Nenechajte sa oblbovať falošnou vierou, že musíte prijímať zjavenia ktoré sa vo svete dejú!
Viere predchádza obrátenie a dnes si musíme uvedomiť, že väčšina ľudí v Cirkvi nie je obrátená! Chodia do kostolov, počúvajú, počúvajú, ale nerozumejú - ako hovorí Pán. Ako byť spaseným - to sotva kde ktorý kňaz v kostole hlása, lebo to sám nevie. Iba málo duchovných poznajú odpovede na túto priamu otázku. V krátkosti si iba povedzme reťaz spasenia - obrátenie - zaujímanie sa o Krista - uverenie Kristovi - viera - z viery skutky - posväcovanie. Posväcovanie produkuje smrť hriešneho života, smrť života ktorý sme viedli. Takto obrátený človek túži konať len a len pre Boha, odchádza od márnosti tohto sveta, opovrhuje lákadlami sveta a hriechom, cvičí sa v zbožnosti, v umŕtvovaní, v odriekaní, nehľadí na svoj výzor a svoje zdravie, všetko koná v súlade s Božou vôľou...
A teraz sa pozrime na falošné učenie, ktoré produkujú mnohí klerici, že veriaci musia veriť na zjavenia. V prvom rade všetky zjavenia končia Písmom Svätým, knihou apoštola Jána. Cirkevní učitelia takto učia a toto je napísané v novom katechizme:
„Kresťanský poriadok spásy (oeconomia christiana) ako nová a definitívna zmluva nikdy nepominie a pred slávnym zjavením nášho Pána Ježiša Krista už nemožno očakávať nijaké nové verejné Zjavenie.“ No hoci je Zjavenie zavŕšené, jeho obsah nie je plne rozvitý. Je úlohou kresťanskej viery v priebehu storočí postupne pochopiť jeho úplný význam.
Kristovým zjavením, smrťou a zmŕtvychvstaní, sa končí doba Božieho zjavenia. Nie je väčším zjavením to, že sám Boh chodil svojimi svätými nohami po tejto prašivej zemi. Väčšieho zjavenia NIKDY nebude!
Veta - treba pochopiť hlbšie jeho význam spočíva v tom, že neskôr Cirkev bude z moci Ducha Svätého odkrývať v plnosti zjavenie Pána. Písmo nehovorí o Trojici explicitne, Cirkev však v priebehu storočí toto učenie rozvinie. Písmo neučí o nanebovzatí Panny Márie - Cirkev neskôr toto učenie rozvinie atď. Zjavenie sú na posilnenie viery a budovanie Cirkvi a to zvlášť ,,neveriacim Tomášom", ktorí bojujú zo svojou vierou, ktorí ju majú nejasnú, ktorí chcú silou mocou potvrdenie viery z neba cez znamenia a zjavenia. Náš Pán chváli naopak tých, ktorí uverili bez zjavení - blahoslavení sú tí, ktorí nevideli, ale uverili.
Postup prijímania zjavení v histórii Cirkvi je však úplne odlišný od dnešného protestantského chápania, ktoré sa v cirkvi zahniezdilo. Ak bolo nejaké zjavenie či už súkromné alebo verejné, Cirkev skúmala pravosť zjavenia a z toho neskôr vyvodila dôsledky - nielen či zjavenie uznať laikami, ale či zjavenie dopĺňa zjavenie Pána. Keď sa Kataríne Laboure zjavuje Panna Mária, Cirkev v sleduje na reč zjavenia a zisťuje, že nebesia cez Máriu potvrdzujú dogmu o nepoškvrnenom počatí. Cirkev zjavenie nezverejňuje, ani meno tej, ktorá zjavenie má, lebo pozná reakciu zjavenkárov v Cirkvi, ktorí pachtia za senzáciami, pritom nemajú dostatočnú vieru, nemajú obrátenie, neveria v Krista v plnosti, čoho dôsledok je zlé posväcovanie, svetský život, nechuť k modlitbe v súkromí a iné neduhy. No aj napriek tomu Cirkev neprikladá význam samotnému zjaveniu, ale prikladá význam doplneniu Kristovho skončeného zjavenia.
Súkromné zjavenia totiž nepatria do pokladu viery! Citácia z katechizmu:
V priebehu storočí sa vyskytli takzvané „súkromné“ zjavenia. Niektoré z nich uznala aj cirkevná autorita. Nepatria však do pokladu viery. Ich úlohou nie je „zlepšovať“ či „dopĺňať“ Kristovo definitívne Zjavenie, ale pomáhať, aby sa ono plnšie žilo v istom dejinnom období. Zmysel veriacich (sensus fidelium) vie pod vedením Učiteľského úradu Cirkvi rozlíšiť a prijať, čo je v týchto zjaveniach autentickou výzvou Krista alebo jeho svätých pre Cirkev.
Sväté písmo hovorí, aby sme zjaveniami nepohŕdali, ale toto je dané do rúk LEN a výhradne Cirkvi, nie jednotlivcov, ktorí prezentujú zjavenia, ako keby dostali Cirkevnú moc. Cirkev skúma zjavenia a Cirkev má rozhodnúť. Keď mala ranná Cirkev zjavenie od Pána o budúcom hladomore, Cirkev vzala zjavenie vážne a zaobstarala si potraviny a tak bez problémov prežívala.
Zjavenkári sa aj vtedy dopytovali, kto mal zjavenie, od koho mal zjavenie, kde je zjavenie - ale Cirkev ich odbyla tým, že zjavenie sú na budovanie celej Cirkvi a nie na modlárstvo a pokušenie dávať zjavenie nad vieru! Nebolo podstatné o aké zjavenie ide a Cirkev nechala v tajnosti okolnosti, poslúchla však výzvu.
Ako sa má katolík stavať k zjaveniam?
Má poslúchať a počúvať Cirkev, nemá sa svojvoľne rozhodovať a hovoriť si v duchu - ja si budem veriť ako ja chcem! Ak Cirkev neuzná zjavenie, nemá čo k tomu kresťan dodávať, má sa starať o spásu svojej duše a spásu okolia, v posväcovaní a konaním dobrých skutkov. Ak by zjavenie vychvaľoval sám pápež a nie je Cirkvou uznané, nepočúvať pápeža - ide sám ako protestant proti Cirkvi, podobne ako keby akýkoľvek kňaz, biskup, kardinál takto konal.
Má kresťan katolík veriť na zjavenia?
Zjavenie je ukončené Kristovým zjavením. Ak boli nové zjavenia, katolík sa o ne nemusí starať, ak v nich bolo niečo na poučenie v Cirkvi, Cirkev ich zakomponovala určite do svojej viery. Ako príklad uvedieme Dominika, ktorý dostal zjavenie o ruženci. Cirkev skúmala toto zjavenie a uznala ruženec a zjavenie Dominika autentickým. Radový katolík si to ani nevšimol a nebolo by ani dobré, aby sa to príliš šírilo, pokiaľ to nebolo uzatvorené. Dnes máme v modlitebných knižkách modlitbu ruženca od Svätého Dominika a nie je podstatné, ako prebehlo zjavenie a či naň veriť - podstatné je čo vykonala Cirkev, ako sa k tomu postavila a čo kvôli tomu ustanovila - bodka!
Katechizmus hovorí, že veriť v zjavenia nie je povinnosťou katolíka!
Katolíci sú povinní vierou prijať všetky všeobecné alebo verejné zjavenia, nedopúšťajú sa však hriechu, ak odmietnu veriť konkrétnemu súkromnému zjaveniu, a to ani vtedy nie, ak sa skutočne odohralo.
Ján z Kríža hovorí: Keď nám dal svojho Syna,...povedal všetko... Lebo čo predtým hovoril prorokom po častiach, nám už v ňom povedal všetko... Preto keby sa teraz niekto chcel Boha na niečo vypytovať, alebo žiadať od neho nejaké videnie alebo zjavenie... robil by nerozumnú vec,...urážal by Boha.
Záver
Tu vidíme postoj pokoncilovej cirkvi ktorá sa stala protestantskou, že napriek učiteľskému úradu ktorý ešte stále existuje - nikto ho nerešpektuje. Každý si verí podľa seba, ako si veril Luther.
Ak má byť človek spasený, nepotrebuje zjavenia, lebo tie sú pre slaboduchých a kolísavých vo viere. Katolík má a musí v prvom rade poznať učenie Cirkvi, učenie katechizmu, učenie apoštolov, učenie Cirkevných otcov.
Musí sa najprv obrátiť - to znamená - zmeniť zmýšľanie - preklad z gréčtiny. Metanoia - obrátenie - zmena zmýšľania. Zmenou zmýšľania sa zmení ich život, ich skutky. Následne po obrátení chcú lepšie a lepšie spoznávať Spasiteľa. Panna Mária koná v tomto veľkú vec, lebo berie veriaceho za ruku a privádza ku Synovi - hľa môj Syn. Je však omylom si myslieť a to hovoria zhodne všetci svätí, že Mária nás spasí bez Krista, ako si to mnohí katolíci falošne predstavujú. Oddanosť Panne Márii sa nezaobíde bez oddanosti k jej Synovi. A Panna Mária nič v histórii nikdy nerobila, aby všetku pozornosť upriamovala na Syna, nie na seba. Už Písmo Sväté o tomto svedčí.
Ak spoznáme Krista, uveríme mu, máme vieru v Neho. Ťažko môže niekto mať vieru, keď nepozná Krista. Keď máme dobrého automechanika, ktorý vždy urobí kvalitne auto - máme v neho vieru, lebo ho poznáme a vieme čo dokáže. Tak aj s Kristom Pánom - tým že o ňom čítame, študujeme, rozjímame, lepšie a lepšie ho spoznávame a naša viera rastie. Ak máme správnu vieru, potom z tej viery plynú skutky.
Pre dnešného človeka bude najväčším problémom mučeníctvo. Mučeníctvo totiž vždy ukazovalo veľkosť viery v Cirkvi. Jeden misionár hovorí, že v videl v moslimskej krajine, ako týrali chlapca aby sa zbavil Krista, napokon mu vrazili do brucha meč a moslim kričal, aby sa zriekol - ten chlapec, sotva 12 ročný v smrteľnej agónii kričal - nemôžem sa zbaviť Krista môjho Pána - nemôžem! Obrázok na zaplakanie.
Koľkí z nás, keby vtrhli do kostolov, by sa zriekli Krista Pána? Jeden protestantský pastor, raz stopol stopára. Bavili sa o viere. Stopár náhle vytiahol zbraň, priložil ju pastorovi k hlave a kázal mu zastaviť - boli v poli ďaleko od mesta. Tam mu kázal kľaknúť si a kričal na neho, nech sa zriekne Krista! Ak nie zabije jeho, nájde si jeho rodinu a zabije aj ju. Pastor v slzách Krista zaprel a ten stopár schoval zbraň, odpľul si a s opovrhnutím povedal - si falošný kresťan! A pešo odchádzal. To bol test a pastor si uvedomil, že nie je pre Krista schopný zomrieť.
Ak máme vieru, kde nie sme schopní zomrieť pre Krista, sme vhodný na opľutie. Ako mať takú vieru? Prosiť si ju z neba, prosiť si nasledovať len a výhradne Krista, konať to, ťo On chce. Ak zaprieme Krista, lebo nám dali hlaveň k čelu, nie sme hodní sa volať kresťanmi katolíkmi. Celé naše kresťanstvo je iba faloš.
Preto viera produkuje skutky zapierania, opovrhovania svetom, umŕtvovania.
Ako všetko toto je ďaleko pred zjavenkármi, ktorí vám balamutia z pohodlia svojich bytov a domov falošné charizmatické viery o zjaveniach. Zjavenia nepatria do rúk jednotlivcov! A to nielen laikov, ani kléru. Každé zjavenie patrí LEN a Výhradne do rúk Cirkvi ako celku! Falošné a pravé zjavenia sú ľahko rozlíšiteľné - pravé zjavenie hovorí k Cirkvi, falošné k jednotlivcom...
Obráťe sa, uverte, konajte skutky pokánia, obetujte sa za iných a keď sú nejaké zjavenia vo svete - nechajte na Cirkev ako rozhodne, čo pridá do skončeného zjavenia Nášho Pána a nevzrušujte sa tým. Lebo toto vás určite nespasí, ak budete poletovať ako blázni z miesta na miesto kde sa odohrali alebo odohrávajú zjavenia. Iba to ukáže na vašu mizernú vieru, na vaše nepoznanie Krista, na vaše krívanie, na vašu slaboduchosť...