List biskupa Jozefa Stricklanda veriacim diecézy Tyler: Boh nechce a nemôže žehnať hriech
List biskupa Jozefa Stricklanda veriacim diecézy Tyler: Boh nechce a nemôže žehnať hriech
„Nemôžeme ctiť Boha, ktorý je pravdou, tým, že sa budeme pokúšať ponúkať požehnania, ktoré sú v rozpore s Jeho pravdou“.
List biskupa Jozefa Stricklanda veriacim diecézy Tyler (USA) z 28. septembra 2023
Drahí synovia a dcéry v Kristovi, dnes vám píšem, aby som sa hlbšie ponoril do štvrtej základnej pravdy, o ktorej som hovoril vo svojom prvom pastoračnom liste z 22. augusta 2023 a žiadam vás, aby ste sa hlbšie zamysleli nad touto dôležitou pravdou našej viery: „Každá ľudská osoba je stvorená na Boží obraz a podobu; muž alebo žena, a všetkým ľuďom treba pomáhať, aby objavili svoju pravú identitu Božích detí a neboli vystavení zvráteným pokusom odmieta svoju ich nemeniteľnú biologickú a Bohom danú identitu.“
Skutočnosť, že ľudské spoločenstvo stráca túto niť pravdy, je jedným z najviac prekvapivých a najničivejších trendov našej doby. Zmätok a škody, ktoré sú následkom opustenia našej biologickej, Bohom danej identity, majú korene v modernej tendencii popierať Božiu zvrchovanosť a pre mnohých dokonca popierať dokonca aj samotnú existenciu Boha, a tak nás premieňať na „bohov“ v našom vlastnom svete.
Toto popretie pravého Boha sa dramaticky prejaví keď začneme strácať prehľad o tom, kto sme. Aby sme mohli odpovedali na túto základnú otázku o našej identite, musíme sa obrátiť k Bohu a k pravde, ktorú On nám zjavil. Keď sa usilujeme odpovedať na otázku, kto sme, bez toho, aby sme najprv hľadali odpoveď v Bohu, ocitneme sa ponorení do chaosu, ktorý dnes okolo seba vidíme. Našťastie Boh nám zjavil krásny obraz toho, kým sme, a Sväté písmo i posvätná Tradícia našej katolíckej viery nám ponúkajú veľa, aby nám pomohli vytvoriť krásny obraz ľudskej osoby. „Preto Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril; muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27).
Pravda, že nás Boh stvoril na svoj obraz a podobu, nás privádza nad prirodzenú úroveň k nadprirodzenému osudu, ktorý všetci zdieľame. Ako uvádza Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Telo človeka má účasť na dôstojnosti Božieho obrazu: je ľudským telom práve preto, že ho oživuje duchovná duša, a celá ľudská osoba je určená na to, aby sa v Kristovom tele stala chrámom Ducha“ (KKC 364).
Svätý Ján Pavol II. vo svojej apoštolskej exhortácii Christifideles Laici napísal o „antropologickom základe mužskosti a ženskosti“. Je to projekt, ktorý „od počiatku“ zostal nezmazateľne vtlačený do samotnej podstaty ľudskej osoby – muža a ženy – a teda do ustanovenia, významu a najhlbšieho fungovania jednotlivca“ (Christifideles Laici, 30. decembra 1988, bod 50).
V dnešnej kultúre existuje záujem o vlastnú identitu, ktorý hovorí o hlbokej túžbe zakorenenej v srdci a duši každého človeka, nájsť zmysel vlastného života. Usilujeme sa nejakým spôsobom vyjadriť prostredníctvom fyzickej reality nášho života chvenie, ktoré cítime v našej duši. Hoci existuje široká rozmanitosť ľudských skúseností a hoci každý život ponúka niečo jedinečné a neopakovateľné, všetci zdieľame jednoduchú, jasnú a predsa nepredstaviteľne hlbokú pravdu: sme milovaní, čo znamená, že sme vo vzťahu s Tým, ktorý nás miluje. Táto základná pravda je to, čo skutočne dáva nášmu životu zmysel, ktorý skutočne hľadáme, iba vtedy ak prijmeme svoju pravú identitu v Bohu a vstúpime do vzťahu s Ním.
Nemôžeme a ani si my nevytvárame svoju vlastnú identitu: naša identita pochádza jedine od nášho Stvoriteľa. Katechizmus Katolíckej cirkvi nám ponúka krásny citát svätej Kataríny Sienskej, ktorý nám dáva pohľad na našu identitu v Božích očiach. Svätá Katarína píše: „Čo bolo príčinou toho, že si dal človekovi takú dôstojnosť? Neoceniteľná láska, s ktorou si videl v sebe svoje stvorenie a ,zamiloval si sa‘ do neho. Veď z lásky si ho stvoril a z lásky si mu dal prirodzenosť schopnú vychutnávať tvoje večné Dobro.“ (KKC 356).
Dnes vo svete vidíme veľa programov, ktoré sa týkajú ľudskej identity, najmä „sexuálnej identity“. Jeden, ktorý máme v týchto dňoch veľmi na očiach, je LGBTQ agenda. Ako som uviedol vo svojom pastierskom liste z 12. septembra 2023: „Cirkev učí, že tí, ktorí zažívajú pocity náklonnosti k rovnakému pohlaviu alebo rodovú dysfóriu, nehrešia preto, že majú takéto pocity, ale ich slobodné konanie na základe týchto pocitov je hriešne a nie podľa Božieho plánu pre Jeho deti.“
Kardinál Jozef Ratzinger pred svojím zvolením za pápeža Benedikta XVI. napísal: „V tretej kapitole knihy Genezis zisťujeme, že táto pravda o ľuďoch, ktorí sú obrazom Boha, bola zatemnená dedičným hriechom. Toto nevyhnutne vedie k strate uvedomenia si zmluvnej povahy spojenia, ktoré títo ľudia mali s Bohom i medzi sebou navzájom. Ľudské telo si zachováva svoj „svadobný význam“, ale ten je teraz zakrytý hriechom. V knihe Genezis 19,1-11 tento úpadok v dôsledku hriechu pokračuje v príbehu o mužoch zo Sodomy. O morálnom úsudku vyjadrenom proti homosexuálnym vzťahom nemôže byť pochýb.“ (Kardinál Jozef Ratzinger, List biskupom Katolíckej cirkvi o pastorácii homosexuálov, október 1986, ods. 6).
Kardinál Ratzinger pokračoval: „Vybrať si niekoho rovnakého pohlavia pre svoju sexuálnu aktivitu znamená anulovať bohatú symboliku a význam, nehovoriac o cieľoch, sexuálneho plánu Stvoriteľa. Homosexuálna aktivita nie je doplnkovým zväzkom, schopným prenášať život, a preto prekáža volaniu k životu v tej forme sebadarovania, o ktorej hovorí Evanjelium, že je podstatou kresťanského života. To neznamená, že homsexuáli nie sú nezriedka aj veľkodušní, ale keď konajú homosexuálne aktivity, potvrdzujú v sebe túto neusporiadanú sexuálnu náklonnosť, ktorá je v podstate sama k sebe k nim zhovievavá.“ (Kardinál Jozef Ratzinger, List biskupom Katolíckej cirkvi o pastorácii homosexuálov, október 1986, ods. 7).
Musíme byť milujúci, ale jasné, že tí, ktorí nesú bremeno náklonnosti k rovnakému pohlaviu, nesmú konať podľa týchto sklonov, pretože takéto aktivity sú v rozpore s Bohom danou biologickou identitou jednotlivca, a preto sú v rozpore s Božou vôľou vo všetkých prípadoch. My, ako ich kňazi, rodina a priatelia, musíme obklopiť týchto ľudí láskou a podporou, aby mohli prijať svoje kríže a žiť svoju autentickú identitu, ktorú im dal Boh.
Transgender hnutie je ďalšou tvárou LGBTQ agendy a je aj v protiklade s katolíckym ponímaním človeka. Toto hnutie sa snaží radikálne zmeniť pohľad nášho sveta na biologickú a Bohom danú identitu každého človeka. V našich časoch sa rýchlo zvyšuje počet mladých ľudí, ktorí sa zapájajú do transrodového hnutia, namiesto toho, aby počuli pravdu o tom, čo prežívajú: že sú ako milované Božie dieťa.
Určite môžeme poznať, že existujú zložité dôvody, prečo človek môže mať pocity rodovej dysfórie, ale pre každého je dôležité pochopiť, že bez ohľadu na pocity je biologická identita človeka daná Bohom a je človekom nezmeniteľná. Rodičia by sa nemali báť s deťmi primerane veku hovoriť o falošnosti rodovej ideológie a zároveň by si mali jasne ozrejmiť fakt, že hoci hormóny a operácie dokážu zmeniť vzhľad človeka, takéto lekárske zákroky nedokážu zmeniť pohlavie ani jednej bunky v ľudskom tele.
Mnohí z tých, ktorí podporujú agendu „transgenderizmu“, tvrdia, že keď sa biologický muž identifikuje ako žena a dosiahne „zmenu pohlavia“, že tým vlastne si „potvrdí svoje pohlavie“, keďže jeho anatómia teraz odráža jeho „skutočné pohlavie“. Katechizmus však uvádza, že: „Jednota duše a tela je taká hlboká, že dušu treba považovať za „formu“ tela; to znamená, že vďaka duchovnej duši je telo, zložené z hmoty, ľudským a živým telom. Duch a hmota nie sú v človeku dve spojené prirodzenosti, ale ich spojenie vytvára jednu jedinú prirodzenosť“ (KKC 365). A opäť: Muž a žena sú stvorení, to znamená, že ich Boh chcel: na jednej strane v dokonalej rovnosti ako ľudské osoby, na druhej strane v ich špecifickom bytí muža a ženy. „Byť mužom“, „byť ženou“ je dobrá a Bohom chcená skutočnosť“ (KKC 369).
Preto sú operácie zmeny pohlavia alebo príslušné lekárske ošetrenia poskytované za účelom pokusu o „zmenu“ osoby na iné pohlavie, než je jej Bohom dané biologické pohlavie, vážne zlé. (Poznámka: Existujú zriedkavé lekárske prípady intersexuálnych jedincov, ktorí sa narodili s jedným biologickým pohlavím alebo s nejasnými mužskými aj ženskými charakteristikami. Tieto prípady presahujú rámec tohto pastierskeho listu a mali by ste ich riešiť s vaším kňazom a vaším lekárskym tímom).
Je dôležité poznamenať, že VŽDY, VŽDY musíme zaobchádzať so všetkými ľuďmi s rešpektom, súcitom a uznaním ich prirodzenej dôstojnosti. Preto sa s mužmi a ženami s homosexuálnymi sklonmi alebo rodovou dysfóriou musí zaobchádzať s láskou a súcitom a mali by byť vždy rešpektovaní ako vzácne Božie deti, akými sú. To zahŕňa aj to, že im poviete v láske pravdu.
Toto všetko nás privádza k nadchádzajúcej Synode o synodalite, ktorá sa ukazuje ako pokus niektorých zmeniť zameranie katolicizmu z večnej spásy duší v Kristovi na to, aby sa každý človek cítil istý bez ohľadu na rozhodnutia, ktoré v živote urobil alebo urobí. Jednou z tém, o ktorých sa údajne bude počas synody diskutovať, je požehnanie vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia. Arcibiskup Victor Manuel Fernandez, prefekt Dikastéria pre náuku viery, v júli 2023 na otázku o požehnaní pre páry rovnakého pohlavia povedal: „Ak sa požehnanie udeľuje takým spôsobom, že nespôsobí tento zmätok, to sa bude musieť analyzovať a potvrdiť“.
Musíme sa však pozrieť na to, čo je večné a nemenné učenie Cirkvi – takéto požehnanie by nebolo prípustné, a preto by nepochybne spôsobilo zmätok. V skutočnosti ten istý úrad, Kongregácia (teraz Dikastérium) pre náuku viery, vydala 15. marca 2021 vyhlásenie s názvom Odpoveď Kongregácie pre náuku viery na otázku týkajúcu sa požehnania osôb rovnakého pohlavia.
V tejto Odpovedi bývalý prefekt Kongregácie kardinál Luis Ladaria uviedol, že Boh „nepožehnáva a nemôže žehnať hriech“ a že „z vyššie uvedených dôvodov Cirkev nemá a nemôže mať moc požehnávať osoby rovnakého pohlavia. vo vyššie uvedenom zmysle“. Keďže pravda sa nemôže zmeniť, musíme uznať, že Dikastérium teraz nemôže dospieť k inému záveru, ktorý by obrátil svoje pôvodné vyhlásenie o tejto pravde. Pravda je založená na Božom Slove, zjavenom vo Svätom písme a posvätnej Tradícii a uchovávanom Učiteľským úradom Cirkvi. Preto by akýkoľvek pokus povoliť požehnanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia predstavoval útok na Posvätný poklad viery.
Ďalej sa v Odpovedi uvádzalo aj toto: „Požehnania patria do kategórie svätenín, ktorými nás Cirkev „vyzýva chváliť Boha, povzbudzuje nás, aby sme prosili o jeho ochranu, a nabáda nás, aby sme svätosťou nášho života hľadali jeho milosrdenstvo“. Okrem toho „boli ustanovené ako druh napodobňovania sviatostí, a sú predovšetkým znakmi duchovných účinkov, ktoré sa získavajú na príhovor Cirkvi“. Preto, aby sa prispôsobilo tejto povahe svätenín, keď požehnanie sa adresuje konkrétnym ľudským vzťahom, okrem správneho úmyslu zúčastnených je potrebné, aby to, čo je požehnané, bolo objektívne a pozitívne pripravené na prijatie a vyjadrenie milosti, podľa Božieho plánu vpísaného do stvorenia a plne zjaveného Kristom Pánom.
Preto iba tie skutočnosti, ktoré sú samy osebe ustanovené aby slúžili týmto cieľom, sú v súlade s podstatou požehnania udeľovaného Cirkvou. Z tohto dôvodu nie je dovolené udeľovať požehnanie vzťahom alebo zväzkom, dokonca aj tým stabilným, ktoré zahŕňajú sexuálnu aktivitu mimo manželstva (t. j. mimo nerozlučného zväzku muža a ženy, ktorý je otvorený odovzdávaniu života) ako je to v prípade zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Prítomnosť pozitívnych prvkov v takýchto vzťahoch, ktoré sa majú hodnotiť a oceňovať, nie je usporiadaná podľa plánu Stvoriteľa.“ Odpoveď Kongregácie pre náuku viery na otázku týkajúcu sa požehnania osôb rovnakého pohlavia, 15. marca 2021).
Chcem tu zdôrazniť, že toto nie je pokus akýmkoľvek spôsobom diskriminovať tých, ktorí nesú bremeno náklonnosti k rovnakému pohlaviu, ale je to skôr pripomienka pravdivosti liturgického obradu a povahy sviatostí. Nemôžeme ctiť Boha, ktorý je pravdou, tým, že sa budeme pokúšať ponúkať požehnania, ktoré sú v rozpore s Jeho pravdou.
Na záver by som chcel povedať tým, ktorí trpia náklonnosťou k rovnakému pohlaviu alebo rodovou dysfóriou: Kristus vás miluje a Katolícka cirkev vás prijíma. Všetci sa snažíme rásť vo svätosti. Pozývam vás, aby ste si s nami sadli, modlili sa s nami, klaňali sa s nami a zažili spolu s nami ohromnú silu Božej lásky a milosrdenstva. Pravda je taká, že v centre našej existencie je Láska a neexistuje žiadna sila v Nebi ani na Zemi, ktorá by mohla zastaviť Otca, Syna a Ducha Svätého v tom, aby nás plne a úplne milovali. V každom okamihu sme pozvaní prijať lásku, ktorú nám Boh ponúka, ale vo svojej nekonečnej múdrosti a dobrote sa nám nevnucuje.
Láska je voľba a je to vždy obeta. Je to ale obeta, ktorú pre nás urobil Boh ako prvú, a je to voľba, ktorou nás volá, aby sme pre Neho urobili aj my. Nechajme padnúť šupiny z našich očí, aby sme mohli vidieť, ako veľmi nás náš Otec miluje ako svojich milovaných, a my sa k Nemu vždy utiekajme ako k zdroju nášho najväčšieho naplnenia. „Neboj sa, veď som ťa vykúpil; Volal som ťa menom, si môj.“ (Iz 43,1).
Nech vás Pán žehná a nech nájdete pravú identitu v hojnosti Jeho bezhraničnej lásky. Váš skromný otec a služobník
Jozef E. Strickland biskup diecézy Tyler, Texas, USA 28. septembra 2023
NB: Dňa 11. novembra 2023 pápež František odvolal biskupa Jozefa Stricklanda z úradu a za apoštolského administrátora uprázdnenej diecézy vymenoval biskupa susednej diecézy Austin Joe Vásqueza.
