú slobodu.

Neprináša smrť až človek, fanatik, džihádista?

Všetci moslimovia súhlasia s tým, že niet iného boha ako Alaha a že Mohamed je jeho prorokom. Korán nám v 91 veršoch hovorí, že každý moslim má čo najvernejšie napodobňovať život Mohameda.

Mohamed bol duchovný človek a zároveň džihádista. Islam je náboženstvo mieru a politika džihádu. Mal by nás zaujímať už len preto, lebo jednou z kľúčových vecí je káfir, teda neveriaci. Teda ja i vy.

Je džihád len násilný, teda vojna proti káfirom, proti neveriacim?

Veľmi dobrý postreh. Existujú štyri formy džihádu. Džihád vedený mečom, to je to, čo vidíte večer v správach, ale to je najmenej nebezpečná forma. Potom je tu džihád peňazí, forma vplyvu – financie ako zbraň. Zostáva džihád písmom a jazykom, teda presviedčanie. Nie všetky formy džihádu sa zdajú na prvý pohľad nebezpečné. Väčšinou sa zaujímame o ten prvý spôsob, ale tie ostatné sú v konečnom dôsledku oveľa nebezpečnejšie. Ide im totiž o zmenu toho, na čom je založená spoločnosť, prípadne vláda krajiny, do ktorej šíritelia prišli.

Majú obyčajní moslimovia na výber, či sa vydajú cestou náboženskou, praktikovania viery v pokoji, alebo cestou džihádu?

Moslimovia majú na výber z viacerých možností. Môžu si zvoliť pokojný a slušný život alebo ten politický, ktorého zmyslom je presviedčanie a vojna. Ako švédske stoly. Vyberte si, na čo máte práve chuť.

Žijú všetci podľa práva šaría?

Čím viac islamu moslim praktizuje, tým je lepším moslimom, ale samozrejme, že nie všetci tak žijú. Mali by nás preto znepokojovať hlavne tí, ktorí tak robia. Šaría potláča akékoľvek kritické myslenie a zakazuje slobodu prejavu alebo vierovyznania.

Nájdeme šaríu aj dnes v západnom civilizačnom systéme?

Formálne nie, ale pokiaľ mám hovoriť za USA, tak neformálne tam už súčasťou spoločnosti istý čas je. Moslimovia majú viaceré špeciálne výnimky. Pozrime sa aj na Veľkú Britániu. Kým tam prišli moslimovia, mal jeden muž vždy len jednu ženu. Keď sa tam prisťahuje moslim dnes, pokiaľ tomu dobre rozumiem, majú všetky jeho manželky napríklad nárok na sociálne dávky. Šaría obsahuje veľa vecí, ktoré sú v rozpore so základnými európskymi princípmi. A zavádza sa evidentne spôsobmi, ktorým úplne nerozumieme.

Sám hovoríte, že ten celý systém je dvojaký, má svoj mierny i svoj totalitný prejav. Myslíte si teda, že sa šaría snaží pozvoľna dostávať do západných civilizačných štruktúr – a meniť ich na svoj obraz?

Stručne? Áno. Hovorím tomu plíživá šaría. Zavádza sa krok za krokom.

Aké je skutočné postavenie žien v tých textoch? Vo vzťahu k mužom? V rámci (ne)rovnosti? Niečo iné je interpretácia a niečo iné zasa konkrétne texty, keď ide o tento vzťah muž – žena.

Ak ide o vzťah k ženám, prístup v textoch je opäť dvojaký. V jednom hadíse sa podľa Mohameda hovorí, že „nevztiahneš ruku na svojich poddaných“, čo znamená „nebi ženu“. Ale zasa v inom hadíse sa píše, že „nikdy sa muža nepýtaj, prečo bije svoju ženu“. V Koráne sú dokonca verše, ktoré hovoria o bití žien, a v textoch o šaríi sú opisy toho, ako biť ženu v súlade s týmto právom. Čo je teda správne? A ako sa teda máte správať? Je to ako so studenou a teplou vodou. Ktorú chcete?

Ako vysvetlíte tú samotnú dvojakosť, ktorá je zakódovaná už do základov textu? Prečo to tak je?

S týmto systémom je to neoddeliteľne späté. Keďže Mohamed je Alahov prorok a jeho život, ktorý je príkladom pre každého moslima, mal dve oddelené fázy, je dvojakosť tejto doktríne akoby vlastná.

Čo je podľa vás cieľom islamu všeobecne?

Aby sa celý svet modlil k Alahovi.

Koľko percent moslimov je džihádistov? Teda tých, ktorí sa snažia presadiť niečo násilné, čo s Koránom z Mekky nemá nič spoločné?

Závisí od toho, aký typ džihádu máte na mysli. Pozrime sa napríklad na džihádistický čin, ktorý na prvý pohľad vyzerá mierumilovne. Krv sa pri ňom neprelieva. V USA prebehli prezidentské voľby a ukázalo sa, že moslimovia vložili veľa peňazí, až nejakých 20 miliónov dolárov, do kampane Hillary Clintonovej. Je to teda džihádistický čin. Niekto sa totiž snažil ovplyvniť voľby. Je to nebezpečné v tom zmysle, že bude preliata niečia krv? Nie. Ale je to nebezpečné, pretože prišlo ku kupovaniu politického vplyvu na možnú prezidentku USA. Je to krásny príklad, ako môže vyzerať hrozba toho najhoršieho zo strany moslimských bratstiev aj bez násilia.

V čom vidíte hlavný rozpor so západnými slobodami a právom? Skutočne sú tie dva systémy nekompatibilné? Nemôžu teda byť spolu v nejakom pokojnom, miernom a inšpiratívnom spolužití?

Preskúmajme hlavný rozumový a etický princíp toho, čomu hovoríme západná civilizácia. Jeho základom je z pohľadu rozumového kritické myslenie. Argumentácia na základe dôkazov, vedecký postup. Ak sa na to pozrieme z etickej stránky, platí zlaté pravidlo „správaj sa ku mne tak, ako by som chcel ja“ – a to isté platí opačne. Tieto princípy však v islame neexistujú. Kritické myslenie je zakázané, pretože nie sú povolené žiadne myšlienky, ktoré prekračujú doktrínu vyloženú v Koráne a v Mohamedovej sunne. Etické princípy islamu sú dvojaké. V islame žiadne zlaté pravidlo nie je. To, ako sa moslim k niekomu správa, závisí od toho, či ten druhý je tiež moslim. Dokážu teda takéto dva svety spoločne existovať? Môže autoritatívnosť koexistovať s vedeckým prístupom? Nemyslím si.

Dá sa islam zreformovať?

Ako by sa asi reformovalo niečo, čo je perfektné, univerzálne a večné?

To ale tvrdí len prorok Mohamed. Nemôžu to ľudia zmeniť?

Neviem. Ako zmeníte niečí život? Mohamed má byť dokonalý vzor. Žil príkladným moslimským životom. Ako sa to dá zmeniť? Odmietnutím Mohameda? To je jasné odpadlíctvo od viery a to sa trestá smrťou.

Chýba v tom systéme úplne kritické myslenie?

Samozrejme, že tam nejaké je, pretože žiadny moslim nepraktikuje islam úplne kompletne. Hlavný princíp však spočíva v tom, že nemôžete myšlienkovo ísť za hranice toho, čo je v Koráne a v sunne. Nemáte dovolené odporovať.

Rodiny, ktoré sem do Európy prichádzajú, sa podľa vás prispôsobujú, resp. praktikujú miernejšie alebo výraznejšie právne aspekty šaríe ako ich systému?

Čo robia moslimovia po príchode do Európy, je ich vec. Niektorí od viery odpadnú. Stanú sa ateistami alebo kresťanmi. Neviem, prečo sa tak rozhodnú, ale viem, že tu majú viac na výber než v Saudskej Arábii alebo v Sýrii. Vzhľadom na to, že ich sem chodí stále viac, by sme sa mali pýtať ich samých.

Aký je podľa doktríny právny vzťah medzi moslimom a káfirom?

Židovské právo nemá žiadne pravidlá okolo nežidov, moslimské, naopak, množs…
Caesar
Islam je dielo Satana!