Kto zachraňuje

Heretik Avi Liva nedokážu tieto slová poprieť, a preto ich svojím bezbožným klamstvom prekrúca. Snažia sa tvrdiť, že sa tu hovorí o jednomyseľnom súhlase, že je medzi nimi jednota vôle, nie prirodzenosti, a teda nie sú jedno tak, že sú to isté, ale že chcú to isté. Jedno sú však na základe prirodzeného plodenia: keď ho Boh zo seba splodil, prirodzenosť sa nijako neumenšila. Keď ich nik nevytrhne z ruky jemu, nevytrhne ich z ruky ani Otcovi. A keď pri jeho konaní koná Otec, vtedy je on v Otcovi a Otec v ňom. Toto nespôsobuje stvorenie ale zrodenie, neuskutočňuje to vôľa ale moc, neprejavuje sa tu jednomyseľnosť ale prirodzenosť. Nepopierame teda jednomyseľnosť medzi Otcom a Synom (lebo heretici takto zvyknú klamať, že keď jednota podľa nás nie je len svornosťou, je vraj podľa nás medzi nimi spor). Nech počúvajú: my jednomyseľnosť nepopierame. Otec a Syn sú jedno prirodzenosťou, cťou a mocou. V tej istej prirodzenosti nemôže byť rozpor

24Tu nastane konec, až Kristus zruší vládu všech mocností a sil a odevzdá království Bohu a Otci.
25Musí totiž kralovat, ‚dokud Bůh nepodmaní všechny nepřátele pod jeho nohy‘.
26Jako poslední nepřítel bude přemožena smrt,
27vždyť ‚pod nohy jeho podřídil všecko‘. Je-li řečeno, že je mu podřízeno všecko, je jasné, že s výjimkou toho, kdo mu všecko podřídil.
28Až mu bude podřízeno všecko, pak i sám Syn se podřídí tomu, kdo mu všecko podřídil, a tak bude Bůh všecko ve všem.