Posledná veľkonočná večera (5)
(M.Valtorta,Evanj.9/427)
Ježiš: ,,Je čas ísť. Vstaňte. A počujte posledné slová.
Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás, aby ste boli aj naďalej takí. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva spojený so mnou, prináša veľa ovocia. Ale ak sa niekto odddelí, stane sa z neho suchá ratolesť, ktorú hodia do ohňa a tam zhorí. Pretože bez spojenia so mnou nemôžete nič urobiť. Ostaňte teda vo mne a moje slová nech zostanú vo vás, a potom proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec bude tým viac oslávený, čím viac ovocia budete prinášať a budete mojimi učeníkmi.
Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske, ktorá zachraňuje. Ak ma budete milovať, budete poslušní a poslušnosť zväčší vzájomnú lásku. Nehovorte, že sa opakujem. Poznám vašu slabosť. A chcem, aby ste sa spasili. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť, ktorú som vám chcel dať, a aby vaša radosť bola úplná. Milujte sa, milujte sa! Toto je moje nové prikázanie. Milujte sa navzájom viac, než každý miluje sám seba. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, ktorý položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia a ja za vás dávam život. Robte, čo vás učím a čo vám prikazujem.
Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán, zatiaľ čo vy viete, čo robím. Viete o mne všetko. Nezjavil som vám len seba samého, ale aj Otca a Tešiteľa, a všetko, čo som počul od Otca.
Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vybral a vyvolil vás, aby ste išli medzi národy a prinášali ovocie vo vás, a v srdciach evanjelizovaných, a aby vaše ovocie zostalo, a aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.
Nehovorte: ,Teda keď si nás vyvolil, prečo si vyvolil zradcu? Ak všetko vieš, prečo si to urobil?' Nepýtajte sa ani, kto to je. Nie je to človek. Je to Satan. Povedal som to vernému priateľovi a dovolil som, aby to povedal milovaný syn. Je to Satan. Keby sa Satan, večne sa opičiaci po Bohu, nebol vtelil do smrteľného tela, tento posadnutý by nemohol utiecť pred mojou mocou Ježiša. Povedal som: ,Posadnutý.' Nie. Je omnoho viac, je pohltený v Satanovi."
,,Prečo si ho neoslobodil ty, ktorý si vyháňal diablov?" opýta sa Jakub Alfejov.
,,Pýtaš sa to z lásky k sebe samému, z obavy, že si to ty? Toho sa neboj."
,,Teda ja?"
,,Ja?"
,,Ja?"
,,Buďte ticho. Nepoviem to meno. Som milosrdný a vy buďte tiež."
,,No prečo si ho nepremohol? Nemohol si?"
,,Mohol. Ale aby som zabránil Satanovi vteliť sa, aby ma nezabil, bol by som musel vyhubiť ľudské pokolenie pred vykúpením. Koho by som teda vykúpil?"
,,Povedz mi to, Pane, povedz mi to!" Peter skĺzol na kolená a freneticky zatrasie Ježišom, ako by ho zachvátil ošiaľ. ,,Som to ja? Som to ja? Skúmam sa. Nezdá sa mi. Ale ty... Ty si povedal, že ťa zapriem... A ja sa trasiem... Ó! Koľká hrôza, keby som to bol ja...!"
,,Nie, Šimon Jonášov. Ty nie."
,,Prečo si mi odňal moje meno ,Peter-Skala'? Stal som sa teda znovu Šimonom? Vidíš? Ty to hovoríš...! Som to ja! Ale ako som len mohol? Povedzte... povedzte to vy...Kedyže a ako som sa mohol stať zradcom...? Šimon...? Ján...? No hovorte...!"
,,Peter, Peter, Peter! Nazval som ťa Šimonom, lebo si spomínam na prvé stretnutie, keď si bol Šimon. A uvažujem, ako si bol od prvej chvíle vždy verný. Nie si to ty. Hovorím to ja: Pravda."
,,Kto teda?"
,,Veď je to Judáš z Kariotu! Ešte si to nepochopil?" vykríkne Tadeáš, ktorý sa už nedokáže ovládať.
,,Čo si mi to nepovedal prv? Prečo?" vykríkne aj Peter.
,,Ticho. Je to Satan. Nemá iné meno. Kam ideš, Peter?"
,,Vyhľadať ho."
,,Ihneď odlož ten plášť a tú zbraň. Či ťa mám vari vyhnať a prekliať?
,,Nie, nie! Ó! Pane môj! Ale ja... ale ja... Azda blúznim? Ó! Ó!" Peter plače, zrútený na zemi pri Ježišových nohách.
,,Prikazujem vám, aby ste sa milovali. A odpúšťali. Pochopili ste? Ak aj vo svete panuje nenávisť, vo vás nech je iba láska. K všetkým. Koľkých zradcov stretnete na svojej ceste! No nesmiete ich nenávidieť a odplácať im zlom za zlo. Inak vás bude nenávidieť Otec. Mňa nenávideli a zradili prv než vás. A predsa, vidíte, ja neprechovávam nenávisť.. Svet nemôže milovať to, čo nie je ako on. A preto vás nemiluje. Keby ste boli zo sveta, miloval by vás; no vy nie ste zo sveta, lebo ja som si vás vyvolil zo sveta, a preto vás nenávidí.
Povedal som vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás. Ak mňa počúvali, budú počúvať aj vás. Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú, nechcú poznať toho, ktorý ma poslal. Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. Videli moje skutky, počuli moje slová, a predsa nenávideli mňa aj môjho Otca. Pretože ja a Otec s Láskou sme jedno. Veď bolo napísané: ,Nenávideli ma bez príčiny.' * Avšak keď príde Tešiteľ, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo, ale aj vy o mne vydáte svedectvo, lebo ste boli so mnou od začiatku.
Toto vám hvorím preto, aby ste neboli malomyseľní a nepohoršovali sa, keď nastane tá hodina. Prichádza čas, keď vás vylúčia zo synagóg a keď ten, kto vás zabije, sa bude nazdávať, že tým slúži Bohu. Nepoznali Otca ani mňa. V tom spočíva ich výhovorka. Spočiatku, pred tou hodinou, som vám o tom nerozprával tak podrobne, lebo ste boli ako narodené deti. No teraz vás matka opúšťa. Odchádzam. Musíte si privykať na iný pokrm. Chcem, aby ste to vedeli.
Nik sa ma už nepýta: ,Kam ideš?' Zo smútku ste onemeli. Lenže aj pre vás je lepšie, aby som odišiel. Inak Tešiteľ k vám nepríde. Pošlem ho k vám. A keď príde, prostredníctvom múdrosti a slova vleje do vás skutky a hrdinstvo, a usvedčí svet o jeho hriechu bohovraždy, a o spravodlivosti mojej svätosti. A svet sa jasne rozdelí na ničomníkov, nepriateľov Boha, a veriacich. Veriaci budú viac či menej svätí podľa ich vôle. Ale vykoná sa súd nad kniežaťom sveta a nad jeho prisluhovačmi. Viac vám povedať nemôžem, lebo teraz by ste to ešte nedokázali pochopiť. Ale on, božský Tešiteľ, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť všetko, čo počul v Božej Mysli, a zvestuje vám, čo má prísť. Vezme to, čo pochádza odo mňa, čiže to, čo je ešte Otcovo, a zvestuje vám to.
Ešte chvíľku sa uvidíme. Potom ma už neuvidíte a potom zasa chvíľku, a uvidíte ma.
Dohadujete sa medzi sebou i vo svojich srdciach. Vypočujte si podobenstvo. Posledné vášho Učiteľa.
Keď žena počala a prišla hodina pôrodu, je veľmi skľúčená, lebo trpí a trápi sa. No len čo porodí dieťa a pritisne si ho na srdce, už nemyslí na bolesti, a smútok sa premení na radosť, že prišiel na svet človek.
Tak aj vy. Budete plakať a nariekať, a svet sa z vás bude vysmievať. No potom sa váš smútok premení na radosť. Radosť, ktorú svet nikdy nespozná. Aj vy ste teraz smutní. Ale keď ma znova uvidíte, vaše srdcia budú prekypovať radosťou, ktorú vám už nik nebude môcť vziať. Takou plnou radosťou, až vám prekryje všetky vaše žiadosti pre potreby mysle, srdca a tela. Budete sa sýtiť iba tým, že ma znova uvidíte, a zabudnete na všetko ostatné. A práve odvtedy budete môcť v mojom mene prosiť o všetko, a Otec vám to dá, aby vaša radosť bola stále väčšia. Proste, proste. A dostanete.
Prichádza hodina, keď vám budem môcť hovoriť otvorene. To preto, že ste boli verní vo skúške, a všetko ste prekonali. Teda vaša láska bude dokonalá, pretože vám v skúške dodala silu. A čo vám bude chýbať, vezmem z môjho obrovského pokladu, pridám vám to a poviem: ,Otče, vidíš. Oni ma milovali a uverili, že som vyšiel z teba.' Zostúpil som na svet, a teraz ho zasa opúšťam, a idem k Otcovi, a budem prosiť za vás."
,,Ó! Teraz už hovoríš jasne. Teraz vieme, čo chceš povedať, a že vieš všetko, a odpovedáš, pričom nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Ty si naozaj vyšiel od Boha!"
,,Teraz veríte? V poslednú hodinu? Tri roky k vám hovorím! No už vo vás pôsobí chlieb, ktorý je Boh, a víno, ktoré je krv, čo neprišli od človeka, a už vo vás spôsobuje prvé záchvevy zbožstvenia. Ak vytrváte v mojej láske a v mojom vlastníctve, stanete sa bohmi. Nie ako to povedal Satan Adamovi a Eve, ale ako vám to hovorím ja. To je pravé ovocie stromu dobra a života. V tom, kto sa ním sýti, je zlo porazené a smrť je mŕtva. Kto z neho bude jesť, bude žiť naveky a stane sa ,bohom' v Božom kráľovstve. Ak zostanete vo mne, budete bohmi. A predsa... aj keď v sebe máte tento chlieb a túto krv, keďže prichádza hodina, keď sa rozpŕchnete, každý odíde preč svojou stranou, a mňa necháte samého.... Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Otče, Otče! Neopúšťaj ma! Všetko som vám povedal... Aby som vám daroval pokoj. Môj pokoj. Ešte budete mať súženia. Ale majte vieru. Ja som premohol svet."
Ježiš vstane, roztvorí ruky do kríža a so žiarivou tvárou prednesie vznešenú modlitbu k Otcovi. Ján ju prináša celú.**
Apoštoli viac či menej zjavne či nahlas plačú. Nakoniec zaspievajú hymnus.
Ježiš ich požehná. Potom prikáže: ,,Teraz si oblečme plášte. A poďme. Ondrej, poevdz pánovi domu, že si želám, aby nechal všetko tak, ako je. Zajtra... vás poteší, keď znova uvidíte toto miesto." Ježiš sa naň pozerá. Akoby žehnal steny, nábytok, všetko. Potom sa zahalí do plášťa a pohne sa, nasledovaný apoštolmi.
Opiera sa o Jána, ktorého má po boku. ,,Nerozlúčiš sa s matkou?" spýta sa ho Zebedejov syn.
,,Nie. Všetko je už vykonané. Nebuďte hluční."
Šimon, ktorý zapáli fakľu od lustra, osvieti širokú chodbu, vedúcu k dverám. Peter opatrne otvorí bránu, všetci vyjdú na ulicu a potom nechajú zapadnúť zámok zvonka a zatvoria ju. Vydajú sa na cestu.
* Ž 35,19; 69,5
** Jn 17 /Kristova velekněžská modlitba/
Ježiš: ,,Je čas ísť. Vstaňte. A počujte posledné slová.
Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás, aby ste boli aj naďalej takí. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva spojený so mnou, prináša veľa ovocia. Ale ak sa niekto odddelí, stane sa z neho suchá ratolesť, ktorú hodia do ohňa a tam zhorí. Pretože bez spojenia so mnou nemôžete nič urobiť. Ostaňte teda vo mne a moje slová nech zostanú vo vás, a potom proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec bude tým viac oslávený, čím viac ovocia budete prinášať a budete mojimi učeníkmi.
Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske, ktorá zachraňuje. Ak ma budete milovať, budete poslušní a poslušnosť zväčší vzájomnú lásku. Nehovorte, že sa opakujem. Poznám vašu slabosť. A chcem, aby ste sa spasili. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť, ktorú som vám chcel dať, a aby vaša radosť bola úplná. Milujte sa, milujte sa! Toto je moje nové prikázanie. Milujte sa navzájom viac, než každý miluje sám seba. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, ktorý položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia a ja za vás dávam život. Robte, čo vás učím a čo vám prikazujem.
Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán, zatiaľ čo vy viete, čo robím. Viete o mne všetko. Nezjavil som vám len seba samého, ale aj Otca a Tešiteľa, a všetko, čo som počul od Otca.
Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vybral a vyvolil vás, aby ste išli medzi národy a prinášali ovocie vo vás, a v srdciach evanjelizovaných, a aby vaše ovocie zostalo, a aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.
Nehovorte: ,Teda keď si nás vyvolil, prečo si vyvolil zradcu? Ak všetko vieš, prečo si to urobil?' Nepýtajte sa ani, kto to je. Nie je to človek. Je to Satan. Povedal som to vernému priateľovi a dovolil som, aby to povedal milovaný syn. Je to Satan. Keby sa Satan, večne sa opičiaci po Bohu, nebol vtelil do smrteľného tela, tento posadnutý by nemohol utiecť pred mojou mocou Ježiša. Povedal som: ,Posadnutý.' Nie. Je omnoho viac, je pohltený v Satanovi."
,,Prečo si ho neoslobodil ty, ktorý si vyháňal diablov?" opýta sa Jakub Alfejov.
,,Pýtaš sa to z lásky k sebe samému, z obavy, že si to ty? Toho sa neboj."
,,Teda ja?"
,,Ja?"
,,Ja?"
,,Buďte ticho. Nepoviem to meno. Som milosrdný a vy buďte tiež."
,,No prečo si ho nepremohol? Nemohol si?"
,,Mohol. Ale aby som zabránil Satanovi vteliť sa, aby ma nezabil, bol by som musel vyhubiť ľudské pokolenie pred vykúpením. Koho by som teda vykúpil?"
,,Povedz mi to, Pane, povedz mi to!" Peter skĺzol na kolená a freneticky zatrasie Ježišom, ako by ho zachvátil ošiaľ. ,,Som to ja? Som to ja? Skúmam sa. Nezdá sa mi. Ale ty... Ty si povedal, že ťa zapriem... A ja sa trasiem... Ó! Koľká hrôza, keby som to bol ja...!"
,,Nie, Šimon Jonášov. Ty nie."
,,Prečo si mi odňal moje meno ,Peter-Skala'? Stal som sa teda znovu Šimonom? Vidíš? Ty to hovoríš...! Som to ja! Ale ako som len mohol? Povedzte... povedzte to vy...Kedyže a ako som sa mohol stať zradcom...? Šimon...? Ján...? No hovorte...!"
,,Peter, Peter, Peter! Nazval som ťa Šimonom, lebo si spomínam na prvé stretnutie, keď si bol Šimon. A uvažujem, ako si bol od prvej chvíle vždy verný. Nie si to ty. Hovorím to ja: Pravda."
,,Kto teda?"
,,Veď je to Judáš z Kariotu! Ešte si to nepochopil?" vykríkne Tadeáš, ktorý sa už nedokáže ovládať.
,,Čo si mi to nepovedal prv? Prečo?" vykríkne aj Peter.
,,Ticho. Je to Satan. Nemá iné meno. Kam ideš, Peter?"
,,Vyhľadať ho."
,,Ihneď odlož ten plášť a tú zbraň. Či ťa mám vari vyhnať a prekliať?
,,Nie, nie! Ó! Pane môj! Ale ja... ale ja... Azda blúznim? Ó! Ó!" Peter plače, zrútený na zemi pri Ježišových nohách.
,,Prikazujem vám, aby ste sa milovali. A odpúšťali. Pochopili ste? Ak aj vo svete panuje nenávisť, vo vás nech je iba láska. K všetkým. Koľkých zradcov stretnete na svojej ceste! No nesmiete ich nenávidieť a odplácať im zlom za zlo. Inak vás bude nenávidieť Otec. Mňa nenávideli a zradili prv než vás. A predsa, vidíte, ja neprechovávam nenávisť.. Svet nemôže milovať to, čo nie je ako on. A preto vás nemiluje. Keby ste boli zo sveta, miloval by vás; no vy nie ste zo sveta, lebo ja som si vás vyvolil zo sveta, a preto vás nenávidí.
Povedal som vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás. Ak mňa počúvali, budú počúvať aj vás. Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú, nechcú poznať toho, ktorý ma poslal. Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. Videli moje skutky, počuli moje slová, a predsa nenávideli mňa aj môjho Otca. Pretože ja a Otec s Láskou sme jedno. Veď bolo napísané: ,Nenávideli ma bez príčiny.' * Avšak keď príde Tešiteľ, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo, ale aj vy o mne vydáte svedectvo, lebo ste boli so mnou od začiatku.
Toto vám hvorím preto, aby ste neboli malomyseľní a nepohoršovali sa, keď nastane tá hodina. Prichádza čas, keď vás vylúčia zo synagóg a keď ten, kto vás zabije, sa bude nazdávať, že tým slúži Bohu. Nepoznali Otca ani mňa. V tom spočíva ich výhovorka. Spočiatku, pred tou hodinou, som vám o tom nerozprával tak podrobne, lebo ste boli ako narodené deti. No teraz vás matka opúšťa. Odchádzam. Musíte si privykať na iný pokrm. Chcem, aby ste to vedeli.
Nik sa ma už nepýta: ,Kam ideš?' Zo smútku ste onemeli. Lenže aj pre vás je lepšie, aby som odišiel. Inak Tešiteľ k vám nepríde. Pošlem ho k vám. A keď príde, prostredníctvom múdrosti a slova vleje do vás skutky a hrdinstvo, a usvedčí svet o jeho hriechu bohovraždy, a o spravodlivosti mojej svätosti. A svet sa jasne rozdelí na ničomníkov, nepriateľov Boha, a veriacich. Veriaci budú viac či menej svätí podľa ich vôle. Ale vykoná sa súd nad kniežaťom sveta a nad jeho prisluhovačmi. Viac vám povedať nemôžem, lebo teraz by ste to ešte nedokázali pochopiť. Ale on, božský Tešiteľ, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť všetko, čo počul v Božej Mysli, a zvestuje vám, čo má prísť. Vezme to, čo pochádza odo mňa, čiže to, čo je ešte Otcovo, a zvestuje vám to.
Ešte chvíľku sa uvidíme. Potom ma už neuvidíte a potom zasa chvíľku, a uvidíte ma.
Dohadujete sa medzi sebou i vo svojich srdciach. Vypočujte si podobenstvo. Posledné vášho Učiteľa.
Keď žena počala a prišla hodina pôrodu, je veľmi skľúčená, lebo trpí a trápi sa. No len čo porodí dieťa a pritisne si ho na srdce, už nemyslí na bolesti, a smútok sa premení na radosť, že prišiel na svet človek.
Tak aj vy. Budete plakať a nariekať, a svet sa z vás bude vysmievať. No potom sa váš smútok premení na radosť. Radosť, ktorú svet nikdy nespozná. Aj vy ste teraz smutní. Ale keď ma znova uvidíte, vaše srdcia budú prekypovať radosťou, ktorú vám už nik nebude môcť vziať. Takou plnou radosťou, až vám prekryje všetky vaše žiadosti pre potreby mysle, srdca a tela. Budete sa sýtiť iba tým, že ma znova uvidíte, a zabudnete na všetko ostatné. A práve odvtedy budete môcť v mojom mene prosiť o všetko, a Otec vám to dá, aby vaša radosť bola stále väčšia. Proste, proste. A dostanete.
Prichádza hodina, keď vám budem môcť hovoriť otvorene. To preto, že ste boli verní vo skúške, a všetko ste prekonali. Teda vaša láska bude dokonalá, pretože vám v skúške dodala silu. A čo vám bude chýbať, vezmem z môjho obrovského pokladu, pridám vám to a poviem: ,Otče, vidíš. Oni ma milovali a uverili, že som vyšiel z teba.' Zostúpil som na svet, a teraz ho zasa opúšťam, a idem k Otcovi, a budem prosiť za vás."
,,Ó! Teraz už hovoríš jasne. Teraz vieme, čo chceš povedať, a že vieš všetko, a odpovedáš, pričom nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Ty si naozaj vyšiel od Boha!"
,,Teraz veríte? V poslednú hodinu? Tri roky k vám hovorím! No už vo vás pôsobí chlieb, ktorý je Boh, a víno, ktoré je krv, čo neprišli od človeka, a už vo vás spôsobuje prvé záchvevy zbožstvenia. Ak vytrváte v mojej láske a v mojom vlastníctve, stanete sa bohmi. Nie ako to povedal Satan Adamovi a Eve, ale ako vám to hovorím ja. To je pravé ovocie stromu dobra a života. V tom, kto sa ním sýti, je zlo porazené a smrť je mŕtva. Kto z neho bude jesť, bude žiť naveky a stane sa ,bohom' v Božom kráľovstve. Ak zostanete vo mne, budete bohmi. A predsa... aj keď v sebe máte tento chlieb a túto krv, keďže prichádza hodina, keď sa rozpŕchnete, každý odíde preč svojou stranou, a mňa necháte samého.... Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Otče, Otče! Neopúšťaj ma! Všetko som vám povedal... Aby som vám daroval pokoj. Môj pokoj. Ešte budete mať súženia. Ale majte vieru. Ja som premohol svet."
Ježiš vstane, roztvorí ruky do kríža a so žiarivou tvárou prednesie vznešenú modlitbu k Otcovi. Ján ju prináša celú.**
Apoštoli viac či menej zjavne či nahlas plačú. Nakoniec zaspievajú hymnus.
Ježiš ich požehná. Potom prikáže: ,,Teraz si oblečme plášte. A poďme. Ondrej, poevdz pánovi domu, že si želám, aby nechal všetko tak, ako je. Zajtra... vás poteší, keď znova uvidíte toto miesto." Ježiš sa naň pozerá. Akoby žehnal steny, nábytok, všetko. Potom sa zahalí do plášťa a pohne sa, nasledovaný apoštolmi.
Opiera sa o Jána, ktorého má po boku. ,,Nerozlúčiš sa s matkou?" spýta sa ho Zebedejov syn.
,,Nie. Všetko je už vykonané. Nebuďte hluční."
Šimon, ktorý zapáli fakľu od lustra, osvieti širokú chodbu, vedúcu k dverám. Peter opatrne otvorí bránu, všetci vyjdú na ulicu a potom nechajú zapadnúť zámok zvonka a zatvoria ju. Vydajú sa na cestu.
* Ž 35,19; 69,5
** Jn 17 /Kristova velekněžská modlitba/