Judáš: "Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv!"
536. Ako som sa vyššie zmienila, Judáš stratil božskú milosť v tej chvíli, keď dokonal svoju zradu, keď sa pri zradnom bozku dotknul nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Podľa tajných súdov Najvyššieho, hoci bol Judáš teraz ponechaný svojmu vlastnému rozumu, božská spravodlivosť a nestrannosť , zakorenená v prirodzenom rozume, dopustila, aby v jeho mysli povstali tie úvahy a boli ešte doplnené mnohými vnuknutiami Lucifera, ktorý ho ovládol. Judáš síce usudzoval správne o týchto veciach, ale to diabol vyvolával v ňom tieto pravdy a pridal k nim aj mnohé iné, falošné a zavádzajúce myšlienky, ale nie preto, aby z nich vyvodil spasiteľnú nádej a liek, ale aby ho presvedčil, že už nie je možné napraviť tú škodu a priviedol ho k zúfalstvu, ku ktorému Judáš nakoniec privolil. Lucifer v ňom vyvolal veľkú ľútosť nad jeho zlým skutkom, ovšem nie pre dobrý účel, ani sa tá ľútosť nezakladala na tom, že urazil božskú Pravdu, ale na tom, že teraz bude pred ľuďmi v potupe a že jeho Majster ho potrestá, lebo poznal Jeho zázračnú moc a vedel, že Mu nik na svete neunikne. Všade a vždy bude proti nemu krv Spravodlivého volať o pomstu. Naplnený takými a inými myšlienkami, ktoré mu diabol našepkával, upadol do veľkého zmätku, zatemnelosti a zúrivému hnevu proti sebe samému. Utiekol od ľudí a pokúsil sa vrhnúť dole z najvyššej strechy kňazského domu, ale nemohol to uskutočniť. Ako dravá šelma, zúrivo hrýzol svoje ramená a ruky, tĺkol sa do hlavy, trhal si vlasy, utekal preč s hrozným preklínaním a zlorečil sám sebe, ako najnešťastnejšiemu a najbiednejšiemu zo všetkých ľudí.
537. Keď Lucifer videl, že Judáš je tak bez seba, vnukol mu myšlienku, aby vyhľadal kňazov, vrátil im peniaze a vyznal sa z hriechu. Judáš ihneď rýchle išiel tak urobiť a zvolal silným hlasom: "Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv!" (Mt 27, 4). Oni mu však tvrdo odpovedali, že to mal vedieť skôr. Diabol ponúkal Judáša k tomu skutku s úmyslom, že zabráni usmrteniu Krista, ak to bude možné z príčin, ktoré už boli a ešte budú uvedené (v č. 1180). Toto odmietnutie kňazov, také plné bezbožnej krutosti, odňalo Judášovi všetku nádej a presvedčil sa, že už nie je možné odvrátiť smrť od jeho Majstra. Aj diabol myslel to isté, hoci neskôr sa o to ešte pokúsil cez osobu Piláta. Pretože však Judáš mu už nemohol nijako poslúžiť, preto rozmnožil jeho úzkosti a zúfalstvo a presvedčoval ho, že ak chce ujsť pred väčšími trestami, musí urobiť koniec svojmu životu. Judáš podľahol tomuto hroznému pokušeniu, vybehol z mesta a obesil sa na suchom figovom strome Mt 27, 5). Tak ten, kto bol vrahom svojho Stvoriteľa, stal sa vrahom tiež seba samého. To sa stalo v piatok o dvanástej hodine, tri hodiny pred smrť ou nášho Spasiteľa. Nepatrilo by sa, aby dokončenie nášho vykúpenia stalo sa časove príliš blízke s ohavným koncom zradného učeníka, ktorý svojho Majstra tak veľmi nenávidel.
538. Diabli ihneď popadli Judášovu dušu a priviedli ju do pekla. Keď visel na strome, pukol mu život a vyšli z neho všetky vnútornosti (Sk 1, 18). Všetci, ktorí videli tento hrozný trest neverného a zlomyseľného učeníka za jeho zradu, boli naplnení úžasom a hrôzou. Telo viselo na strome po tri dni vystavené zrakom verejnosti. Židia sa v tom čase pokúšali sňať ho zo stromu a tajne pochovať , lebo pohľad na neho spôsoboval veľkú hanbu farizejom a kňazom, ktorí nemohli poprieť také svedectvo jeho zloby. Ale všetky pokusy odpútať Judášovo telo od stromu a odvliecť ho boli márne, telo ostalo v takom stave po tri dni; až po uplynutí troch dní, podľa dopustenia božskej spravodlivosti, diabli sami strhli jeho telo zo stromu a priniesli ho k jeho duši, aby spolu s ňou trpelo večný trest v najhlbšej pekelnej priepasti. Pretože to, čo som mohla poznať o bolestiach a trestoch Judášových si zaslúži pozornosť budiacu hrôzu, podľa príkazu, ktorý som dostala, zdelím, čo mi o tom bolo zjavené. Medzi temnými priepasťami pekelných žalárov bola jedna veľmi veľká priepasť , zariadená pre oveľa hroznejšie muky, než ostatné, a tá bola doteraz prázdna. Diabli do nej nemohli uvrhnúť žiadnu dušu, hoci už od dôb Kainových ich mnohokrát pobádala ich ukrutnosť , aby sa o to pokúsili. Celé peklo žaslo nad nezdarom tých pokusov, lebo nevedeli, aké tajomstvo sa v tom skrýva. Až keď prišla duša Judáša, tú sa im tam hneď podarilo uvrhnúť a pochovať v tomto väzení, v ktorom doteraz nebol žiaden zatratenec. Tajomstvo tejto priepasti bolo, že tie väčšie muky a pálčivejšie pekelné plamene boli od stvorenia sveta určené pre tých, ktorí po prijatí krstu sami zavinia svoje zatratenie zanedbávaním svätých sviatostí, že nedbajú na učenie a nevenujú pozornosť umučeniu a smrti nášho Spasiteľa a nedbajú o príhovor Jeho najsvätejšej Matky. Pretože Judáš bol prvý, ktorý sa tak neobyčajne podieľal na týchto milostiach, ale tak hrozne ich zneužil, preto bol prvý, ktorý bol uvrhnutý do toho miesta muk, pripraveného pre neho a tých, ktorí sa mu podobajú a ho nasledujú.
539. Bolo mi nariadené, aby som toto tajomstvo popísala podrobnejšie, ako strašnú výstrahu pre všetkých kresťanov, ale najmä pre kňazov, hodnostárov a rehoľníkov, ktorí sa často stýkajú s Telom a Krvou Krista Pána a ktorí pre svoj úrad a stav sú jeho najbližšími priateľmi. Aby som sa vyhla pokarhaniu, rada by som našla slová a výrazy, ktoré by boli dosť silné, aby urobili mocný dojem na našu bezcitnú zatvrdilosť , aby sme si z toho všetci vzali spasiteľnú výstrahu a naplnila nás bázeň pred trestami, aké očakávajú všetkých zlých kresť anov, každého podľa jeho životného postavenia. Diabli mučia Judáša s nevýslovnou ukrutnosťou, pretože nechcel upustiť od zrady svojho Majstra, ktorého umučením a smrťou boli premožení a zbavení vlády nad svetom. Svoj veľký hnev, ktorý ich zachvátil proti Spasiteľovi a Jeho presvätej Matke, ochladzujú, nakoľko im je to dovolené, na všetkých, ktorí napodobňujú zradného učeníka a nasledujú ho v tom, že pohŕdajú zákonom evanjelia, svätými sviatosťami a ovocím vykúpenia. Tým ovšem diabli vykonávajú spravodlivý trest na tých údoch mystického Tela Kristovho, ktorí roztrhli spojenie so svojou hlavou Kristom a svojvoľne sa od Neho odlúčili a vydali sa prekliatej nenávisti a neskrotiteľnej zlosti svojich nepriateľov. Ako nástroje božskej spravodlivosti trestajú vykúpených za ich nevďačnosť voči svojmu Vykupiteľovi. Dietky Cirkvi svätej by mali dobre uvážiť túto pravdu, lebo tá iste pohne ich srdciami a prinúti ich, aby sa snažili uniknúť takému hroznému osudu.
540. Po celý čas mučenia Krista Pána pohyboval sa Lucifer so svojimi diablami okolo, skúmali dychtivo okolnosti každej udalosti, aby zistili, či Kristus Pán je skutočne Mesiášom a Vykupiteľom sveta. Na jednej strane Kristove zázraky zdali sa, že dokazujú pravdivosť jeho domnienky, ale naproti tomu často ukazovali na opak toho jednanie a bolesti, ktoré znášal, v čom sa tak veľmi podobal na ostatných ľudí so slabou ľudskou prirodzenosť ou. Najsilnejším dôvodom pre potvrdenie Luciferovho podozrenia bola Vykupiteľova moc, ktorú pocítil, keď povedal: "Ja som to", čo jeho i všetkých jeho pomocníkov zrazilo k zemi a zbavilo všetkej sily; a to sa stalo krátko potom, čo mu bolo dovolené výjsť z pekla, kam boli diabli zvrhnutí z večeradla. Ovšem vtedy ich od Poslednej večere vyhnala Mária, ale Lucifer i jeho pomocníci tušili, že Jej moc má spojenie s mocou Ježišovou a museli pripustiť, že táto moc Matky i Syna je niečo úplne nové, čo doteraz nezažili. Keď mu bolo v záhrade dovolené opäť vstať , radil sa s ostatnými a vyslovil názor, že to nemôže byť iba ľudská moc, ale nepochybne Toho, kto je Bohom a zároveň človekom. "Ak zomrie, ako sme to vyplánovali, uskutoční tým vykúpenie ľudstva a urobí zadosť spravodlivosti Božej; potom naša vláda prestane a všetky naše plány budú zmarené. Urobili sme chybu, že sme hľadali Jeho smrť . Keď už nemôžeme zabrániť Jeho smrti, skúsme teda, ako ďaleko pôjde Jeho trpezlivosť ; podnecujme Jeho nepriateľov, aby Ho týrali s najväčšou bezbožnou ukrutnosťou. Popudzujme ich zúrivý hnev proti Nemu; vnuknime im, aby Jeho Osobu zahrnuli novými urážkami, potupou, ponižovaním a mukami; dožeňme ich, aby si na Ňom vyliali všetku svoju zlosť, aby vyčerpali Jeho trpezlivosť a pritom bedlivo pozorujme výsledok." Diabli sa snažili tieto návrhy uskutočniť , ale poznali, že následkom skrytých tajomstiev, o ktorých bola zmienka vyššie a bude ešte aj neskoršie (v č. 579, 627, 631), všetky ich plány sa nevydarili. Kedykoľvek popudzovali katanov, aby Pána mučili nejakým spôsobom, ktorý sa pre Jeho kráľovskú a božskú Osobu neslušal, Pán nedovolil, aby také hanobenie išlo ďalej, než sa slušalo, hoci vo všetkom ostatnom im ponechal úplnú voľnosť .
541. Veľká vládkyňa neba, Mária, taktiež kládla prekážky a brzdila nestydatosť Luciferovej zlomyseľnosti, lebo dobre poznala všetky zámery pekelného draka. Niekedy ako Kráľovná použila svoju veľkú moc, ktorou zabránila, aby niektoré pokyny neboli katom dané, inokedy zase svojimi modlitbami zabránila, že ich nemohli previesť , alebo poslala svojich svätých anjelov, aby zmiatli a odohnali tyranov od Jej Syna. Tie muky, o ktorých vo svojej veľkej múdrosti vedela, že ich Jej Syn chce podstúpiť , pripustila, plniac vo všetkom vôľu Božiu. Vedela, že ich Jej Syn chce podstúpiť, pripustila, plniac vo všetkom vôľu Božiu. Vedela všetko o nešťastnej smrti Judáša, o jeho mukách a mieste jeho uväznenia v pekle; poznala jeho ohnivé lôžko, na ktorom má ležať po celú večnosť ako majster všetkých pokrytcov a vodca všetkých, ktorí zapierajú nášho Vykupiteľa Ježiša Krista, ako v mysli tak v skutkoch, ktorí, podľa proroka Jeremiáša (17, 3), opustili prameň vody živej, t.j. Krista, ktorých mená sú zapísané a zapečatené na zemi, ďaleko od neba, v ktorom sú zapísané mená predurčených. Toto všetko Matka milosrdenstva vedela a horko plakala nad osudom nešťastného apoštola a prosila za blaho ľudí, aby boli chránení od takej veľkej zaslepenosti a hroznej záhuby. Vo všetkom sa však zrovnávala so spravodlivými, tajnými ustanoveniami božskej Prozreteľnosti.
Poučenie, ktoré mi dala Kráľovná neba, Mária.
542. Dcéra moja, žasneš, a to nie bez príčiny, nad tým, čo si sa dozvedela a čo si napísala o nešťastnom osude Judáša a o páde apoštolov, ktorí boli žiakmi školy Kristovej, chovaní na Jeho prsiach, sýtení Jeho učením, príkladom Jeho života a Jeho zázrakmi, ktorí sa tešili z milého a nežného obcovania s Ním a mnohých iných dobrodení, ktoré dostali na môj príhovor. Ale vpravde ti hovorím, keby všetky dietky Cirkvi svätej pozorne uvažovali o tomto príklade, našli by v tom spasiteľné napomenutia pre tento pozemský život a upozornenie na nebezpečenstvá, ktoré ich obklopujú aj pri tých mnohých milostiach a požehnaniach, ktoré stále dostávajú z rúk Pána. Nemôžu tak všetci vidieť Pána telesným zrakom ako apoštoli a obcovať s Ním ako so živým obrazom všetkej svätosti. Apoštoli dostali aj odo mňa mnoho osobných poučení a boli očitými svedkami môjho bezúhonného a svätého jednania; obdržali veľké dôkazy mojej dobrotivosti a lásky, pochádzajúcej priamo od Boha a tečúcej cez mňa do nich, a keď oni, práve vtedy, keď dostávali také milosti, a to v samotnej prítomnosti svojho Boha a Spasiteľa, všetci zabudli na všetko a na všetku povinnosť spolupôsobiť s nimi, kto teda by bol taký smelý a nebál by sa v tomto živote nebezpečenstva večnej záhuby, i keby bol obdržal od Všemohúceho neviem koľko milostí? Oni boli apoštoli, vyvolení svojím božským Majstrom, pravým Bohom, a predsa jeden z nich klesol hlbšie než ktokoľvek iný z ľudského pokolenia; a ostatní ochabli vo viere, ktorá je základom všetkých cností. Avšak všetko toto sa dialo podľa spravodlivých ustanovení Najvyššieho. Prečo sa teda neboja tí, ktorí nie sú apoštoli, nepracovali toľko v Kristovej škole a nezaslúžili si tak môj príhovor?
543. Čo sa týka Judášovho zatratenia jeho spravodlivého trestu, o tom si napísala dosť, aby sa z toho dalo poznať, k akým koncom môže človek dospieť, ak povolí neprávostiam a diablovi a nechce počuť a nasledovať hlas milosti. Okrem toho ja ti hovorím, že nielen muky zradného učeníka Judáša, ale aj tých mnohých iných kresťanov, ktorí si sami pripravujú zatratenie a budú poslaní do toho istého miesta trestov, ktoré bolo pre nich aj pre Judáša pripravené od počiatku sveta, sú väčšie, než trápenie mnohých diablov. Lebo môj najsvätejší Syn nezomrel za anjelov, ale za ľudí; ani ovocie a výsledky vykúpenia neboli určené pre diablov, ale výhradne k ľubovoľnému používaniu dietkami Cirkvi skrz sväté sviatosti. Pohŕdanie týmito nesmiernymi milosť ami nie je v skutočnosti hriech diablov, ale kresťanov; a preto musia očakávať zvláštny a primeraný trest za toto pohŕdanie. Chyba, že Lucifer a jeho diabli nepoznali Krista ako pravého Boha, je príčinou najväčšieho trápenia, ktoré musia znášať cez celú večnosť. Preto v dôsledku tejto chyby sú plní nenávistí k tým, ktorí boli vykúpení, najmä ku kresťanom, pretože tí majú najväčší prospech z vykúpenia krvou Baránka. Preto sa diabli natoľko snažia pôsobiť na kresťanov, aby na tieto milosti zabúdali a zneužívali ich, aby sa potom v pekle mohli s tým väčšou besnosťou vypomstiť na zlých kresťanoch. Keby nebolo nestranného ustanovenia božskej Spravodlivosti, ktoré určuje muky podľa veľkosti previnenia, diabli by sa na nich pomstili ešte ukrutnejšie. Ale dobrota Pána sa vzť ahuje aj na toto miesto a obmedzuje diabolskú zlobu svojou nekonečnou mocou a múdrosťou.
544. Prajem si, moja drahá, aby si podľa pádu jedenástich apoštolov poznala krehkosť ľudskej
prirodzenosti, ktorá aj pri takých veľkých milostiach a požehnaniach, aké dostávali od Pána, tak ľahko upadá do návyku hrubej nedbalosti a nevďačnosti, akú prejavili apoštoli útekom od svojho nebeského Majstra, ktorého opustili v duchu pochybností. Ľudia sa vydávajú tomuto nebezpečenstvu v dôsledku svojich pozemských a zmyselných náklonností, ktoré majú ako následok minulých hriechov a návykov, ktoré si utvorili pozemským, telesným a zmyselným životom, prázdnym, bez všetkého duchovného. V dôsledku toho si žiadajú a milujú milosti a dobrodenia Božie iba telesným spôsobom. Akonáhle v nich nenachádzajú také útechy, obracajú sa k zmyselným útechám, sú nimi unesení a strácajú správny pojem o duchovnom živote, pretože naň pozerajú a oceňujú ho iba podľa nízkeho meradla zmyselnosti. Preto apoštoli, hoci ich môj najsvätejší Syn tak vysoko omilostil, dopustili sa takej hrubej nerozvážnosti a hriechu, pretože zázraky, učenie a príklady pôsobili iba na ich city; hoci boli povznesení k spravodlivosti a dokonalosti, pripúšťali, aby na nich účinkovali iba zvonka a preto boli teraz rozrušení pokušením a povolili mu. Jednali ako ľudia, ktorí si dávali málo práce, aby vnikli do tajomstva a do ducha toho, čo videli a počuli v škole svojho Majstra. Týmto príkladom, dcéra moja, a mojím poučovaním, mala by si byť už dobre vycvičená, aby si mohla byť mojou duchovnou učeníčkou a nie pozemskou, aby si vedela pohŕdať iba povrchnosťou aj pri milostiach, ktoré ti udeľuje Pán alebo ja. Keď ich obdržíš, neprilipni iba k tomu, čo je na nich hmotné a zmyselné, ale povznes sa v duchu k tomu, čo je na nich vznešené a duchovné; k tomu, čo sa dá vidieť vnútornými a duchovnými zmyslami a nie zvieracími (1 Kor 2, 14). Keď už len to, čo je iba zmyslové, môže prekážať duchovnému životu, o čo viac to platí o živote, ktorý je úplne pozemský, zvierací a telesný? Teda si iba prajem, aby si zabudla a vymazala zo svojej pamäti všetky obrazy a spomienky na tvory, aby si sa stala spôsobilou prijímať moje spasiteľné naučenia a schopná napodobňovať ma.
Mysticke mesto Bozie Mystické město Boží, svazek III. Probodení. Životopis Panny a Matky Boží Marie. Napsala dle vnuknutí představená kláštera Neposkvrněného Početí, řádu sv. Františka Sefafického v městě Agredě ve Španělsku. Imprimatur k 1.anglickému vydání je z r.1912.
www.uloz.to/xcpS1eJ/mysticke-mesto-…
